Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ Z.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, S., 2./ Z.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, S., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Daránim, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 32, proti žalovaným: 1./ S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, S. a 2./ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, S., právne zastúpení advokátkou JUDr. Luciou Uhelovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 2584, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaným s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania hlukom spôsobovaným prevádzkou tepelného čerpadla zn. Fujitsu, ktoré sa nachádza na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71, zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň., a to pri hranici tohto pozemku s pozemkom parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/75, zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň pred západnou fasádou rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň, ako aj priznal žalobcom náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/85 a zapísaný je na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň. Pozemok parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/85, zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie S.ň je vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Podtureň a žalobcovia tento pozemok užívajú na základe Zmluvy o podnájme, ktorú uzavreli 08.12.2010 s nájomcom Regionálny rozvoj Liptova s.r.o., na dobu určitú do 29.10.2106. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 k rodinnému domu súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71 a zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie S.ň. Pozemok parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71 zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie S.ň je vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Podtureň a žalovaní majú tento pozemok rovnako ako žalobcovia v dlhodobom nájme. Pozemok, na ktorom majú žalobcovia postavený rodinný dom a pozemok, na ktorom majú postavaný rodinný dom žalovaní, spolu susedia. Žalovaní majú zabezpečené vykurovanie svojho rodinného domu a ohrev vody pomocou tepelného čerpadla zn. Fujitsu. Toto

tepelné čerpadlo sa nachádza na pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71 a to pri hranici tohto pozemku s pozemkom parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/85 pred západnou fasádou rodinného domu žalovaných súpisné č. XXX. Medzi čerpadlom a pozemkom, na ktorom majú žalobcovia postavený rodinný dom nie je žiadna účinná akustická bariéra. Prerušovaný ustálený hluk spôsobovaný prevádzkou tohto čerpadla je takej intenzity, že žalobcovia musia mať zatvorené okno na obývacej izbe a spálni orientované smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných, inak by tieto obytné miestnosti nemohli vôbec užívať. Zatvorením trojvrstvových plastových okien síce výrazne eliminuje hluk v obývacej miestnosti a spálni spôsobovaný prevádzkou tepelného čerpadla, na druhej strane sa im zhoršuje kvalita užívania týchto obytných miestností, napr. v dôsledku ich nevetraním a nehovoriac o tom aký „príjemný“ je pobyt v obytnej miestnosti, v ktorej nemôžu nechať aspoň pootvorené okno, hoci vzhľadom na poveternostné podmienky je to potrebné. Neprimerane sú hlukom žalobcovia obťažovaní tiež pri užívaní zastrešenej terasy orientovanej smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných. Viackrát sa museli s hosťami, ktorí boli u nich na návšteve, kvôli hluku spôsobovanému prevádzkou tepelného čerpadla premiestniť zo vzdušnej a slnečnej terasy do obývacej izby s pozatváranými oknami. V čase, keď je v prevádzke tepelné čerpadlo, žalobcovia sa nedokážu zdržiavať na pozemku prislúchajúcemu k ich rodinnému domu, iba v súvislosti vertikuláciou a kosením trávnika, čo netrvá dlhšie ako trištvrte hodiny. Vtedy im totiž bezprostredný hluk kosačky nedovolí vnímať hluk spôsobovaný prevádzkou tepelného čerpadla. Inak ako v súvislosti s kosením a vertikuláciou trávnika sa na pozemku počas prevádzky tepelného čerpadla pre hluk spôsobený týmto čerpadlom nezdržiavajú. To, že sú hlukom spôsobované prevádzkou tepelného čerpadla a obťažovania nad mieru primeranú pomerom spoľahlivo dokazuje aj Protokol o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2104 z 19.02.2017 vypracovaný P.. K. L., kde v závere na základe vykonaných meraní jednoznačne konštatuje, že je hlukom spôsobená prevádzkou tepelného čerpadla a je prekročená prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny zvuku. Žalobcovia žalovaných niekoľkokrát vyzývali, aby sa zdržali rušenia hlukom spôsobenom prevádzkou tepelného čerpadla, no oni doposiaľ neurobili nápravu, čo v podstate odôvodňujú tým, že rodinný dom majú riadne skolaudovaný a tepelné čerpadlo je certifikované. Táto argumentácia žalovaných je však podľa názoru žalobcov právne bezvýznamná, nakoľko rozhodnutie o kolaudácii rodinného domu a ani certifikát tepelného čerpadla nemôžu nič zmeniť na skutočnosti, že hluk je spôsobovaný prevádzkou tepelného čerpadla a obťažuje ich nad mieru primeranú pomerom.

2. Uznesením zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 20C/7/2017-54 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadreniach rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.04.2017 uviedli, že užívajú svoj rodinný dom v súlade s kolaudačným rozhodnutím od roku 2014, odkedy je v plnej prevádzke aj tepelné čerpadlo. Z protokolu o meraní, ktorý predložili žalobcovia do konania je zrejmé, že meranie prebiehalo v čase od 21.30 dňa 15.02.2017 do 06.30 dňa 16.02.2017, i keď v niektorých častiach protokolu sú uvedené rozdielne dátumy, z ktorých nie je zrejmé, kedy v skutočnosti meranie prebehlo. Hneď v úvode je konštatované, že sa jedná o subjektívny obťažujúci hluk, čo znamená, že každý má inú citlivosť na to, čo je hlučné, a preto možno hodnotiť zvuk tepelného čerpadla za veľmi subjektívny hodnotený zvuk. Žalobcovia vo svojej žalobe tento zvuk hodnotia ako prerušovaný ustálený zvuk, čo nie je možné, keďže sa jedná o dva rôzne významy slov. Podľa protokolu je tento zvuk hodnotený ako prerušovaný, pričom v zmysle § 2 písm. b) vyhlášky 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“) ide o zvuk, ktorý sa v mieste pozorovania vyskytuje pravidelne alebo nepravidelne v časových intervaloch, pričom trvanie každého intervalu je spravidla dlhšie ako 5 sekúnd (napr. prejazd motorového vozidla, prejazd vlaku, prelet lietadla, prerušovaná činnosť kompresora). Žalobcovia požiadali o pracovanie protokolu so špecifikáciou pre nočný režim, čo znamená čas od 22.00 hod. do 06.00 hod. Tepelné čerpadlo ako vyplýva z protokolu, sa nachádza vo vzdialenosti cca 25 m od steny rodinného domu žalobcov. Nočný režim trvá v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod. ráno a čas protokolu vyplýva, že meranie prebehlo v čase od 21.30 do 06.30, teda 9 hodín v zmysle vyhlášky prípustné hodnoty určujúci veličinu hluku vo vonkajších prostrediach sú pre časový interval večer od 18.00 do 22.00 hod. 50 dB a pre časový interval noc 22.00 do 06.00 hod. 45 dB. Z vyhlášky však vyplýva, že tieto hodnoty platia pre suchý povrch a nie zasnežený terén. Z fotodokumentácie je zrejmé, že vo februári 2017 v čase merania bola snehová pokrývka, takže pri výpočte mali byť tieto hodnoty upravené o odchýlku, ktorá vyplýva z toho, že terén bol zasnežený. Keďže neboli splnené podmienky, za ktoré je možné meranie vykonať, je prípustné hodnoty hluku platia pre iné podmienky, nie aké v

skutočnosti boli v čase merania, nemožno hodnotiť toto meranie ako objektívne a nemožno výsledok merania porovnať s prípustnými hodnotami hluku tak, ako to určuje vyhláška. Značná časť protokolu je zmätočná, pretože nie je zrejmé, kedy naozaj meranie prebehlo, a to ani v ktorý deň ani v ktorú hodinu. Z protokolu je zrejmé, že prevádzka posudzovaného zdroja (tepelné čerpadlo) bez špecifických vplyvov

