Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/73/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: Q. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. XX, XXXX B., Š., zast. JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom v Bratislave, Cukrová 14, proti žalovanej: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. A. XXX, zast. JUDr. Zuzanou Motáčkovou, advokátkou v Modre, Kellenbergerova 2, o vydanie dedičstva, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18. októbra 2017 č.k. 43C/533/2010-207 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP, kde sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej vydania dedičstva podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa podaním zo dňa 09.10.2017 vzala žalobu späť z dôvodu uzavretia zmluvy o vydaní dedičstva oprávnenému dedičovi zo dňa 15.06.2011 v znení jej dodatkov a zmluvy o vydaní dedičstva oprávnenému dedičovi zo dňa 15.01.2016. Súčasne súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. 2/O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 konštatujúc, že súčasťou mimosúdnych dohôd medzi sporovými stranami nie je dohoda o trovách konania a súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení je povinný skúmať zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. V danom prípade, mal za to, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania uzavretím mimosúdnej dohody so žalobkyňou. Navyše zapríčinila aj existenciu sporu samotného a vznik trov konania na strane žalobkyne. Ak by žalovaná nezamlčala existenciu svojej nevlastnej sestry v dedičskom konaní, žalobkyňa by nadobudla dedičstvo v konaní o dedičstve, nevznikol by nárok žalobkyne na vydanie dedičstva voči žalovanej, nebolo by potrebné podať žalobu a nevznikli by tým trovy konania. 3/Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podala včas odvolanie žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že tak v čase prejednania dedičstva po jej otcovi X. A., ani v čase prejednania dedičstva po M.Í. E. žalovanej nikto neuviedol, že existuje ďalší dedič, žalovaná sa o existencii žalobkyne dozvedela až z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26. 4. 2010. Dňa 17. 5. 2010 žalovaná adresovala žalobkyni vyhlásenie, že dedičstvo vydá, pokiaľ sa preukáže, že žalobkyňa je oprávnenou dedičkou. Následne prebiehalo jednanie právny zástupcov o spôsobe vydania dedičstva, ktoré bolo komplikované, dedičky žili vo Švajčiarsku, žalovaná bola maloletá, právny úkon bolo potrebné schváliť súdom. Podľa žalovanej žalobkyňa nijako nepreukázala, že žalovaná úmyselne zamlčala v dedičskom konaní jej existenciu. Naopak po zistení existencie žalobkyne žalovaná bez prieťahov súhlasila s vydaním dedičstva a urobila všetko preto, aby došlo k vydaniu dedičstva. Podľa jej názoru, ak by sa žalobkyňa prihlásila o dedičstvo včas, predišlo by sa problémom, výdavky s vydaním dedičstva vznikli obom stranám, preto by žalovaná nemala byť zaviazaná znášať náklady spojené s vydaním dedičstva, ktoré by boli žalobkyni vznikli bez ohľadu na existenciu tohto súdneho sporu. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutú časť uznesenia súdu prvej inštancie zmenil a nárok na náhradu

trov konania žalobkyni nepriznal. V ďalšom podaní, označenom ako doplnenie odvolania, poukázala odvolateľka na to, že v roku 2007 bola celkom dobromyseľná pri nadobúdaní dedičstva po M. E., keď sa dedilo zo závetu, žalovaná bola neopomenuteľnou dedičkou a závet bol v tejto časti neplatný. Vedomosť o existencii žalobkyne získala až po tomto dedičskom konaní. Opakovane poukázala na zložitosť sprevádzajúcu vydanie dedičstva, počas ktorej etapy žalovaná so žalobkyňou spolupracovala, čo nakoniec vyústilo k mimosúdnej dohode. 