Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr. Dariny Peťovskej a Miroslava Kostolanského v trestnej veci vedenej proti obžalovanej F. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 v Bratislave, takto

rozhodol:

obžalovaná:

F. C., M.. N.Á. narodená XX.XX.XXXX D. B., trvale bytom U. Č.. XX, okres W., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa 18.10.2017 v čase od 18.57 hod. do 18.58 hod. v Bratislave počas cestovania električkou č. 7421 na linke č. 4 v smere od obchodného centra Polus, na Vajnorskej ulici, do centra mesta v čase, kedy sa električka nachádzala na Radlinského ulici, obvinená smerom od chrbta pristúpila k poškodenej Z. X., ktorá sedela v električke, túto chytila zozadu ľavou rukou za sveter a chcela jej z krku strhnúť retiazku zo žltého kovu, čo sa jej však nepodarilo a na poškodenú zakričala: „daj mi retiazku, zabijem ťa“, v tom čase obvinená držala v pravej ruke nôž, ktorým poškodenú brániacu krk s retiazkou, poškrabala na malíčku pravej ruky, následne obvinená po zastavení električky na zastávke Legionárska z električky utiekla

t e d a

- proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššie veku,

č í m s p á c h a la

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l/, písmeno m/, písmeno n/, § 37 písmeno f/, písmeno m/ Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil obžalovanej F. C. urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaná po tom, čo jej bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.01.2018, č.k. 1 Pv 723/17/1101-16. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná vo všetkých prípadoch odpovedala zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, ktorým uznala vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním znaleckého posudku č. 87/2017 zo dňa 30.12.2017 vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou, znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, a to postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku (nakoľko sa znalkyňa na znalecký posudok odvolala) s následným výsluchom menovanej znalkyne, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Zápisnice o vykonaní prehliadky tela poškodenej vrátane fotodokumentácie, Prepisu telefonických hovorov po skutku, Záznamov spísaných príslušníkmi PZ v prípustnej časti (ohľadne označenia miesta odhodeného noža), Záznamu analýzy vykonaných záberov, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Výsledkov lustrácie v systéme STA a v systéme GP SR a odpisu registra trestov obžalovanej.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci umožňovali uložiť obžalovanej iba nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovanej F. C. súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l/, písmeno m/ a písmeno n/ Trestného zákona spočívajúce v priznaní a oľutovaní trestného činu, v oznámení trestného činu samotnou obžalovanou a v napomáhaní pri objasňovaní trestného činu a súčasne zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno f/ a písmeno m/ Trestného zákona spočívajúce v spáchaní trestného činu verejne a v predchádzajúcom odsúdení obžalovanej za trestné činy. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa pri aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje u obžalovanej horná hranica trestnej sadzby upravenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona (7 rokov až 12 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 1 rok a 8 mesiacov a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.

Vychádzajúc z takto ustálenej trestnej sadzby však súd so zreteľom na výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania dospel k záveru, že použitie uvedenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a nezohľadňovalo by všetky okolnosti prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na už zmienenú existenciu až troch poľahčujúcich okolností, ktoré súd zistil u obžalovanej. Obžalovaná F. C. od začiatku trestného stíhania priznávala a úprimne ľutovala spáchanie daného trestného činu, ktorý v podstate okamžite po jeho spáchaní oznámila príslušníkom Policajného zboru, čo evidentne vyplýva z prepisu hovoru na tiesňovú linku 158, v rámci ktorého je zaznamenaný telefonický hovor obžalovanej. Z jeho obsahu, ako aj z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná okrem spáchania trestného činu oznámila aj miesto, kde sa nachádza, na ktorom zostala až do príchodu polície. Následne príslušníkom Policajného zboru ukázala aj miesto, kde odhodila nožík, ktorý použila ako zbraň na spáchanie trestného činu a uvedením aj iných skutočností napomáhala pri objasňovaní trestného činu. Obžalovaná sa ešte v prípravnom konaní v rámci svojho výsluchu ospravedlnila za uvedený trestný čin, pričom na hlavnom pojednávaní prejavila záujem na konaní o dohode o vine a treste.

Na základe uvedených skutočností vychádzajúc tiež zo spôsobu spáchania činu popísaného v skutkovej vete rozsudku a jeho následku, zavinenia a pohnútky, ako aj s prihliadnutím na osobu obžalovanej a jej nepriaznivé osobné pomery má súd za to, že na nápravu obžalovanej a predovšetkým na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj uloženie trestu kratšieho trvania, preto v súlade s § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa názoru súdu trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov zohľadňuje povahu spáchaného skutku, ako aj samotnú osobu obžalovanej, v dôsledku čoho možno odôvodnene očakávať, že trest odňatia slobody v uvedenej výmere povedie k dosiahnutou účelu trestu a k jeho adekvátnemu ochrannému, preventívnemu, ale aj výchovnému a súčasne represívnemu pôsobeniu.

Na druhej strane súd uvádza, že uloženie uvedeného druhu trestu v ešte nižšej výmere nepovažoval súd za dôvodné, a to so zreteľom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovanej, ktorá vyplýva z odpisu jej registra trestov, ako aj s ohľadom na to, že trestný čin spáchala verejne, čím si privodila ďalšiu priťažujúcu okolnosť.

Sumarizujúc všetky zistené skutočnosti významné čo do výroku o treste má súd za to, že z hľadiska účelu trestu možno trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov považovať za dostatočný a adekvátny aj vo vzťahu ku konkrétnej závažnosti stíhaného trestného činu a súčasne možno očakávať, že takáto výmera trestu povedie k náprave obžalovanej a k zabezpečeniu náležitej ochrany spoločnosti.

Nakoľko obžalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ju v súlade s § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého psychiatrického posudku, ako aj na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý nepovažoval uloženie ochranného liečenia za účelné, súd obžalovanej ochranné liečenie neuložil.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.