- priama emisia predstavuje 43,5 dB. Zo strany č. 9 a 10 protokolu vyplýva, že posudzovaná hladina 47,5 dB je len výsledkom rôznych prepočtov a vzorcov, nie reálne nameraná hodnota hluku z tepelného čerpadla. Podľa § 7 ods. 5 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., vyplýva, že nameraná hodnota sa zväčší o hodnotu rozšírenej neistoty merania stanovenú v súlade s meteorologickou praxou. Neistota merania je definovaná ako interval hodnôt okolo nameranej hodnoty, ktoré možno odôvodnenie priradiť k výsledku merania. Hodnotiaca hladina zvuku bola zvýšená o rozšírenú neistotu 1,8 dB, takže celkovo bola hladina hluku prekročená o 2,5 dB oproti 45 dB na hodnotu 47,5 dB. Keby sme sa riadili nameranou hodnotou, nejednalo by sa o prekročenie stanovenej miery hladiny hluku vyhláškou, keďže reálne nameraná hodnota hluku bola 43,5 dB. Žalovaný tiež poukázal na to, že ich rodinný dom sa nachádza v blízkosti hlavnej železničnej trate Bratislava - Košice, po ktorej prejdú denne aj v noci desiatky osobných a nákladných vlakov. Trať môže byť vzdialená od rodinného domu žalovaných cca 700 m vzdušnou čiarou a ak meranie naozaj prebehlo v noci, jazdilo po trati množstvo osobných a nákladných vlakov. Žalobcovia v žalobe uviedli, že hluk z tepelného čerpadla ich obťažuje, nemôžu vetrať obytné miestnosti a zdržiavať sa na terase a záhrade svojho domu. Ak by to tak bolo, tak by si neobjednali meranie hluku počas noci, teda v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod., ale predsa v čase, keď chcú využívať terasu a záhradu a tiež v čase, keď chcú vetrať a užívať obytné miestnosti. Tvrdenia žalobcu v žalobe sa opierajú o protokol, ktorý bol vypracovaný z merania prebiehajúceho v noci a vo februári. Čas, kedy si mali objednať meranie hlučnosti tepelného čerpadla by mal zodpovedať času, kedy ich čerpadlo reálne obťažuje tak, ako tvrdia v žalobe, ale objednávka merania hluku vo februári ešte aj v nočných hodinách sa zdá len ako osobná zaujatosť žalobcov voči žalovaným ako svojim susedom. Z výsledku merania vyplýva, že počas denného intervalu medzi 06.00 - 22.00 hod. je hodnota hladiny hluku zjavne pod normou hladiny hluku, ktorú udáva vyhláška. Je zaujímavé, že žalobcovia počas posledného slnečného víkendu užívali svoju terasu od rána a z toho bolo možné len usúdiť, že žiadny hluk a už vôbec nie z tepelného čerpadla ich neobťažuje. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že ich hluk z tepelného čerpadla obťažuje nad mieru primeranú pomerom, žalovaní uvádzajú, že každý je povinný znášať imisie z obyčajného normálneho užívania nehnuteľnosti a s bežnou prevádzkou zariadenia - tepelného čerpadla. Súd musí vždy zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam vlastníka druhej veci. Žalovaní trvajú na tom, že reálne nameraná hodnota bola nameraná na úrovni 43,5 dB, preto nie je v rozpore s mierou primeranou pomerom a nameraná hladina nebráni žalobcom svoju nehnuteľnosť riadne užívať a k prekročeniu limitovaných hodnôt došlo až výpočtami, kedy bola reálne nameraná hodnota zvýšená o rozšírenú neistotu merania. Žalovaní teda majú za to, že žalobcovia nie sú obťažovaní hlukom z ich tepelného čerpadla nad mieru primeranú pomerom. Z výsledku meraní je zrejmé, že nedochádza k žiadnemu ohrozeniu života a zdravia žalobcov, reálne nameraná hodnota bez prepočtov a odchýlok predstavuje 43,5 dB a táto neprekračuje normy dané vyhláškou ani v denných, ani v nočných hodinách, žalobcovia môžu bez obmedzení užívať svoju nehnuteľnosť a je zrejmé, že protokol je len vykonštruovaním výpočtov tak, aby mohli žalobcovia riešiť svoju osobnú zaujatosť voči žalovaným ako svojim susedom, s ktorými nemajú od začiatku ideálne susedské vzťahy prostredníctvom súdov.

3. Uznesením zo dňa 07.04.2017 sp. zn. 20C/7/2017-88 súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaných, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia v replike uviedli, že skutočnosť, že rodinný dom žalovaní užívajú na základe kolaudačného rozhodnutia z hľadiska predmetu sporu je právne bezvýznamné. Z počiatku verili, že sa so žalovanými dohodnú mimosúdne, čakali na výsledok identického sporu, ktorý sa týkal odťažovania hlukom prevádzkou tepelného čerpadla nachádzajúceho sa o ulicu ďalej. To boli hlavné dôvody, pre ktoré nepodali žalobu už skôr. Vo vyššie spomenutom identickom spore majitelia tepelného čerpadla čerpadlo premiestnili na vhodné miesto a spor bol vyriešený. V tomto prípade sa však žalovaní snažia spochybniť jednoznačné závery protokolu o meraní imisií hluku. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by hluk čerpadla nemohli žalobcovia hodnotiť ako ustálený z hľadiska intenzity a zároveň aj ako prerušovaný z hľadiska dĺžky trvania. Meranie síce prebieha od 21.30 do 06.30 hod. no z prílohy č. 2 protokolu, obsahom ktorej sú reporty nameraných veličín je zrejmé, že sa hodnotili iba hladiny veličín namerané v rozpätí nočného intervalu t.j. od 22.00 do 06.00 hod. Aj v grafickom vyjadrení časového priebehu ekvivalentných hladín

hluku šiesty list uvedenej prílohy je referenčný interval jasne ohraničený. V uvedenom protokole sa síce uvádza, že meranie prebiehalo 15. a 16.02.2017. Z číslovania dátovej vzorky a z reportov nameraných veličín prílohy č. 2 protokolu je zrejmé, že meranie prebiehalo 16. až 17.02.2017. Uvedenie nesprávneho rozmedzia dátumov v úvode protokolu je evidentne iba formálnou chybou, ktorá nijako nemôže spochybniť presvedčivosť protokolu a jednoznačnosť jeho záveru. Žalovaní v súvislosti s argumentáciou, že v skutočnosti ani nedošlo k prekročeniu vyhláškou ustanovenej hladiny hluku poukazujú na ust. § 7 ods. 5 vyhlášky, pričom sa v tomto prípade nejedná o vyhlášku ale o nariadenie vlády, ktoré navyše bolo s účinnosťou od 01.09.2007 zrušené zákonom č. 355/2007 Z. z. Ďalšie námietky a tvrdenia žalovaných sa týkajú odborných otázok, ku ktorým navrhli vypočuť P.. L.. Súčasťou protokolu je aj Marker projekt - Stanovenie určujúce ekvivalentnej hladiny hluku posudzovaného zdroja pre referenčný časový interval noc 22.00 - 06.00 hod šiesty list prílohy č. 2, z ktorého je zrejmé, že z posudzovania boli vylúčené nešpecifické hlukové udalosti nesúvisiace s posudzovaným zdrojom hluku, čiže logicky i hluk spôsobovaný prejazdom vlakov. Meranie hladiny hluku sa vo februári uskutočnilo preto, lebo žalovaní tepelným čerpadlom zabezpečujú vykurovanie svojho rodinného domu a v nočnom referenčnom čase preto, lebo vtedy je najvyšší prah vnímateľnosti. Teda to, že meranie hluku sa uskutočnilo vo februári v nočnom referenčnom čase je úplne logické a podľa žalobcov určite tomuto meraniu neodporuje ani odôvodnenie žaloby. Nepochybne majú podľa ich názoru právo otvoriť okno na spálni či obývacej izbe, alebo vyjsť na terasu bez ohľadu na to, aké je ročné obdobie a koľko je práve hodín. Podľa názoru žalobcov je protokol preskúmateľný a presvedčivý.

