Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-6-2022.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.04.2022 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. F. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/101/2020 zo dňa 29.09.2021.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/101/2020 zo dňa 29.09.2021 boli obžalovaní H. O. a H. F. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe že,
- dňa 29.07.2020 v čase okolo 19:55 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez povolenia vošli na dvor obývaného rodinného domu č. XXX v obci S. H., okr. Y. nad V., s tým, že obž. H. O. cez odomknuté vchodové dvere vošiel bez povolenia do chodby domu, odkiaľ z botníka na chodbe odcudzil voľne položenú tašku cez plece zn. PUMA čiernej farby, obsahom ktorej bol občiansky preukaz č. HB XXXXXX, vodičský preukaz č. D XXXXXX, cestovný pas č. BD XXXXXXX, 1 ks bankomatová karta ČSOB, 1x bankomatová karta Tatra banka, 1 ks kartička poistenca Dôvera, a.s., 9 ks rôznych klubových kariet, 1 ks osvedčenie o evidencii vozidla Y., všetky doklady vydané na meno V. H., 1 ks kľúč zn. Fab od rodinného domu, 1 ks kľúč od osobného motorového vozidla zn. VW J., ev. č. Y. a 1 ks otvárací nožík, pričom obž. H. F. ho čakal vonku pred dverami a dával pozor, kde následne po krádeži príručnej tašky obaja spoločne z miesta utiekli, kde dňa 30.07.2020 v čase o 01:00 hod. odcudzené veci okrem tašky zn. PUMA a 1 ks kľúča zn. Fab dobrovoľne vydali, čím takto krádežou veci spôsobili pre poškodeného V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, okr. Y. nad V. škodu vo výške 16,50 €,
za čo
u obž. M. O. podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladal trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/100/2020 zo dňa 11.08.2021, právoplatný dňa 11.08.2021, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 2 rokov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,
a obž. H. F. bol uložený podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodený V. H. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. F. ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania predložených obhajkyňou po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a konštatovaní, že odvolanie podal obžalovaný len proti výroku o treste, že nechce ísť do väzenia, lebo sa musí postarať o svoju družku, obhajkyňa vyslovila, že chceli predložiť doklad, že družka obžalovaného je odkázaná na jeho starostlivosť, avšak tento nemajú. Družka obžalovaného K. L. bola v minulosti hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a berie lieky, pre svoj zdravotný stav poberá invalidný dôchodok a z toho dôvodu obžalovaný chce, aby súd zmenil výkon trestu v ústave na trest podmienečný, pretože sa musí o ňu starať. Lekársky záznam o zdravotnom stave nemajú, pretože predtým družka chodila k lekárovi v Michalovciach a teraz lekára nemá. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie ľutuje a chce do budúcna pracovať a starať sa o ženu, obhajkyňa navrhla zrušiť napadnutý výrok a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzali, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd preskúmal postup konajúceho súdu, ktorý považuje za súladný s procesným predpisom. Obžalovaný M. F. vyhlásil po riadnom poučení, že je vinným zo spáchania skutku, a toto jeho vyhlásenie bolo po postupe podľa § 257 a § 333 Tr. poriadku prijaté. Dokazovanie sa tak vykonalo len v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody, pričom obžalovaný mal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, mal možnosť navrhovať nové dôkazy a predložiť v záverečnej reči a poslednom slove argumentáciu k zmierneniu ukladania trestu. Jeho právo na obhajobu z týchto dôvodov posúdil odvolací súd ako zachované. Okrem toho obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne (materiálne) obhajoval jeho práva.
Výrok o vine je právoplatný, preto odvolací súd zameral svoj prieskum na výrok o treste, ktorý obžalovaný považoval za prísny so zreteľom na jeho rodinné pomery.
