Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/219/2009

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, pobočka Zvolen, Námestie SNP 98/2, 960 01 Zvolen, proti povinnému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX T. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, so sídlom Exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 227/09, o vymoženie 1 508,50 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 54,95 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.11.2009. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 508,50 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/45/09-50 zo dňa 18.06.2009, právoplatný dňa 07.08.2009, a vykonateľný dňa 25.08.2009.

2. Poverením č. 5601 052698* zo dňa 03.12.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú, so sídlom Exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 227/09.

3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dal súdu podaním zo dňa 04.09.2017 podnet na zastavenie exekúcie so súhlasom oprávneného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie spolu v sume 147,09 eur a spolu s podaním predložil aj exekučný spis EX 227/09.

4. Oprávnený v súhlase so zastavením exekúcie zo dňa 30.05.2017 uviedol, že s poukazom na oznámenie súdneho exekútora, v ktorom ho informoval o nemajetnosti povinného, súhlasí s tým, aby súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.11.2009 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.

10. Z obsahu predloženého exekučného spisu EX 227/09 vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, a to aj za spolupráce a pomoci osôb povinných poskytovať súčinnosť podľa Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Šetrením majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel, povinný v peňažných ústavoch nemá finančné prostriedky, ktoré by pokryli náklad na trovy exekúcie, povinný nepoberá dôchodok, nemocenské dávky, ani podporu v nezamestnanosti. Povinný je zamestnaný, ale vydaný exekučný príkaz bol bezúspešný (zamestnávateľ súdnemu exekútorovi doručil dňa 21.06.2017 oznámenie, v ktorom uviedol, že povinný je u neho zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom jeho priemerná čistá mzda za rok 2017 je vo výške 12,50 eur). Na povinného je vedených viac exekučných konaní. Súd tiež lustráciou dlžníkov na poistnom zistil, že povinný má vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. k 20.04.2018 dlh na poistnom v sume 5 844,85 eur.

11. Súdny exekútor vykonal viaceré bezúspešné šetrenia majetku povinného a vzhľadom na negatívne výsledky zisťovaní majetkových pomerov povinného má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. V dôsledku uvedených skutočností by ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

12. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené vyššie nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

13. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

16. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Z dôvodu, že v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

19. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

21. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

22. Podľa § 22 ods.1,2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 23 ods.1,2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

24. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

25. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz").

26. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v minimálnej sume 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 89,38 eur, a to poštovné spolu v sume 27,40 eur (doručenie žiadosti o udelenie poverenia v sume 1,10 eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - ODI v sume 0,45 eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - živnostenský úrad v sume 0,45 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám v sume 0,50 eur (5 x 0,10 eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 0,30 eur a povinnému v sume 2,80 eur (2 x 1,40 eur), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - ODI v sume 0,45 eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - daňový úrad v sume 0,45 eur, doručenie výzvy v sume 0,45 eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - ODI v sume 0,45 eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - SP ústredie v sume 0,45 eur, doručenie upozornenia v sume 0,45 eur, doručenie výzvy k úhrade v sume 0,45 eur, doručenie exekučného príkazu bankám v sume 0,50 eur (5 x 0,10 eur), oprávnenému v sume 0,50 eur a povinnému v sume 1,40 eur, doručenie výzvy v sume 0,45 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie + exekučného príkazu v sume 1,40 eur, doručenie exekučného príkazu - zr v sume 1,40 eur a oprávnenému v sume 0,20 eur, doručenie oznámenia o stave ex. konania v sume 1,10 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie + exekučného

príkazu v sume 1,40 eur, doručenie exekučného príkazu - zr v sume 1,40 eur a oprávnenému v sume 0,20 eur, predloženie ex. spisu spolu s vyúčtovaním v sume 1,70 eur, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia v sume 1,40 eur, vrátenie poverenia na súd v sume 1,40 eur, doručenie účtovného dokladu s vyúčtovaním a ukončením exekučného konania oprávnenému, povinnému a súdu v sume 4,20 eur /3 x 1,40 eur/), kancelárske náklady (papier, obálky, kopírovanie, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo) v sume 7,13 eur, náhradu za internet v sume 3,00 eur, poplatok za lustráciu ODI elektronicky v sume 0,20 eur, poplatok za lustráciu bánk elektronicky v sume 0,70 eur, náhradu cestovného za pracovnú cestu zo dňa 02.03.2010 + náhradu za stratu času v sume 50,95 eur, a 20% DPH v sume 24,52 eur, t.j. trovy exekúcie spolu sume 147,09 eur.

27. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur.

28. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou trov exekúcie nestotožnil a súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17.08.2011). Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručovanie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 11,70 eur, a to za doručovanie príkazu na začatie exekúcie bankám v sume 0,50 eur (5 x 0,10 eur), upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 0,30 eur a povinnému v sume 2,80 eur (2 x 1,40 eur), exekučného príkazu bankám v sume 0,40 eur (4 x 0,10 eur), oprávnenému v sume 0,50 eur a povinnému v sume 1,40 eur, príkazu na začatie exekúcie + exekučného príkazu zamestnávateľovi povinného v sume 1,40 eur, exekučného príkazu (zr) povinnému v sume 1,40 eur, príkazu na začatie exekúcie + exekučného príkazu (zr) zamestnávateľovi povinného v sume 1,40 eur, povinnému v sume 1,40 eur a oprávnenému v sume 0,20 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami, s podacou pečiatkou pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za budúce poštovné (za doručovanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti uznesenia v sume 1,40 eur, vrátenie poverenia v sume 1,40 eur, doručenie účtovného dokladu s vyúčtovaním a ukončením exekučného konania oprávnenému, povinnému a súdu v sume 4,20 eur /3 x 1,40 eur/), pretože sa jedná o budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, pričom súd nerozhoduje o priznaní trov exekúcie, ale len o náhrade hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Nahradiť možno len skutočne vynaložené hotové výdavky, nie tie, ktoré prípadne ešte len v budúcnosti vzniknú. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za lustráciu motorových vozidiel v sume 0,20 eur a lustráciu bánk v sume 0,70 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané.

29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kancelárske náklady (papier, obálky, kopírovanie, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo) v sume 7,13 eur a za internet v sume 3,00 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety, atď.). Avšak súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 02.03.2010 na trase Lučenec - Banská Bystrica a späť, spolu 160 km, osobným motorovým vozidlom AUS Mercedes Benz E 200 (priem. spotreba PHM 8,20 l/100 km, cena PHM 1,199 eur /1l, náhrada za použitie osobného cestného motorového vozidla za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 eura, t.j. paušálna náhrada činí 29,28 eur, a spotreba PHM činí 15,73 eur) a náhradu za stratu času (9 polhodín x 0,66 eur = 5,94 eur), spolu v sume 50,95 eur. Z úradného záznamu z pracovnej cesty vyplýva, že súdny exekútor navštívil povinného na adrese jeho trvalého pobytu za účelom zistenia majetkových pomerov a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, na mieste samom však nebol nikto prítomný. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v exekučnom ani súdnom spise sa nenachádza žiadna fotokópia technického preukazu cestného motorového vozidla, ktoré bolo použité na uskutočnenie pracovnej cesty, pričom podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze vozidla. Uplatnené cestovné náhrady tak neboli vyúčtované preskúmateľne a v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Z uvedených dôvodov súd súdnemu exekútorovi náhradu cestovných nákladov ani náhradu za stratu času nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je povinnosťou súdneho exekútora, aby si pri predložení špecifikácie uplatnených trov a exekučného spisu preskúmateľnou a pre súd overiteľnou formou vyúčtoval trovy exekúcie.

31. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 45,79 eur predstavuje 9,16 eur.

32. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej sume 54,95 eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.