4. Uznesením zo dňa 09.05.2017 sp. zn. 20C/7/2017-94 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcov, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní v duplike doručenej súdu dňa 19.05.2017 uviedli, že pokiaľ žalobcovia spomínali identický spor o ulicu ďalej, tento spor sa týkal tepelného čerpadla, ktoré však bolo umiestnené vo vzdialenosti 6,95 m od steny susedného domu. V tomto spore je vzdialenosť tepelného čerpadla od rodinného domu žalobcov 20,40 m, čo je nepomerne niekoľko násobne väčšia vzdialenosť než bola v spore, ktoré uvádzajú žalobcovia. Jedná sa teda o diametrálne odlišnú situáciu. Podľa vyjadrenia odborného technika čerpadlo žalovaných je umiestnené v čo najväčšej vzdialenosti a z technického hľadiska nie je možné ho presunúť na iné vhodné miesto, najmä z dôvodu poklesu výkonnosti čerpadla. Aj keď žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, že sa pokúšali so žalovanými dohodnúť, nikdy sa spoločne nebavili ohľadne umiestnenia čerpadla, žalobcovia už od výstavby rodinného domu atakovali žalovaných, že im vadí hluk, a to z elektrocentrály, ktorú používali pri výstavbe, keďže ešte nemali hotovú elektrickú prípojku a takisto sa neustále sťažovali na hluk detí, ktoré sa hrali u žalovaných na dvore z dôvodu, že deti sú hlučné i keď bolo práve poludnie. Je zaujímavé, prečo sa žalobcovia na súd obrátili až po troch rokoch po tom, čo sa žalovaní nasťahovali do rodinného domu a spustili do prevádzky tepelné čerpadlo. Žalobcovia sa podľa názoru žalovaných vo svojom vyjadrení nevedeli bližšie vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli z ich strany namietané, majú za to, že obťažovanie žalobcov nad mieru primeranú pomerom nepresiahla a nejde o vážne ohrozenie výkonu práva. Pri posudzovaní hlučnosti tepelného čerpadla je potrebné prihliadať aj na vonkajšie faktory ako je železničná trať, hluk vody z blízkej rieky Váh cca 10 m od domu a nie je ani zrejmé, do akej miery mohol aj zasnežený terén ovplyvniť hodnoty hladiny hluku, keďže normy dané vyhláškou platia pre suchý a nezasnežený terén. Túto objektivizáciu obťažovania hlukom by bolo potrebné vykonať meranie aj cez deň, aj v noci, keďže žalobcovia poukazujú na obťažovanie hlukom celoročne bez ohľadu na ročné obdobie a fázy dňa. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zodpovedanie týchto otázok. Podľa vyjadrení odborných technikov špecializujúcich sa na predaj a montáž tepelných čerpadiel, v praxi v závislosti od počiatočnej normovej hlučnosti bežne od 50 dB do 60 dB udávanej výrobcom, je hlučnosť po prvom metri nižšia o cca 5 až 10 %, teda o 2,5 - 3 až 5 - 6 dB, vo vonkajšom prostredí treba rátať s vplyvom vetra, teda prúdenie vzduchu a okolitými prvkami tvoriacimi akustickú kulisu. Hluk sa šíri hlavne v smere prúdenia vzduchu. Je teda nereálne, aby došlo k prekročeniu dovolenej hlučnosti tepelného čerpadla podľa predpisov a noriem a to pre deň vo výške 50 dB, večer 50 dB a v noci 45 dB. Žalovaní poukázali na hladiny hluku v praxi (šepkaný hlas 20 dB, záhrada 30 dB, tichá kancelária 40 dB, normálny hovor, tichá ulica 50 dB až po štart kozmických lodí 160 dB), na základe ktorej si možno predstaviť hlučnosť tepelného čerpadla, ktorá bola vo vzdialenosti viac ako 20 m od čerpadla nameraná vo výške 43,5 dB.

