Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-11-2017.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. E. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, D. a otec: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXX, D., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.06.2017 sa matka domáha zvýšenia výživného na maloletú J. zo sumy 70,- eur na sumu 150,- eur mesačne odo dňa 01.05.2017 s tým, že zmeškané výživné bude otec splácať v mesačných splátkach v sume 30,- eur spolu s bežným výživným.
2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že od posledného určenia výživného sa zmenili pomery na strane maloletej, ktorej podstatne vzrástli náklady. Od 01.09.2016 začala študovať na I. B. Š. I. C., odbor animácie. Matka uviedla, že uhrádza náklady spojené s cestou do školy vo výške 36,15 eur za tri mesiace, maloletej kupuje špeciálne školské potreby, ktoré na začiatku školského roka stoja cca. 200,- eur, a počas školského roka ich treba priebežne dokupovať. Raz za dva mesiace platí maloletej návštevu zubára v sume cca. 50,- eur a sumu 20,- eur mesačne uhrádza za tanečné tréningy. Ona je zamestnaná ako asistentka senátu na Okresnom súde Bratislava I s čistým priemerným mesačným príjmom 530,- eur a okrem maloletej J. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére K., ktorá navštevuje X. W. U. Š.. Ostatné mesačné výdavky matky predstavujú sumu za byt 170,- eur, za elektrinu 25,- eur, za internet 14,98,- eur, SIPO 4,60,- eur, televízia 18,- eur, telefón matky 8,- eur, telefón maloletej K. 5,- eur, obedy pre maloletú K. 30,- eur a cestovné pre matku 26,90,- eur. Matka ďalej uviedla, že otec maloletej J. t. č. nepracuje, a je evidovaný na úrade práce.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 02.12.2003, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2011 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 02.12.2003 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej J. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 70,- eur mesačne od 01.09.2011. Zročné výživné na maloletú J. vo výške 160,20 eur sa otec zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2011.
6. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že za obdobie od 01.10.2016 do 30.04.2017 bol čistý priemerný mesačný príjem matky 839,72,- eur, za obdobie od 05/2017 do 10/2017 bol čistý priemerný mesačný príjem matky 730,48,- eur.
7. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že priemerný mesačný príjem u zamestnávateľa K. N. - J., a.s. za obdobie od 03/2015 do 02/2016 bol vo výške 501,50,- eur netto.
8. Otcovi bola v období od 01.03.2016 do 31.08.2016 vyplatená dávka v nezamestnanosti, a to v apríli 2016 vo výške 447,10 eur, v máji 2016 vo výške 432,70 eur, v júni 2016 to bolo 447,10 eur, v júli 2016 vo výške 432,70 eur, v auguste 2016 vo výške 447,10 eur a v septembri 2016 vo výške 447,10 eur.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave súd zistil, že otec je od 01.03.2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od októbra 2016 do marca 2018 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Z potvrdení o hľadaní zamestnania doložených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave súd zistil, že otec si aktívne hľadal zamestnanie v roku 2016, 2017 aj 2018.
10. Podľa oznámenia zamestnávateľa otca- K.- J. N., O..I.. bol pracovný pomer otca ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
11. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že dcéra je toho času v X. W. I., náklady na ňu sa zvýšili. Pôvodné výživné 70,- eur nepokrýva všetky náklady. Otec už rok a pol neplatí nič na výživnom. S dcérou sa nestretáva. Je toho času nezamestnaný, a to od 28.02.2016. Podľa matky sa vyjadril, sa že on do roboty za 500,- eur nepôjde. V minulosti pracoval v spoločnosti K.-N., kde balil noviny. Prepustili ho, lebo dlhodobo maródoval. Vtedy zarábal asi 550-600,- eur mesačne. Robil tam asi 4-5 rokov na trvalý pracovný pomer. Podľa matky v súčasnosti robí zrejme niekde na čierno. Vie o tom, lebo sa raz preriekol počas telefonátu. Otec jej dlhuje na výživnom asi 4.700,- eur na obidve deti. Dňa 05.02.2016 podala návrh na začatie exekúcie. Do augusta 2016 exekútor otcovi strhával peniaze, po tomto období už od exekútora nedostala nič. Náklady na bývanie vyčíslila matka vo svojom návrhu na sumu cca. 230,- eur. Zvýšené náklady na maloletú J. súvisia najmä s jej nástupom na strednú školu, kde na začiatku školského roku platí matka poplatok za pomôcky vo výške 150,- eur a potom každý mesiac musí prispievať na špeciálne pomôcky vo výške 50,- eur. Platí jej kredit na mobil vo výške 8,- eur mesačne. Dcéra nosí strojček, čeľustná kontrola stoji 10,- eur mesačne. Kvôli úzkostným stavom navštevuje psychiatra, kde platí za lieky na 3 mesiace 15,- eur. Dcéra navštevuje tanečnú. Za prenájom telocvične uhrádza matka 20,- eur mesačne. Keďže je maloletá vegetariánka, na stravu minie asi 50,- eur. Za oblečenie je to asi 30,- eur mesačne. Matka uviedla, že nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. V decembri 2017 podala na Úrad práce žiadosť o náhradné výživné.
