Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/223/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanej P. Y., V.. X.XX.XXXX, bývajúcej v I. č. XXX, o zaplatenie 987,07 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Csp/167/2016-73 zo dňa 3.5.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti zaväzujúcemu výroku rozsudku.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11Csp/167/2016-73 zo dňa 3.5.2017 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 832 s 5,25 %-tným ročným úrokom z omeškania počnúc od 4.5.2014 do zaplatenia, všetko v 20 € mesačných splátkach splatných vždy k 20-tému dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal svojou žalobou zaplatenia istiny 987,07 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania ku dňu 10.11.2016 vo výške 866,09 €, úroku zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 987,07 € vo výške 25,5 % ročne od 11.11.2016 a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 11.11.2016 do zaplatenia, ale i poplatkov vo výške 39,28 €, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 6.5.2013 uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- €, pričom žalovaná sa zaviazala úver splatiť v splátkach po 28 € mesačne v počte 72. Keďže žalovaná riadne a včas svoju povinnosť splácať úver nedodržala, bola vyzvaná na splatenie celého zostatku úveru. Súd vo veci v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podala odpor žalovaná s tým, že nesúhlasila s výškou úveru uvedeného v zmluve o úvere ani s čiastkou uvedenou v platobnom rozkaze s tým, že zmluva o pôžičke nie je pravdivá a požadovala jej preskúmanie. Vzhľadom k tomu bol platobný rozkaz zrušený, bolo vo veci nariadené pojednávanie.

3. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,3,5, 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2 písm. g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení v platnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, podľa článku 3 ods. 1,2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.2003 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.

4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 6.5.2013 úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s tým, že žalovaná ako spotrebiteľka vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom ako dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred tento určil a nemala možnosť ich ovplyvniť (tzv. formulárové zmluvy). Na základe uvedenej zmluvy bol poskytnutý žalovanej úver 1.000 € podľa jej vyjadrenia však reálne iba 600 €, ktorý sa mal splácať v 72 mesačných splátkach po 28 €,a teda za poskytnutý úver mala žalovaná žalobcovi zaplatiť 2.016 €. Poistné v zmluve dohodnuté nebolo a už z toho zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je uvedená 897,96 €, pričom v skutočnosti činí 1.118,04 €. Na základe uvedeného súd prepočítal RPMN a zistil, že je uvedená v nesprávnej výške, pretože je uvedená výškou 28,70 % v neprospech spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN podľa prepočtu súdu činí 30,24 %. Po preskúmaní úverovej zmluvy dospel súd aj k tomu záveru, že zmluva nemá všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľskom úvere. Už len skutočnosť, že RPMN je nesprávne uvedená v neprospech žalovaného spotrebiteľa, svedčí o tom, že uvedený údaj je zavádzajúci a klamlivý, a preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bez poplatkov a bez úrokov. Súd teda uzavrel, že žalobca má nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru, ktorý poskytol vo výške 1.000 € po odčítaní už splnenej čiastky 168 € a má tak nárok len na sumu 832 €, na ktorú sumu súd žalovanú zaviazal a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Okrem toho súd uviedol, že okrem nesprávne uvedenej RPMN absentuje v zmluve údaj uvádzajúci výšku, počet, termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejmé aká suma z tejto splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Tiež neobsahuje ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej, ňou preukázanú, povolil súd v zmysle ust. § 232 ods. 4 žalovanej plnenie v splátkach. Okrem istiny priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s vl. nar. 87/1995 Zb. úrok z omeškania od márneho uplynutia 10 dňovej lehoty na plnenie plynúcej od doručenia výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.4.2014, výzva bola doručená 23.4.2014, teda počnúc od 4.5.2014 do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2, § 262 ods. 1,2 a zaviazal žalobcu, ktorý mal v konaní prevažný neúspech podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore žalovanej zaplatiť náhradu trov konania vo výške 10 %, žalovaná však náhradu trov nežiadala.

6. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ , b/, d/, e/, f/, g/, h/, a podľa jeho názoru je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Práve nedostatok riadneho odôvodnenia tohto rozsudku spôsobuje, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na to, že súd v bode 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že bola medzi sporovými stranami uzavretá úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ako takú ju treba posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. V bode 19 súd uviedol, že prepočítal RPMN uvedenú v zmluve na základe uvedených údajov s tým, že RPMN je uvedená nesprávne a to v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľky, ide o klamlivý údaj a že preto je v zmysle ust § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch úver bez poplatkov a bez úrokov. Následne priznal žalobcovi len sumu istiny úveru dosiaľ nesplatenú, t.j.832 € s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Súd vec nesprávne právne posúdil, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa nezakladá na reálnych podkladoch, pretože žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 28 €, vždy ku 6. dňu v mesiaci počnúc dňom 06. 06.2013. Ako z predpisu splátok vyplýva, 68. splátka už predstavovala len sumu 21,92 €, pričom splátka 6. až 72. bola vo výške 0 € a poplatok za poistenie aj keby bolo dohodnuté, sa do celkových nákladov nezarátaval. Vzhľadom na podmienky dohodnuté v zmluve je zrejmé, že celkové náklady na úver spolu s istinou boli vo výške 1.897,92 €, t.j. (67x28+ 1x21,92 + 4x0) a nie 1.118,04 €, ako to nesprávne súd uviedol a na základe toho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie totiž nezohľadnil, že posledné štyri splátky boli nulové, ak by bol počítal na základe rozpisu splátok, tak by mu bola vyšla presná suma a výška RPMN taká, ako je uvedená v zmluve. Taktiež tvrdenie žalovanej, že zo zmluvy jej bolo reálne poskytnutých úver len 600 € je ničím nepodložené a nepravdivé. V súvislosti s odôvodnením v bode 21. napadnutého rozsudku odvolateľ sa odvolával na rozsudok SÚDNEHO DVORA z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15,