5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výsluchom svedka P.. K. L. a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to Protokolom o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017, výpisom z LV č. XXX katastrálne územie S.ň, výpisom z LV č. XXX pre katastrálne územie S.ň., výpisom z LV č. XXX katastrálne územie S.ň, Zmluvou o podnájme pozemku zo dňa 08.12.2010, kópiou katastrálnej

mapy, Rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 03.10.2014, certifikátom tepelného čerpadla, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň., obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš, sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku Parcele registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš, sú žalovaní podielovými spoluvlastníkmi (každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku) rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku Parcele registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/71. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš, pozemky Parcely registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85 a parcelné č. 458/71, na ktorých stoja rodinné domy žalobcov a žalovaných, sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z, ktorých vlastníkom je Pozemkové spoločenstvo Podtureň.

7. Podľa Zmluvy o podnájme pozemku zo dňa 08.12.2010, uzavretej medzi Regionálnym rozvojom Liptova, sídlo: 1. Mája 112, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 758 434 ako nájomcom a žalobcami ako podnájomcami, nájomca prenechal žalobcom ako podnájomcom do podnájmu pozemok Parcely registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85 - ostatné plochy o výmere 1.104 m2, za účelom realizovania výstavby rodinného domu, na dobu určitú do 29.10.2106. Z kópie katastrálnej mapy pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš zo dňa 14.03.2017, súd zistil, že žalobcovia a žalovaní sú bezprostrední susedia. Podľa Rozhodnutia zo dňa 03.10.2014, vydaného obcou Podtureň pod č. SOcÚ/PO-2014/0551/01825-2, obec Podtureň ako príslušný správny orgán povolila užívanie stavby - rodinného domu žalovaných, ktorý je napojený na elektrickú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku a je vykurovaný tepelným čerpadlom vzduch - voda s doplnkovým zdrojom, uzatvoreným krbom.

8. Protokolom o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017, vypracovaným P.. K. L., bola stanovená posudzovaná hodnota zdroja hluku 47,5 dB. Z posúdenia súladu výsledkov meraní (str. 14 protokolu) vyplýva, že pri zohľadnení hodnoty rozšírenej neistoty merania k výsledkom stanovenia hodnotiacej hladiny hluku v skúmanom priestore z vonkajších zdrojov možno konštatovať, že pre kategóriu územia II - priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, je prípustná posudzovaná hladina hluku pre referenčný časový interval noc (22:00 - 06:00) prekročená. Predmetom protokolu bolo posúdenie súladu nameraných výsledkov hluku spôsobovaného prevádzkou tepelného čerpadla zn. Fujitsu, umiestneného na vedľajšom pozemku žalovaných so špecifikáciou pre nočný referenčný časový interval (22:00 - 06:00). Z predmetného protokolu súd zistil, že meranie bolo vykonávané počas celého nočného referenčného intervalu, expozícia hluku zdroja je závislá od fáz činnosti, resp. nečinnosti technológie tepelného čerpadla, keď regulácia závisí na aktuálnom nastavení technológií termodynamickej regulácii. Prevádzka tepelného čerpadla je charakteristická prerušovaným ustáleným hlukom, okrem fázy nábehu činnosti čerpadla. Pri meraní bola vykonaná obhliadka vonkajších priestorov, ktorou bolo zistené, že technológia tepelného čerpadla rodinného domu žalovaných sa nachádza vo vzdialenosti cca 24 metrov od juho - východného rohu terasy rodinného domu žalobcov. Podľa podrobných záverov protokolu bola určujúca ekvivalentná hladina v meranom časovom intervale 41,9 dB, ekvivalentná hladina hluku pozadia v meranom časovom intervale 35,6 dB, korekcia na hluk pozadia + 5 dB a hodnotiaca hladina hluku 45,7 dB, rozšírená neistota 1,8 dB a posudzovaná hodnota 47,5 dB.

9. Svedok P.. K. L. pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že právna úprava nepozná pojem reálne nameraná hodnota. Existuje nameraná hodnota, z daných hodnôt sa určujú tzv. určujúce hladiny, ktoré posudzujú zdroj hluku, bez nešpecifických zložiek, následne existujú hodnotiace hladiny, kde sú aplikované príslušné korekcie a energetický prepočet na posudzovaný referenčný časový interval a následne existuje posudzovaná hodnota, čo je hodnotiaca hladina rozšírená o rozšírenú neistotu, ktorá je stanovená príslušnou metrologickou praxou a táto posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnými hodnotami, ktoré sú dané v platnej legislatíve. Priamu hlučnosť čerpadla je možné v protokole vyčítať z marker projektu pod názvom „prevádzka posudzovaného zdroja hluku bez nešpecifických vplyvov“. Táto bola nameraná na úrovni 43,5 dB ako priama imisia hluku, čo nie je posudzovanou hodnotu hluku. Posudzovaná hodnota hluku je ešte riešená príslušnými korekciami, energetickým priemerom

v posudzovanom časovom intervale. Svedok ďalej vysvetlil, že určujúca ekvivalentná hladina hluku je energetický priemer, keď sa imisia hluku zariadenia energeticky roztiahne v meranom intervale od 22:00 do 06:00 hod. Hodnota 41,9 dB je práve už tá hodnota 43,5 dB, čo je priama imisia hluku, a keď to energeticky roztiahneme na osemhodinový referenčný časový interval je to hodnota 41,9 dB. Nemožno však porovnávať hodnotiace hladiny v zmysle platnej legislatívy s prípustnými hodnotami, pretože sa porovnáva posudzovaná hodnota. Svedok uviedol, že samotná imisia (hluk čerpadla), neprekračuje nočný limit 45 dB, ale norma hovorí, že samotný akustický vnem nie je dostačujúci na hygienické hodnotenie a musia sa posudzovať aj nešpecifické zložky hluku. Svedok sa vyjadril k otázke do akej miery by boli výsledky merania iné v prípade, ak by bolo meranie uskutočnené vnútri, v obytnej miestnosti v dome žalobcov tak, že je to ťažko hodnotiť, meranie by sa muselo vykonať. Záleží od priepustnosti obvodových plášťov domu a pod. Limity sú tiež rôzne, vo vonkajšom prostredí to je 45 dB, vnútri je to 30 dB ekvivalentnej hladiny hluku pre nočný referenčný čas, pričom sa tiež zohľadňujú nešpecifické zložky.

10. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), fyzická osoba - podnikatelia, právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).

11. Podľa § 62 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z., ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prípustných hodnotách hluku infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

12. Podľa § 2 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“) zvuk je akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem. Na účely tejto vyhlášky hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov: i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach, iii) hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk, iv) hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov: i) hluk z vnútorných zdrojov v budove, napríklad hluk z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove, ii) hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov.

13. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.

14. Podľa tabuľky č. 1, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z. z., prípustné hodnoty určujúcich veličín vo vonkajšom prostredí pre hluk z iných zdrojov, kategória územia II. sú počas dňa 50 dB, večer 50 dB a v noci 45 dB, ako prípustná hodnota hluku z vonkajších zdrojov.

15. Podľa tabuľky č. 1, bod 1.1, 1.2, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z. z., určujúcimi veličinami hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq. Posudzovaná hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc.

16. Podlˇa § 123 Obcˇianskeho za´konni´ka, kazˇdy´ vlastni´k ma´ pra´vo predmet svojho vlastni´ctva drzˇatˇ, uzˇi´vatˇ, pozˇi´vatˇ jeho plody a u´zˇitky a nakladatˇ s ni´m.

17. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

18. Po vykonanom dokazovaní a aplikovaní uvedených právnych predpisov na zistený skutkový stav, súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná. Citované ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozujúcemu výkon práv, spôsobenú činnosťou vlastníka veci, pri jej užívaní (tzv. imisie). Pod pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Imisie sú objektívnou kategóriou. Ak súd zistí pri posudzovaní tzv. susedskej žaloby, že dochádza k obťažovaniu žalujúcej strany nad mieru primeranú pomerom, prípadne že ide o vážne ohrozenie výkonu jej práva, žalobe vyhovie. Ak súd zistí, že obťažovanie žalobcu mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu práva, žalobu zamietne. Pri užívaní veci je vlastník obmedzený okrem iného i právami iných osôb. V citovanom ust. § 127 ods. 1 sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo pokiaľ by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. V prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali ochrany výkonu vlastníckeho práva k rodinnému domu a súvisiacemu pozemku, pri užívaní ktorých, ako uviedli, sú rušení žalovanými spôsobovaným nadmerným hlukom. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že zvukom z tepelného čerpadla zn. Fujitsu, umiestneného na rodinnom dome žalovaných, sú obťažovaní nad mieru primeranú pomerom, teda sa domáhali ochrany pred imisiou - hlukom pochádzajúcim z tohto tepelného zdroja. Obťažovanie treba chápať objektívne, t. j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov. Platný Občiansky zákonník sa nezmieňuje o miere obvyklých miestnych pomerov, ale zakazuje len obťažovanie idúce nad mieru primeranú pomerom. Pri stanovení toho, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, má významnú úlohu to, či je daná imisia podstatná, čo je treba riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pojem nad mieru primeranú pomerom treba vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný ) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. V súvislosti s obranou žalovaných súd na tomto mieste uvádza, že pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že tepelné čerpadlo je certifikované a o tiež na to, že rodinný dom je riadne skolaudovaný, v tomto type sporu sú uvedené okolnosti bez právneho významu. Aj výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky pre uvedenie na trh a na predaj pre priamych zákazníkov a sú certifikované môžu byť teoreticky zdrojom imisie, ktorá nad mieru primeranú pomerom obťažuje iného, a to z dôvodu, že je potrebné posudzovať imisiu vždy objektívne vzhľadom na všetky okolnosti.

19. Žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že prerušovaný ustálený hluk spôsobovaný prevádzkou tohto čerpadla je takej intenzity, že musia mať zatvorené okno na obývacej izbe a spálni orientované smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných. Neprimerane sú hlukom obťažovaní pri užívaní zastrešenej terasy orientovanej smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných. Kvôli hluku spôsobovanému prevádzkou tepelného čerpadla sa viackrát museli premiestniť zo vzdušnej a slnečnej terasy do obývacej izby s pozatváranými oknami. V čase, keď je v prevádzke tepelné čerpadlo, žalobcovia sa nedokážu zdržiavať na pozemku prislúchajúcemu k ich rodinnému domu, iba v súvislosti vertikuláciou a kosením trávnika. Z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobcovia sú v súvislosti s hlukom z tepelného čerpadla obťažovaní počas dňa, keď sa chcú zdržovať na záhrade. Ako dôkaz o tvrdenom skutkovom stave bol zo strany žalobcov predložený protokol o meraní hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017. Ako vplýva z protokolu, meranie hluku pochádzajúceho z tepelného čerpadla bolo uskutočnené výlučne v nočnom referenčnom časovom intervale od 22:00 hod. do 06:00 hod. v dňoch 16. a 17.02.2017, a to v zimnom období. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami vymedzenými žalobcami v žalobe a dôkazom, ktorý žalobcovia v konaní predložili na preukázanie svojich tvrdení. Na odstránenie týchto rozporov nebol v ďalšom konaní produkovaný žiadny dôkaz. Súd nie je povinný z pripojených dôkazov zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia žalujúcej strany. Táto povinnosť sa vzťahuje na žalujúcu stranu, ktorá má uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a poskytnúť o tom plný dôkaz. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú rovnako podstatné pre úspech strany v spore a musia byť navzájom v súlade. Dôležitosť skutkových tvrdení vyplýva aj so skutočnosti, že podľa procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo

doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe, preto nie je bezvýznamné, akým spôsobom je skutkovo žaloba koncipovaná, a to obzvlášť v špecifickom type žalobe, akou je susedská žaloba.

20. Podľa vyjadrenia žalobcov bolo meranie zámerne uskutočnené vo februári, pretože žalovaní tepelným čerpadlom zabezpečujú vykurovanie svojho domu a v noci preto, lebo vtedy je najvyšší prah vnímateľnosti. Pokiaľ by bolo meranie uskutočnené cez deň podľa vyjadrenia žalobcov by si to žalovaní určite všimli a je veľmi pravdepodobné, že by manipulovali s riadiacou jednotkou tepelného čerpadla. Na tomto mieste súd poznamenáva, že v prípade tzv. susedských sporov ide o špecifický druh žalôb s dôrazom na precíznosť a objektívnosť posúdenia obťažovania iného určitou imisiu. Po objektívnom zistení určitej imisie sa následne poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv dotknutého vlastníka. Pokiaľ ide o dokazovanie k otázke prekročenia povolenej hladiny hluku zvukom tepelného čerpadla, je potrebné prekročenie objektivizovať. Súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nebola imisia hluku objektivizovaná do takej miery, aby bolo možné ďalej zvažovať, či imisia obťažuje žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Súd nespochybňuje, že žalobcovia subjektívne môžu pociťovať rušivé vplyvy v súvislosti s prevádzkou tepelného čerpadla žalovaných, avšak pre úspešnosť žaloby to nepostačuje a je potrebné imisiu objektivizovať. Jedine tak by bolo možné priznať žalobcom ochranu v prípade preukázania potrebných predpokladov na jej priznanie podľa § 127 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade neobstojí tvrdenie žalobcov, že je potrebné vykonať meranie „tajne“, bez vedomia žalovaných, aby bolo meranie objektívne. Pokiaľ bolo meranie hluku zo zdroja, tepelného čerpadla, uskutočnené iba v noci, žalobcami tvrdené obťažovanie hlukom nebolo objektivizované a takýmto meraním ani nemôže byť preukázané, že žalobcovia sú rušení v užívaní ich nehnuteľností počas dňa a že z uvedených dôvodov nemôžu užívať oddychové vonkajšie zóny v okolí ich rodinného domu, tak ako skutkovo samotní žalobcovia vymedzili ich žalobný návrh. Prípustné ekvivalentné hladiny hluku podľa vyhlášky č. 549 /2007 Z. z. pre referenčný časový interval deň a večer sú iné (50 dB) ako prípustná ekvivalentná hladina hluku pre referenčný časový interval noc (45 dB). Preto nie je podľa názoru súdu nepodstatné a bezvýznamné vykonať v posudzovanom prípade meranie vo všetkých referenčných časových intervaloch a objektivizovať tak hluk, spôsobujúci podľa tvrdení žalobcov, zníženie kvality ich života. Len pri zobjektivizovaní hluku šíriaceho sa z tepelného čerpadla, t. j. meraní uskutočnených vo všetkých fázach dňa, by bolo možné následne posudzovať, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom alebo nie, a to obzvlášť, keď podľa tvrdení žalobcov sú títo rušení počas dňa pri užívaní vonkajších priľahlých priestoroch svojho obydlia.

21. Pokiaľ ide o samotný protokol o meraní hluku a normy verejného práva, z ktorých uvedený protokol vychádza, súd poznamenáva, že verejnoprávne predpisy týkajúce sa ochrany pred hlukom nie je možné brať pri posudzovaní otázky obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka za výlučné vodítko, z ktorého musí súd z hľadiska relatívnej neurčitosti hypotézy právnej normy vychádzať. Právna úprava ochrany pred hlukom je dvojaká: verejnoprávna a občianskoprávna, pričom každá z nich zakladá samostatný právny nárok chránených osôb. Ak teda bola uplatnená občianskoprávna žaloba na ochranu pred hlukom podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, možno síce podporne prihliadnuť k verejno-právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 355/2007 Z. z. a v nadväzujúcej vykonávacej vyhláške č. 549/2007 Z. z., avšak súd primárne aplikuje občianskoprávnu úpravu o ochrane pred hlukom (§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá týmito verejnoprávnymi predpismi nie je dotknutá. Podľa názoru súdu verejnoprávne predpisy na ochranu pred hlukom možno pri určení obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom aplikovať iba podporne, nemôže však byť výlučným vodítkom pre určenie primeranej miery obťažovania hlukom. Súd zdôrazňuje, že pre posúdenie obťažovania nad mieru primeranú pomerom je potrebné škodlivé imisie objektivizovať a nemožno zohľadňovať meranie uskutočnené zámerne iba v čase, keď je prevádzka tepelného čerpadla najviac exponovaná, čiže v noci v zimnom období. Preto súd považoval vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým by bol hluk posúdený nielen počas nočného času, ale aj počas dňa a večera, za nevyhnutné pre objektívne posúdenie obťažovania žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Z dôvodu, že žalovaní po oboznámení sa s nákladmi na znalecké dokazovanie, netrvali na vykonaní znaleckého dokazovania, znalecké dokazovanie nebolo uskutočnené. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, nemôže nahrádzať aktivitu strán a nemôže vykonať ani dôkazy nad rámec dôkazných návrhov strán sporu. Preto v posudzovanom prípade vychádzal z jediného dôkazu, a to protokolu o meraní hluku tepelného čerpadla v nočnom časovom intervale, ktorý je však na preukázanie tvrdení žalobcov uvedených v žalobe nepostačujúci. Podľa záverov protokolu prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny hluku (LAeq) bola prekročená. Podľa citovanej prílohy vyhlášky č. 549/2007 Z. z., posudzovaná hodnota

vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc. Hodnotiaca hladina hluku (LAeq) bola podľa meraní zistená na úrovni 45,7 dB. Ekvivalentná hladina hluku A zvuku, ktorá je určujúcou veličinou hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí teda prekračuje prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre kategóriu územia II, ktorá je pre referenčný časový interval noc 45 dB, o 0,7 dB. Nameraná hodnota zväčšená o hodnotu rozšírenej neistoty merania je 47,5 dB. Samotná imisia hluku tepelného čerpadla bez nešpecifických vplyv bola určená v hodnote 41,9 dB počas meraného nočného časového intervalu. Žalobcovia uskutočnili meranie v noci a v zime z dôvodu najvyššej prevádzky tepelného čerpadla v uvedenom čase, pričom podľa záverov protokolu došlo k prekročeniu o 2,5 dB, resp. o 0,7 dB oproti prípustnej hodnote ekvivalentnej hladiny zvuku podľa citovanej vyhlášky č. 549/2007 Z. z., čo je veľmi tesne nad limitom stanoveným pre nočný čas (45 dB). Podľa názoru súdu žalobcami predložený dôkaz nepreukazuje, že sú nad mieru primeranú pomerom rušení počas dňa pri voľnočasových aktivitách na terase ich rodinného domu. Prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny zvuku pre referenčný časový interval deň (06:00 - 18:00 hod.) a pre referenčný časový interval večer (18:00 - 22:00 hod.), je pre kategóriu územia II 50 dB. Podľa názoru súdu, meranie hluku malo byť uskutočnené tak, aby čo najobjektívnejšie odrážalo reálny stav, ktorý by bolo možné následne posudzovať podľa kritérií uvedených v ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Pre objektivizáciu reálneho stavu bolo podľa názoru súdu potrebné namerať hluk v referenčnom časovom intervale deň - večer - noc. Žalobcovia ani netvrdili, že sú obťažovaní hlukom čerpadla v noci, ale počas dňa. Bez merania uskutočneného cez deň možno len hypoteticky predpokladať, aké by boli namerané hodnoty hluku tepelného čerpadla počas dňa a večer a či by bolo vyššie, keď podľa tvrdení žalobcov meranie zámerne uskutočnili v noci a v zime, keď prevádzka čerpadla dosahuje najvyššiu úroveň. S poukazom na vyššie konštatované súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaní boli v konaní plne úspešní. Súd preto priznal žalovaným 1./ a 2. /náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.