Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: J.N.. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. Č.. XX, zast. JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovaným: 1. J.. Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. Č.. XX, 2. V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., C. Č.. XX, 3. X. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. Č.. XXX, žalovaní v 1. až 3. rade zast. JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, 4. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. Č.. XX, v konaní o odstránení čiernej stavby lodenice a o vypratanie pozemku o návrhu žalovaných v 1. až 3. rade na prerušenie konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/8/2012-209 z 9.5.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením prerušil konanie sp.zn. 2C/8/2012 do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/37/2008 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a práva vecného bremena.

2. Predmetom tohto konania vo veci samej je žaloba o odstránenie čiernej stavby lodenice a o vypratanie pozemku parc. reg. C KN. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 25 m2, zapísaného na LV č. XXX pre okres X., obec M. H., kat. úz. M. H..

3. Žalovaný predložili uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/436/2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci 15C/37/2008-453 z 12.10.2016 o prerušení konania, v ktorom bolo konštatované, že: „V konaní 15C/37/2008 bude musieť súd vyriešiť ako predbežnú otázku posúdenie užívacieho vzťahu žalobcov k pozemku, ktorý sa nachádza pod lodenicou, avšak táto predbežná otázka je predmetom tohto súdneho konania už od roku 2008. Pokiaľ je v konaní 15C/37/2008 dlhodobo uplatňovaný várok vydržania vecného bremena, ktoré štyri roky predchádza konaniu 2C/8/2012, ktorú otázku by musel súd aj v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/8/2012 riešiť ako predbežnú v spore o odstránenie lodenice a vypratanie pozemku, nie sú splnené podmienky na prerušenie konania (sp.zn. 15C/37/2008 - poznámka odvolacieho súdu) podľa ust. § 164 C.s.p.. Vzhľadom na toto rozhodnutie opätovne navrhli súdu, aby prerušil konanie vedené pod sp.zn. 2C/8/2012 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v súdnom konaní pod sp.zn. 15C/37/2008.

4. Po citácii § 164 a § 165 ods. 2 C.s.p. dospel súd k záveru, že konanie je potrebné prerušiť.

5. V prejednávanom spore žalobkyňa žalobu o odstránenie čiernej stavby a vypratanie pozemku opiera o skutočnosť, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom je postavená lodenica bez právoplatného stavebného povolenia, čiže ide o čiernu stavbu na cudzom pozemku a žalovaní v 1. až 3.

rade napriek opakovanej výzve z jej strany čiernu stavbu lodenice z cudzieho pozemku, teda z pozemku patriaceho jej a žalovanému v 4. rade neodstránili.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/436/2016 z 9.2.2017 nie je pre rozhodovanie súdu v konaní 2C/8/20123 právne záväzný. Poukázala na to, že konanie v predmetnej veci bolo prerušované opakovane a to uznesením zo dňa 16.4.2012, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom, bolo to v čase, keď bolo doručované uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/369/2011, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 15C/37/2008 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie práva vecného bremena. Následne žalovaní 25.4.2014 opäť navrhli prerušiť konanie z dôvodu, že na súde sa vedie konanie pod sp.zn. 5C/14/2014, v ktorom sa žalovaní domáhali vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vykonaného Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Gelnica. Žaloba v konaní sp.zn. 5C/14/2014 bola zamietnutá, rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. Zdôrazňovala, že žalovaným sa nijakým spôsobom nepodarilo spochybniť jej vlastnícke právo k parcelám, na ktorých je postavená čierna stavba. Zdôrazňovala, že konečne sa jej podarilo preukázať, čo súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 2C/8/2012 musí konečne vyriešiť ako predbežnú otázku, že žalovaným sa v tomto konaní a ani v konaní 15C/37/2008 nepodarilo preukázať, že im svedčí vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v práve bezplatného užívania parcely reg. C KN č. XXX/X v rozsahu novovytvorenej parc. reg. C KN č. XXX/XX o výmere 13 m2. Poukazujúc na svoje stanovisko, že podľa nej žalovaní v konaní 15C/37/2008 jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno, konštatovala, že pri aplikácii § 164 C.s.p. sa súd prvej inštancie dopustil omylu. Súd podľa nej pochybil pri aplikácii čl. 17 C.s.p., opakovane poukazovala na to, že súd v predmetnej veci v podstate vôbec nekonal a nepostupoval tak, aby bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vzhľadom na znenie ust. § 164 C.s.p. podľa nej neobstojí konštatovanie, pre konajúci súd nezáväzné, že v konaní 15C/37/2008 bude musieť súd vyriešiť ako predbežnú otázku posúdenie užívacieho vzťahu žalobcov k pozemku, ktorý sa nachádza pod lodenicou. Poukazujúc na dôkaznú situáciu v konaní 2C/8/2012 uviedla, že konajúcemu súdu nič nebráni vo veci urýchlene vyriešiť ako predbežnú otázku posúdenie užívacieho vzťahu žalovaných ku pozemku pod lodenicou, lebo aj zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z januára 2012 je zrejmé, že v konaní 15C/37/2008 žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a je tomu tak aj v konaní 2C/8/2012. Napokon uviedla, že v plnom rozsahu trvá na argumentácii svojho postoja k návrhu žalovaných na prerušenie 10.4.2017.

7. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie potvrdiť ako vecne a právne správne. Považovali za potrebné doplniť, že odvolací súd v uznesení sp.zn. 1Co/369/2011 z 19.1.2012 sa otázkou existencie v podstate nezaoberal ako to vyplýva z odôvodenia rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie sa obmedzilo na otázku splnenia/nesplnenia procesných náležitostí otázky vlastníckeho práva nesplnenia formálnych náležitostí - rozhodnutie pozemkového úradu.

8. Žalovaný v 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s dôvodmi, ktoré uviedla jeho dcéra (žalobkyňa).

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Žalovaní v 1. až 3. rade navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod. sp. zn. 5C/37/2008, pretože sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá má zásadný význam aj pre prebiehajúce konanie, a to otázka určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním.

11. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje podmienky, za ktorých možno konanie prerušiť.

12. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, tzn. prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania tak je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej, účinnej a hospodárnej ochrany práv strán sporu a iných osôb (čl. 17 Základných princípov C.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv strán sporu zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

14. Fakultatívne prerušenie súdneho konania znamená, že súd nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

15. V spore vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 15C/37/2008 sa J.. Q. Č., V. Č. P. X. Č. (žalovaní v 1. až 3. rade v tomto konaní) proti žalobkyni a jej otcovi (žalovanému v 4. rade v tomto konaní) domáhajú určenia spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a povinnosti trpieť výkon vecného bremena.

16. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáha odstránenia čiernej stavby lodenice a vypratania pozemku.

17. Pre rozhodnutie v prejednávanom spore je potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť, či žalovaným v 1. až 3. rade svedčí právo vecného bremena spočívajúceho v povinnosti trpieť prechod peši či motorovým vozidlom, ako aj právo bezplatného užívania nehnuteľnosti parcely C KN č. XXX/X v rozsahu parcely C KN č. XXX/XX.

18. Je potrebné zodpovedať otázku, či žalovaným v 1. až 3. rade svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnuté vydržaním tak, ako sa toho domáhajú v spore sp.zn. 15C/37/2008.

19. Uvedenú otázku je potrebné vyriešiť aj v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/37/2008 ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/436/2016 z 9.2.2017.

20. Konanie o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním v prospech žalovaných v 1. až 3. rade je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie a tak prerušenie tohto konania sa javí ako vhodné procesné opatrenie.

21. Rozhodujúcim hľadiskom je (aj) zásada hospodárnosti konania, aby sa dokazovanie nevykonávalo duplicitne, pričom v spore sp.zn. 15C/37/2008 bude otázka právneho titulu na užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne vyriešená s konečnou platnosťou a nie iba ako otázka predbežná.

22. V danom prípade síce do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo v skôr začatom konaní o určovacej žalobe vedenom pod sp.zn. 15C/37/2008 meritórne rozhodnuté, ale v čase rozhodovania odvolacím súdom už bolo meritórne bolo rozhodnuté a to dňa 5.4.2018 rozsudkom, ktorý však nenadobudol doposiaľ právoplatnosť. Prerušenie tohto konania preto nie je v rozpore s ochranou práv strán sporu na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).