Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/21/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Security systems s.r.o., IČO: 44 295 588, Javorová 21, Trnava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 21, Trnava, proti žalovanému: Slovenská republika - Štatistický úrad Slovenskej republiky, Miletičova 3, Bratislava 26, IČO: 00 166 197, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 31.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 7Cb/99/2013-266, zo dňa 27.09.2016, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.500,- eur s 5,25% úrokom z omeškania od 27.02.2014 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 31.500,- eur s prísl. s poukazom na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.09.2011 kúpnu zmluvu č. ZML - 2-05/2011-230, na základe ktorej odkúpil žalobca od žalovaného nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV č. XXXX ako administratívna budova- súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. 2463, pozemok parc. č. 2463- zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2, pozemok parc. č. 2464/2- ostatné plochy o výmere 89m2.

3. Žalobca uvádzal, že nehnuteľnosti mienil využiť na podnikanie, s ktorým úmyslom predávajúceho žalovaného oboznámil ako i so zámerom a potrebou predmet kúpy rekonštruovať. Stavebný úrad ale z dôvodu, že na predmete kúpy je zriadené vecné bremeno, o ktorom však žalobca nemal vedomosť, a s ktorým ani projektová dokumentácia predložená stavebnému úradu nepočítala, rekonštrukciu nepovolil, preto žalobca musel vykonať rekonštrukciu v dvoch etapách, a na základe uvedeného zistenia predávajúcemu žalovanému vytkol vady predmetu kúpy, keď v kúpnej zmluve žalovaný ako predávajú vyhlásil, že na predmete predaja nie sú žiadne ťarchy ani reštitúcia, ani záložné práva. S poukazom na uvedené prehlásenia tak žalobca žiadal od žalovaného, aby prezval zodpovednosť za stav predmetu v čase uzavretia kúpy, pretože v príčinnej súvislosti s vyhlásením žalovaného o tom, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, nemohol uskutočniť rekonštrukciu v plánovanom čase, v dvoch etapách a o musel si prenajať priestory na prevádzku svojho podnikania v inej nehnuteľnosti, čím mu vznikla vo výške 30.000,- eur škoda titulom nájmu v období od 02.2013 až do 11.2013, ktorej sa žalobou domáha a k čomu poukázal žalobca na zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou Stavebná keramika s.r.o. a tiež škoda súvisiaca s rozložením rekonštrukcie do dvoch etáp, čo malo za následok vznik nákladov na prerobenie už vyhotovenej projektovej dokumentácie vo výške 1.500,- eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh zamietnuť a poukazoval n to, že o zriadenom vecnom bremene nemal žiadnu vedomosť a tak nie je opodstatnené, aby sa žalobca voči nemu domáhal nároku na náhradu škody. Predmetné vecne bremeno bolo zriadené nezávisle od vôle žalovaného, preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ako predávajúceho a prehlásenie, na ktoré žalobca poukazuje a od ktorého odvodzuje žalované plnenie urobil v dobrej viere v stav, ktorý bol zapísaný a vedený v katastri nehnuteľnosti, v ktorom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebolo žiadne vecné bremeno zapísané. Žalovaný žiadnu svoju povinnosť v prípade neúplnosti svojho prehlásenia neporušil a v čase, keď sa kúpna zmluva podpisovala nemal vedomosť o vecnom bremene, ktoré by na pozemku viazlo. Vecné bremeno vzniká zápisom do katastra nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva, ale toto v momente podpisovania kúpnej zmluvy sa tam nenachádzalo, preto žalovaný nespôsobil, že by musela byť prepracovaná projektová dokumentácia a žiadne svoje povinnosti nezanedbal. Okrem toho poukázal žalovaný na to, že žalobca nárok na úhradu nákladov v súvislosti s prepracovaním projektovej dokumentácie vo výške 1.500,- eur nepreukázal a rovnako ani potrebu uzatvoriť osobitnú nájomnú zmluvu na ním tvrdené obdobie v dôsledku existencie vecného bremena. Poukázal tiež na to, že je vlastníkom nehnuteľností od roku 1975, tieto nadobudol kúpnou zmluvou bez toho, že by bolo zriadené k pozemku vecné bremeno, pričom i z kúpnej zmluvy vyplýva, že budovu kupujúci kupuje ako prevádzkovú na administratívne účely, žiadna rekonštrukcia sa v kúpnej zmluve nespomína a z toho dôvodu, ak sa žalobca rozhodol vykonávať rekonštrukciu nehnuteľnosti je to jeho vôľa, ktorá nesúvisí s uzatvorenou kúpnou zmluvou. Okrem toho žalovaný uviedol, že žalobca ani nepreukázal existenciu základných predpokladov pre uplatnenie nárokuj na náhradu škody a zdôraznil, že je rozpočtovou organizáciou, ktorej zák. č. 278/1993 Z.z. neumožňuje poskytnúť nároky, ktorý si uplatnil žalobca titulom zodpovednosti z vád z kúpnej zmluvy a to konkrétne poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, o ktorú žalobca po zistení vecného bremena žiadal.

