Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-108-2017.pdf
PDF · 98.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/108/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpeného: HRONČEK&PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina proti žalovanému E. o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 3. 5. 2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2. 5. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 100,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 3. 5. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe žiadosti žalovaného so žalovaným dňa 17. 4. 2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol mu pôžičku vo výške 100,- eur so splatnosťou do 10 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Tvrdil, že žalovaný sa peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet dňa 17. 4. 2014 zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote splatnosti. V žalobe tvrdil, že žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti ani doposiaľ napriek upozorneniam a výzvam nezaplatil. Podľa žalobcovho tvrdenia jeho pohľadávka pozostávajúca z nevrátenej istiny pôžičky vo výške 100,-eur nebola žalovaným do dňa podania žaloby uhradená, preto sa jej zaplatenia domáha súdnou cestou a požaduje aj zákonné úroky z omeškania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke, Potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky na účet žalovaného a zmluvné podmienky žalobcu účinné od 17. 1. 2013.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola prostredníctvom jeho zamestnávateľa do vlastných rúk doručená dňa 30. 3. 2018, v určenej lehote písomne nevyjadril.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. 4. 2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 18. 4. 2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca, v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom River Euro, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 17. 4. 2014 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17. 1. 2013 (ďalej len „Zmluvné podmienky“). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 100,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiť aj odplatu vo výške 11,30 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavuje sumu 111,30 eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 4878,21 %. Podľa bodu 2 zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 10 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky.
8. Okrem zmluvy o pôžičke, ktorá vzhľadom na spôsob jej uzavretia stranami, t.j. prostredníctvom internetu a SMS správ nie je podpísaná žalobca predložil súdu aj listinu označenú ako zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17. 1. 2013 vo forme rozsiahleho husto písaného textu.
9. Súd vychádzajúc z uvedených listín predložených žalobcom mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke ktorá bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom elektronických správ spôsobom popísaným v článku 1 a 2 Zmluvných podmienok žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 100,- eur žalovanému s povinnosťou žalovaného do 10 dní od poskytnutia pôžičky vrátiť sumu 111,30 eur.
10. Žalobca v spore tvrdil, že hoci žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej výške 100,- eur poskytol, žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil, dohodnutú sumu mu v deň splatnosti neuhradil a neurobil tak doposiaľ. Žalobca žalobou uplatnil si len nárok na zaplatenie istiny pôžičky, bez dohodnutej odplaty.
11. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
14. Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
15. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a <https://www.slov- lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 6 až 8 <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 12 <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 14 <https://www.slov- lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/static/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 23 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a tohto paragrafu.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
18. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou uplatnil nárok na zaplatenie čistej úverovej istiny vo výške 100,- eur a úroku z omeškania z nej je v celom rozsahu dôvodná.
22. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 100,- eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 10 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 27. 4. 2014 pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 11,30 eur podľa bodu 4 Zmluvných podmienok. Nakoľko žalobca touto žalobou nárok na zaplatenie uvedenej odplaty si neuplatnil a žiada len vrátenie toho, čo žalovanému reálne poskytol, t.j. sumy 100,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z dôvodu nevrátenia tejto sumy žalovaným v dohodnutej lehote, bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa tým, či nárok na uvedenú odplatu žalobcovi vznikol a či sa prípadne pre nedodržanie zákonných náležitostí nejednalo by o bezúročný a bezpoplatkový úver. Zaplatenie odplaty si žalobou žalobca neuplatnil, preto sa ňou súd nezaoberal, keďže bez ohľadu na platnosť či neplatnosť dojednania odplaty sumu čistej úverovej istiny žalovaný povinný bol vrátiť tak či tak, inak by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu.
23. Žalobca predloženým potvrdením o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky na účet žalovaného (čl. 13 spisu) uvedený v zmluve preukázal, že svoju povinnosť zo zmluvy splnil a žalovanému dňa 17. 4. 2014 poskytol sumu 100,- eur. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný v lehote splatnosti, t.j. do 27. 4. 2014 uvedenú sumu mu nevrátil ani sčasti a že tak neurobil doposiaľ. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považujú za nesporné. Samotný žalovaný v konaní ničím nespochybnil uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, hoci žaloba mu spolu s prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatňovaného nároku, mal možnosť tak urobiť. Preto súd nemal pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie mu poskytnutej úverovej istiny a preto v časti o zaplatenie sumy 100,-eur žalobu mal za dôvodnú a vyhovel jej.
24. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 3. 5. 2014 do zaplatenia.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 100,- eur vrátiť do 27. 4. 2014, čo sa nestalo. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 28. 4. 2014) bola 0,25 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 % ročne (5 + 0,25 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, žalobca úrok z omeškania žiadal až odo dňa 3. 5. 2014, kedy už žalovaný bol v omeškaní, a preto súd žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 100,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 3. 5. 2014 do zaplatenia.
30. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného, ktorý s vrátením krátkodobej pôžičky s pôvodne dohodnutou splatnosťou 10 dní mešká už 4 roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
31. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že o návrhu žalobcu zo dňa 31. 5. 2017 na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016, predmetom ktorého bolo posúdenie súladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky súd nerozhodoval, nakoľko podaním zo dňa 16. 3. 2018 žalobca oznámil súdu, že na návrhu na prerušenie konania vzhľadom na ukončenie predmetného konania pred Ústavným súdom SR už netrvá.
32. Keďže ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo Ústavným súdom SR v čase predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR a súd je povinný rešpektovať článok 152 ods. 4 Ústavy SR v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, nebolo ho ďalej možné aplikovať.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto podľa § 255 ods. 1 CSP mu patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.