Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-72-2016.pdf
PDF · 112.02 KB
No categories available
5C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: F. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. - X. X., ul. U. M. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. č. 201, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody v sume 2 044,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 02.05.2016 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny 2044,51 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie odo dňa 30.04.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva Ružomberok, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok, ČVS: E.-XXX/XX-RK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mu bolo vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 1 KPt XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX bolo podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok č.k. Pv XXX/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci a podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti jeho osobe pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Toto uznesenie prokuratúry bolo jeho obhajcovi doručené 29.04.2013. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“, pretože škodu spôsobil v trestnom konaní poverený príslušník policajného zboru. V dôsledku trestného stíhania vznikla žalobcovi škoda v sume 2044,51 eur, ktorú predstavujú trovy obhajoby vynaložené v tomto trestom konaní advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi. Ide o nárok podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z.. Po právnej stránke žalobu odôvodnili aj ustanovením § 3 ods. 1 písm. a/ a § 18 zákona č. 504/2003 Z. z..
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 12.10.2016 poukázal na to, že špecifikom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom je skutočnosť, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorých všetky podmienky musia byť splnené súčasne, inak nárok na náhradu
škody nemôže vzniknúť. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, preto by bolo nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2012 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V tomto rozhodnutí je ďalej konštatované, že i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 162/02, pričom názor citovaného krajského súdu bol v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 548/2012 za plne akceptovateľný a korektný, keď aj napriek ustálenej judikatúre je potrebné posudzovať ne/zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonávaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu škody, keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré opiera svoj nárok, za nezákonné rozhodnutie nie je možné považovať. V závere svojho vyjadrenia poukázal na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sú súčasťou trov konania aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Zo žaloby nie je zrejmé a nie je možné ani preskúmať z čoho teda - z akých úkonov pozostávali úkony právnej služby uskutočnené v trestnom konaní. Žalobca sa obmedzuje len na konštatovanie, že trovy obhajoby predstavovali uvedenú sumu 2044,51 €. Zároveň vznik skutočnej škody nijakým spôsobom nepreukázal hoci v žalobe poukazuje na poštové poukazy znejúce na sumu 1 000 € a na sumu 1 044,51 €, ktoré žalovanému ako prílohu nepredložil.
4. Strana žalobcu žiadala vydať rozsudok pre zmeškanie z dôvodov uvedených v § 273 CSP a § 274 CSP. Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a jeho vyjadrenie nemožno považovať za vyjadrenie žalovaného, pretože ho podala osoba, ktorá nebola splnomocnená na podanie vyjadrenia
- spochybnil podpis JUDr. Róberta Kaliňáka. Ďalej poukázal na to, že OO PZ Ružomberok tri roky a tri mesiace viedol bezdôvodne trestné konanie voči žalobcovi a toto bolo zastavené až na základe rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina dňa 09.04.2013. Deklaroval úhradu trov obhajoby poštovými peňažnými poukazmi na sumu 1000 eur a 1044,51 eur, ktorými žalobca dňa 29.04.2016 zaplatil trovy obhajoby v jeho trestnej veci. Mal za to, že bol preukázaný vznik nároku na náhradu škody na základe uznesenia z 19.1.2010 o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže, ktoré bolo vznesené predčasne, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a čoho následkom bolo to, že trestné stíhanie trvalo viac ako tri roky. Skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný, nebol ani trestným činom a ani priestupkom, preto muselo byť trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP. Z unesenia ďalej vyplýva, že žalobca bol stíhaný neprávom, a preto mu vznikla škoda titulom trov obhajoby. Žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom pre právne posúdenie veci je dôležitý výsledok trestného konania, ktorým bolo zastavenie trestného stíhania. K námietke premlčania uviedol, že žaloba bola podaná dňa 29.4.2016 faxom a v 3 dňovej lehote bola doplnená predložením originálu dokladu 02.05.2016 o 7.04 hod. na podateľni okresného súdu.
