Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-80-2014.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: X.) U. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., 2.) L. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., obaja zastúpení Mgr. Alica Mendlová, advokát Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: Renovujeme interiér, s.r.o., Reca 280, Reca, IČO: 45455063, zast. Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, o zaplatenie 3.032,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 24.04.2014, domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny 3.032,43 Eur s príslušenstvom a náhrade trov konania titulom náhrady škody.
2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom 21C/80/2014 - 181 zo dňa 15.05.2015 tak, že žalobe I. výrokom vyhovel a konanie o protižalobe žalovaného II. výrokom zastavil.
3. V dôsledku odvolania žalovaného proti I. výroku však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.11.2015, č. k. 10Co/403/2015 - 197, ako súdu odvolacieho, v napadnutej časti zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd síce aplikoval správny predpis ale nesprávne ho interpretoval a zároveň dospel k nesprávnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcami posúdil výlučne ako nárok na náhradu škody, napriek tomu, že suma 982,43 Eur (kúpa nového materiálu -náklady vynaložené na odstránenie samotných vád iným subjektom) je nesporne nárokom zo zodpovednosti za vady. Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 1.700,00 Eur ako zálohy na zhotovenie diela, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akého protiprávneho konania sa žalovaný dopustil prijatím tejto zálohy v dohodnutej výške, nakoľko v konaní nebolo sporným, že cieľom objednávateľov (žalobcov) bolo zrekonštruovanie príslušenstva, t. j. osadenie nových zariaďovacích predmetov spojených s výmenou inštalácii, rozvodov vody, splaškov, plynu a elektriny, vyrovnanie a úprava povrchov a zhotovenie nových obkladov stien a nových dlažieb a zároveň nebolo sporné, že žalovaný uvedené práce vykonal, avšak vadne. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo predovšetkým právne posúdiť, či si žalobcovia uplatnili nárok na reparáciu škody vzniknutej z vadnej veci, alebo nárok na nápravu samotného vadného plnenia. Skutočnosť, že dielo vykazovalo vady, ktoré bol žalovaný povinný zo zákona odstrániť, nebránila žalobcom domáhať sa uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady diela samostatnou žalobou podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak z obsahu spisu nie je možné zistiť, či a kedy žalobcovia od zmluvy odstúpili (so všetkými dôsledkami o vydaní bezdôvodného obohatenia), alebo mali právo domáhať sa ochrany na súde a dožadovať sa odstránenia vytknutých vád.
4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.07.2016, č. k. 21C/80/2014 - 252 tak, že žalobe v časti 350,00 Eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10 %.
5. Nakoľko sa žalovaný voči uvedenému rozsudku v časti III. výroku o trovách konania a žalobcovia v časti II. zamietajúcemu výroku odvolali, vo veci znovu rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý uznesením zo dňa 31.10.20017, č. k. 10Co/324/2016 - 280 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že súd právnou kvalifikáciou nároku, ktorý si v konaní strana sporu uplatnila nie je viazaný, avšak práve jeho povinnosťou je vždy uviesť, ktorú konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval a uviesť skutkové zistenia, z ktorých vyvodil právne závery. Súd prvej inštancie však napriek tomu, že je názorom súdu vyššej inštancie viazaný, dospel k záveru, ktorý vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť nie je možné odvolaciemu prieskumu podrobiť, že z obsahu žaloby a vykonaného dokazovania navrhnutého žalobcami nevyplýva, že si svoj nárok uplatnili zo zodpovednosti za vady diela. Pokiaľ žalobcovia svoj nárok na zaplatenie istiny 3.032,43 Eur s príslušenstvom uplatnili titulom náhrady škody, ktorá im vznikla tým, že žalovaný, s ktorým uzavreli zmluvu o dielo, vyhotovil dielo so zásadnými vadami, keď nedodržal normy STN, keď škoda spočíva v prijatých zálohových platbách žalovaným za práce, ktoré nevykonal v určenej kvalite v sume 1.700,00 Eur, v cene za zaplatený znalecký posudok vo výške 350,00 Eur a v cene zakúpeného nového materiálu, ktorý bol žalovaným zničený pri realizovaní diela v sume 982,43 Eur, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku v posudzovanej veci presvedčivo posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie umožňujú alebo neumožňujú posúdiť nárok, resp. jeho jednotlivé zložky po právnej stránke aj podľa právnych noriem o zodpovednosti za vady, keď odvolací súd v uznesení, ktorým bol prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušený, dal prvoinštančnému súdu do pozornosti, že suma 982,43 Eur, ktorú si žalobcovia uplatnili za kúpu nového materiálu, t. j. nákladov vynaložených na odstránenie samotných vád iným subjektom, je nesporne nárokom zo zodpovednosti za vady. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcov na zaplatenie istiny 1.700,00 Eur je uplatnený titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť zrejme zo zmluvného vzťahu medzi stranami sporu uzavretou zmluvou o dielo, tak bolo jeho povinnosťou sa argumentačne vysporiadať s ich tvrdením, že danú sumu poskytli žalovanému ako odplatu za predmet zmluvy (rekonštrukcia bytu), nakoľko splatnosť ceny diela nastáva až po vykonaní diela, keď skončením diela sa rozumie odovzdanie bezvadného diela, avšak ako vyplýva z obsahu spisu žalobcovia tvrdili, že u žalovaného opakovane vady diela reklamovali a napokon s tvrdením žalovaného, že dielo ani nedokončil.
6. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Súd má za preukázané, že strany v januári 2014 uzavreli formou emailovej komunikácie zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonať stavebné práce, resp. rekonštrukciu bytu (kúpeľňa, WC, jadro, ističová skrinka, stierky v spálni, rozvody elektriny v kúpeľni, WC a spálni) pre žalobcov, ako objednávateľov, so začatím prác od 22.02.2014. Na základe uvedenej zmluvy žalobcovia uhradili žalovanému zálohu, resp. preddavok na zhotovenie diela vo výške 1.700,00 Eur. Z emailovej komunikácie medzi stranami (č. l. 8 až 28 a č. l. 92 až 156) vyplýva, že bola dohodnutá výsledná a záverečná cenová ponuka na 2.760,00 Eur (č. l. 106) za v ponuke uvedené stavebné práce, tvorená sumou 2.170,00 Eur za prácu a sumou 590,00 Eur za materiál.
8. V dôsledku vadného vykonania prác žalovaným, žalobcovia žalovanému vytkli vady diela (č. l. 133 a 142). Žalovaný uviedol, že nedorobky odstráni a zároveň požadoval doplatok za vykonané práce. Po vzájomnej (neprehľadnej) komunikácii ohľadom nezhôd pri vyplatenej odmene za materiál a vykonané práce, pri hľadaní zodpovednej osoby za spôsobený stav, pri hľadaní celkovej výšky ceny dohodnutých prác a poskytnutej zľave a potrebného doplatku, žalovaný oznámil žalobkyni v 1. rade, že sú vyrovnaní a týmto u žalobcov skončili. Keďže žalovaný vady neodstránil, žalobcovia si zaobstarali znalecký posudok za 350,00 Eur a zároveň nakúpili nový materiál za 982,43 Eur, ktorý boli nútení nakúpiť za účelom dokončenia diela treťou osobou.
9. Žalobkyňa v 1. rade si následne u žalovaného dňa 02.06.2014 uplatnila nárok škody za vyplatenú zálohu 1.700,00 Eur, za znalca 350,00 Eur, nový materiál 800,00 Eur a iné.
10. Žalobcovia na podanej žalobe zotrvali a uviedli, že z doloženého odborného vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že dielo nemalo drobné vady, ale vady zásadné, pre ktoré dielo bolo nepoužiteľné. Vady boli tak závažného charakteru, že vyžadovali okamžitú opravu a napriek tomu, že žalobcovia vyzývali žalovaného na opravu diela a odstránenia vád riadne a včas, ten vady neodstránil a namiesto toho im oznámil, že práce skončil, pracovať ďalej nebude a považoval zmluvný vzťah za ukončený a dielo dokončené.
