Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-597-2015.pdf
PDF · 112.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/597/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N. X, XXX XX M. K., zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, v zastúpení ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 16. 01. 2012 je b e z ú r o č n á a b e z p o p l a t k o v.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%..
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 04. 12. 2015 sa žalobca domáhal aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 16. 01. 2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a spotrebiteľ uzavrel dňa 16. 01. 2012 so žalovaným zastúpený spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a dodávateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 600,- Eur. Úver mal žalobca splácať v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne. Zmluva o úvere neobsahuje označenie druhu spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti úveru, tiež neobsahuje rozpis výšky, počtu, termínu a splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadne poradie v ktorom budú splátky priraďovať k jednotlivým zostatkom. Keďže v zmluve absentuje rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je pre žalobcu ako spotrebiteľa a tým slabšiu stránku zmluvného vzťahu zjavne neurčitá a klamlivá v predmete plnenia pretože nevie, ktorá časť jeho splátky pripadá na úrok, ktorá na poplatok a ktorá na istinu. Nakoľko má predmetná zmluva o úvere pohyblivú úrokovú sadzbu mala by podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zák. č. 129/2010 obsahovať aj index alebo referenčnú úrokovú sadzbu na ktorých je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Žalobca doposiaľ zaplatil 517,01 Eur a vyčerpal 925,46 Eur. Žalovaný pred poskytnutím úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a preto v súlade s § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na pojednávaní uviedol, že potreboval peniaze na kúpu spotrebiča. Už mal jeden úver na kartu, vedel ak to funguje. V súčasnosti má asi osem dlhov pričom mesačné splátky sú vyššie ako je príjem jeho a jeho manželky. Chcel znížiť splátky u veriteľa, nevyhoveli mu preto sa obrátil na Centrum právnej pomoci. Banka sa pýtala na príjem, výdaje ich nezaujímali ale keďže má v banke ešte dva úvery má za to, že museli vedieť aká je jeho platobná disciplína. Po čase mu ponúkli navýšenie úveru on s tým súhlasil. Úver vybavoval priamo v banke, mal
možnosť si zmluvu prečítať ale nemal so sebou okuliare tak na zmluvu nevidel. K podpisu zmluvy nútený nijakým spôsobom nebol, nevedel, že môže požiadať pracovníka v banke, aby mu zmluvu prečítal. Nežiadal ani o vysvetlenie rôznych ustanovení zmluvy. Ani ho v podstate nezaujímalo, potreboval len peniaze. Ďalej poukazuje na to, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Nesúhlasí s názorom, že zákony idú nad rámec smernice pretože smernica nemá priame účinky a účelom smernice bola ochrana spotrebiteľa. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru súhlasí, že je ťažké ho určiť ale aspoň nejaký termín by tam mal byť alebo spôsob jeho určenia. Ďalej poukázal na celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú podľa jeho názoru nejasné, pretože iná hodnota je v zmluve a iná v listine o schválení úveru. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru malo by tam byť uvedené, že ide o revolvingový úver ako druh spotrebiteľského úveru. Toto v zmluve uvedené nie je. Dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 22,80 % je viac ako dvojnásobok priemeru úrokovej sadzby čo považuje za rozpor s dobrými mravmi a krátkou cestou predkladá doklad o priemernej úrokovej sadzbe podľa NBS.
