Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: G.K.j, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, štátnej občianke SR, právne zastúpenej C.. B.. H. L., advokátkou so sídlom F., nám. Sv. K. XXXX/XXA, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou požiadal súd, aby žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu XXX,XXEur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy XXX,XX Y. od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Q. odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX/X/X, ktorú uzavreli dňa XX.X.XXXX žalovaná so E. sporiteľňou, a.s. (ďalej aj „E.") , poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, pretože v stanovených termínoch neplnila splátky. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške XXX,XX Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške XXX,XX Eur, úroku z omeškania vo výške XX,XX Eur, riadneho úroku vo výške XX,XX Eur a z poplatkov vo výške XX Eur. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Od postúpenia pohľadávky do spísania žaloby žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.

2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou dňa XX.X.XXXX zmluvu o kontokorentnom úvere číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca XX.XXX Sk. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte žalovanej predstavuje sumu XXX,XX Y.. N. operácie spolu vo výške XX.XXX,XX Y. sa skladajú z výberov kartou, platieb kartou, odchádzajúcich platieb z účtu v sume XX.XXX,XX Y., z poplatkov v sume XXX,XX Y., debetných úrokov vo výške XXX,XX Y., zmluvných úrokov z omeškania vo výške XX,XX Y.. E. kreditných operácií predstavuje XX.XXX,XX Y. Y. a skladajú sa z úhrad vo výške XX.XXX,XX Y., kreditných úrokov vo výške X,XX Y., zľavy X,XX Eur.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že si nie je vedomá žiadneho dlhu, ktorý by mala mať voči právnemu predchodcovi žalobcu. Nepopiera, že s ním uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere, ale si nie je vedomá, že by sa dostala do debetu vo výške, akú požaduje žalobca v konaní. Žalobca nepreukázal, žeby SLSP, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky a kedy. Z opatrnosti žalovaná namietla premlčanie uplatneného nároku. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že postúpená bola pohľadávka z nepovoleného debetu na účte č. XXXXXXXXXX, no žalobca svoj nárok odvíja od zmluvy o úvere č. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. V podaní zo dňa X.X.XXXX žalovaná poukázala na skutočnosť, že z dokladov predložených žalobcom sa nedá definovať, či postúpená pohľadávka s pohľadávkou na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavrela žalovaná so E., a.s.. Žalobca nijako nevysvetlil dátum XX.XX.XXX5, od ktorého si uplatňuje úrok z omeškania. Zdôraznila, že nebola predložená doručenka svedčiaca o doručení výpovede zo zmluvy o úvere žalovanej. V prípade, že súd žalobe vyhovie, žiadal o možnosť splácať dlh v splátkach po 50 Eur mesačne.

4. V podaní zo dňa XX.X.XXXX žalobca na vysvetlenie uviedol, že zmluva o úvere bola vypovedaná pôvodným veriteľom listom zo dňa XX.X.XXXX a výpovedná doba uplynula dňa XX.X.XXXX. Po tomto dátume pôvodný veriteľ prestal evidovať pohľadávku pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, ale ďalej ju evidoval pod č. XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru žalobcu doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001, na základe ktorého, ak postupník disponuje relevantným oznámením o postúpení pohľadávky, dlžník nie je oprávnený domáhať sa predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky a nie je možné posudzovať ani platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie postupcom dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka domáhať sa zaplatenia dlhu z postúpenej pohľadávky. Žalobca vykladá ustanovenie § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona o bankách tak, že banka je oprávnená postúpiť celý peňažný záväzok v rátane jeho príslušenstva tretej osobe a v tomto smere poukázal žalobca aj na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Nedoručenie písomnej výzvy dlžníkovi nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách slúži na ochranu bankového tajomstva. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Zmluvné strany si v čl. 18.14 VOP dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania , prípadne zaslaním písomnej výzvy. Preto možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/ XXXX. Z. ustanovenie H. nespôsobuje nevyvážené postavenie zmluvných strán, ale je v súlade s ust. § 524 O. zákonníka a v tomto smere žalobca poukázal, že k rovnakému záveru dospel aj L. súd v D. v uznesení sp. zn. XXCo X/XXXX zo dňa X.X.XXXX.