5. Strana žalovaného zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, keď poukázala na to, že vôbec nie je zrejmé, či žalobca podal voči tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu opravný prostriedok, keďže podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa škody môže domáhať len ten, kto podal opravný prostriedok. Zo žaloby a ani z prednesu strany žalobcu nevyplýva, že by svoj nárok predbežne prerokoval s oprávneným orgánom § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003Z. z.. Žalovaný takú žiadosť neeviduje. Žalobca sa pritom môže
domáhať nároku len vtedy, ak tento orgán jeho žiadosti nevyhovel alebo vyhovel len čiastočne. Vzniesol námietku premlčacia, keďže v danom prípade lehota začala plynúť odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Zo žaloby vyplýva, že rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 29.04.2013 a žaloba bola podaná 02.05.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie svojho nároku. Neboli splnené ani predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a žiadala žalobu zamietnuť.
6. Okrem výsluchu strán sporu sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu ČVS: E.-XXX/XX-RK- XXXX, kópiou spisu Okresnej prokuratúry Ružomberok z 7.1.2013 a zistil, že žalobca nie je dôvodná.
7. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 09.04.2013 sp. zn. 1 O. XX/XX-X bolo trestné stíhanie vedené proti žalobcovi ako obvinenému zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11.04.2008 v Írsku, v meste L., K. XX, pravými kľúčmi otvoril zadný úložný priestor na bližšie nešpecifikovanom motorovom vozidle tmavej farby, ktoré tam bolo odparkované. Odtiaľ zobral pokosovú pílu zn. Dewalt žltej farby, dve okružné píly zn. Makyta zelenej farby, taliansku ručnú rezačku na obklad modrej farby, elektrickú vibračnú brúsku zn. Bosch slabozelenej farby a dve akumulátorové skrutkovačky zn. Ryobi modrej farby, všetky s neznámymi výrobnými číslam, čím spôsobil P. E. škodu vo výške 1590,35 Eur, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zároveň týmto Rozhodnutie krajskej prokuratúry bola právnemu zástupcovi žalobcu ako obhajcovi z trestného konania doručené 29.04.2013 (čl.101) a splnomocnencovi poškodeného 11.04.2013, a keďže proti uznesenie nebola prípustná sťažnosť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.04.2013.
8. Trestné stíhanie sa začalo na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania vydaného povereným príslušníkom PZ SR Obvodného oddelenia Ružomberok zo dňa 03.04.2009 ORP-XXX/XX-RK-XXXX a uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.01.2010 vydaného podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku č. ČVS: ORP-XXX/OO-RK-XXXX. Sťažnosť (označenú ako odvolanie) proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený žalobca dňa 06.04.2010, pričom jeho sťažnosť bola uznesením okresného prokurátora sp. zn. Pv 352/2009 z 08.04.2010 ako nedôvodná zamietnutá podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Dňa 14.04.2010 splnomocnil žalobca ako obvinený právneho zástupcu, aby ho ako obhajca zastupoval v konaní vedenom na OR PZ Ružomberok, OO PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS: E.-XXX/OO-RK-XXXX.
9. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania krajského prokurátora súd zistil, že tento po vyhodnotení dôkaznej situácie prijal záver, že žalobca ako obvinený v auguste 2008 neodcudzil náradie z motorového vozidla zn. Opel Combo, zaparkovaného u Y. U. v meste O., ale toto náradie so súhlasom P. E. - poškodeného zobral z tmavého motorového vozidla v meste L. v mesiaci apríl 2008 (11.4.2008) a následne si ho ponechal z dôvodu uplatnenia zádržného práva. Prokurátor ďalej konštatuje, že tento záver však neznamená, že skutok, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, sa nestal, ale že sa nestal tým spôsobom, ako to uvádza poškodený. V uznesení ďalej konštatuje, že v danom prípade na základe vykonaných dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie, bolo nepochybné, že F. E. - t.j. žalobca získal do svojej dispozície náradie zahrnuté do skutku, ktoré patrilo P. E., resp. firme Aciton Men Builders Lfd., ale v ďalšom bolo nevyhnutné posúdiť oprávnenosť tejto dispozície a predovšetkým okolnosti, za ktorých sa náradie dostalo do dispozície obvineného. Vzhľadom na to, že existovali rozpory v usvedčovacích dôkazoch - medzi výpoveďami poškodeného a svedka G. P., ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom svedka Q. M. a usvedčovacie dôkazy boli spochybňované aj ďalšími skutočnosťami a to až do takej miery, že orgány činné v trestnom konaní nemohli z týchto výpovedí vychádzať a založiť na nich postup v trestnom konaní proti obvinenému žalobcovi, prokurátor na základe sťažnosti poškodeného rozhodol tak, že zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému žalobcovi F. E. podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z priebehu trestného konania a vývoja dôkaznej situácie nemožno teda vyvodiť záver, že by trestné stíhanie bolo proti žalobcovi ako obvinenému vedené nedôvodne.
10. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal žalobu o náhradu škody na súd (faxom dňa 29.04.2016). Žaloba bola doplnená písomne v lehote troch dní (§ 42 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Rozhodnutie krajskej prokuratúry o zastavení trestného stíhania bolo doručené obhajcovi obvineného 29.04.2016. Žaloba bola podaná v premlčacej lehote troch rokov (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorá skončila najneskoršie dňa 29.04.2016, a v ktorej sa poškodený žalobca dozvedel,
že mu mala byť rozhodnutím o vznesení obvinenia a následne zastavením trestného stíhania spôsobená škoda.
11. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
16. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
20. Na prvom mieste je potrebné podotknúť, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k predmetu sporu. Pri posudzovaní jeho pasívnej vecnej legitimácie súd vychádzal z ustanovenia § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., kedy zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je štát - Slovenská republika. Ústredný orgán štátnej správy, vybavený samostatnou spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu, za štát pred súdom len koná. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané povereným príslušníkom Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ SR v Ružomberku, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok zo dňa 03.04.2010 sp. zn. ČVS: ORP-XXX/OO-RK-XXXX, pričom trestné konanie bolo zastavené uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 09.04.2013 sp. zn. 1 KPt XX/XX-X z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci - § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., a ktorým zároveň zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. na základe sťažnosti poškodeného, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok č.k. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa 13.12.2012, ktorý zastavil trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.
21. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Prokurátor hoci zamietol sťažnosť podanú proti uzneseniu o vznesení vydaného povereným príslušníkom policajného zboru, nepodal ale obžalobu v tejto trestnej veci. Príslušným orgánom konajúcim za štát je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je pasívne vecne legitimovaným subjektom, napokon túto okolnosť žalovaný ani nenamietal.
22. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia je už ustálená judikatúra v tom, že nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky má aj zastavenie trestného stíhania preto, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, teda že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Hoci zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy či nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom umožňujúcim odškodniť všetky prípady spôsobenia škody poškodeným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa ukázal neskôr ako nezákonný, nemožno tento záver o nezákonnom obvinení prijímať automaticky a mechanicky bez zreteľa na okolnosti, za ktorých k spáchaniu trestného činu došlo. Inými slovami povedané, že i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania III.ÚS 162/02
- ČR, I. ÚS 548/2012 - SR, ÚS SR sp. zn. II ÚS 53/2013 a tiež rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti ČR.
23. Z obsahu uznesenia krajského prokurátora (a aj okresného prokurátora hoc pre iný dôvod) o zastavení trestného stíhania vyplýva, že až po rozsiahlom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu plynúce z vykonaných dôkazov a právneho posúdenia trestnej veci sa zistili okolnosti odôvodňujúceho zastavenie trestného stíhania proti obvinenému žalobcovi. V čase začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal a vykazoval znaky stíhaného trestného činu. Až neskôr, rozsiahlym dokazovaním v rámci prípravného konania trestného a vyhodnotením usvedčovacích dôkazov, medzi ktorými vznikli rozpory a tie sa nepodarilo odstrániť pričom aj a boli spochybňované ďalšími skutočnosťami, prokurátor dospel k záveru, že na ich základe nemôže dôjsť k postaveniu obvinenému pred súd a trestné konanie zastavil, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Pritom v rámci dokazovania sa zistilo, že obvinený žalobca mal v držbe náradie, ktoré malo byť odcudzené a aj ním disponoval, nepodarilo sa však posúdiť oprávnenosť tejto dispozície, predovšetkým okolnosti, za ktorých sa náradie do tejto dispozície obvineného žalobcu dostalo. Práve k tomu nebolo dostatok usvedčovacích dôkazov, naviac medzi nimi existovali výrazné rozpory. Za týchto okolností nemôže súd dospieť k záveru, že začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia bolo nezákonné.
24. Osvojac si názor citovanej judikatúry vyšších súdov, prvostupňový súd pri vyhodnocovaní opodstatnenosti uplatneného nároku preto vychádzal aj z okolností daného prípadu, priebehu trestného konania a aj vývoja dôkaznej situácie, ktoré skutočnosti posudzoval vo vzťahu k výsledku trestného konania, ktorým bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. K tomuto záveru prokurátor dospel po rozsiahlom dokazovaní prípravného konania trestného, a v rámci ktorého sa preukázalo, že obvinený mal v držbe náradie, ktoré malo byť odcudzené, ale nepodarilo sa preukázať, či držba obvineného u tohto náradia je oprávnená alebo nie. Zistené rozdiely medzi svedectvami boli natoľko výrazné, že výpovediam nebolo možné uveriť a konštatovať dostatok dôkazov, na základe ktorých by došlo k postaveniu obvineného pred súd. Uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi podľa názoru súdu nemožno vyhodnotiť preto za nezákonné podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., a preto musel súd žalobu zamietnuť. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka por. P. P. k dôvodom vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, keďže pre rozhodnutie v danej veci nie je právne relevantné, na čí príkaz alebo prečo svedok vydal uznesenia o začatí trestného stíhania, keďže orgány činné v trestnom konaní konajú z úradnej povinnosti - § 2 ods. 6 veta prvá Tr. poriadku. Relevantným pre posúdenie danej veci je výsledok trestného konania a nie to, na čí príkaz poverený príslušník vydal uznesenie o začatí trestného stíhania. Relevantným pre danú veci nie je ani okolnosť, či poškodená strana trestného konania (ne) bola informátorom.
25. Pokiaľ strana žalovaného namietala nesplnenie podmienky podľa 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. formou nepodania písomnej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, sa súdu javí za potrebné uviesť a súhlasiť s názorom strany žalobcu, že nesplnenie tejto podmienky zákon č. 514/2003 Z.z. nesankcionuje a sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody. Má význam, ako tvrdila strana žalobcov, len z hľadiska priznania úrokov z omeškania. V prejednávanej veci bol nárok žalobcu zamietnutý, a preto táto námietka je bez právneho významu.
26. Nedôvodná by bola námietka premlčania vznesená žalovaným, keďže ako už súd vyššie konštatoval obhajca žalobcu prevzal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania 29.04.2013. Týmto dňom s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila 29.04.2016. Žalobca podal žalobu faxom posledný deň tejto lehoty - 29.04.2016 a svoju žalobu doplnil písomným podaním v lehote 3 dní - § 42 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Ak by bola žaloba žalobcu podaná včas, bola by dôvodná.
27. K námietke zastúpenia žalovaného súd uvádza, že osoby poverené konaním v mene žalovaného sa preukázali jednak poverením vystavením ústredným orgánom a platným preukazom tohto ústredného orgánu. Z ust. § 20 ods. 2 OZ je zrejmé, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, t.j. nielen štatutárny orgán právnickej osoby. Ak by osoby, ktoré neboli poverené zastupovaním žalovaného prekročili rozsah svojej právomoci, vznikli by povinnosti priamo žalovanému, keďže právny úkon - zastupovanie v danej veci sa týka jeho predmetu činnosti - zodpovednosti štátu a v jeho mene konajúceho ústredného orgánu, ktorým MV SR je.
28. Žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal, pretože žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.