Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/124/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: Y.. Ľ. U., W. XX.XX.XXXX, F. Š. Č.. XX, T., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 79.000,- Eur s prísl., takto rozhodol:

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2013 domáha podľa zákona č. 58/1969 7b. náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú odvodzuje od toho, že bol na základe uznesenia Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Bratislava ČTS:ÚIS-116/KOK-2OO3 zo dňa 18.12.2003 obvinený zo spáchania trestného činu, pričom trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej (pôvodne zastúpenej aj Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 79.000,- Eur s príslušenstvom.

2. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že informácie o jeho stíhaní, v ktorom nebol uznaný za vinného, ako aj v tejto súvislosti šírené nepravdivé informácie o jeho osobe, vrhli na jeho osobu vysoko negatívny tieň. Poškodili ho a poškodzujú ho dodnes, v jeho profesionálnom, ako aj v súkromnom živote. Došlo k poškodeniu všetkých jeho osobnostných práv najmä práva na česť, dôstojnosť, súkromie a meno, a to všetko v dôsledku trestného stíhania v konaní, v ktorom bolo nakoniec trestné stíhanie zastavené. Vznesením obvinenia, bolo zasiahnuté extrémne negatívnym spôsobom do jeho života, na všetkých jeho úrovniach, tak spoločenskej a profesionálnej, ako aj osobnostnej, či rodinnej. Nikdy sa nepodieľal na nezákonnom konaní, ktoré by zakladalo dôvodnosť vznesenia obvinenia, za akýkoľvek trestný čin. Jeho stíhaním trpela a naďalej trpí, jeho občianska česť, dôstojnosť a dôveryhodnosť, nie len vo vzťahu k policajnému zboru, rodine, ostatným spoluobčanom, ale aj k širokému okoliu, v ktorom sa pohyboval a pohybuje. V priamej súvislosti s mojim stíhaním, mu vznikli značné negatívne následky, spojené s ďalším výkonom povolania, keď zo služobného pomeru pod tlakom odišiel. V dôsledku stíhania, nepociťoval to a nepociťujem negatívne len ja sám, ale aj moja rodina, manželka, deti, a ďalšie blízke príbuzenstvo, ale aj známi, ktorí so žalobcom zostali loajálni. Žalobcove deti a manželka, prežívali v tom čase, v súvislosti s mojim stíhaním a šírenými klamstvami o mojej osobe, ťažké depresívne stavy. Profesionálne a spoločensky, stratil svoju niekdajšiu vážnosť, česť a úctu, ktoré som do tej doby požíval v súkromí, na verejnosti a v profesionálnom živote. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, je spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemajetkovej ujmy vo sfére osobnostných a ľudských práv. V

dôsledku trestného stíhania nedošlo u žalobcu k obnoveniu pôvodných väzieb a k riadnemu začleneniu sa do všetkých sfér života, ako tomu bolo pred začatím trestného stíhania, ale naďalej, v značnej miere a intenzite, pretrvávajú dôsledky tohto trestného stíhania, čo sa prejavili v obmedzení jeho spoločenských a pracovných aktivít, v narušení môjho rodinného života a medziľudských vzťahov. To že nárok na nemajetkovú ujmu mu v zmysle zákona č. 58/1969 nevzniká si žalobca uvedomuje, ale domnieva sa , že nakoľko mu ujma vnikala prevažne v čase platnosti už novej právnej úpravy zákona 514/2013, ktorý túto možnosť pripúšťa je nutné pojem škoda vykladať ústavnokomformne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu.

3. Generálna prokuratúra SR sa ako zastupujúci orgán písomne vyjadrila dňa 1.6.2017, Ministerstvo vnútra SR sa ako orgán zastupujúci žalovanú vyjadrila podaním zo dňa 18.04.2018, obe inštitúcie navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko v žalobe absentoval právny titul, teda existencia nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, nutne potrebné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.