týkajúci sa článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1, 2, článku 22. ods. 1 a článku 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS . V zmysle tohto záveru je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí obsahovať presné údaje o výške, počte termínov splátok, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, v danom prípade zmluva o úvere tieto náležitosti spĺňa. Preto predmetnú zmluvu nie je možné považovať z tohto dôvodu za bezúročnú a bez poplatkov tak, ako to uvádza vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie. Ďalej sa žalobca odvolával na známu judikatúru, podľa ktorej inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že sa by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne. Súdy sú síce povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má však medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaná uzavrela zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a bez nátlaku. Vzhľadom k tomu preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovanú na zaplatenie celej žalovanej sumy, vrátane plnej náhrady trov konania a odvolacieho konania.

7. Zo strany žalovanej nebolo podané vyjadrenie k odvolaniu. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prv, že pristúpil k prejednaniu odvolania skúmal jeho prípustnosť. Odvolanie žalobcu v časti proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanej plniť však neobstojí. Podľa § 386 písm. b/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Osobou oprávnenou na podanie odvolania je v prvom rade strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Povinnosť odvolacieho súdu je skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy, spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku, napadnutého odvolaním. Výrok rozsudku, ktorým, čo i len čiastočne bola žalovaná zaviazaná žalobkyni plniť, nijako nespôsobuje ujmu žalobcovi, naopak, bolo mu prisúdené peňažné plnenie. nevyplýva jej z neho žiadna povinnosť. Vzhľadom k tomu odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti zaväzujúcemu výroku rozsudku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie.

9. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu výroku rozsudku a výroku o náhrade trov konania ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Preskúmal uvedené výroky rozsudku, aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.apríla 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

10. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, g/, f/ a písm. h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nesplnenie procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/ spočíva všeobecne napr. v nedostatku žaloby, právomoci súdu, príslušnosti súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti, prekážok začatého konania a rozsúdenej veci. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Nevykonanie navrhnutých relevantných dôkazov (§365 ods. l písm. e/ je namieste vtedy, ak súd pochybí, ak zamietne navrhovaný dôkaz, ktorý má relevanciu pre spravodlivé rozhodnutie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ predstavuje nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvorenia novotami. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli

z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. V prejednávanej veci (ohľadne zamietavého výroku a výroku o trovách konania) odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého zaväzujúceho výroku rozhodnutia okrem príslušenstva, lebo žalobca ani v odvolaní nevzniesol také námietky, ktoré by spochybňovali jeho vecnú správnosť. Na doplnenie a zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

15.Odvolací súd v prvom rade musí reagovať na argumentáciu žalobcu v odvolaní ohľadne nesprávne vypočítanej RPMN s tým, že z prehľadu splátok, ak sa správne počítajú vychádza úplne iná výsledná suma a poukazuje na tzv. „rozpis splátok“, t.j. že posledné štyri splátky boli v nulovej sumy a piata splátka od konca bola nižšia než 28 €. Odvolací súd zistil, že žalobca so žalobou, ale ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie až do skončenia dokazovania tento rozpis splátok nepredložil a zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplynulo, že bol dohodnutý počet splátok 72 po 28 €.

16. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese spočíva z tzv. neúplného apelačného systému. Znamená to, že právo odvolateľa, ale i protistrany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. V zmysle § 366 odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za plnenia zákonom stanovených (novoty v odvolacom konaní). Dôkaz rozpisom splátok predložil žalobca až v odvolacom konaní, hoci ho bez akýchkoľvek obtiaží mohol použiť pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil a súd prvej inštancie preto správne vec posúdil a právne kvalifikoval. Odvolací súd navyše dodáva, že platia dojednania, dohodnuté stranami v zmluve (samozrejme, ak nejde o neprijateľné dojednania ak je zmluva spotrebiteľská), nie rozpis splátok, odlišne upravujúci splátky a ich výšku, čo sa napokon musí premietnuť aj v tom, že nie je presne zistiteľná konečná splatnosť úveru. Napokon, nejedná sa o splátku, ak je stanovená nulovou sumou, podľa názoru odvolacieho súdu takéto praktiky žalobcu len zneisťujú spotrebiteľa o jeho skutočných povinnostiach. Vzhľadom na túto okolnosť sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov aj bez prihliadania na ďalšiu argumentáciu ohľadne výšky splátok a pod..

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil zamietavý výrok rozsudku vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny.

18.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, lebo žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej žalovanej trovy nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .