Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/335/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne H. C., X.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v H., H.. X. XXXX, zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 7, proti žalovanému Y. G., X.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v F., Y. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 5 000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/457/2015-112 zo dňa 23.5.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.5.2014 do zaplatenia titulom neuhradenej kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo, ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala motorové vozidlo Mercedes-Benz 270CDI s ev. číslom H. XXXDF za kúpnu cenu 5.000 €, ktorú sa jej zaviazal zaplatiť najneskôr do konca apríla 2014, čo sa nestalo a to aj napriek výzve jej právneho zástupcu zo dňa 18.7.2015.

3.Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odpor žalovaný s tým, že neuznáva žalobu, žiada ju zamietnuť a žalobu zo strany žalobkyne považuje za podvod a vydieranie. Poprel, že by medzi sporovými stranami bola uzavretá kúpna zmluva v takom znení, ako uvádza žalobkyňa, pretože bola uskutočnená len dohoda na kúpu vozidla v sume 4.700 €, ktorá bola aj riadne vyplatená v hotovosti na ruku predávajúcej v prítomnosti svedka. Na základe toho bolo motorové vozidlo odhlásené majiteľkou (žalobkyňou) v Michalovciach a prepísanú na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach dňa 28.3.2014. Následne dňa 15.4.2014 obdržal od Ministerstva vnútra SR osvedčenie o evidencii časť I číslo C. XXXXX k vozidlu, teraz už ev.č. F. XXX E..

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne právne posúdil podľa § 488, § 588, § 589, § 593 O.s.p. s použitím ust. § 215 ods. 1 a § 132 ods. 1 dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo sprostredkovane cez jej vtedajšieho priateľa a zároveň kamaráta žalovaného pána C. Ľ. k dohode o predaji motorového vozidla značky Mercedes-Benz ev. čísla H. XXXD a v konaní bola sporná otázka zaplatenia kúpnej

ceny žalovaným žalobkyni, ako aj jej výška. Poukázal na to, že žalobca v sporovom konaní, ktoré začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotnoprávnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania sa obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo bránení práva opieral.

5. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným si dohodli kúpnu cenu vo výške 5.000 € a táto jej nebola uhradená. Tieto jej tvrdenia však zostali len v rovine tvrdení, nakoľko vo veci nebol z jej strany predložený, resp. označený jediný relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o ňou tvrdených skutočnostiach. Je totiž nepochybné, že k dohode o predmete kúpy došlo riadne, ako aj k odovzdaniu tohto predmetu, o čom svedčí aj prevod vozidla v evidencii dopravnej polície. Žalobkyňa však v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 5.000 € a že jej nebola vyplatená (podľa jej tvrdenia mala byť splatná do konca apríla 2014 na jej účet). Naproti tomu žalovaný v konaní bol procesne činný, čo sa týka jeho obrany ohľadne inej výšky dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 4.700 €, ako aj odovzdania týchto finančných prostriedkov žalobkyni. Ohľadne týchto tvrdení žalovaný predložil čestné prehlásenie C. Ľ. a takto vypovedal ako svedok aj jeho brat C. G.. I keď sa jedná o osobu blízku, súd nemal prečo výpovedi neveriť, keďže výpoveď na pojednávaní, či v rámci čestného prehlásenia je vždy učinená pod hrozbou trestných následkov krivej výpovede. Vzhľadom k týmto okolnostiam žaloba žalobkyne bola zamietnutá, pretože bolo preukázané, že žalovaný žalobkyni odovzdal sumu 4.700 € v hotovosti, a to za prítomnosti C. Ľ..

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vzhľadom k tomu, že bola plne úspešná v spore.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa podľa § 365 ods. 1 písm. a/,b/,d/, f/, g/, h/ CSP. Poukázala na to, že súd svojím postupom porušil práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie, pretože vopred nebola informovaná o výsluchu údajného svedka, a to brata žalobcu na pojednávaní, nakoľko žalovaná strana o jeho výsluchu ho vôbec neupovedomila, čo je v rozpore s ust. § 197 CSP. Súd však napriek tejto výhrade konal ďalej, hoci namieste bolo odročenie pojednávania, čím pripravil žalobkyňu o možnosť pripraviť sa riadne na jeho výsluch. Taktiež čestné vyhlásenie blízkeho kamaráta žalovaného svedka Ľ. predložil až na samom pojednávaní. Ďalej namietala, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, prečo súd sa nevysporiadal s jej argumentmi, predovšetkým s tým, že žalovaný najprv v odpore spomínal iba jedného svedka, ktorý mal byť prítomný pri odovzdávaní kúpnej ceny, pričom tohto svedka žiadnym spôsobom nestotožnil až v priebehu konania označil až údajných dvoch svedkov odovzdávania finančnej hotovosti - kúpnej ceny za vozidlo. Podľa žalobkyne je viac než zrejmé, že títo údajní svedkovia neboli žalovanému v čase písania odporu známi a týchto upresnil až dodatočne účelovo. O tom, že celá obrana žalovaného je účelová, svedčí aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že v podanom odpore sa vyhrážal trestným oznámením na žalobkyňu, toto trestné oznámenie však nepodal. Žalobkyňa nepovažovala výpovede žalovaného, jeho brata za dôveryhodné, už aj z toho dôvodu, že svedok ani žalovaný sa nevedeli vyjadriť bližšie k skutkovým okolnostiam údajného odovzdania kúpnej ceny. Taktiež čestné prehlásenie svedka Ľ., ktoré súd uznal za hodnoverný dôkaz, je podľa žalobkyne všeobecne neurčité a bez bližšieho popísania skutkových okolností. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa s argumentami žalobkyne riadne nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a vyhodnotil všetky dôkazy a skutočnosti len v prospech žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a v celom rozsahu ho navrhol potvrdiť odvolacím súdom a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa vo svojom odvolaní sú irelevantné a nie sú ničím novým, s čím by sa súd prvej inštancie už nebol vysporiadal vo svojom rozsudku. Tvrdil, že súd prvej inštancie riadne upovedomil o navrhnutých svedkoch dňa 27.4.2016 a zároveň súd upovedomil aj o tom, že krátkou cestou pri pojednávaní odovzdá notárom overenú výpoveď

