Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/9/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: innogy Energie, s.r.o., IČO: 499 03 209, so sídlom Limuzská 3135/12, Strašnice, Praha 10, Česká republika, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanej: N. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXXX/XX, J., v súčasnosti J. B. XXX, Č. O., o zaplatenie 994,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. novembra 2015, č.k. 14C 406/2013-100, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vyhlásil, že na prejednanie a rozhodnutie veci nemá právomoc, z r u š u j e.

Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že na prejednanie a rozhodnutie danej veci nemá právomoc, a konanie, v rámci ktorého sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 994,96 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXXXX za poskytnuté združené služby dodávky plynu, zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške 59,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s., a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Z predložených listinných dôkazov zistil, že adresa miesta spotreby plynu a tiež kontaktná adresa žalovanej je v Českej republike. Zistil tiež, že žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o združených službách dodávky plynu ako spotrebiteľ. V rámci skutkových zistení uviedol, že dňa 10.12.2012 doručil žalovanej na známu adresu v Českej republike žalobu s poučením pre stranu sporu a s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, na ktorú žalovaná reagovala podaním označeným ako „vyjadrenie žalovaného“, v ktorom namietla absenciu právomoci slovenského súdu, keďže už šiesty rok žije v Českej republike.

3. Vychádzajúc zo žaloby, listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise, ako aj zo samotného vyjadrenia žalovanej, v ktorom zdôraznila absenciu právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, ustálil, že jej faktický pobyt a bydlisko sa nachádza na území Českej republiky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že je slovenským štátnym občanom s trvalým pobytom evidovaným na území Slovenskej republiky. Keďže zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu vyhodnotil s poukazom na ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú, otázku právomoci slovenského súdu konať v danej veci posúdil vzhľadom na čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR podľa čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1, čl. 15 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“).

Vyslovil záver, že v predmetnej veci nie je daná právomoc slovenských súdov, preto vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť a konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (nedostatok právomoci) v zmysle v tom čase účinného ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Konštatoval, že právomoc konať v danej veci majú súdy Českej republiky. Keďže konanie zastavil pre nedostatok právomoci pred prvým pojednávaním, zároveň v zmysle ust. § 11 ods. 1, 3, 4, 6 v spojení s ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi vo výške 59,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase účinného ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď skúmal procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania. Keďže konanie bolo zastavené bez vecného vyriešenia veci z dôvodov na strane žalobcu, nakoľko žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc daný spor prejednať a rozhodnúť a k zastaveniu konania došlo až na základe námietky žalovanej, vyslovil, že trovy konania žalovanej by mal znášať žalobca. Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania jej nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, majúc za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k zisteniu súdu prvej inštancie, že adresa miesta spotreby plynu a tiež kontaktná adresa žalovanej je v Českej republike, uviedol, že adresa dodávky plynu podľa zmluvy o združených službách dodávky plynu síce je v Českej republike, žalovaná však ako adresu bydliska v tejto zmluve uviedla adresu v Slovenskej republike, a to: G. XXXX/XX, J.. Adresa v Českej republike, ktorú uviedla, mala slúžiť len na účel dodávky zemného plynu. Zdôraznil, že žalovaná má trvalý pobyt v Slovenskej republike na adrese: G. XXXX/XX, J., ktorú uviedla aj v zmluve o združených službách dodávky plynu zo dňa 19.09.2007, preto túto adresu uviedol aj v žalobe. Vyslovil názor, že súdom príslušným na konanie v danej veci, ktorý má súčasne v zmysle nariadenia Brusel I a vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v predmetnej veci, je Okresný súd Bratislava V. V opačnom prípade by podľa neho došlo k porušeniu zákazu „denegatio justitiae“ a bola by odopretá možnosť stranám sporu konať pred súdom, čím by došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že spotrebiteľ má právo byť žalovaný na súde svojho bydliska, ktorému korešponduje právo, ale aj povinnosť žalobcu ho na danom súde žalovať.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné v časti, v ktorej súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, zrušiť a vo zvyšných výrokoch, ktorými konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu a rozhodol o trovách konania, ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu, napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

9. Pokiaľ ide o časť napadnutého uznesenia, v ktorej súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej napadnutej časti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil, pretože nebol daný dôvod na jeho vydanie v tejto časti, nakoľko žiadne ustanovenie nariadenia Brusel I (ktoré sa na daný prípad vzťahuje), ani žiadne ustanovenie O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevyžaduje, aby súd v prípade, že dospeje k záveru o nedostatku svojej právomoci vo veci konať, toto zistenie vyhlásil. Dôvody, pre ktoré bolo uznesenie v tejto časti vydané, neexistovali.

10. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

11. Podľa čl. 1 ods. 1 konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

12. Podľa bodu 15 preambuly konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I, normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

13. Podľa čl. 4 ods. 1 konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

14. Podľa čl. 18 ods. 2 konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I (oddiel 4 - právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa čl. 62 ods. 1 konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

16. Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014).

17. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 28.06.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 994,96 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom neuhradenia faktúry vystavenej právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté združené služby dodávky plynu. Dňa 19.09.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Jihomoravská plynárenská, a.s., ako podnikajúca právnická osoba so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o združených službách dodávky plynu, predmetom ktorej bolo dodávať plyn do domácnosti žalovanej nachádzajúcej sa na adrese: B. XXX, Č. O., ktorá je podľa zmluvy miestom odberu plynu. Adresa: B. XXX, Č. O., bola v zmluve súčasne uvedená ako korešpondenčná adresa žalovanej (č.l. 18-20 súdneho spisu). Odvolací súd mal ďalej preukázané, že súdnu zásielku, ktorá bola žalovanej doručovaná na adresu jej trvalého pobytu evidovaného v Slovenskej republike (G. XXXX/XX, J.), si menovaná na tejto adrese neprebrala a zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie s poznámkou - adresát neznámy, v dôsledku čoho potom súd prvej inštancie zisťoval skutočné bydlisko žalovanej. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, obvodného oddelenia PZ Dúbravka zo dňa 08.10.2012 vyplýva, že žalovaná na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike nebýva a ani sa tu nezdržiava (č.l. 36 súdneho spisu). Z lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni zo dňa 16.10.2012 na č.l. 37 súdneho spisu zistil, že žalovaná bola na území Slovenskej republiky zamestnaná len do 15.11.2006. Doručenkou nachádzajúcou sa na č.l. 45 súdneho spisu bolo preukázané, že žalovaná si prebrala žalobu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe na adrese: B. XXX, Č. O., ktorá bola v zmluve o združených službách dodávky plynu uvedená ako adresa odberného miesta plynu pre kategóriu domácnosť a tiež ako korešpondenčná adresa žalovanej. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 17.12.2012 na č.l. 48 súdneho spisu zistil, že žalovaná žije v Českej republike, pričom sama výslovne uviedla, že žije regulérne už šiesty rok v Českej republike, preto by mal danú vec prejednať a rozhodnúť príslušný súd v Českej republike.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, a stotožňuje sa s nimi (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Pod bydliskom treba rozumieť miesto, kde sa osoba fakticky zdržiava s úmyslom zdržiavať sa na tomto mieste trvalo (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014). Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že trvalý pobyt žalovanej na území Slovenskej republiky na adrese: G. XXXX/XX, J., má len evidenčný charakter a nie je bydliskom žalovanej, pretože, z vyššie uvedených výsledkov šetrenia jej pobytu Obvodným oddelením PZ Dúbravka na uvedenej adrese a z výsledkov doručovania súdnych zásielok žalovanej na túto adresu vyplýva, že žalovaná na uvedenej adrese nebýva a ani sa na nej nezdržiava. Odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej je bydliskom žalovanej adresa jej trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, je potom úplne nedôvodná. Naproti tomu však z vyjadrenia žalovanej k žalobe a zo zmluvy o združených službách dodávky plynu uzatvorenej dňa 19.09.2007 nesporne vyplýva, že žalovaná dlhodobo (minimálne od uzatvorenia zmluvy o združených službách dodávky plynu v roku 2007) žije na adresa: B. XXX, Č. O., ktorá je súčasne jej domácnosťou, nakoľko ju v zmluve uviedla ako miesto odberu (spotreby) plynu pre kategóriu domácnosť a tiež ako svoju korešpondenčnú adresu. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že žalovaná sa na adresa: B. XXX, Č. O., fakticky zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo, čiže ide o jej bydlisko. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje aj samotný fakt, že žalovaná si na tejto adrese preberá svoju korešpondenciu. Pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a správne aplikoval na daný prípad aj čl. 16 ods. 2 nariadenia Brusel I (súčasný čl. 18 ods. 2 konsolidovaného znenia nariadenia Brusel I) upravujúci právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Potom vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná má bydlisko na území Českej republiky, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že na konanie v danej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie podľa v tom čase účinného ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odvolací súd sa tak s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, a tiež v nadväzujúcich závislých výrokoch o náhrade trov konania a vrátení súdneho poplatku za žalobu, ktorých správnosť žalobca v odvolaní ani nenamietal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie častiach o zastavení konania, náhrade trov konania a vrátení súdneho poplatku za žalobu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovanej úspešnej v odvolacom konaní však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).