Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/92/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu F. proti žalovanej C., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2017, č. k. 10Csp/60/2017-20, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že žalobu spisoval konkrétny zamestnanec Prvej oddlžovacej spoločnosti so sídlom v F., ktorý mu doporučil splácanie úveru týmto spôsobom. Následne sa poradil s miestnym advokátom, ktorý mu doporučil späťvzatie žaloby, pretože nemá opodstatnenie. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1 konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalovaný by síce mal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, avšak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré videl v tom, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv na súde, bezprostredne po otvorení pojednávania vo veci zvážil dôvodnosť žaloby a po akceptovaní právneho názoru osloveného advokáta vzal žalobu späť a svojim postojom tak nespôsobil ďalšie navyšovanie trov súdneho konania. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca ako laik po zmene zákonnej úpravy, ktorá nastala po prijatí nového predpisu, Civilného sporového poriadku, v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ , nemohol posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, ktorú sám ani nespisoval a dôveroval zamestnancovi spoločnosti, ktorá zabezpečuje splácanie jeho úveru, pretože v období pred účinnosťou viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby považovali za opodstatnené.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná právo na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní uviedol, že oslovený advokát mu poradil vziať žalobu späť; v súvislosti s tým vyslovil názor, že žalobca mohol týmto spôsobom postupovať a vziať žalobu späť skôr ako pred samotným pojednávaním a nespôsobovať tak svojim konaním ďalšie trovy žalovanému v podobe náhrady za stratu času advokáta,

cestovných nákladov advokáta, keď žalobca vedel, že advokát sídli a teda bude cestovať z H. za účelom pojednávania a náhrady za úkon advokáta. Žalobca pritom voči žalovanému nepodával na Okresný súd Prievidza len jeden žalobný návrh a nie je teda, ako ho súd vnímal, neskúseným laikom v súdnom konaní. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/61/2017 Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 10.08.2017 zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu; šlo pritom o obdobný prípad. Vzhľadom k tejto predchádzajúcej skúsenosti tak žalobca mal vedomosť o tom, že ním podaná žaloba neobstojí a bude podobne, ako v predchádzajúcom prípade, zamietnutá. Žalobca tak mohol svoju žalobu vziať späť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa radil s advokátom, je dôvodné predpokladať, že tento ho informoval o spôsoboch a možnostiach späťvzatia žaloby aj pred pojednávaním.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výroku II. o trovách konania a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 388 zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku odvolanie žalovaného nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 .

5. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, dôsledkom ktorého je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Ust. § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2NCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3NCdo/46/2012), nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svôjvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

9. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa zo zreteľom na jeho spôsobilosť na jeho právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 257 vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25. februára 2009).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, keď zároveň konštatoval, že žalovanému by patrila náhrada trov konania, pretože žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, avšak videl dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, spočívajúce v tom, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv bezprostredne po otvorení pojednávania zvážil dôvodnosť žaloby po akceptovaní právneho názoru osloveného advokáta, čím nespôsobil ďalšie navyšovanie trov súdneho konania.

11. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil v preskúmavanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 pre nepriznanie účelne vynaložených trov konania žalovanému. V danej veci je nesporné, že žalobca zobral svoju žalobu späť po tom, čo vyhľadal odbornú pomoc advokáta, ktorý vyslovil názor, že žaloba nebude úspešná, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca mohol takúto právnu pomoc advokáta vyhľadať skôr, ešte pred podaním žaloby a zvážiť tak, čo môže byť so svojou žalobou úspešný. Tak ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie § 257 sa má aplikovať iba na výnimočné prípady, ak by rozhodnutie o platení trov konania viedlo u strany sporu k neprimeranej tvrdosti, pričom pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra bude použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. V danej veci je nepochybné, že žalovaný tým, že žalobca zobral svoju žalobu späť až na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 (hoci tak žalobca mohol urobiť skôr), bol nútený vynaložiť trovy, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ako aj v cestovnom a v náhrade za stratu času advokáta, ktoré bude musieť zaplatiť, preto je potrebné, aby žalobca, ktorý späťvzatím žaloby až na pojednávaní vo veci samej tieto trovy zavinil, žalovanému ním účelne vynaložené trovy nahradil.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .