Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/145/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, T. L. Q. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 378 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.3.2013 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.11.2016 voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 378 eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 15.03.2013 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

- bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX z 15.03.2013 vo výške 350 eur, za poplatok 322 eur s tým, že celkovú čiastku 672 eur zaplatí v 1 splátke po 672 eur. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 92 % navýšenie. Žalovanému na predmetný úver zaplatil 728 eur. Poplatok vo výške 322 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok navyše, nie je ničím odôvodnené prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Čo sa týka predmetného poplatku, poukázal na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.09.2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku,

ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.08.2014. Predmetná zmluvná podmienka, ktorú žalovaný naďalej používa, už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v predmetnej zmluve absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 psím. c) a k) zák. č. 129/2010, Z.z.. V zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 39,15 %, pričom priemerné úrokové miery pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola v marci 2013 vo výške 10,68 %. Z uvedeného vyplýva, že úrok v zmluve je viac ako trojnásobne vyšší, preto ho pre rozpor s dobrými mravmi považuje za absolútne neplatný. Vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so zákonom je nemysliteľné, aby sa takéto konanie žalovaného dalo označiť len ako nedbanlivostné. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami 728 eur a výškou úveru 350 eur, teda vo výške 378 eur. O tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci september 2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy opakovanie posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Vo vzťahu k žalovanému rovnako posúdil objektívnu premlčaciu dobu napr. aj Krajský súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 3Co/89/2012 z 08.02.2012 a rozsudkom sp. zn. 7Co/84/2011 z 12.12.2014.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 02.03.2017 vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že žaloba je zjavne nedôvodná. Nárok žalobcu je premlčaný, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva ochranu. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný je toho názoru, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej dobe. Žalovaný má za to, že žalobcovi márne uplynula subjektívna dvojročná lehota. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 154 eur dňa 09.10.2016. Žalobca svoj návrh na súde uplatnil až dňa 28.11.2016. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť predne tak ako vo svojom rozhodnutá vedenom pod sp. zn. 17Co/372/2015 uviedol Krajský súd v Trenčíne, dňa 27.04.2016. Svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli o tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať. vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka). Dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672 eur s termínom splatnosti dňa 20.03.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach, Dlžník bol dňa 15.03.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli následne uvedené. Dlžník sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 eur, vždy k 20. Dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.04.2013.

Žalovaný si individálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenia bonity klienta. Žalovaný rázne odmieta, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, t.j. „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná zmluvný podmienka. K administratívnemu poplatku a jeho neprijateľnosti žalovaný uviedol, že toto zmluvné dojednanie je jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 21Csp/145/2016 zo dňa 17.05.2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 378 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.02.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa i žalovaný, žalovaný následne vzal svoje odvolanie proti rozsudku späť.

5. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7Co/136/2017 zo dňa 20.02.2018 zastavil odvolacie konanie o odvolaní žalovaného, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho výroku krajský súd uviedol, že Pri rozhodovaní o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nesprávne dospelo k záveru o neprípustnosti takejto žaloby s poukazom na znenie ustanovenia § 137 písm. d/ a existenciu iných rozhodnutí určujúcich túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iné rozhodnutie určujúce uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú mohlo mať na prejednávanú vec význam len vtedy, ak o takejto podmienke medzi tými istými účastníkmi už bolo rozhodnuté. Len takéto rozhodnutie mohlo založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúcej z ustanovenia § 230 CSP. Doposiaľ nebolo preukázané a ani účastníkmi tvrdené, aby k vydaniu takéhoto rozhodnutia došlo. Dôvodom pre zamietnutie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je ani ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tejto súvislosti sa vôbec nezohľadnilo, že predmetom konania je spotrebiteľský spor upravený ustanoveniami § 290 a nasl. CSP. Podľa ustanovenia § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Z akého dôvodu nebolo napriek výslovnému zneniu ustanovenia § 298 ods. 2 CSP, po tom, čo žalovaný bol zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky , rozhodnuté o určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, z odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Navyše samotný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 3 dáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách , pričom proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 tohto právneho predpisu proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

6. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 27.04.2018 sa nedostavil žalovaný ani právny zástupca žalovaného, predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiada, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

7. Predmetom tohto konania ostalo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2012 uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 10 o tej časti poplatku ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou za neplatnú.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 28.11.2016, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.02.2017, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 15.03.2013 bola medzi stranami tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 672 eur, a to v1 splátke vo výške 672 eur. Podľa žalobcu poplatok vo výške 322 eur je tvorený z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pričom žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára nebol individuálne dojednaný, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v jeho neprospech a ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere nemá náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 378 eur, čo predstavuje rozdiel medzi platbami, ktoré žalobca vykonal a výškou poskytnutého úveru. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval najmä na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom v režime Obchodného zákonníka a nevzťahujú sa na ňu preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Ďalej namietal uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na strane žalobcu, spochybňoval naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a taktiež namietal, že dojednanie administratívneho poplatku nepodlieha súdnemu prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože ide o cenové dojednanie, ktoré je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčené z prieskumu neprijateľnosti.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

17. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

18. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

19. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje zmluvný vzťah medzi stranami tohto konania za spotrebiteľský, pričom má zato, že ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

21. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

22. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného.

24. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

26. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že takáto určovacia žaloba je neprípustná, pričom poukazoval na ustanovenie § 137písm. c), d) CSP. Súd je však toho názoru, že v danom prípade žalobkyňa nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože tento vyplýva priamo zo zákona, najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ako poukázal Krajský súd v Prešove vo vyššie uvedenom uznesení), a taktiež z výslovného znenia § 298 ods. 2 CSP, keďže žalovaný bol zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

28. Podľa čl. 10 Všeobecných podmienok úveru, Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa uhradiť v splátkach /e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

29. Z vymedzenia tejto zmluvnej podmienky v žalobnom návrhu, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku v zmysle ktorej si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 2/3 z poskytnutého úveru. Zmluvná podmienka však v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladmo na niektoré rozhodnutia poukázal sám žalobca priamo v žalobnom návrhu.

30. V danom prípade súd neskúmal administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. (porovnaj rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v T. D..X.. S. 192/2010 zo dňa 3.5.2010.) Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Nakoniec je možné poukázať aj na

aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.6.2014, kde v § 53 ods. 4 bol doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. V prejednávanej veci je poplatok pri úvere 350 eur vo výške 322 eur. Poplatok, ktorý mal pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok predstavuje 92 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na jeden rok. Takáto sadzba potom 8 - násobne prevýšila priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keď podľa internetovej stránky NBS v marci 2013 pri spotrebiteľskom úvere od 1 do 5 rokov činila priemerná úroková sadzba 10,68 % p.a. Išlo teda nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobilo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na ust. § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, tento musí byť určitý a v primeranej výške. Ak nie sú splnené tieto požiadavky, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky zo zmluvy o úvere a v súlade s ustanovením § 298 uviedol vo výroku znenie tejto zmluvnej podmienky tak, ako bola dohodnutá v zmluve o úvere.

32 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.