2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu pre potrebu súdneho rozhodnutia o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru a teda opodstatnil určovaciu žalobu. Obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je tvorený vzájomnými právami a povinnosťami tak ako si ich účastníci vedome a dobrovoľne dohodli v zmluvnej dokumentácii. Zároveň je právne významné, že zmluva o úvere podlieha osobitnej kogentnej právnej regulácii upravujúcej platobný styk a vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tvrdenia žalobcu o absencii niektorých zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere sú skutkovo a právne nepodložené. Zmluva o úvere namietané údaje obsahuje a je plne v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. K údaju o druhu spotrebiteľského úveru uviedol, že v zmluve je uvedené, že navrhovateľ porozumel charakteru finančnej služby a podrobne informovaný a charaktere zmluvy. Mal teda vedomosť o tom, že sa jedná o revolvingový úver. K termínu konečnej splatnosti úveru uvádza, že ide o revolvingový úver a trvanie zmluvy o úvere je tak na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o výšku a počet termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvádza, že takýto výklad je založený na pravdepodobne neprípustnej rozširujúcej transpozícii smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal ani porušenie odbornej starostlivosti žalovaného pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa. Zo zmluvy je zrejmé, že príjem žalobcu predstavoval sumu 420,- Eur pričom štandardná splátka bola vo výške 20,- Eur, čo nepredstavuje ani 5 % z priemerného mesačného príjmu žalobcu. Na pojednávaní uviedol, že Limity odbornej starostlivosti sa strácajú pri zistení, že druhý účastník nemá záujem si zmluvu ani len prečítať. Ide teda o úplne abstraktnú požiadavku. Požiadavky odbornej starostlivosti boli z ich strany splnené.
3. Súd vytýčil pojednávanie a dňa 10. 06. 2016 vyhlásil rozsudok č. k. 10C/597/2015-81, ktorým určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 16. 01. 2012 je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný doručil súdu v zákonnej lehote odvolanie, kde namietal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nesprávnym úradným postupom. Poukázal na text zmluvy, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o revolvingový úver, pričom predmetná skutočnosť je uvedená na viacerých miestach a v obchodných podmienkach. Nesúhlasí s tvrdením o absencií údaju o výške splátky, istiny a úroku. Uvádza, že úroková sadzba nebola naviazaná na žiadny index alebo referenčnú hodnotu. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a nesúhlasil s konštatovaním o absencií údaju o RPMN. Zo strany žalobcu išlo o šikanózne uplatňovanie práva, pretože nie je daný dôvod na uplatnenie určovacej žaloby. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR č. k. 8Cdo 251/2015 k otázke naliehavého právneho záujmu. Žalobca uviedol, že podľa konštantnej judikatúry naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasí, že zákonodarca nemôže prijať vnútroštátnu úpravu nad rámec smernice. Druh úveru sa dá zistiť len na základe interpretácie zmluvy, nesprávnosť RPMN namietal v žalobe aj počas konania. Žalovaný zanedbal odbornú starostlivosť, nepostupoval v súlade so zákonom a zasiahol do práv žalobcu.
4. Súd vytýčil pojednávanie a doplnil dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že spotrebiteľská zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Od rozsudku došlo k zmene právnej úpravy, podľa ktorej by sa už naliehavým právnym záujmom súd ani nemal v tomto prípade zaoberať. V zmluve chýbajú podstatné náležitosti podľa zákona, jednotlivé odkazy v zmluve sú tak zmätočné, že len na ich základe by zmluva mala byť vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba, je tam uvedená RPMN, priemerná hodnota RPMN. Poukázala aj na vek klienta a jeho nízku vedomostnú úroveň podstatnú pre posúdenie úveru. Ďalej poukázala, že v zmluve chýba termín konečnej splatnosti. Zmluva je neurčitá,
v rozpore so zákonom, je klamlivá. Banka má poskytovanie úverov v predmete činnosti, preto by mala postupovať s odbornou starostlivosťou, čo v tomto prípade nebolo. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s písomnými dôkazmi najmä podaným návrhom, žiadosťou o aktiváciu bankomatky Quatro, výpismi z bankomatky Quatro, vyjadrením odporcu, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom VÚB, schválením žiadosti o bankomatku Quatro, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, odvolaním žalovaného, vyjadrením k odvolaniu zo dňa 05. 09. 2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 04. 10. 2016, s pripojenými rozsudkami súdov SR, stanoviskom k vyjadreniu žalovaného, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica. 6. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 16. 01. 2012 úverovú zmluvu na základe ktorej bola navrhovateľovi vydaná karta Quatro s úverovým limitom 600,- Eur, ktorý bol neskôr navýšený na 900,- Eur pričom navrhovateľ mal splácať mesačné splátky vo výške 20,- Eur. Navrhovateľ prostredníctvom karty vyčerpal sumu 925,46 Eur a doposiaľ splatil 517,01 Eur.
