Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Co-197-2017.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/197/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. U., W. XXX, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 296,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 01. marca 2017 č.k. 34C/187/2015 -84 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.
P r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) uznesením z 1. marca 2017 konanie zastavil, žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 10,80 eur a vrátil žalovanému krátený súdny poplatok vo výške 10,80 eur.
2. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, preto bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 1 CSP. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným po podaní žaloby. Možno tak konštatovať, že späťvzatie žaloby je reakciou na správanie žalovaného a je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. Preto súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Výroky o vrátení súdnych poplatkov odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb.
3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, a to iba proti výroku II., ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uvádza, že právnym titulom uplatnenej pohľadávky bolo nevyplatené poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalovaný uhradil po podaní žaloby dňa 08.09.2015 sumu 46,10 eur, dňa 26.01.2017 sumu 250,54 eur s príslušenstvom. Odvolateľ namieta, že žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť pred podaním žaloby o mimosúdne riešenie sporu, zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie. Žalobkyňa nepreukázala existenciu riadnej predžalobnej výzvy pred podaním žaloby na úhradu vymáhanej pohľadávky. Žalovaný sa tak o vymáhaní žalovanej sumy dozvedel až po doručení podanej žaloby. Po prevzatí právneho zastúpenia bol nárok žalobkyne zaplatený. Žalovaný tak namieta, že v prípade riadne podanej predžalobnej výzvy bolo možné predísť súdnemu konania a teda vzniknuté trovy konania sú neúčelné a nehospodárne, čím sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania neprizná. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že neprizná žalobkyni náhradu trov konania, alebo uznesenie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý výrok uznesenia a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Argumentáciu žalovaného prezentovanú v odvolaní považuje za irelevantnú, účelovú a šikanóznu. Poukazuje na to, že žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu, 19.03.2015 s tým, že po podaní návrhu došlo zo strany žalovaného k postupnej úhrade dlžnej sumy, istiny a príslušenstva. Žalovaný podal najskôr dňa 06.05.2015 odpor voči celej uplatnenej sume, pričom neuviedol, že došlo k prehodnoteniu poistného plnenia, práve naopak zotrvala v plnom rozsahu na dôvodoch a výške krátenia poistného plnenia. Následne až do 09.09.2015 došlo k prehodnoteniu krátenia poistného plnenia a žalovaný uhradil žalobkyni sumu 46,10 eur a následne dňa 30.01.2017 došlo k opätovnému prehodnoteniu krátenia poistného plnenia a žalovaný uhradil zvyšnú časť kráteného poistného plnenia. Žalovaný tak uhradil celé poistné plnenie až po viac ako dvoch rokoch od poistnej udalosti a po viac ako roku a pol od podania žaloby. Argumentácia žalovaného, že právny zástupca žalobkyne sa mal pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu, nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave. Poukazuje na to, že žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca služby by mal pristupovať k likvidácii poistenej udalosti s odbornou starostlivosťou. Zároveň apeluje na to, že trovy konania majú aj reparačnú a sankčnú funkciu.
5. Žalovaný v replike k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a ostro sa ohradzuje voči tvrdeniu, že jeho argumentácia je irelevantná, účelová a šikanózna.
6. Žalobkyňa v duplike zotrváva na svojich vyjadreniach a stanoviskách a namieta, že predpokladom plnenia poisťovne nie je súdne ani predsúdne konanie, pričom zákon presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie. Dodáva navyše, že aplikácia ust. § 257 CSP má výnimočný charakter.
7. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správne.
8. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom toto rozhodnutie odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania tým, že zaplatil žalovanú sumu po podaní žaloby. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie mal vo veci aplikovať ust. § 257 CSP, pretože trovy vzniknuté žalobkyni sú neúčelne, pretože sa žalobkyňa nepokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Citované ustanovenie upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie v sporovom konaní, čo znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá sporová strana, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Zmyslom tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, pričom procesné zavinenie sa skúma v konkrétnom prípade. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania vo všeobecnosti platí, že zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby platí prezumpcia procesného zavinenia za zastavenie konania na strane žalobcu vtedy, ak vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Špecifická situácia však nastáva vtedy, ak procesný úkon späťvzatia žaloby je dôsledkom konkrétneho konania žalovaného, predovšetkým v prípade, ak po podaní žaloby dobrovoľne splní pohľadávku uplatnenú žalobou. Je pritom povinnosťou súdu skúmať, ktorá zo strán zavinila v konkrétnej veci zastavenie konania.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom, že ak žaloba bola vzatá späť v dôsledku konania žalovaného, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Z obsahu písomného späťvzatia návrhu, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie 08.02.2017, nepochybne a jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu uspokojenia jej pohľadávky po podaní žaloby. Odvolací súd sa tak stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania tým, že vlastným konaním dal impulz na podanie dispozitívneho úkonu - späťvzatia žaloby.
12. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že tu niet žiadneho dôvodu na aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorý umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V žiadnom prípade nie je dôvodom na použitie tohto ustanovenia skutočnosť, či žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala alebo nevyzvala žalovaného na zaplatenie poistného plnenia. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že povinnosť poisťovne vyplatiť poistné plnenie vyplýva zo zákona a žiaden právny predpis hmotnoprávnej ani procesnoprávnej povahy neukladá veriteľovi povinnosť vyzývať dlžníka na zaplatenie splatného dlhu. Z toho dôvodu sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.