4. Žalovaná - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR ( na pojednávaní dňa 27.04.2018 súd ustálil, a ďalej konal len s týmto orgánom) sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 15.06.2015, pričom žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie žalobcom požadovaného nároku. Poukázala na to, že žalobca neuviedol, či si uplatňuje nárok titulom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, a ani neuviedol, ktoré rozhodnutie štátneho orgánu považuje za nezákonné alebo ktorý postup štátneho orgánu považuje za nesprávny. Žalobca, pokiaľ by mienil svoj nárok odvodzovať od nezákonného rozhodnutia, nepreukázal využitie riadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiu, ktoré by prípadne považoval za nezákonné. Súčasne nie je preukázané, že by akýkoľvek orgán v trestnom konaní nedovoleným spôsobom zasiahol do práv žalobcu. Pokiaľ tieto orgány vykonávali dôvodné procesné úkony predpokladané (dovolené) právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov. Postup orgánov v prípravnom konaní ešte nie je rozhodnutím o vine obvineného, ktorá sa v priebehu trestného konania dokazuje, resp. preveruje. Zastavenie trestného stíhania automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali nesprávne, resp. nezákonne, preto nemožno z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyvodiť nezákonnosť ich rozhodovania, resp. nesprávnosť ich postupu. Zastavenie trestného stíhania neneguje postup orgánov činných v trestnom konaní, neznamená nezákonnosť trestného stíhania, aleje len jednou z alternatív jeho ukončenia a jeho dôsledkom nie je popretie celej fázy prípravného konania. Žalovaná zdôraznila, že zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje domôcť sa od štátu náhrady nemajetkovej ujmv a už z tohto dôvodu takúto náhradu nie je možné priznať. Záveru o nemožnosti priznať náhradu nemajetkovej ujmy v takýchto prípadoch zodpovedá aj súdna prax. Žalobca nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy, nedostatočnosť ostatných prostriedkov nápravy, potrebu priznania náhrady prípadnej nemajetkovej ujmy práve v peniazoch, ako aj okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu práve v uplatnenej výške, ktorú považuje žalovaná za neprimeranú. K uplatnenému príslušenstvu žalovaná uviedla, že uplatnenie nároku voči štátu žalovaná poukázala na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (R 45/2000, podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 185/2011).Z citovaného rozhodnutia preto nepochybne zrejmé, že štát by sa do prípadného omeškania s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch mohol dostať až neplnením povinnosti na základe judikovaného rozhodnutia.

5. Na pojednávaní dňa 27.04.2018 právny zástupca žalobcu upresnil žalobu v tom smere, že si žalobca uplatňuje svoje nároky aj z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch celého trestného konania bez bližšieho časového určenia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi ich zástupcov, oboznámením sa so žalobou zo dňa 15.06.2015, listinnými dôkazmi uznesením Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Bratislava ČTS:ÚIS-116/KOK-2OO3 zo dňa 18.12.2003 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013, predbežným prerokovaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, sťažnosťou žalobcu proti vzneseniu obvinenia č. l. 103 s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. V konaní nebolo sporné, že na základe uznesenia Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Bratislava ČTS:ÚIS-116/KOK-2OO3 zo dňa 18.12.2003 bol žalobca obvinený zo spáchania trestného činu, pričom trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013. To či uznesenie o vnesení obvinenia možno považovať za nezákonné, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu či vznikla žalobcovi vyčíslená nemajetková ujma a to v príčinnej súvislosti s týmto uznesením resp. tvrdeným nesprávnym úradným postupom sporné bolo.

8. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

9. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb.

10. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb."), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 7b. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.

15. Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa ustanovenia § 18 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

19. Podľa ustanovenia § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

20. Predmetom konania je náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy voči štátu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa v konaní ČTS:ÚIS-116/KOK-2OO3 zo dňa 18.12.2003 pre vznesenie obvinenia pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a obmedzovania osobnej slobody ktorého sa mal dopustiť žalobca.

21. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu nastupuje v prípade naplnenia nasledovných predpokladov: nezákonné rozhodnutie (príp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím (príp. nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden z uvedených predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný .Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku ak tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.

22. Žalobca tvrdil, že svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu, ktorý zovšeobecnil na zdĺhavosť, prieťahy trestného konania.

23. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2013.vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený. Zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, no nadobudol účinnosť pred podaním žaloby, preto splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. možno od žalobcu spravodlivo požadovať( najmä ak žalobca argumentoval, že mu ujma vnikla predovšetkým za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z, , teda pokiaľ ide o nesprávny úradný postup v čase od 1.7.2004 - trestné stíhanie začalo 18.12.2003)

24. V dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z.z. vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: "Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

25. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom." Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy zákona č. 514/2003 Z.z. a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo /57/2005 z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním rízení je upravená zejména v ustanovení § 7 o.s.r. tak, že v tomto rízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní véci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné véci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním rízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním rízení (v rízení o ochranu osobnosti) zasahoval do rízení trestního tím, že by napr. aproboval postup orgánu činných v trestním rízení z hlediska rychlosti a účelnosti rízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmínéné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. brezna 2004, sp. zn. II. US 299/03).

26. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca je povinný preukázať, svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu je poznačené prieťahmi. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných orgánov konštatoval nesprávny úradný postup v namietanom exekučnom konaní.

27. Všeobecný súd má bez pochyby právomoc rozhodovať o návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní, nemá však oprávnenie preskúmavať trestné konanie z hľadiska rýchlosti konania.

28. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného postupu v čase od 18.12.2003do 1.7.2004 a v čase od 01.07.2004 do 13.08.2013), pričom vo svojej žalobe vôbec nešpecifikoval v akej výške došlo k nemajetkovej ujme z tohto titulu, keď nárok na náhradu škody daný len za splnenia všetkých zákonom predpísaných náležitostí kumulatívne, táto skutočnosť bola dôvodom pre ktorú mohol súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

29. Skúmanie ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súd považoval za nadbytočné.

30. Nezákonnosť rozhodnutia uznesenia Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Bratislava ČTS:ÚIS-116/KOK-2OO3 zo dňa 18.12.2003 ktorým bol žalobca obvinený zo spáchania trestného činu, odvodzoval žalobca od tej skutočnosti, že , trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013.

31. V otázke posudzovania zákonnosti rozhodnutia o vznesení obvinenia podľa aktuálnej rozhodovacej činnosť rešpektovaných súdnych inštancií, konkrétne podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súd cituje" je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, sama o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (bežne označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť trestne stíhaná (v tomto prípade sú bežne označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohto dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré v súdnom konaní nevyústia v odsúdenie nad rozumnú pochybnosť." (rozsudok ESĽP Lavrechov vs. Česká republika zo dňa 20.06.2013, sťažnosť č. 57404/08).Podporne taktiež súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8C0 251/2010-103 z 22.05.2012, v ktorom súd dospel k záveru, že "v konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 Tr. poriadku vyšetrovateľom alebo policajným orgánom a dospel k záveru, že išlo o štandardný postup policajného orgánu a orgánov činných v trestnom konaní v medziach zákona, pričom trestného stíhania a vznesení obvinenia neboli v prípravnom konaní zrušené ako nezákonné a i keď' v danom prípade bola trestná vec navrhovateľky postúpená súdom z dôvodu, že súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku prokurátorom v obžalobe postúpená Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie a rozhodnutie o priestupku a následne bolo konanie o priestupku zastavené, pričom tento postup v zmysle ustálenej judikatúry má v zásade rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nemožno pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, vychádzať len z týchto uvedených dôsledkom zastavenia konania o priestupku bez prihliadnutia aj na osobitné okolnosti konkrétnej trestnej veci.... nezákonnosť predmetného uznesenia o uznesení obvinenia navrhovateľky nemožno vyvodiť len zo skutočností, že následne bola trestná vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie o priestupku, ktoré konanie bolo zastavené, pričom je potrebné vychádzať z toho, že nebolo zistené porušenie zásad trestného konania, u zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia podľa zákona postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou a zo skutočností, že pre\dokazovanie viny obžalovaného je až vecou dokazovania vykonávaného pred súdom." Význam uvedeného rozhodnutia je daná aj v spojení s uznesením Ústavného súdu SR I. ÚS 548/2012-13 zo dňa 07.11.2012, ktorým Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť smerujúcu voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8C0 251/2010-103, pričom ako vyplýva z textu uznesenia "Ústavný súd preto hodnotí právny názor krajského súdu k tejto otázke ako plne akceptovateľný a právne korektný."

32. Rovnako podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 165/2002, podľa ktorého "ústavní soud zdurazňuje, že jeho rozhodnutí v této véci nelze v žádném pŕípadé interpretovat tak, že by každé vznesení obvinení, které nevyústilo v pravomocný odsudzujúci rozsudek, bylo možno paušálne považovat za nezákonné."

33. Z obsahu obvinenia, ako aj z obsahu ostatného spisového materiálu vyplýva existencia dôvodného podozrenia, že žalobca sa dopustil trestného činu a za daného stavu boli orgány činné v trestnom konaní povinné ho stíhať. V predmetnej trestnej veci žalobcu, pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013 je charakteristické, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. () trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby. Zo systematického a jazykového výkladu súdom aplikovaného ustanovenia zákona č. 300/2005 Z. z. vyplýva, že premlčanie trestného stíhania je jedným z prípadov zániku trestnosti činu (vyplýva to výslovne z citovaného ustanovenia, ktoré je zaradené do tretej hlavy označenej ako ,Zánik trestnosti a trestu"). Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 138/2005 zo dňa 29.07.2013 však vyplýva, že trestné stíhanie nebolo premlčané v čase vznesenia obvinenia alebo v čase podania obžaloby, ale k premlčaniu došlo až počas súdneho konania, a to konkrétne dňa 27.08.2010. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania v danej situácii preto nie je možné odvodiť nezákonnosť obvinenia, keďže uznesenie o zastavení trestného stíhania dôvodnosť obvinenia v žiadnom prípade nespochybňuje a trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že došlo k zániku trestnosti činu, a to po vznesení obvinenia. V situácii, ak bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené z dôvodu, že zanikla trestnosť činu v čase po vznesení obvinenia a po podaní obžaloby (t.j. nie napr. z dôvodu, že sa skutok nestal, že skutok nie je

trestným činom, že sa nedokázalo, že ho spáchal žalobca a pod.), Podľa § 11 ods. i písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. () trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. Podľa prvej vety § 11 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. () v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokročíme, ak vyhlási obvinený do troch dni odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. Podľa § 227 zákona č. 141/1961 Zb. () ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo niektorého z dôvodov uvedených v § 172 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trvá (§ 11 ods. 2, § 172 ods. 5), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu, no trest neuloží. Žalobca mal možnosť napriek premlčaniu svojho trestného stíhania podľa citovaných ustanovení trvať na prejednaní svojej trestnej veci a mohol dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok, pokiaľ si bol istý svojou nevinou. Nevyužitím tejto možnosti sám žalobca zmaril vecné prejednanie trestnej veci a možnosť jeho prípadného oslobodenia z iných dôvodov ako z dôvodov premlčania. V prípade, ak by trval na prejednaní svojej veci, aj v prípade odsudzujúceho rozsudku by mu nehrozil trest, ktorý v takýchto prípadoch podľa § 227 zákona č. 141/1961 Zb. uložiť nemožno. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že zanikla trestnosť činu má obdobnú povahu ako zastavenie trestného stíhania z dôvodu udelenia milosti, či amnestie ( v týchto prípadoch je vylúčené právo na náhradu škody podľa § 6 ods.3 písm. b zákona č. č. 58/1969 Zb.), nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nepopierajú zákonnosť výkonu trestu. Skutočnosť, že k v dôsledku nečinnosti súdu došlo k uplynutiu premlčacej doby( nesporná skutočnosť), nemala za následok, nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané v súlade s objektívnym právom, pričom k zrušeniu právoplatného uznesenia nedošlo z dôvodu nezákonnosti.

34. Nakoľko prvá podmienka nároku, existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v konaní zo strany žalobcu preukázaná nebola, súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť bez toho aby ďalej skúmal existenciu resp. neexistenciu nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti týmito právnymi titulmi. V nadväznosti na uvedené nevykonal súd ako nehospodárne žalobcom navrhované dôkazy na pojednávaní 27.04.2018.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

36. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej tieto nepriznal, nakoľko jej v konaní nevnikli a ani si ich náhradu nežiadala. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).