11. Žalovaný v priebehu konania v rámci svojej procesnej obrany mal za to, že uplatnené vady diela sú prevažne estetického alebo úžitkového charakteru. Žalobcovia si u žalovaného nikdy neuplatnili riadne a včas skryté vady, ktoré sú do značnej miery predmetom tohto súdneho konania, najmä pokiaľ ide o sumu 982,43 Eur. Žalobcovia zabránili žalovanému aby vady odstránil. Na základe odborného posúdenia nemožno objektívne posúdiť rozsah splnenia zmluvy o dielo, pretože tento posudok hodnotil aj predmety, ktoré nie sú súčasťou zmluvy o dielo. Ako už bolo v konaní povedané, žalovaný poskytol žalobcom zľavu 700 Eur z pôvodnej ceny diela a nie je dostatočne preukázané, že táto zľava nepokryje drobné vady ani nedorobky, ako aj skryté vady. Taktiež nebola zachovaná povinnosť žalobcov vyjadrená v § 504 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k striktným vadám, ktoré sú označené v tomto konaní ako život ohrozujúce. Žalobcovia vyzvali žalovaného len na odstránenie drobných vád a nedorobkov, ktoré žalovanému nebolo umožnené odstrániť a z toho dôvodu poskytol uvedenú zľavu 700 Eur. Tieto vady neboli takého charakteru, aby si vyžiadali novú rekonštrukciu, čím mala vzniknúť škoda žalobcov.
12. Svedok C.. L. M. v konaní pred súdom uviedol, že na základe požiadavky žalobkyne v1. rade vypracoval znalecký posudok č. 02/2014, týkajúci sa rekonštrukcie v byte na V. H. Č.. XX, X. V.. Pokiaľ ide o kvalitu vykonanej rekonštrukcie v byte, táto bola celá z hľadiska stavebno -konštrukčného zle urobená. Pokiaľ ide o možnosť užívať byt, svedok uviedol, že umývadlo sa hýbalo, WC misa bola v pohybe, čo sú v podstate nebezpečné veci. Ochranný paraván na vani sa nedal zatvoriť, časť kanalizačných rozvodov bola po otvorení v protispáde. Pokiaľ ide o obklady, okrem toho, že nezodpovedali predstave zadávateľa, tak časom by došlo k tomu, že by sa to začalo postupne odtrhať. Ďalší vážny problém bolo podmurovanie vane. Na to, čo bolo objednané, teda revitalizácia bytového jadra, to boli závažné vady. Svedok svoju výpoveď doplnil, že pokiaľ ide o zabetónovanie prívodu plynu, nie je síce plynár, ale takéto niečo je podľa neho zakázané. Na otázku, či svedok bral do úvahy, že rekonštrukcia ešte nebola dokončená uviedol, že si nevie predstaviť ako pri takomto stave by to bolo možné dokončiť technicky.
13. Svedok E. Z. k veci uviedol, že pokiaľ ide o rekonštrukciu bytu žalobcov, jeho úlohou bolo túto rekonštrukciu riadiť. Na začiatku mal vykonať ohliadku bytu, urobiť rozpočet, konkrétne to bolo asi tak, že žalobkyňa v 1. rade povedala svoje požiadavky a na základe toho urobil rozpočet. V sobotu malo dôjsť k búracím prácam. Osekali sa kachličky a spravila sa príprava pre murárske práce. V byte sa okrem pracovníkov zdržiaval aj manžel žalobkyne v 1. rade p. M. - žalobca v 2. rade. Začiatok aj priebeh rekonštrukcie bol dobrý, problémy začali až ku koncu. Problémy boli najmä s tým, že neboli dodané nejaké veci, ktoré sa museli dokupovať. Ďalší problém boli práce navyše a to, že vizualizáciu zapojenia odpadu z umývadla nebolo možné zrealizovať. Problémy boli aj s montážou batérie, ktorá bola taká špeciálna, že ani majster ju nevedel namontovať. Dochádzalo k predlžovaniu rekonštrukcie. Majster nakoniec odmietol pokračovať v práci, pretože došlo ku konfliktu s o žalobkyňou v 1. rade. Dôvodom pre skončenie prác bolo to, že žalobcovia odmietli zaplatiť práce navyše a poskytnúť ďalšiu zálohu na práce. Dielo nebolo dokončené, ale núdzovo sa užívať dalo. To, čo bolo spravené bolo v podstate v poriadku, napríklad vodoinštalácia, ktorá bola spravená aj keď bez batérie. Svedok potvrdil, že nebolo všetko na 100 %, ale neboli to také vady, ktoré by boli závažné.
14. Zo znaleckého posudku č. 02/2014- znalca C.. L. M., znalca z odboru stavebníctva vyplýva, že zhotoviteľ nevyhotovil obklady podľa požiadavky na škárorezy definované v architektonickom návrhu s ohľadom na kvalitu škár predpísanú technickými normami. Pri hodnotení rovinnosti plôch sa zistilo, že tieto nevyhovujú technickým normám, plastová kúpeľňová vaňa nie je podmurovaná, čím bola ohrozená jej tvarová stálosť a bezpečnosť kúpajúceho sa, záchodová misa bola osadená nevyhovujúco s možnosťou pri následnej havárii ohrozenia zdravia používateľa, čo si vyžaduje novú inštaláciu záchodovej misy, rozvody na odvod splaškovej vody boli vyhotovené v protispáde, čo si vyžaduje rozobratie a prespádovanie kanalizačných rozvodov s dopadmi aj na ostatné rozvody inštalované v kúpeľni. Zhotoviteľ rekonštrukcie umiestnil a neprístupne zabetónoval vedenie vnútorného plynovodu medzi zvislým domovým rozvodom a nevykonal riadne omietkárske práce na rekonštrukčných stenách chodby a izby.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
15. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
16. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
17. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
18. Podľa § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
19. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
20. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
21. Podľa § 633 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
22. Podľa § 637 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
23. Podľa § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.
24. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
25. Predmetom sporu je nárok žalobcov o zaplatenie 3.032,43 Eur plynúci z vadne vykonaného diela - rekonštrukcie bytu žalobcov. Tento nárok, žalobcami uplatnený ako náhrada škody pozostáva z 1.700,00 Eur ako zálohy (preddavku) na zhotovenie diela, ďalej z 350,00 Eur ako nákladov za vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia vád diela a z 982,43 Eur ako nákladov za nákup nového materiálu (keďže väčšina pôvodného materiálu bola zničená). Súd sa však so žalobcami prezentovaným právnym posúdením nestotožnil a na základe zásady "iura novit curia" (súd pozná právo) posúdil daný nárok ako nárok plynúci zo zodpovednosti za vady diela podľa § 499 až 510 Občianskeho zákonníka. Keďže právna úprava zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka) neupravuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, pri určení podmienok a rozsahu zodpovednosti za vady diela je nevyhnutné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za vady, ktorá je upravená, ako už súd spomenul vyššie, v § 499 až 510 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu nie je sporné, že nárok vo výške 982,43 Eur je nárokom zo zodpovednosti za vady (uznesenie Krajského súdu č. l. 197 a 280). Avšak aj ostatné nároky žalobcov spĺňajú podmienky nárokov zodpovednosti za vady a nie nárokov na náhradu škody. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 19.11.2008, sp. zn. 4Cdo/164/2007, na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia vykazuje vady. V takom prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Prípadné vady diela nemôžu odôvodniť nezaplatenie diela, ale môžu byť len dôvodom na uplatnenie zodpovednosti za vady diela, ak objednávateľ dielo prevzal. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 21.07.2009, sp. zn. 6Co/121/2009 uviedol, že po skončení diela je objednávateľ povinný zaplatiť jeho cenu, pričom poskytnuté preddavky sa započítavajú do ceny diela a objednávateľ zaplatí len zostávajúcu časť ceny. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalobcami uplatnená suma vo výške 1.700,00 Eur nie je nárokom za škodu ale nárokom za vady diela.
26. Zodpovednosť za vady postihuje nedostatky plnenia zhotoviteľa a sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo plnenia (opravy) bez akýchkoľvek vád. Zmyslom zodpovednosti za škodu oproti tomu je, aby bola nahradená majetková ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právo uznanej skutočnosti. O vadu ide tam, kde ujma spočíva v pokazenom vykonaní diela. Škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia. taká ujma nespočíva vo vadnosti samotného vykonania opravy, ale v znehodnotení opravovanej veci. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie vady (v predmetnom konaní 350,00 Eur + 982,43 Eur) zodpovedá právu zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady vykonanej opravy. Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady sa však nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Ak však sú škodou len náklady vynaložené na odstránenie vád, takáto oprava vád diela nespĺňa predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody, pretože táto nevznikla v dôsledku vadného plnenia, ale práve v dôsledku odstraňovania vád diela. Nárok objednávateľ na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vád nedokončeného diela preto nie je nárokom zo zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného je nárok žalobcov nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela.
27. Zákon má na pamäti aj prípady, kedy zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, kde v takom prípade sa vada stáva subjektívne neodstrániteľnou. To znamená, že objednávateľovi vzniká právo na zrušenie zmluvy (odstúpenie) alebo právo na primeranú zľavu z ceny. Právo voľby patrí objednávateľovi. Ten si však z uvedených možností nevybral ani jednu. Objednávatelia - žalobcovia uvedenú situáciu riešili prostredníctvom tretej osoby, ktorej za prácu zaplatili, pričom zakúpený nový materiál požadujú už od žalovaného ako pôvodného zhotoviteľa. Súdna prax pripúšťa aj možnosť dohody v zmluve o dielo, a síce, že si zmluvné strany môžu dohodnúť, že si objednávateľ za splnenia dohodnutých podmienok môže nechať vady diela odstrániť na náklady zhotoviteľa treťou osobou. To však v konaní a v konečnom dôsledku v predmetnej zmluve dohodnuté nebolo, resp. nebolo preukázané. Primerané zníženie ceny diela potom (čo je aj daný prípad) prichádza do úvahy v prípade, ak sa objednávateľ rozhodne, že si vec opraví sám alebo ju dá opraviť niekomu inému na svoje náklady. Je navyše potrebné zdôrazniť, že nemožno suplovať právo zo zodpovednosti za vadu právom na náhradu škody. Žalovaný v konaní preukázal pripravenosť odstrániť vytknuté vady diela, pričom žalobcovia nedodržali zákonný postup (Tí si navyše nárok uplatňujú podľa ustanovení o náhrade škody podľa § 402 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia si škodu uplatňovali aj v štádiu komunikácie so žalovaným po vykonaní diela) a žalovanému znemožnili vykonať odstránenie vytýčených vád diela a ich odstránenie objednali u subjektu odlišného od zhotoviteľa. Je tak potrebné rozlišovať, čo naznačil aj odvolací súd, kedy ide o vadu a kedy o škodu. O vadu ide vtedy, kde ujma spočíva vo vadnom vykonaní diela. Škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že nárok žalobcov nie je nárokom o náhradu škody. Podľa Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo/1508/2008, priznanie práva na náhradu nákladov (nový materiál, resp. 350,00 Eur + 982,43 Eur), ktoré objednávatelia vynaložili na také odstránenie vád diela treťou osobou, nemá oporu v zákone.
28. V konaní bolo preukázané, že časť materiálu si zaobstarala sama žalobkyňa v 1. rade (napr. č. l. 152, kde žalobkyňa v 1. rade uvádza, že batériu a galériu si pôjde vybrať sama). Žalovaný v konaní preukázal, že žalobkyňu v 1. rade upozornil na problémovosť uvedenej batérie, vane atď. (napríklad č. l. 225, 246), kde uvedenú batériu nevedel osadiť ani majster, pričom po následnej rekonštrukcii, vykonanej tretím subjektom, už žalobkyňa v 1. rade používa inú batériu. Veci, ktoré má objednávateľ dodať, musia mať vlastnosti vymienené, teda také, ktoré slúžia riadnemu vykonaniu diela a objednávateľ má povinnosť dodať ich v zodpovedajúcej kvalite, akosti, vo vlastnostiach, ktoré sú očakávané pre použitie veci za týmto účelom. Čo sa týka notifikačnej povinnosti podľa § 637 Občianskeho zákonníka, týkajúcej sa vlastnosti materiálu trpiaceho nedostatkami, zhotoviteľ ako odborne zdatná osoba musí oznámiť túto skutočnosť objednávateľovi bez zbytočného odkladu. Pokiaľ si zhotoviteľ túto povinnosť nesplní, bude zodpovedať za vady, ktoré následkom nedostatkov materiálu alebo nevhodnosti pokynov bude zhotovená vec mať. Ide tak o dva rozdielne následky, kedy zhotoviteľ nedostatky pokynov a materiálu neodhalí a vtedy bude za vady diela zodpovedať sám. Na druhej strane, pokiaľ vady odhalil a riadne splnil notifikačnú povinnosť a právo odstúpiť od zmluvy nevyužil, nezodpovedá za vady, ktoré bude mať dielo v dôsledku nedostatkov materiálu alebo pokynov. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by ich žalovaný ako zhotoviteľ neupozorňoval na nedostatky, v dôsledku ktorých sú žalobcovia ako objednávatelia s vykonaným dielom nespokojní. Žalovaný v konaní preukázal, že na nevhodnosť pokynov a materiálu dodaných žalobkyňou v 1. rade upozorňoval, a to či už ide o nevhodnú batériu alebo vaňu. Žalovaný taktiež uviedol, že v novej prerábke už žalobcovia používajú iné vybavenie, odlišné od pôvodne požadovaného a dodaného. Žalobcovia ako dominus litis sú povinní v konaní predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali dôvodnosť ich tvrdení a na druhej strane dôkazy, ktoré by vyvrátili procesnú obranu žalovaného. To však v konaní splnené nebolo. Je tak zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade dodala nevhodný materiál, pričom žalovaný ju na uvedené upozornil, ten však od zmluvy neodstúpil, čo znamená, že za vytýkané vady v tejto časti nenesie zodpovednosť.
29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 33Cdo/31060/2012, zhotoviteľ má právo na cenu diela (jeho časti) nielen v prípade, ak dielo podľa zmluvy vykonal, ale aj vtedy, ak bol ochotný ho vykonať, ale zabránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa (napr. neposkytnutie potrebnej súčinnosti). Objednávateľ je v tom prípade povinný poskytnúť plnenie, aj keď sám podľa zmluvy nič nedostal. Účelom tejto úpravy je poskytnúť zhotoviteľovi náhradu za plnenie, ktoré mu nezavinene ušlo. Ochotou vykonať dielo sa rozumie nielen pripravenosť zhotoviteľa vytvoriť dielo, ale aj schopnosť zhotoviteľa ho podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase realizovať. Zhotoviteľ sa v tomto prípade nemôže domáhať zaplatenia dohodnutej ceny. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobcom poskytol primeranú zľavu z dohodnutej ceny, čo znamená, že sa nedomáhal zaplatenia celej sumy. S tým súvisí aj skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali rozsah prác, ktoré žalovaný vykonal, a to či už vadne alebo bezvadne. Žalobcovia nijako nevyvrátili tvrdenia žalovaného o poskytnutej zľave, naopak bez odkazu a preukázania na celkový rozsah prác požadovali naspäť vyplatenie zálohy vo výške 1.700,00 Eur. Žalobcovia svoj nárok odvodzujú iba od všeobecných tvrdení, že žalovaný vykonal práce vadne a vzniknuté vady neodstránil. Súdu taktiež nie je zrejmý materiál za 982,43 Eur, ktorí žalobcovia nakúpili a poskytli tretej osobe za účelom opätovnej rekonštrukcie bytu. V tejto časti je tento nárok sám o sebe nedôvodný (viď aj bod 27). Žalobkyňa v 1. rade síce predložila doklady o kúpe nového materiálu, avšak iba v sume 621,65 Eur (č. l. 113-115), pričom žalobou požadovala 982,43 Eur. Je tu, okrem vyššie uvedeného, daný nesúlad a neunesenie dôkazného bremena.
30. Žalobcovia ako objednávatelia od predmetnej zmluvy o dielo podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodstúpili, pričom žalovaný im poskytol primeranú zľavu z ceny. Následne žalobcovia dielo riadne prevzali a dali ho prerobiť inej firme, žalovanému už ale neumožnili vady a nedorobky odstrániť. Uvedené skutočnosti žalobcovia nijakým spôsobom nevyvrátili.
31. Zo znenia § 510 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie je možné titulom náhrady škody uplatňovať kompenzáciu majetkovej ujmy, na ktorej kompenzáciu slúžia nároky zo zodpovednosti za vady. Zodpovednosť za škodu je daná za inú ujmu ako je vadné prevedenie samotného diela. Nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za škodu nie je možné domáhať sa z titulu náhrady škody.
32. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že aj keď žalovaný dielo nevykonal riadne, resp. na diele sa vyskytli vady a nedorobky (čo ani nie je sporné), tie boli spôsobené nevhodným materiálom a pokynmi žalobkyne v 1. rade, ako aj neposkytnutím súčinnosti žalobcami na opravu týchto vád, pričom tí už od žalovaného dostali primeranú zľavu z ceny za dielo. Žalobcovia navyše nepostupovali v zmysle ustanovení o zodpovednosti za vady diela ale podľa ustanovení o náhradu škody, čím mal súd za nepreukázané riadne uplatnenie vád podľa § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením proti žalobcom priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.