12. Otec v konaní pred súdom nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného, uviedol, že je toho času nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Zamestnanie si hľadá, ale bezúspešne. Prepustili ho vo februári 2016, lebo veľa maródoval. Poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,- eur, ale v súčasnosti mu už nie je vyplácaná ani tá. Posledná mu bola vyplatená v marci 2018. So všetkým mu pomáha jeho sestra, ktorá žije vo Viedni a požičala mu už veľa peňazí. Zaplatila mu aj čerpadlo, keď sa pokazilo a nakúpila mu jedlo, poplatila základné poplatky. Momentálne žije sám v záhradnej chatke. Za vodu neplatí, má studňu. Platí elektrinu 70,- eur, televízor 12,- eur. Daň za dom nemá vyplatenú. Platí za odvoz žumpy 42,- eur každé dva mesiace. Otec uviedol, že je na tom tak, že chcel vyhlásiť osobný bankrot, no nespĺňa naň podmienky, musel by byť pol roka zamestnaný a zaplatiť 5.000,- eur, ktoré nemá. Má viaceré exekúcie, napr. voči Dopravnému podniku Bratislava, kedy nemal už ani na lístok na autobus. Exekúciu má aj na výživné. Bral si pôžičku 6.000,- eur na chatku, aj na tú má exekúciu. Otec má len základné vzdelanie, hoci sa snaží nájsť si zamestnanie, aspoň brigádne, je vo veku kedy mu už povedia len, že sa mu ozvú, ale nikto sa ešte neozval. Dal si žiadosť na vyplácanie predčasného dôchodku, mal by mu byť vyplácaný od septembra 2018 asi vo výške 220,- eur. V súčasnosti nedostáva ani korunu, pomáha mu len sestra.
13. Kolízny opatrovník sa v konaní pred súdom vyjadril, že návrh matky považuje za odôvodnený, požadované výživné je primerané veku dieťaťa. Otec však nie je schopný uhrádzať ani výživné v pôvodnej sume a zvýšením výživného bude uvrhnutý len do ešte väčšej platobnej neschopnosti. Konečné rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
22. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej J. ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka neposkytne záujemcovi vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.
23. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili.
24. V čase poslednej úpravy výživného na maloletú J. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2011, kedy súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú vo výške 70,- eur, mala maloletá J. necelých 10 rokov. V súčasnosti má maloleté dieťa 16 rokov, náklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa sa zvýšili, a to či už v súvislosti s voľno-časovými aktivitami, výdavkami na stravu, drogériu, oblečenie, a najmä v súvislosti so školou. Na druhej strane, zmenil sa aj príjem matky, ktorý vzrástol ( v čase pôvodného rozhodnutia bol cca 512,- eur, v súčasnosti je cca 790,- eur). Otec je od februára 2016 nezamestnaný, príjem otca je v súčasnosti nulový, do marca 2018 bola jeho jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,80 eur. V čase pôvodného rozhodnutia dosahoval otec príjem 540,- eur. Pracovný pomer otca bol ukončený bez zavinenia otca, zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov v čase, keď mal 59 rokov. V tomto veku je otec na trhu práce znevýhodnený a to s ohľadom na vek blízky dôchodkovému veku a s ohľadom na dosiahnuté základné vzdelanie. Samotný úrad práce potvrdil, že otec pristupoval aktívne k hľadaniu si nového zamestnania, no doposiaľ bezúspešne. Súd má síce za to, že sa na strane maloletého dieťaťa sa objektívne zmenili pomery, náklady na starostlivosť sa zvýšili, avšak majetkové pomery otca toho času neodôvodňujú zvýšenie výživného. Otec v súčasnosti nie je schopný platiť ani pôvodných 70,- eur mesačne ako výživné pre maloletú dcéru, má viacero exekúcií, je nemajetný. Tak ako má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, keď sa mu darí a jeho životná úroveň sa zvyšuje, platí to aj opačne, v prípade zníženia životnej úrovne jedného z rodičov, v tomto prípade otca, ktorý sa nie vlastným zavinením dostal do hmotnej núdze. Maloleté dieťa teda zdieľa životnú úroveň svojho rodiča aj v nepriaznivej finančnej situácii. Otec objektívne nie je v súčasnosti schopný podieľať sa na úhrade nákladov pre maloleté dieťa zvýšeným výživným v takej miere ako požaduje vo svojom návrhu matka. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko možnosti a schopnosti otca toho času neodôvodňujú zvýšenie výživného na maloleté dieťa, súd návrh zamietol.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.