5. Žalobca po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného poukázal na to, že predmet kúpy má právnu vadu, ktorá mu bráni realizovať zámer, ktorý mal s nehnuteľnosťou, pričom žalovaný vyhlásil, že nehnuteľnosť predáva bez tiarch, hoci ako vlastník pozemku musel mať vedomosť, že cez pozemok vedú inžinierske siete, ktoré vznikli na základe stavebných povolení, v ktorých mal žalovaný ako vlastník postavenie účastníka stavebného konania a predmet kúpy tak trpí vadou, ktorá je pre žalobcu podstatnou a značnou, a ktorá je príčinou škody, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, navrhnutého svedka S. A., svedkyňu Ing. S. J., pracovníčku stavebného odboru Mestského úradu Trnava a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že dňa 14.09.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že vec má určité vlastnosti, ktoré vyhlásenie sa ukázalo neskôr ako nepravdivé, pretože na nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno z dôvodu umiestnenia horúcovodu a vodovodu, ktoré rozvody viedli cez pozemok. Predmet kúpy tak trpel právnymi vadami, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, z toho dôvodu vzniklo kupujúcemu právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny v súlade s § 597 ods. 1 Obč. zák. a ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má kupujúci právo i od zmluvy odstúpiť, čo vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 597 ods. 2 Obč. zák. Uvedené ustanovenie sa týka objektívnej zodpovednosti predávajúceho, čo znamená, že sa nevyžaduje jeho zavinenie a teda predávajúci o týchto vadách nemusí mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. V danom prípade sa jednoznačne jedná o objektívnu zodpovednosť predávajúceho - žalovaného, ktorý na vady predmetu predaja neupozornil a vyhlásil, že vec nemá žiadne vady, pričom súd označil za nepravdepodobné, aby predávajúci, ktorý mal nehnuteľnosť viac ako 30 rokov vo vlastníctve nevedel o vecnom bremene, keď do roku 1979 odoberal z horúcovodu teplo a ukončenie odberu ohlásili správcovi siete, na základe čoho sa žalovanému odobral merač tepla a na nehnuteľnosti teda zostalo ukončenie prívodu. Budovu nebolo možné využívať bez potrebnej rekonštrukcie, čo je uvedené aj v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný práve pre účely predaja nehnuteľnosti . Tvrdenie žalovaného, že žalobca kupoval budovu na administratívny účel a nie za účelom rekonštrukcie a prístavby je irelevantné, žalobca rekonštrukciou nemienil meniť účel stavby, ale jej stav a naviac je právom vlastníka nehnuteľnosti robiť na nehnuteľnosti potrebné stavebné úpravy.

8. V konaní bolo preukázané, že vecné bremeno spočíva v existencii rozvodu vodovodu a horúcovodu, ktoré vedú cez pozemok, v dôsledku ktorého zistenia museli byť zo strany žalobcu vykonané neplánované a nevyhnutné práce, s ktorými súvisia i náklady vynaložené naviac, keď počas stavebného konania muselo dôjsť k zmene projektovej dokumentácie, k oddialeniu dokončenia rekonštrukčných prác na prístavbe a do toho času musel žalobcu svoju podnikateľskú činnosť vykonávať v prenajatých priestoroch, za užívanie ktorých musel vynaložiť finančné prostriedky na nájom, čo spôsobil žalovaný svojim nepravdivým vyhlásením v kúpnej zmluve o tom, že na predmete predaja nie sú žiadne ťarchy. Žalobca tak kúpil nehnuteľnosť, ktorá mal v čase predaja právne vady a v čase keď ich žalobca zistil, už nebolo možné uplatniť voči žalovanému nárok zo zodpovednosti za vady vo forme vrátenia predmetu kúpy, pretože už boli v tom čase čiastočne vykonané rekonštrukčné práce, žalovaný žiadal vrátiť nehnuteľnosť v pôvodnom stave a zľavu s ceny nebol ochotný poskytnúť s tým, že mu to nedovoľovali právne predpisy týkajúce sa správy majetku štátu.

9. Žalobca ako kupujúci si tak mohol len uplatniť iba nárok na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s týmito vadami vznikla a ktorá spočíva v zmenšení majetku vo výške nákladov vynaložených na zmenu projektu a úhrady nájomného za priestory využívané na podnikateľskú činnosť za obdobie, o ktoré sa rekonštrukcia a prístavba nehnuteľnosti predĺžila. Nárok na náhradu škody za nájomné žalobca preukázal faktúrami a výpismi z účtu, pričom súd nemal pochybnosť o tom, že ide o nájomné za rozhodné obdobie. Škoda , ktorá žalobcovi vznikla vo výške 31 500,00 eur je súčtom sumy 30 000,00 eur za nájomné za požadované obdobie a 1 500,00 eur za prepracovanie projektovej dokumentácie. Uvedenú výšku škody prvoinštančný súd považoval za primeranú a žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď mal preukázanú existenciu všetkých predpokladov vyžadovaných pre priznanie nároku na náhradu škody a to nepravdivé ubezpečenie žalovaného, že k predmetu predaja sa neviažu žiadne vecné bremená, vznik škody - zmenšenie majetku na strane žalobcu o vynaložené náklady na zmenu projektu a nájomného za obdobie, o ktoré sa predĺžila rekonštrukcia a prístavba, keď pôvodná projektová dokumentácia s vecným bremenom nepočítala a príčinná súvislosť medzi ubezpečením, že nehnuteľnosť je bez vecných bremien a vynaloženými nákladmi. Príčinná súvislosť je daná tým, že v prípade upozornenia žalovaného na existujúce vecné bremená by žalobca dal vypracovať projektovú dokumentáciu s prihliadnutím na tento stav.

10. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na náhradu škody vo výške 31 500,- eur, ktorej výzve nevyhovel a sumu nezaplatil, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, keď úrok bol vyčíslený v súlade s právnou úpravou.

11. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 420 ods. 1,2 Obč. zák., § 491 ods. 1, § 500 ods. 1, § 596, § 597 ods. 1,2, § 600 a § 583 ods. 1 Obč. zák., úroky z omeškania priznal podľa § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1,2 Obchod. zák. a trovy konania posúdil s poukazom na § 255 a 262 ods. 1 C.s.p.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.

13. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. odvolateľ konkretizoval tým, že ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko v rozsudku absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie priznaného nároku súdom prvej inštancie, keď sa súd nevysporiadal so všetkými argumentami, ktoré žalovaný v priebehu konania uvádzal, k čomu poukázal odvolateľ na stanovisko NS SR vyjadrené v uznesení vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 5Cdo/242/2015 s tým, že z rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je zrejmé, aké písomné dôkazy súd presvedčili, že dôvodom, pre ktoré musel žalobca vynaložiť finančné prostriedky na nájomné je existencia vecného bremena na pozemku, pričom stavba stále nie je skolaudovaná, teda tu boli aj iné dôvody, ktoré sa netýkali iba zriedeného vecného bremena. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody, súd prvej inštancie sa jej ani nevenoval a vôbec nezisťoval, kedy žalobca začal so stavebnými prácami, kedy ich ukončil a od kedy mohol budovu užívať, kedy bol zadaná objednávka na vypracovanie projektovej dokumentácie, pretože už najneskôr od 06.12.2011 žalobca o existencii horúcovodu vedel a samotné stavebné konanie začalo až 02.02.2012, teda nie je zrejmé, z akého dôvodu v čase zadania objednávky na vypracovanie projektovej

dokumentácie konal tak, ako by o existencii inžinierskych sietí nevedel. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho súd usúdil, že sa dostal z dôvodu vyhlásenia predávajúceho žalovaného o neexistencii vád na predávanej veci do omeškania a nepreukázal , že bez existencie vecného bremena by mohol nehnuteľnosť začať užívať už vo februári 2013. Práve v súvislosti s priznaným nárokom na náhradu škody musí byť výška škody jednoznačne preukázaná, na ktorý nedostatok odvolateľ i v priebehu súdneho konania poukazoval, ktorým sa ale prvoinštančný súd nevysporiadal, pričom iba hypoteticky výpočet, ktorý vykonal žalobca nemôže postačovať pre reálne priznanú sumu predstavujúcu náhradu škody.

14. K odvolaciemu dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolateľ uviedol, že i keď žalobca platil nájomné a dal prepracovať projektovú dokumentáciu, nie je z týchto skutočností možné jednoznačne vyvodiť záver, že potreba vynaložiť finančné prostriedky na nájom počas 9 mesiacov a potreba prepracovať projektovú dokumentáciu súvisela iba s vyhlásením v kúpnej zmluve. Samotná existencia nepravdivého vyhlásenia nie je porušením právnej povinnosti, pričom opätovne žalovaný zdôraznil., že o existencii inžinierskych sietí na pozemku nemal žiadnu vedomosť, tieto rozvody neboli nikde zakreslené, neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti ani na mape mesta, dokonca neboli konštatované ani vo vyhotovenom znaleckom posudku a žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy i sám zisťoval stav súvisiaci s predávanou nehnuteľnosťou a rovnako nezistil, že by existovali na pozemku inžinierske siete, ktoré mali za následok vznik ťarchy na tejto nehnuteľnosti. Žalovaný je správcom nehnuteľnosti od roku 2004, v tomto čase nehnuteľnosť bola od inžinierskych sietí odpojená. Ak by žalovaný o existencii inžinierskych sietí vedel, bol by žalobcu na ne upozornil. Predávaný majetok je majetkom štátu, preto stanovenie kúpnej ceny vychádza z právnych predpisov, žalovaný nemal žiaden úmysel uviesť žalobcu do omylu, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, pričom prvoinštančný súd ani porušenie žiadnej právnej povinnosti nekonštatoval, ako ani existenciu príčinnej súvislosti, hoci ju prvoinštančný súd považoval za preukázanú. Žalobca v čase, keď dával vypracovať projektovú dokumentáciu už o existencii inžinierskych sietí vedel a to najneskôr dňom 06.12.2011, kedy zistenie a ich existenciu už oznamoval žalovanému, nehnuteľnosti nadobudol dňom 16.11.2011 a žiadosť o stavebné povolenie podával až 02.02.2012, pričom z potvrdenia projektanta, ktoré bolo predložené na pojednávaní nevyplýva, kedy bola požiadavka na vypracovanie projektovej dokumentácie zadávaná. Existencia inžinierskych sietí sama o sebe nie je porušením žiadnej právnej povinnosti žalovaného a keby odvolateľ i pripustil, že vyhlásenie o neexistencii ťarchy v kúpnej zmluve je porušením nejakej právnej povinnosti, nie je možné tvrdiť, že v dôsledku tohto vyhlásenia vznikli žalobcovi dodatočné náklady, ktoré si uplatňuje titulom škody, pretože inžinierske siete sa na pozemku nachádzali a ani existencia vyhlásenia v zmluve nemôže byť podmienkou pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie škody, pretože k nej by došlo aj bez tohto vyhlásenia.

15. Odvolanie založené na odvolacej námietke uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ konkretizoval s tým, že v prípade vadného plnenia môžu existovať súčasne dva samostatné nároky, keď jedným je nárok z vád tovaru a druhým je nárok na náhradu škody, ktoré ale nemožno zamieňať, pretože sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe čoho mal za preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre náhradu škody a podľa názoru odvolateľa si súd zamieňa nároky z uplatnených vád predávanej veci s nárokom na náhradu škody. Súd konštatuje, že výška škody vyplývajúca zo zodpovednosti je primeranou, pričom ale v sporoch, v ktorých predmetom je náhrada škody súd nemá dôvod skúmať primeranosť výšky náhrady škody, ale musí mať jej výšku preukázanú, a nemôže pri nej vychádzať iba z vlastných úvah. Súd tiež neuviedol, na základe čoho túto „primeranosť“ posudzoval a na základe čoho dospel k záveru, že výška škody by nedosahovala ani zľavu z kúpnej ceny, preto takýto záver možno označiť za arbitrárny, ktorý nemá oporu v zákone. Ak žalobca má za to, že žalovaný je povinný poskytnúť mu zľavu z kúpnej ceny v dôsledku uplatnených vád, mal sa obrátiť na súd s nárokom na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny a nie s nárokom na náhradu škody. V závere odvolateľ zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody, hoci mu k tomu bol poskytnutý dostatočný priestor a dôkazy, ktorými tento nárok preukazoval považuje žalovaný za nedostatočné.

16. K odvolaniu žalovaného sa v podaní zo dňa 07.12.2016 vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na závery Ústavného súdu SR, podľa

ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý názor je súladný s i judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a tak žalovaným uvádzané odvolacie argumenty nemajú žiadny vplyv na výsledok konania a správnosť prvoinštančného rozhodnutia. Odvolateľ dáva do súvislosti preukázanie výšky škody s porušením povinnosti, pričom v tejto časti zrejme omylom poukazuje na príčinnú súvislosť a nie na nesprávne skutkové zistenia súdu v súvislosti s preukázaním výšky škody vzhľadom na náklady vynaložené na prepracovanie projektovej dokumentácie. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z § 597 Obč. zák., keď neupozornil žalobcu ako kupujúceho na existenciu vád vecí a z vlastnej iniciatívy ubezpečil žalobcu, že na veci nespočívajú žiadne ťarchy, čo sa ale ukázalo ako tvrdenie nepravdivé, a tak nesie žalovaný objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na to, či o tomto musel vedieť alebo mohol vedieť. Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a uplatňovaným nárokom na náhradu škody má oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je možné ju hodnotiť ako svojvoľný skutkový záver prvoinštančného súdu a plnenie je vadné, ak predmet nemá vlastnosti, ktoré v zmluve boli dohodnuté. Ak by žalovaný splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali ako predávajúcemu, tak žalobca by predmet kúpy nekúpil a ku škode na jeho majetku by nedošlo. Plnenie je vadné, ak predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté, teda ide o porušenie povinnosti odovzdať vec dohodnutými vlastnosťami a upozorniť kupujúceho na vady veci. K odvolacej námietke založenej na nesprávnom právnom posúdení žalobca uviedol, že odvolateľ poukazuje na to, že si súd zamieňa nároky z uplatnených vád veci s nárokom na náhradu škody, teda zrejme mal aplikovať prvoinštančný súd nesprávnu právnu normu, k čomu ale odvolateľ neuviedol ktorú, pričom z rozhodnutia nevyplýva, že by mal súd problémy s odlíšením nárokov súvisiacich so zodpovednosťou za vady a s nárokom na náhradu škody. Primeranosť výšky škody posudzovaná súdom je vo vzťahu k primeranosti vynaložených zbytočných nákladov spôsobených nepravdivým vyhlásením a tým výškou nájomného za prenájom priestorov na podnikanie a nákladmi na prerobenie projektovej dokumentácie. Súd môže primeranosť výšky škody posudzovať aj podľa § 450 Obč. zák. a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody a k námietke žalovaného, ktorý na svoju obranu uvádzal, že oznámil žalobcovi možnosť od kúpnej zmluvy odstúpiť, žalobca zdôraznil, že v konaní je pánom sporu žalujúca strana, ktorá určuje nárok, ktorý je predmetom konania a žalobca sa od počiatku sa domáha nároku na náhradu škody, čím vylúčil ostatné nároky a nežaluje nárok na zľavu z kúpnej ceny, hoci súbežne môže byť žalovaný tak nárok z vád veci ako i nárok na náhradu škody, ale v konaní si žalobca jednoznačne uplatňoval iba nárok na náhradu škody, o ktorom prvoinštančný súd i rozhodoval.

17. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný podaným odvolacej repliky zo dňa 06.02.2017 (č.l. 287), v ktorej zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol, príp. aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, na ktoré reagoval žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu odvolací súd konštatuje, že odvolacia replika žalovaného odvolateľa je obsahovo zhodná s odvolaním žalovaného, neobsahuje žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré by bolo potrebné uviesť, preto odvolací súd iba v stručnosti poukazuje na to, že sa v replike odvolateľ opätovne venoval odvolaciemu dôvodu založenému na nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zotrval na nesprávnych skutkových zistenia a to tak k otázke výšky škody, ku ktorej podľa neho nevykonal prvoinštančný súd dostatočné dokazovanie a rozhodnutie založil na tvrdeniach, ktoré neboli v konaní podložené dôkazmi, pričom na preukázanie je potrebné, aby dôkazy v konaní preukazoval žalobca nie žalovaný, keď žalobca nesie dôkazné bremeno. Porušenie právnej povinnosti v súvislosti so vznikom nároku na náhradu škody uplatnenej žalobcom založil prvoinštančný súd na tom, že išlo o nepravdivé ubezpečenie žalovaného, že vec je bez akýchkoľvek vecných bremien, k čomu odvolateľ zdôraznil, že uvedené vyhlásenie nemohol ovplyvniť, pretože o existencii inžinierskych sietí nevedel, a vyhlásenie robil v dobrej viere, pričom snahou žalobcu je presunúť dôkazné bremeno na žalovaného, k čomu ale nepredukoval žiadne relevantné dôkazy, ktoré by bez dôvodných pochybností osvedčili správnosť názoru súdu prvej inštancie, k čomu ani žalobca vo svojom vyjadrení nevie presne označiť, ktorú povinnosť mal vlastne žalovaný porušiť. K argumentu žalobcu, že „pánom sporu je žalobca, ktorý určuje v podanej žalobe účastníkov konania a nárok, ktorý je predmetom konania“ odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru účelom žaloby nie je náhrada škody, ale priznanie nároku na zľavu z ceny, ktorého sa žalobca pôvodne i domáhal a ktorého sa snaží dosiahnuť nepriamo prostredníctvom nároku na náhradu škody, preto je odvolateľ názoru, že nie sú splnené podmienky pre náhradu škody. Cieľom žalobcu bolo ale získať zľavu z ceny a tak sa

mal domáhať tohto nároku takto formulovanou žalobou. O tom, že súd poskytol náhradu škody, ktorá má vlastne predstavovať žiadanú zľavu z ceny svedčí i citácia z rozsudku, ktorou súd prvej inštancie výšku škody posudzoval z hľadiska zodpovednosti a jej primeranosti.

19. Na odvolaciu repliku reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 17.02.2017 (č.l. 292), ktorou poukázal na to, že podľa žalovaného je pre rozhodnutie sporu podstatné, kedy boli začaté a ukončené práce na budove. Podľa žalobcu ale nie je zrejmé, v čom je zodpovedanie tejto otázky pre rozhodnutie podstatné. Pokiaľ by neexistovali teplovod a vodovod, neexistenciu, ktorých žalovaný v kúpnej zmluve deklaroval, nedošlo by k rozdeleniu rekonštrukcie a prístavby na dve etapy, a nevznikla by ani potreba výmeny potrubia realizovaného správcom siete v septembri 2012 a stavebný úrad by povolil stavebnú činnosť v jednom povolení. Práve v dôsledku rozdelenia povolenia stavebných prác došlo k omeškaniu s realizáciou stavebných prác o osem mesiacov, čo bolo v konaní preukázané a nebolo tak možné i z dôvodu počasia začať s realizáciou prístavby. Ak by teda neviazlo na premete prevodu vecné bremeno, došlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia umožňujúceho užívanie budovy a prístavby pre potreby podnikania žalobcu najneskôr v januári 2013. V konaní ale bolo preukázané, že rekonštruovanú budovu začal žalobca užívať až od decembra 2013 a dovtedy si musel prenajímať iné nebytové priestory. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia účinne nepoprel a žiadnym dôkazom nevyvrátil. Prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s nákladmi, ktoré musel žalobca vynakladať na nájom a hoci tieto skutočnosti žalovaný spochybňoval, nevyprodukoval k nim žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia žalobcu v súvislosti s časom, od ktorého začal užívať budovu a prestal vynakladať prostriedky na nájom spochybnil. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca musel mať vedomosť v čase objednania projektovej dokumentácii o existencii inžinierskych sietí na pozemku nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovaného preukázané a súd tak dal v rozsudku odpovede na všetky relevantné otázky, keď jednoznačne identifikoval obdobie, za ktoré treba žalobcovi náhradu za zbytočné náklady, ktoré vynaložil na nájom a náklady za prepracovanie projektovej dokumentácie priznať, dokonca vylúčil, že by tieto náklady neboli vynaložené práve v súvislosti s vadou veci. Škoda, ktorú si žalobcu v konaní uplatnil je zmenšením jeho majetku, spočívajúca v nákladoch vynaložených na nájomné a na prepracovanie projektovej dokumentácie, o čom bolo predložených v konaní zo strany žalobcu dostatok tvrdení a dôkazov i čo výšky a opodstatnenosti, preto súd nemal inú možnosť ako si tieto závery osvojiť. K porušeniu právnej povinnosti a existencii príčinnej súvislosti pre vznik nároku na náhradu škody odvolateľ nepredložil žiadne argumenty ani v rámci odvolacej repliky, ktorú by mal žalobca vyvrátiť. K odvolaciemu dôvodu založenému na nesprávnom právnom posúdení veci opätovne zdôraznil, že zľavu z kúpnej ceny nežiada, pričom podľa § 600 Obč. zák. nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci a nárok na náhradu škody vedľa seba obstoja, každý z nich si možno uplatňovať nezávisle, pričom nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady sa nemožno účinne domáhať titulom náhrady škody. Predmetom konania bola jednoznačne žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla ako následok vadného plnenia. Zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho za vady je limitovaná výškou kúpnej ceny, nárok kupujúceho na náhradu škody takto obmedzený nie je, jej rozsah sa riadi § 442 a násl. Obč. zák. ako súd správne aplikoval.

20. Na dupliku žalobcu podaním zo daň 15.08.2017, ktoré bolo doručené súdu odvolaciemu dňa 06.09.2017 (č.l. 302) ešte reagoval odvolateľ, ktorý opätovne zdôraznil fakty, ktoré už uviedol v odvolaní a v ktorých namieta nedostatky v dokazovaní spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie neskúmal, či žalobca podľa účelu kúpnej zmluvy mohol alebo nemohol počas obdobia rekonštrukcie kúpenú nehnuteľnosť užívať príp. v akom rozsahu predmetu činnosti, ktoré má zapísanú v obchodnom registri, či nehnuteľnosť nemohol užívať len v dôsledku právnej vady, ktorá bola zistená po nadobudnutí vlastníctva. Súd prvej inštancie ale bagatelizoval skutkové tvrdenia žalovaného a prikláňal sa, ako vyplýva i z odôvodnenia k tvrdeniam žalobcu, pričom nárok na náhradu škody je čo do výšky nejednoznačne určený, súd prvej inštancie neskúmal skutočnosti súvisiace s ukončením stavebných prác na budove s časom, kedy ju začal žalobca skutočne užívať, nebola zistená lehota a dátum zhotovenia projektovej dokumentácie, keďže žalobca mohol o existencii teplovodu vedieť najneskôr 06.12.2011, preto podľa tvrdenia odvolateľa žalobca v čase zadania projektovej dokumentácie už vedel o existencii inžinierskych sietí, napriek tomu dal vypracovať dokumentáciu, ktorá nezodpovedala skutočnému stavu. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpy pritom stále nie je skolaudovaná, ale z iných dôvodov, ako je existencia inžinierskych sietí, k čomu zdôraznil, že priznanie nároku na náhradu nájomného za deväť mesiacov sa odvíja iba od hypotetickej odpovede zo strany spoločnosti A. DOM spol. s r.o., podľa ktorej stavebná firma by bola schopná práce zrealizovať do 9 kalendárnych mesiacov. Takéto zistenia ale nepovažuje odvolateľ za skutočné preukázanie výšky škody. Na zdôraznenie opodstatnenosti

odvolacích námietok odvolateľ poukázal na to, že opakovane spochybňoval sám žalobca rovnako ako aj súd prvej inštancie, či ide o uplatnenie nároku z vád alebo nároku na náhradu škody, keď pri priznanom nároku na náhradu škody chýba kauzálny nexus, ktorý nebol v konaní preukázaný s tým, že by právnou vadou kúpnej zmluvy vznikla škoda. Napriek tomu, že predmet kúpy stále nie je možné užívať, má byť vzaté do úvahy, že šikanoznému výkonu práva nie je možné poskytnúť právnu ochranu a i keď podľa § 600 Obč. zák. sa náhrady škody možno domáhať popri nároku zodpovednosti z vád, vide o nároky nezávisle od seba, ale vo všeobecnosti sa nemožno úspešne domáhať nároku na náhradu škody tam, kde toto právo svedčí nároku zodpovednosti za vady, k čomu poukázal na R/12/1981 a rovnako, že náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád z kúpnej zmluvy sa nemožno domáhať prostredníctvom nároku na náhradu škody, k čomu poukázal Rc 17/2007. V prípade nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať a rešpektovať predpoklady všeobecnej zodpovednosti škody, pre ktorú neboli podmienky vyžadované podľa § 420 Obč. zák. splnené. Zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišné záväzkové právne inštitúty založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch, pričom škodou je ujma spočívajúca nie vo vadnosti predmetu kúpy, ale v znehodnotení tejto veci v dôsledku vadného plnenia, na základe čoho platí, že škoda, ktorá z vady vznikla je odškodniteľná iba v rámci náhrady škody, k čomu ale podľa skutkových tvrdení na strane žalobcu tak nie je. Je potrebné rozlišovať oba právne inštitúty aj keď nárok na náhradu škody je možné uplatniť, nemožno prehliadnuť, že nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady sa nemožno úspešne domáhať titulom náhrady škody.

21. Na vyjadrenie odvolateľa k duplike žalobcu žalobca reagoval podaním zo dňa 12.09.2017 doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.09.2017 v ktorom poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 154 C.s.p. s tým, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie dokazovanie ukončil neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany vrátane návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré by vyvrátilo skutočnosti zistené súdom, preto námietky uvádzané žalovaným v odvolaní sú bez právneho významu a podľa § 365 C.s.p. žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie novôt v odvolacom konaní, keď žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie v priebehu prvostupňového konania nepodal. O existencii inžinierskych sietí nadobudol žalobca vedomosť až vo vyjadrení od ich správcu v rámci stavebného konania, keď sa správca vyjadroval k projektovej dokumentácii a do toho času nemal žiadnu vedomosť o možnosti dopadu existencii týchto sietí na svoj zámer. K tvrdeniu, že stavebné práce nie je možné vykonať za čas, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný nepredložil tak isto žiadny dôkaz, ktorým by túto skutočnosť vyvrátil. K poukazu odvolateľa na šikanózny výkon práva žalobca zdôraznil, že takýto výklad by bol v príkrom rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný sa snaží argumentovať tým, že následky vyvolané jeho deliktuálnym konaním spôsobujú šikanózny výkon práva zo strany žalobcu a takýto výklad by bol v rozpore so základnou logikou práva. Žalobca síce doposiaľ neskolaudoval stavbu, ale už nájomný vzťah ukončil a ďalšie nájomné nepožaduje. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v konaní žiadal zľavu z kúpnej ceny žalobca uviedol, že žalovaný mu opakovane zdôrazňoval, že zľavu z kúpnej ceny mu poskytnúť nemôže, z toho dôvodu ju žalobca nežiada a v konaní sa ani nedomáha nákladov na odstránenie vád z kúpnej zmluvy, ale nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku právnej vady, teda zbytočných nákladov, o ktoré bol znížený jeho majetok a to peňažné prostriedky, ktoré by inak nevynaložil, pokiaľ by vec nebola zaťažená vecným bremenom, ktoré znemožnilo okamžitú rekonštrukciu stavby a jej následné užívanie. Žalobcom uplatnený nárok teda nemožno podradiť pod zľavu z kúpnej ceny, preto ju súd ani tak neposudzoval. Rozsah náhrady škody sa riadi § 442 a nasl. Obč. zák., ktorý súd prvej inštancie aj správne v konaní aplikoval.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej strany sporu je dôvodné.

24. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu.

27. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie je okrem iného i poukaz na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých súd priznal žalobcovi istinu s prísl., k povinnosti úhrady ktorých zaviazal žalovaného.

28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi návrhom požadované plnenie v celom uplatnenom rozsahu titulom náhrady škody, ktorý nárok právne kvalifikoval s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 420 ods. 1 až 3 Obč. zák. v spojení s § 600 Obč. zák., pričom ale v odôvodnení citoval aj právnu úpravu týkajúcu sa nároku zo zodpovednosti za vady uvedenú v ust. § 597 ods. 1,2 Obč. zák.

29. Z hľadiska skutkových zistení prvoinštančný súd skonštatoval, že na základe nepravdivého vyhlásenia žalovaného ako predávajúceho o tom, že na veci neviaznu žiadne ťarchy, žalobca kúpil nehnuteľnosť s právnymi vadami, ale v čase, keď ich zistil, bol predmet kúpy čiastočne zrekonštruovaný, a tak si nemohol žalobca ako kupujúci uplatniť nárok z vád tovaru ani odstúpiť od zmluvy, pretože žalovaný na základe podmienky dohodnutej v kúpnej zmluve žiadal vrátiť nehnuteľnosť v pôvodnom stave a zľavu z ceny nechcel poskytnúť, preto sa dôvodne mohol domáhať už iba nároku na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s vadou predmetu kúpy vznikla a to na základe objektívnej zodpovednosti založenej na tom, že predávajúci neupozornil kupujúceho na vady predmetu kúpy podľa § 596 Obč. zák. a v kúpnej zmluve, ktorou žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva výslovne prehlásil, že vec nemá žiadne vady, teda nie je zaťažená žiadnou ťarchou a vecným bremenom.

30. V bode 35 odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd zdôraznil, že práve vecné bremeno, ktoré spočíva v existencii rozvodu vody a horúcovodu na pozemku, ktorý žalobca kúpnou zmluvou nadobudol malo za následok vynaloženie dodatočných viacnákladov, ktoré by v prípade neexistencie vecného bremena žalobcovi nevznikli. Na základe v konaní predložených dôkazov a vykonaného dokazovania

dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca (prvoinštančný súd nesprávne uviedol žalovaný) si mohol uplatniť iba nárok na náhradu škody, ktorá mu práve v súvislosti s vadami kúpnej zmluvy vznikla a to vynaložením nákladov, ktoré nepredpokladal.

31. V ďalšej časti tohto bodu súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané splnenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody a to vznik škody, ktorá spočívala v zmenšení majetku žalobcu, ktorý musel vynaložiť náklady na zmenu projektu a platiť nájomné za čas, keď nemohol počas doby rekonštrukcie zakúpenú nehnuteľnosť užívať, nepravdivé ubezpečenie predávajúceho, že predmet predaja nie je zaťažený žiadnym vecným bremenom v príčinnej súvislosti s ubezpečením žalovaného ako predávajúceho, že nehnuteľnosť je bez vecných bremien.

32. Podľa § 420 Obč. zák. (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 600 Obč. zák. Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody. Podľa § 510 Obč. zák. Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

34. Žalobca ako i súd prvej inštancie sa domnievajú, že náklady vynaložené na zmenu projektovej dokumentácie a úhrada nájomného za užívanie iných priestorov sú v právnom chápaní škodou, ktorá vznikla ako následok vady kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju inak znehodnocuje. Môže ísť o právne, ako aj o faktické vady. Predmet kúpy môže mať vady, o ktorých predávajúci vie (§596 Obč. zák.), alebo ide o vady, ktoré vyjdú dodatočne najavo a predávajúci kupujúceho na ne neupozornil (§597 Obč. zák.) Právnej definícii vád zodpovedajú žalobcom tvrdené nedostatky predmetu kúpy, uplatňované žalobcom ako škoda. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon t.j. je konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetková ujma a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.

35. Z obsahu spisu a listinných dokladov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že po zistení, že na nehnuteľnosti, ktorú kúpil od žalovaného ako predávajúceho sú ťarchy, žiadal o zľavu z kúpnej ceny titulom vady predmetu kúpy, na ktorú kupujúceho predávajúci neupozornil. Žalovaný mu zľavu odmietol poskytnúť. Napriek týmto skutočnostiam žaloba smeruje na náhradu škody, ktorú prvoinštančný súd síce žalobcovi priznal, ale z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na uplatnený nárok prihliadal ako na vady predmetu kúpy . Pokiaľ ide o v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom v otázke príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody, odvolací súd musí opodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu prisvedčiť, pretože prvoinštančný súd nezdôvodnil, nevysvetlil riadne sa nevyporiadal, nekonkretizoval, právnu povinnosť žalovaný ako predávajúci porušil Treba v tejto veci vziať do úvahy, že žalovaný pri uzatvorením kúpnej zmluvy nemal vedomosť, rovnako ako ani žalobca, o existencii inžinierskych sietí, ktoré viedli cez pozemok, ktorý bol predmetom kúpy a s tým súvisiace vecné bremeno, ktoré bolo zistené a zapísané až počas stavebného konania, keď žalobca ako kupujúci požiadal o prestavbu predmetu kúpy. Ide teda jednoznačne o vadu, ktorá vyšla najavo dodatočne a s ktorou zákon spája následky vyplývajúce práve s prvoinštančným súdom citovaného ust. § 597 ods. 1,2 Obč. zák. Za protiprávne konanie žalovaného nemožno považovať vadu, ktorá vyšla najavo dodatočne, pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, súvislosti existenciu skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako priama príčina škody.

36. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vedomosť o existencii vecného bremena, preto nemožno pričítať v jeho neprospech, že v kúpnej zmluve vyhlásil, že k nehnuteľnosti sa neviažu žiadne ťarchy a na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.

37. Podľa § 181 C.s.p.

(2) Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

38. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, ako súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. vec predbežne právne posúdil (§ 181 ods. 2 C.s.p.), čím by sa mohlo predísť zmiešavaniu a prelínaniu nároku na náhradu škody s nárokom z vád, čo má za následok dôvodnosť podaného odvolania, k čomu odvolací súd uvádza, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je daný dôvod pre jeho zrušenie.

39. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená majetková ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovo-právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady stíha nedostatky vlastného plnenia predávajúceho a sleduje, aby kupujúci dostal zo záväzkového právneho vzťahu plnenie bez akýchkoľvek vád.

40. S poukazom na § 391 ods. 3 C.s.p.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

41. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

42. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí jednoznačne ustáliť právne posúdenie veci s tým, aby mali strany sporu možnosť k nemu navrhovať relevantné dôkazy a to v spojení s jednoznačným vymedzením predmetu dokazovania, ktorý má zásadný význam pre ďalší procesný postup súdu, keďže sa podľa aktuálneho procesného poriadku kladie zvýšený dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu. I keď uvedené právne posúdenie má iba predbežný charakter, kedy sa môže súd od neho odkloniť, ale v takom prípade následný procesný postup musí z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne argumentačne vyplynúť, čo rozhodnutie prvoinštančného súdu nespĺňa. Bez toho, aby sa prvoinštančný súd jednoznačne s podstatnými náležitosťami pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť vyporiadal a presne ich konkretizoval, nemožno priznať žalobcovi nárok na náhradu škody, i keď táto môže byť uplatnená súbežne s právami zo zodpovednosti za vady. Ak však je pre priznanie nároku z hľadiska právneho posúdenia nevyhnutná aplikácia zodpovednosti za vady nemôže byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody a to iba z toho titulu, že mu žalovaný nebol zľavu z ceny ochotný poskytnúť a nebolo možné nehnuteľnosť vrátiť v pôvodnom stave.

43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zároveň v novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania § 396 ods. 3 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).