4/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej konštatovala, že žalovaná o jej existencii vedela resp. o nej vedela matka žalovanej, nakoľko táto bola účastníčkou dedičského konania po otcovi X. A. a musela vedieť, že druhou dedičkou okrem žalovanej je i žalobkyňa. V čase dedičského konania po M. E. matka žalovanej bola jej zákonnou zástupkyňou, teda konala za žalovanú a žalovanej z daného konania (resp. zamlčania existencie druhého dediča v dedičskom konaní) vznikla zodpovednosť, ktorú si teraz uplatňuje voči žalovanej. Matka žalovanej o existencii žalobkyne vedela ešte pred narodením samotnej žalovanej, dozvedela sa to od matky žalobkyne, ktorá je to telefonicky oznámila v roku 1996. Matka žalovanej bola za X. A.Z. vydatá, tento musel pravidelne platiť na žalobkyňu výživné, matka žalobkyne viedla s otcom niekoľko súdnych sporov, ktoré skutočnosti sa dajú utajiť iba s ťažkosťami. Matke žalovanej nakoniec bolo doručené uznesenie Štátneho zastupiteľstva B.-E. o zastavení konania v prípade úmrtia X. A.. Žalovaná stále tvrdí, že bola dobromyseľnou pri nadobudnutí dedičstva, v skutočností však musela sama, alebo jej matka vedieť, že X. A. mal ďalšiu dcéru, ktorú skutočnosť zámerne zamlčali, spoliehali sa na to, že sa o prejednaní dedičstva po M.E. E. žalobkyňa nikdy nedozvie a žalovanej podiel bude dvojnásobný. Pokiaľ žalovaná sama tvrdila, že žalobkyňa dostala predvolanie na dedičské pojednávanie, jednoznačne pripustila, že o existencii žalobkyne vedela. Pripustila, že ďalšie rokovania o vydaní dedičstva boli komplikované, v prípade, ak by nebolo potrebné vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi, ale vo veci by konal notár ako súdny komisár, žalovaná by nemala žiadne povinnosti, týkajúce sa časti dedičstva žalobkyne, nemusela by vynaložiť akékoľvek úsilie, trovy a náklady na právne zastúpenie. Pokiaľ žalovaná uvádza, že nijako nezapríčinila podanie žaloby, žalobkyňa konštatovala, že pre ňu neexistovala záruka, že žalovaná k mimosúdnej dohode pristúpi a dôjde k odovzdaniu dedičstva, v danom prípade hrozilo premlčanie práva, žalobkyňa nemohla čakať na uzavretie mimosúdnej dohody, ktorej uzavretie isté nebolo. Právo teda musela uplatniť na súde, žalobu následne zobrala späť až po zrealizovaní mimosúdnej dohody, ako oprávnená dedička nemôže však niesť zodpovednosť za vzniknuté náklady, ktoré zapríčinila žalovaná. Navrhla preto potvrdenie napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie. 5/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 6/Podľa § 255 ods. 1 strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa úspechu vo veci. 7/Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 8/V súdenej veci odvolací súd musí konštatovať, že z dokladov predložených súdu žalobkyňou jednoznačne vyplýva záver o vedomosti o existencii žalobkyne prinajmenej na strane matky žalovanej (zákonnej zástupkyne žalovanej v čase začatia dedičského konania tak po otcovi žalobkyne i žalovanej, ako i po starej matke týchto). Matka žalovanej bola riadnou účastníčkou dedičského konania po otcovi žalovanej X. A., uznesenie Štátneho zastupiteľstva B.-E. po úmrtí X. A. bolo doručované tak matke žalobkyne, ako i matke žalovanej (v tom čase bytom X., Š.), ktoré obe sú uvedené v rozdeľovníku doručenia uznesenia, rovnako existencia i ďalšej dedičky vyplýva zo súpisu konkurzných veriteľov a ich pohľadávok v prípade konkurzu z 21. septembra 2005 s uvedením pohľadávok na výživnom tak žalobkyne a jej matky, ako i žalovanej a jej matky. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie,

podľa ktorého žalovaná procesne zavinila tak zastavenie konania uzavretím mimosúdnej dohody so žalobkyňou, ako aj existenciu sporu samotného a vznik trov konania na strane žalobkyne, bol správny. 9/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 10/Odvolací súd žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 11/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .