Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-152-2016.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkyne: Y. G., A.. XX. XX. XXXX, S. W. X. XX, W., proti žalovanej: O. H., A.. XX. XX. XXXX, S. W. T. XX, Š., o zaplatenie sumy 30.000,- €, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 08. 08. 2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 30 000,- €. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žiada, aby jej žalovaná zaplatila sumu 30 000,- € ako jej podiel z bytu, ktorého je žalovaná v súčasnosti vlastníčkou. Uviedla, že jej rodičia darovali bratovi (otcovi žalovanej) byt a do darovacej zmluvy napísali, že ju jej brat vyplatí. Nakoľko vtedy nepotrebovala peniaze, tak to nesúrila. Od svojej sestry sa dozvedela, že byt je prepísaný na jeho dcéru (žalovanú). Žiada, aby jej žalovaná vyplatila jej podiel z bytu, keď je teraz jediná vlastníčka. Uviedla, že žalovaná podvodným spôsobom si dala byt od svojho otca, ktorý bol darom od jej rodičov napísať na seba.
2) Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba žalobkyne obsahuje chaotické chronologické rodinné údaje, ktoré s vecou nesúvisia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej rodičia sa za života rozhodli darovať jej otcovi byt, nakoľko žalovaná oň nemala záujem a sestre Q. chatu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že existovala ústna dohoda, čo rodičia napísali do darovacej zmluvy, že ju brat vyplatí, nakoľko žalobkyňa byt nechcela. Uviedla, že darovacou zmluvou jej otec daroval byt, ktorý mu predtým darovali jeho rodičia. Z tejto darovacej zmluvy jej nevznikla žiadna povinnosť voči žalobkyni, ktorá ani nebola zmluvnou stranou predmetnej darovacej zmluvy, tou bol iba jej otec a ona. Preto namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie je nositeľkou žiadnej subjektívnej povinnosti vyplývajúcej jej z hmotného práva voči žalobkyni. Preto neexistuje žiaden titul k tomu, aby jej vyplatila sumu 30 000,- €, a keby tak urobila, došlo by na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor. Žalobu, ktorá nie je jasná a presvedčivá a chýbajú v nej prvky logickej bezrozpornosti v jednotlivých tvrdeniach žiada voči nej zamietnuť. Uviedla, že v darovacej zmluve uzatvorenej medzi ňou a otcom uviedla, že pozná záväzok darcu (otca) v prospech jeho rodičov na bezplatné užívanie predmetu daru, pričom darovacia zmluva bola aj s týmito záväzkami zapísaná do katastra. Jej záväzky iba vo forme sľubu sa však netýkajú žalovanej. Ďalej uviedla, že starí rodičia sa ešte za života rozhodli vysporiadať dedičstvo, pričom žalobkyňa ako jedna z troch súrodencov nemôže pociťovať žiadnu ujmu na svojich právach, keďže jej rodičia dali za života viac ako jej súrodencom. Žalobkyňa neuviedla, že v roku 2005 dostala od rodičov finančný dar 750 000,- Sk, keď jej rodičia predali svoj 2,5 izbový byt a zo zvyšnej časti si kúpili malý 1 izbový byt, ktorý potom darovali svojmu synovi. Druhá sestra dostala chatu v Š.Í.. Taktiež žalobkyňa neuviedla, že bola v minulosti viackrát súdne trestná a vo väzbe a rodičia za ňu zložili kauciu 250 000,- Sk. Sumárne teda dostala od rodičov najviac. Žalobkyňa si podľa seba vysvetlila aj bod 3
čl. VIII darovacej zmluvy medzi jej otcom a jeho rodičmi, keď podľa nej má tento článok znamenať, že ju má niekto vyplatiť. Uviedla, že akceptácia vysporiadania svojich súrodencov znamenala doslovný význam toho slova a to, že jej otec akceptuje vysporiadanie svojich súrodencov, nakoľko vedel, že jedna sestra dostala od rodičov byt a druhá finančnú hotovosť, on dostal 1. izbový byt, v ktorom mali jeho rodičia doživotné právo bývania. Žiadna zmienka o finančnom vyrovnaní v darovacích zmluvách, ktorých hlavným znakom je bezodplatnosť, nebola.
3) Súd vykonal všetko dokazovanie, ktoré strany sporu navrhli a na ktorom zotrvali a zistil nasledovný stav:
4) Z darovacej zmluvy zo dňa 14. 03. 2006 vyplýva, že bola uzatvorená medzi Y. H. Y. P. H. ako darcami a Y. H., ako obdarovaným. Predmetom darovania bola nehnuteľnosť, byt č. X na prízemí bytového domu na T.Á. J. Č.. XX v W.. V čl. VIII bod. 2 predmetnej zmluvy sa obdarovaný zaviazal, že byt nepredá, neprenajme, ani inak nezaťaží. a akceptuje i vysporiadanie svojich súrodencov. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16. 05. 2006.
5) Z darovacej zmluvy zo dňa 28. 04. 2014 vyplýva, že bola uzatvorená medzi Y. H. ako darcom a O. H. ako obdarovanou. Predmetom darovania bola nehnuteľnosť, byt č. X na prízemí bytového domu na T. ulici č. XX v W..
6) Z bankového potvrdenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 20. 10. 20105 vyplýva, že Y. H. poukázal sumu 1 100 000,- Sk na účet tam uvedený. Rukou je napísaná poznámka podpísaná H., že táto suma bola vyplatená dcére Y. G. na kúpu bytu spoločne s dcérou, nakoľko aj iné deti boli vyrovnané.
7) Z výpovede svedkyne Q. U. vyplýva, že žalobkyňa je jej sestra a žalovaná je jej neter. Vie o povinnosti vyrovnania medzi bratom p. H. a pani G. z bytu, ktorý bol darovaný bratovi a ktorý on previedol bez rodičov. Suma tam nebola napísaná. Vychádza z toho, že jej rodičia dali chatu a byt bol napísaný na brata, nevie prečo iba na neho, to bolo rozhodnutie rodičov a on mal sestru vyplatiť.
8) Z výpovede svedka Y. H. vyplýva, že žalobkyňa je jeho sestra a žalovaná dcéra. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala nejakú pohľadávku voči dcére. Rodičia im previedli nejaké veci a začalo to tým, že dostala sestra, aj druhá, on dostal byt, ktorý daroval dcére. Nemá žiadnu vedomosť o povinnosti vyplatiť niečo z tohto bytu žalobkyni od jeho dcéry. On nemá tiež žiadnu povinnosť vyrovnať sa. On dostával ako posledný dar, predtým niečo dostala jedna aj druhá sestra, zmluva bola vystavená niekoľko mesiacov predtým, než bola podpísaná a on sa nemal už prečo sa vyrovnávať. Nevie prečo požaduje finančné prostriedky. Dedičské konanie po našich rodičoch nie je ukončené. Uviedol, že nie je pravda, že ho rodičia zaviazali vyplatiť žalobkyňu z toho bytu, tam nie je žiadna suma napísaná. Je to uvedené v tých klauzulách, od sestier, ktoré darované nehnuteľnosti užívali. Rodičia vybrali finančné prostriedky z banky, na poskytnutie finančných prostriedkov na bývanie sestre a jej dcére. Druhá sestra dostala kartu. K tomu ešte chatu a urbár.
9) Z darovacej zmluvy zo dňa 06. 05. 2005 vyplýva, že bola uzatvorená medzi Y. H. a P. H. ako darcami a Q. U. ako obdarovanou. Predmetom darovania bola nehnuteľnosť, rekreačná chata v Š..
10) Z kúpnej zmluvy zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že bola uzatvorená medzi P. F. a X. F. ako predávajúcimi a Y. H. a P. H. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť, byt č.X na T.T.Q. J. č. XX v Bratislave za kúpnu cenu 1 100 000,- Sk.
11) Z úmrtného listu vyplýva, že Y.A. H., nar. 06. 10. 1931 zomrel dňa 28. 02. 2018.
12) V priebehu sporu žalobkyňa k veci ďalej uviedla, že chce, aby bola dodržaná posledná vôľa jej rodičov, jej brat nemal právo bez súhlasu previesť byt ako to vyplýva zo zmluvy. Uviedla k sume 1.100.000,- Sk, že ide o sumu z kúpnej zmluvy jej rodičov, ktorý kupovali byt. Uviedla, že sa starala o oboch rodičov, obidvoch dochovala, zomreli jej v náručí, mama bola ku koncu dementná, mala alzheimerovu chorobu, nepoznávala vlastného manžela. Keď sa starala o rodičov, nevyhadzovala ju žalovaná z bytu. Namieta falšovanie dôkazov, nakoľko tam nebol ten dodatok. Jej mama nemala vtedy už zdravotný stav na to. Pokiaľ ide o skutočnosť čo a koľko peňazí jej dali rodičia za života, to je úplne
jedno, keby jej dali aj 10 miliónov, to je ich vec, ale nič jej nedali. Chce, aby sa predal byt, dala jej žalovaná polovicu peňazí. Nikdy neboli ataky z jej strany na rodinu žalovanej. V záverečnej reči uviedla, že čestne prehlasuje pri pamiatke svojich rodičov, že rodičia prepísali tento byt na brata, s tým, že brat ju má vyplatiť a žiadne peniaze nedostala. Preto trvá na žalobe voči žalovanej.
13) V priebehu sporu žalovaná ďalej uviedla, že zotrváva na tom, že nie je vo veci pasívne legitimovaná. Nebola jej známa darovacia zmluva medzi otcom a jeho rodičmi. Byt dostala od svojho otca, ktorý sa rozhodol, že jeden byt dá jej a jeden jej sestre. A bolo to tak, že starí rodičia predtým než byt darovali otcovi vyplatili žalobkyni 1.100.000,- Sk a rozdelili dedičstvo ešte za ich života. Žalobkyňa voči nej nemá žiadny nárok. Žalobkyňa neustále atakuje jej rodinu a aj na zaplatenie nejakej sumy a myslí si, že keď ich atakuje, tak jej niečo zaplatí. Povedala otcovi, že keď jej ten byt nedá, podpáli ho. V záverečnej reči uviedla, že dostala byt darom od otca. Žalobkyňa nemá žiadny nárok voči nej a ona nemá žiadnu povinnosť vyplatiť jej 30.000,- €. Keby sa tak stalo, bezdôvodne by sa žalobkyňa na jej účet obohatila. Žiadala žalobu zamietnuť. Náhradu trov konania si voči žalobkyni neuplatňuje.
14) Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16) Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17) Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením
18) Podľa § 628 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
19) Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
20) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22) Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23) S poukazom na citované ustanovenia a vykonané dokazovanie považuje súd žalobu žalobkyne voči žalovanej v celom rozsahu za nedôvodnú a nepreukázanú.
24) Žalovaná v spore namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď tvrdila, že neexistuje žiadny jej záväzok z hmotného práva, nakoľko nie je nositeľkou žiadnej povinnosti voči žalobkyni, ktorá by jej vyplývala z hmotného práva a na základe ktorej by jej mala zaplatiť žalovanú sumu.
25) Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého strana sporu je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom sporu a ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu strany v spore. Vecná legitimácia
teda vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu a zakladá žalovateľnosť nároku. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu alebo pasívnu legitimáciu. Jej nedostatok či už na strane žalobcu, alebo žalovaného má v konaní za následok zamietnutie žaloby.
26) Žalobkyňa sa od žalovanej domáhala zaplatenia sumy 30 000,- € z dôvodu, že jej brat žalobkyne a otec žalovanej daroval byt, ktorý mu darovali ich rodičia a z ktorého mal jej brat povinnosť ju vyplatiť, čo malo vyplývať z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi bratom žalobkyne a jeho rodičmi o darovaní bytu. Keďže je teraz vlastníčkou bytu žalovaná, má túto povinnosť vyplatiť žalobkyňu ona. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vykonaným dokazovaním žalobkyňa nepreukázala, žeby mala žalovaná voči nej akýkoľvek hmotnoprávny záväzok vyplatiť ju z bytu, ktorý nadobudla darovaním od svojho otca, alebo žeby mala s ňou uzatvorený nejaký záväzkový vzťah, z ktorého by jej vyplývala povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 30 000,- €. Žalobkyňa taktiež nepreukázala skutočnosť, žeby sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila v rozsahu žalovanej sumy. Žalobkyňa počas celého sporu argumentovala povinnosťou brata vyplatiť ju z bytu, ktorá mala vyplývať z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi bratom žalobkyne a ich rodičmi dňa 14. 03. 2006. Súd k tomu uvádza, že v prípade, že ak by aj existovala povinnosť brata žalobkyne vyplatiť žalobkyňu pri prevode predmetného bytu (čo z darovacej zmluvy nevyplýva), tak plnenia tejto povinností je potrebné sa domáhať voči nemu. Žalovaná takúto povinnosť voči žalobkyni nemá, nakoľko ani darovacia zmluva uzatvorená medzi otcom žalovanej a jeho rodičmi, a ani darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou a jej otcom takúto povinnosť pre obdarovaného, ani pre ďalšieho nadobúdateľa neobsahuje. Irelevantná vo vzťahu k nároku žalobkyne voči žalovanej v tomto spore je aj skutočnosť obsiahnutá v darovacej zmluve uzatvorenej medzi otcom žalovanej a jeho rodičmi a to, že obdarovaný sa zaväzuje, že predmetný byt nepredá, neprenajme, alebo inak nezaťaží, nakoľko porušenie tohto záväzku nemá za následok vznik žiadneho záväzku žalovanej voči žalobkyni na zaplatenie sumy 30 000,- €.
27) Súd vykonal v konaní všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli a na ktorých zotrvali a ktoré boli potrebné pre rozhodnutie súdu. Z vykonaného dokazovania súd nepovažuje za preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že by existoval akýkoľvek zákonný dôvod na plnenie sumy vo výške 30 000,- € zo strany žalobkyne voči žalovanej. Žalobkyňa v spore v zásade ani netvrdila, žeby so žalovanou mala nejaký záväzkový vzťah na základe, ktorej by jej mala žalovaná túto sumu plniť, keď sama žalobkyňa uvádzala, že vyplatiť z bytu ju mal jej brat. Nárok žalobkyne voči žalovanej nepreukázali ani svedecké výpovede, keď svedkyňa Jurušková vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že má vedomosť o povinnosti brata žalobkyne (nie žalovanej) vyplatiť ju z bytu. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno a nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Preto súdu neostalo nič iné, iba žalobu zamietnuť.
28) S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.,
29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešná žalovaná by mala právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Nakoľko však žalovaná náhradu trov nepožadovala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej náhradu trov voči žalobkyni nepriznal. .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.