Konajúci súd pri ukladaní trestu prihliadal na doterajší spôsob života obžalovaného, na jeho hodnotenie v mieste bydliska, kde sa zdržiava, z ktorých dôkazov plynie dvanásť záznamov o odsúdení obžalovaného pre rôznu majetkovú a násilnú trestnú činnosť, pričom ostatné jeho odsúdenie je za pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona konajúcim súdom rozsudkom z 23.11.2016 sp. zn. 12T/158/2016 k trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý vykonal v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia dňa 08.10.2019. Z miesta bydliska bol obžalovaný hodnotený len všeobecne.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností konajúci súd uzavrel, že so zreteľom na vyhlásenie o vine bolo potrebné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, t. j. že sa k trestnému činu priznal a oľutoval jeho spáchanie. Predchádzajúce odsúdenia za rôznu trestnú činnosť, v ktorých nepodmienečné tresty odňatia slobody aj vykonal bez ich zahladenia, zodpovedali priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností konajúci súd neupravoval trestnú sadzbu a trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne uložil v rámci základnej trestnej sadzby, ktorou je sadzba až na dva roky.
Takto uložený trest považoval aj odvolací súd za zákonu zodpovedajúci. Z hodnotenia obžalovaného nevyplývajú síce zásadné negatívne poznatky, ani evidencia priestupkov nesignalizuje opakované protiprávne konania, keďže sú v nej len dva záznamy o spáchaní priestupku na úseku dopravy v roku 2020, avšak odpis registra trestov dáva jednoznačnú odpoveď na hodnotenie doterajšieho spôsobu života obžalovaného, ktorý od roku 2000 má 12 záznamov o odsúdení, v kontexte vyslovenom konajúcim súdom, teda že u obžalovaného je náchylnosť na páchanie trestnej činnosti majetkovej a inej povahy, pričom prerokúvaný skutok spáchal približne po deviatich mesiacoch po vykonaní trestu odňatia slobody v inej veci za taký istý trestný čin porušovania domovej slobody.
Účel trestu je vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a má sa ním zabezpečiť ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest má súčasne odradiť iných od páchania trestných činov.
Vyvodený záver konajúcim súdom zo zistených skutočností, že ani predchádzajúce výkony trestov odňatia slobody nepôsobili dostatočne na obžalovaného preventívne, považoval odvolací súd za vecne správny. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak obžalovaný bol opakovane odsúdený aj za trestné činy takého istého charakteru, ako sa prerokúva v tejto trestnej veci, záver o nedosiahnutí účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona je logickým a vecne správnym. Ak totiž obžalovanému boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal, pri prerokúvaní tejto veci je nutné už iba konštatovať, že jeho náprava, ktorou sa sleduje, aby viedol riadny život a nepáchal ďalšiu trestnú činnosť, uloženými trestami dosiahnutá nebola a ukladaním trestu v teraz prerokúvanej veci sa môže sledovať už len cieľ preventívny, zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti, ako aj generálna prevencia, ktorou sa pôsobí na ostatných členov spoločnosti.
Možno teda uzavrieť, že pokiaľ sa účel ukladaných nepodmienečných trestov odňatia slobody míňal zákonom predpokladaným účinkom, uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním, nemôže dosiahnuť zákonom vymedzený účel, ak ho nedosiahli nepodmienečné tresty zasahujúce do osobnej slobody obžalovaného.
Výmeru trestu odňatia slobody 10 mesiacov, čo je v dolnej polovici trestnej sadzby, možno so zreteľom na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia, spôsob spáchania činu, či následok, ale tiež aj na vyhlásenie o vine považovať za výmeru primeranú k všetkým zisteným okolnostiam prípadu.
Spôsob vykonania trestu odňatia slobody zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Odvolaciu námietku obžalovaného, ktorej podstata spočíva v opatere jeho družky, odvolací súd nepovažoval za významnú, ktorá by mohla ovplyvniť zmenu druhu trestu a jeho výmery. Obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy o výrazne nepriaznivom zdravotnom stave jeho družky, v dôsledku ktorého je táto naňho odkázaná. Naopak, z odôvodnenia odvolania vyplýva, že družka obžalovaného v súčasnosti nenavštevuje žiadneho odborného lekára, čo umožňuje usudzovať na to, že zrejme netrpí tak závažným ochorením, ktoré by si vyžadovalo sústavnú starostlivosť o ňu.
Za daných zistení preto odvolací súd posúdil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a ako také ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.