7. Podľa § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
8. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
9. Súd sa v prvom rade zameral na otázku, či zmluva medzi účastníkmi bola skutočne uzatvorená. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca ako dlžník podpísal túto žiadosť dňa 04.01.2012 vo Veľkom Krtíši. Žalovaný žiadosť podpísal dňa 16.01.2012 v Poprade. Súd považuje preukázané, že body I.-IV. zmluvy boli vyplnené žalobcom, resp. s jeho aktívnou spoluúčasťou. Body V. a VI. sú formulárové predtlačené znenia bez možnosti opravy alebo dopisovania. Keďže zmluva je dvojstranný kontrakt, návrh sa môže stať skutočnou zmluvou o úvere až podpisom druhej strany. Podpísaný návrh veriteľom musí byť bez výhrad. V konkrétnom prípade považuje súd za preukázané, že žalovaný návrh podpísal, nepozmenil žiadne parametre návrhu a podpísal ho po žalobcovi (16.01.2012). Žalovaný mal dňa 19.01.2012 zaslať, ako tvrdí, žalobcovi aj Schválenie žiadosti o bankomatku Quatro. Túto skutočnosť však nepreukázal. Žalobca tvrdí, že mu žalovaný poslal rôzne papiere, nie však zmluvu. Súd však podotýka, že zmluva bola súčasťou žalobného návrhu, to znamená v dispozícií žalobcu. To, že si žalobca nepamätá, čo dostal je vzhľadom k množstvu úverov a veľmi nízkej vedomostnej úrovni, ako uviedla právna zástupkyňa, síce pochopiteľné, ale nemôže to byť na škodu žalovaného. V zmysle cit. ustanovení považuje súd za preukázané, že zmluva bola uzatvorená dňa 16.01.2012 a bola žalobcovi doručená. Keďže má súd preukázané, že žalovaný zmluvu skutočne doručil, potvrdzujúce oznámenie o schválení úveru súd pre posúdenie platnosti zmluvy nepovažoval za potrebné.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods.1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. O spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 16. 01. 2012 zmluvu označenú ako žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro (označené ako žiadosť/zmluva). Súd posúdil predloženú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom žalobca od počiatku vystupoval v postavení spotrebiteľa pretože nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dodávateľ. Žalobca ako spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou zmluvnou stranou, ktorá si vyžaduje zvýšenú ochranu. Súd vykonal dokazovanie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. Súdu je známe, že súčasťou zmluvy môžu byť aj obchodné podmienky, pokiaľ zmluva obsahuje transparentnú inkorporačnú doložku. Súd považuje za preukázané, že inkorporačná doložka sa v zmluve vyskytuje. Súd ale konštatuje, že body I. až IV., ktoré mal vyplniť žalobca sú písané (resp. predpísané rámčeky) veľkým písmom a sú priehľadné. Body V. a VI. sú písané menším písmom, ale vzhľadom k tomu, že neobsahujú príliš veľa textu sú pomerne priehľadné. Absolútne nepriehľadne pôsobia však obchodné podmienky v rozsahu 3 strán. Ide o text písaný drobným písmom, ktoré je ťažšie čitateľné aj pre mladého a zdravého spotrebiteľa, nieto ešte pre priemerného spotrebiteľa vyššieho veku. Vzhľadom k menšiemu typu písma môže spotrebiteľ nadobudnúť dojem, že ide o nepodstatné záležitosti a práve v konkrétnom prípade zmenšený text v bode V.10 a v bode VI. obsahuje odkaz na všeobecné podmienky. Rovnako nepriehľadnosť a forma textu obchodných podmienok odrádzajú spotrebiteľa od čítania, navyše ak je pod časovým tlakom a jeho v podstate zaujíma, len kedy dostane peniaze. Obchodné podmienky neboli individuálne dohodnuté, spotrebiteľ nemá absolútne žiadnu možnosť ich modifikácie alebo odmietnutia. Naopak tie mu boli vnútené. Na základe uvedeného súd nepovažuje všeobecné obchodné podmienky za súčasť zmluvy.
14. Podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
15. Podľa § 11 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
16. V súvislosti s novelizáciou Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať. V čase podania žaloby a v čase prvotného rozhodnutia ho preukazovať potrebné bolo. V súlade s ustálenou praxou je súd toho názoru, že súd sa má riadiť ustanovením § 11 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z. pokiaľ je platné a účinné v čase vyhlásenia rozhodnutia a dňa 27. 04. 2018 platné a účinné bolo.
17, Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
19. Podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú účastníkmi súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Svoje dokazovanie zameral najmä na súlad predloženej zmluvy so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že predložená úverová zmluva neobsahuje názov úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 129/2010). Z textu zmluvy je síce zrejmé, že vzhľadom k tomu, že ide o úver ktorý bude čerpaný prostredníctvom kreditnej karty ide o revolvingový úver, ale v záhlaví nikde v názve to uvedené nie je. Skutočnosť, že si to súd vie vyhodnotiť z textu zmluvy však nie je podstatná, Súd nie je účastníkom zmluvy. Zmluva musí byť jasná predovšetkým spotrebiteľovi. Finančná teória uvádza viacero druhov úverov a člení ich napr. podľa účelovosti (účelové, <http://www.finance.cz/ uvery-a-pujcky/hotovostni-pujcky/srovnani-ucelovych-uveru/>bezúčelové <http://www.finance.cz/uvery- a-pujcky/hotovostni-pujcky/srovnani-neucelovych-uveru/>), podľa typu výplaty (hotovostné, bezhotovostné), podľa zaistenia (zaistené a nezaistené), podľa doby splatnosti (krátkodobé, strednodobé, dlhodobé) a iných členení. Krátkodobým, neúčelovým a nezajištěným spotrebiteľským úverom môže byť kontokorentný úver, revolvingový úver, úver z kreditnej banky a kúpa na splátky. Žalovaný namieta, že nie je potřebné uviesť druh úveru v záhlaví, keďže sa nachádza v texte zmluvy a aj v obchodných podmienkách. Vysvetlenie pojmu revolvingový úver sa nachádza na str. 1, čl. I. obchodných podmienok. Jednu vetu v záplave informácií nepriehľadného textu, z ktorej priemerný spotrebitel ani nedokáže posúdiť, že ide o druh jemu poskytnutého úveru, súd nepovažuje za uvedenie druhu úveru v súlade so zákonom. Keďže súd neuznal všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy, tak je nútený konštatovať, že uvedenie druhu úveru sa v zmluve nenachádza. Pokiaľ ide o chýbajúci údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona), súd rozhodoval v čase prvotného rozhodnutia v súlade so zákonom a súdnou praxou. Súd nemal dôvod sa zaoberať, či došlo k správnej alebo nesprávnej transpozícií smernice Európskeho parlamentu aj keď uznáva, že výklad zákona nebol jednoznačný. Podľa názoru súdu sa ale situácia zmenila rozhodnutím Súdneho dvoru z 09. 11. 2016 v spore Home Credit, a. s.- A., podľa ktorého spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48) a zmluva nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl.10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48). Súd ďalej zistil, že v zmluve je uvedená suma poslednej splátky vo výške 18,58 Eur a v schválení žiadosti, ktorú ale žalobca nedostal, je suma 18,04 %. Žalovaný tak nesprávne určil výšku splátky, čo môže byť metúce a zavádzajúce pre spotrebiteľa. Splátky tak nie sú uvedené jednoznačným a nezameniteľným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že ide o revolvingový úver t. z., obnovujúci sa úver nie je pri uzatvorení zmluvy možné určiť kedy nastane definitívny termín konečnej splatnosti. Žalovaný však nemohol vedieť, či žalobca možnosť navýšenia využije, mohlo mu stačiť poskytnutých 600,- Eur. Žalovaný tak vychádzal len z hypotézy o navýšení. Z tohto pohľadu by teda mal byť v zmluve uvedený hypotetický termín konečnej splatnosti. Žalovaný rozpísal počty splátok pri poskytnutí úveru 600,- Eur, vzhľadom k tomu, že neuviedol v zmluve termín prvej splátky (odvoláva sa len na výpisy, ktoré nie sú súčasťou zmluvy), nie je možné ani určiť termín konečnej splatnosti a v zmluve tak chýba podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona). Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 22,80 % je v rozpore s dobrými mravmi. Právny zástupca uviedol, že priemerná úroková sadzba v období január 2012 splatných do jedného roka bola 7,94 %. Súd však túto hodnotu neakceptuje pretože má zistené, že úver navrhovateľ čerpal dlhšie ako jeden rok t. z., že spadalo by to do obdobia od jedného do piatich rokov, kde je priemerná úroková sadzba 12,11 %. Za rozpor s dobrými mravmi by súd považoval hodnotu, ktorá by bola dvojnásobkom tejto hodnoty t. z. nad 24,22 %. Dohodnutá úroková sadza vo výške 22,80 % je pod touto hodnotou preto súd nepovažuje dohodnutú úrokovú sadzbu za sadzbu ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Z čl. 5 bod 11 súd zistil, že štandardná úroková sadzba je variabilná. V zmluve však nie je uvedená doba fixácie, resp. podmienky oprávňujúce žalovaného meniť dohodnutú úrokovú sadzbu. Navodzuje to dojem, že spotrebiteľ je odkázaný na svojvôľu žalovaného,
ktorý môže kedykoľvek a v akejkoľvek výške zmeniť úrokovú sadzbu. Zo zmluvy musí byť zrejmá výška úrokovej sadzby, resp. podmienky na jej zmenu. Odkaz na obchodné podmienky súd neakceptuje, pretože nie sú súčasťou zmluvy. Súd má za to, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Nejasne je v zmluve uvedená aj hodnota RPMN, uvedená je len ako spôsob výpočtu indukatívny výpočet. Z predloženého výpočtu však pre bežného spotrebiteľa je absolútne nejasné akým spôsobom má prebiehať keďže vzorec vychádza z premenných ktoré úplne nesúhlasia s predloženým úverom. Vychádza sa tu len z predpokladu, že úver 600 Eur bude splatený v lehote 49 splátok. Súdu však chýba uvedenie RPMN, resp. zrozumiteľný spôsob jeho výpočtu po poskytnutí revolvingu, ktorý skutočne aj poskytnutý bol, ale nie je známe aká bola RPMN. Súd preto považuje takto uvedený výpočet RPMN za neprehľadný, nejasný, nezrozumiteľný a hlavne neúplný, preto zmluvu posúdil ako zmluvu v ktorej RPMN uvedená nie je (§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona). Keďže súd zistil, že správna výška poslednej splátky má byť 18,04 Eur a v zmluve je RPMN vypočítané so splátkou 18,54 Eur považuje súd uvedenú hodnotu RPMN za nesprávnu v neprospech spotrebiteľa.
21. Súd považuje za preukázané, že uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), i), j) a k) a uvedená RPMN je v neprospech spotrebiteľa, preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov.
22. Súd sa úplne nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Súhlasí, že žalovaný má prístup k rôznym registrom, kde si mohol preveriť platobnú situáciu žalobcu, ktorý má k dnešnému dňu osem úverov, ktoré nevládze splácať. Žalovaný ani neprihliadol k osobe žalobcu ako spotrebiteľa tým, že by z vlastnej iniciatívy zabezpečil, aby sa žalobca riadne oboznámil so zmluvou. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca ani žiadny záujem neprejavil, jeho zaujímalo len kedy a koľko peňazí dostane. Nepreukázal ani aká bola jeho situácia a platobná disciplína v čase uzatvorenia tejto konkrétnej zmluvy z roku 2012. Nie je tak možné všetky následky vyplývajúce z neochoty, nezáujmu a nezodpovednosti žalobcu prirátať za každú cenu na ťarchu žalovaného.
23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení zákona. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)