5. Vec bola prejednaná podľa § 180 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") v neprítomnosti žalobcu, a jeho právneho zástupcu. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Strany o odročenie pojednávania nežiadali.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby, zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o bežnom účte zo dňa X.X.XXXX, zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, dohody o ukončení zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa XX.X.XXXX, výpovede zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, všeobecných obchodných podmienok E., a.s., oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, prílohy č. X k zmluve o postúpení pohľadávok, podacieho hárku zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, pokusu o zmier zo dňa X.X.XXXX, vyjadrení žalovanej zo dňa X.XX.XXXX, X.X.XXXX, podaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, platobnej histórie, výpisu z úveru, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaná uzavrela dňa XX.X.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru do výšky úverového rámca XX.XXX Sk k účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX pri úrokovej sadzbe XX,XX% ročne. V zmluve je žalovaná označená jej menom,

priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. D. čl. B. bodu 6. sú súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky E., a.s.. Z. zmluvné strany uzavreli dňa XX.X.XXXX aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

8. SLSP, a.s. listom zo dňa XX.X.XXXX vypovedala zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX a vyzvala žalovanú, aby do uplynutia X mesačnej výpovednej doby uhradila E., a.s. dlh v sume XXX,XX Y. zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, so splácaním ktorého bola žalovaná v omeškaní.

9. N. XX.XX.XXXX uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V D. č. X k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške XXX,XX Eur, ktorá vznikla z nepovoleného debetu na účte č. XXXXXXXXXX. D. pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovanej listom zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že so E., a.s. uzavrela zmluvy, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou. Prostredníctvom kreditnej karty čerpala peňažné prostriedky, ktoré použila na kúpu detského kočiara. Nemá však vedomosť, žeby limit prečerpala, žeby mala neuhradený dlh titulom týchto zmlúv. Inú zmluvu so E., a.s. neuzavrela. Z., že zo strany E., a.s. jej pred postúpením pohľadávky nebola doručená žiadna písomná výzva na úhradu omeškaných splátok dlhu, nebola jej doručená ani výpoveď zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, pretože žalobca nepreukázal, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky žalobcovi zaslala písomnú výzvu na splnenie omeškaných splátok úveru.

12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.") Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa XX.X.XXXX bola medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej zmluvy sa menovaná banka zaviazala poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky k účtu po splnení podmienok. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré boli vopred pripravené SLSP, a.s., nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda žalovaná obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila..

14. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

15. Bolo preukázané, že medzi SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanej titulom nepovoleného prečerpania na predmetnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške X.XXX,XX Eur, skladajúca sa z istiny vo výške X.XXX,XX Eur, úroku z omeškania vo výške XXX,XX Eur, riadneho úroku vo výške XX,XX Eur a z poplatkov vo výške X,XX Eur. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta, a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je pohľadávka splatná, predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text daného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené pre to, aby bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Toto zákonné ustanovenie musí byť dodržané v každom prípade bez ohľadu na to, či dlžník s postúpením pohľadávky nesúhlasí, ako aj vtedy, keď banka do obchodných podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpením pohľadávky banky na tretiu osobu. Žalobca nesprávne poukazoval na ust. § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Uvedené zákonné ustanovenie totiž nadobudlo platnosť a účinnosť až 10.6.2013 na základe zákona č. 132/2013 Z.z. no zmluva o úvere, ktorej súčasťou sú VOP banky bola uzavretá pred tým, a to dňa XX.X.XXXX. Treba zároveň zdôrazniť, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má nepochybne povahu kogentného ustanovenia, od ktorého sa nie je možné v zmluve odchýliť, keďže je v ňom vymedzený postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru tretej osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po písomnej výzve banky vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť tak postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nemohlo preto dôjsť k platnému dojednaniu

odchýlnej úpravy podmienok postúpenia pohľadávky banky v zmluve o úvere, čo je zvýraznené aj tým, že žalovaná vystupuje v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany. Žalovaná nemohla ovplyvniť text VOP, ktoré vopred pripravila banka a žalovaná ich musela prijať, keď chcela, aby jej bol úver poskytnutý. V bode 18.14. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sú podľa čl. III bod 6 zmluvy o úvere súčasťou zmluvy, je spotrebiteľovi zo strany banky naoktrojované ustanovenie, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, že banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu. Znenie tohto zmluvného ustanovenia umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi zo zmluvy kedykoľvek a nezohľadňuje teda žiadnu z podmienok prípustnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Pre rozpor s týmto kogentným zákonným ustanovením je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka toto zmluvné ustanovenie VOP absolútne neplatné. Citované ustanovenie zmluvy je oddeliteľné od zvyšnej časti zmluvy o úvere, ktorá podľa § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou. Nemôže ísť o platnú časť právneho úkonu aj z toho dôvodu, že v danom ustanovení sa neprípustne (na ujmu práv spotrebiteľa) eliminujú zákonné limity umožňujúce banke postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Je tým výrazne zhoršené postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom - bankou, z čoho pre spotrebiteľa vyplývajú garancie, keďže činnosť banky podlieha dozoru a dohľadu NBS, pričom pokiaľ by bolo takéto zmluvné ustanovenie platné, bola by banka oprávnená bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia dlžníka pohľadávku proti spotrebiteľovi postúpiť tretej osobe, aj nebankovému subjektu, a to aj vtedy, ak by dlžník pohľadávku riadne a včas splácal. Uvedené ustanovenie bodu 18.14. VOP zavádza značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto absolútne neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nemohla ovplyvniť obsah bankou vopred pripravených VOP. Súd nie je viazaný právnym názorom iného krajského súdu vysloveným v obdobnej právnej veci. Predpoklady uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ako nevyhnutné podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co 358/2015 zo dňa 11.10.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015 - 166 zo dňa 22.3.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudkoch č.k. 26Co/552/2015 zo dňa 26.9.2016, č.k. 23Co/450/2015 zo dňa 25.9.2016, Krajský súd v Žiline v rozsudkoch č.k. 11Co/235/2016 zo dňa 12.9.2016, č.k. 9Co/248/2016 zo dňa 22.8.2016. Súd nevidel dôvod pre odklon od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Súdy na tejto rozhodovacej praxi zotrvali, čo vyplýva aj napr. z rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co 87/2017 zo dňa 27.2.2018, sp. zn. 27Co 14/2008 zo dňa 26.2.2018, sp. zn. 6Co 456/2017 zo dňa 25.2.2018. Je irelevantné, že omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok, pretože z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno vyvodiť záver, že by v takomto prípade nemusela postúpeniu pohľadávky predchádzať písomná výzva dlžníkovi. Dodatok citovaného ustanovenia v znení „to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami „to neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje. Žalobca predložil súdu výpoveď zmluvy vyhotovenú SLSP, a.s. datovanú dňom 15.4.2009, obsahujúcu výzvu adresovanú žalovanej na úhradu omeškaných splátok úveru, no žalobca nepreukázal, že túto písomnosť banka naozaj žalovanej doručila, resp. ju aspoň žalovanej odoslala. Žalovaná poprela, žeby jej pred postúpením pohľadávky z banky na žalobcu, bola zo strany banky doručená uvedená výpoveď zmluvy, resp. akákoľvek iná písomná výzva banky na úhradu omeškaných splátok dlhu. Žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie toho, že predmetná výpoveď bolo odoslaná resp. doručená žalovanej. Uvedený dôkaz žalobca nepredložil ani na výzvu súdu. Takýto dôkaz súdu nepredložila ani SLSP, a.s., ktorú na to súd vyzval. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo dňa 30.10.2015

oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2015. Súdna prax sa však už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré poukazoval žalobca a podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu

- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

16. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku titulom úveru, že jej túto výzvu odoslal, a doručil, a žalovaná túto skutočnosť poprela, teda nepreukázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanej absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

17. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. žalobu proti žalovanej zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaná dosiahla v konaní plný úspech a vzniklo jej vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto súd výrokom II. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.