svedka. Už na súde prvej inštancie uvádzal, že brata C. G. nechcel do súdneho sporu zaťahovať, lebo v tom čase ani nevedel, že svedok C. Ľ. ako bývalý priateľ žalobkyne sa v danom termíne nemôže dostaviť na súdne pojednávanie z dôvodu jeho pobytu v zahraničí v Anglicku, kde sa momentálne aj nachádza. Z tohto dôvodu bol nútený zavolať brata ako svedka, keďže bol taktiež prítomný pri kúpe vozidla a odovzdávaní hotovosti. Tvrdenie žalobkyne, že svedkovia mu neboli známi v čase podania odporu neobstojí, keďže odpor písal 4.2.2016 a dátum na čestnom prehlásení C. Ľ. je zo dňa 5.2.2016, ktoré bolo overené notárom v ten istý deň, čo priamo na základe dátumu podania odporu a následne ďalšieho spísania čestného prehlásenia dokazuje, že svedok mu bol známy už v čase podania odporu. Tiež chce podotknúť, že C. Ľ. neuvádzal ako svedka nie preto, že je to jeho kamarát, ako to tvrdí žalobkyňa, ale preto že bol prítomný v čase kúpy motorového vozidla, keďže v tom čase bol priateľom žalobkyne. Preto jeho konanie v žiadnom prípade nie je účelové. Skutočnosť, že nepodal na žalobkyňu trestné oznámenie tak, ako to formuloval v odpore, je tiež skreslená, pretože v odpore uvádza, že v prípade nedoriešenia podáva orgánom činným v trestnom konaní podnet za podvod a vydieranie. Ďalej v tom čase bol po náročnej operácii mozgu a následne podstupoval agresívnu onkologickú liečbu. Dôvodil, že nie je reálne, aby si niekto pamätal detailne skutočnosti medzi februárom a marcom r. 2014, ako sú presný dátum, deň, hodinu a presný počet kusov jednotlivých nominálnych hodnôt bankoviek, keďže to vôbec nepovažoval za podstatné, lebo ho ani nenapadlo, že by mohla nastať takáto situácia, že žalobkyňa využije skutočnosť, že nebola spísaná písomná zmluva a vydané potvrdenie. Pri predaji a kúpe motorového vozidla dôveroval ústnej dohode práve preto, že C. Ľ. je jeho kamarát a žalobkyňa bola v tom čase jeho priateľkou. Za vozidlo riadne zaplatil, riadne bolo prihlásené na dopravnom inšpektoráte, čo bolo napokon potvrdené aj svedkami.

9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. apríla 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

10. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/,d/, f/, g/, h/ CSP. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebol zistený ani taký nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd považuje sa svoju povinnosť reagovať na námietku žalobkyne ohľadne neupovedomenia o výsluchu svedka - brata žalovaného na pojednávaní v rozpore s § 197 s tým,

že súd prvej inštancie napriek výhrade právneho zástupcu žalobkyne neodročil pojednávanie ale vo veci pojednával, čím žalobkyňu pripravil o možnosť riadne sa pripraviť na tento výsluch.

14. Podľa § 197 ods. 1 ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

15. Ustanovenie § 197 ods. 1 je ale potrebné vykladať aj v kontexte § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je pravdou, že súd nemusí vykonať na danom pojednávaní výsluch svedka z dôvodu, že strana síce zabezpečila jeho prítomnosť, ale neupovedomila o tom protistranu, a táto protistrana namietala nedostatok času na prípravu na vypočutie svedka. Postup súdu je pritom na jeho zvážení, podľa okolností každého prípadu. Aj nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie a teda aj nedodržanie povinnosti oznámiť protistrane, že na pojednávaní bude svedok vypočutý, nemusí vždy viesť k odročeniu pojednávania. Pri rozhodnutí o tom, či bude pojednávanie odročené súd zváži, či nedodržanie tejto povinnosti (a teda i lehoty) mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na výsluch svedka. (Viď komentár k Civilnému sporovému poriadku, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.)

16.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný písomným podaním zo dňa 2.5.2017, ktoré súdu došlo dňa 4.5.2017 súdu oznámil, že žiada v konaní vypočuť svedka C. G. k okolnostiam významným pre posúdenie veci a priložil Čestné vyhlásenie C. Ľ. (č.l.96). Zo zápisnice o pojednávaní dňa 23.5.2017 vyplýva, že neoboznámenie o výsluchu svedka C. G. právny zástupca žalobkyne namietal, výslovne však netrval na odročení pojednávania. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok C. G. poriadnom poučení svedka a advokát žalobkyne mu kládol otázky a aktívne sa na jeho výsluchu podieľal. Ani po tomto výsluchu nepožadoval odročenie pojednávania z dôvodu, že sa chce na výsluch pripraviť a doplniť svoje otázky, ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobkyňa chcela dopočuť tohto svedka. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, keď svedka vypočul, lebo v podstate išlo o jednoduché skutkové okolnosti a príprava na jeho výsluch zo strany žalobkyne, resp. jej zástupcu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

18.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

19.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .