Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/323/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom X., proti žalovanej V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Y. XXX, o zaplatenie 234,02 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Csp/63/2016-38 zo dňa 20. júla 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, pretože nepredložil zmluvu o postúpení (nárokovanej) pohľadávky, ale len oznámenie o jej postúpení. Uviedol, že dlžníkovi nemusí veriteľ doručiť zmluvu o postúpení pohľadávok, avšak súd je povinný posúdiť platnosť takejto zmluvy. To znamená vyhodnotiť aktívnu legitimáciu žalobcu a skutočnosť, ktorá konkrétna „a určitým spôsobom definovaná a preukázaná“ pohľadávka bola postúpená na žalobcu z jeho právneho predchodcu a či ide o pohľadávku tvoriacu predmet sporu. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ani jej prílohu, z ktorej by takáto skutočnosť bola zrejmá. Taktiež nepripojil účtovné odklady o tom, akú časť nároku zaplatila žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu a aká časť bola predmetom postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že tvrdenia v žalobe sú nepreskúmateľné z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ako aj „z hľadiska rozhodnutia okresného súdu vo veci samej vzhľadom k uplatnenému nároku“. 2. Ten bol v žalobe uplatnený ako cena za poskytnuté služby, pričom zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení v spotrebiteľských sporoch nie je prípustná a súd na ňu v zmysle § 294 neprihliada. Za takúto zmenu okresný súd považoval to, že žalobca v žalobe pôvodne žiadal zaplatiť cenu za poskytnuté služby, ale v podaní z 17.7.2017 (č.l. 22) tvrdil, že žiada zaplatiť cenu hovorného a dodatkových služieb, čím rozšíril skutkové tvrdenia. Celkovo zhrnul, že nebolo preukázané, akú časť nároku žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu a čo bolo predmetom postúpenia pohľadávky; to znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že ich náhradu v spore úspešnej žalovanej nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnej miere vyhovené, vrátane priznania mu nároku na náhradu trov konania. K preukázaniu aktívnej legitimácie uviedol, že ako prílohu k žalobe pripojil zmluvu o postúpení

pohľadávky zo dňa 13.6.2016, spoločne s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, v ktorej identifikácii bolo podrobne vymedzené, nárok z ktorých faktúr a v akej výške postúpil právny predchodca na žalobcu. Zároveň žalobca doložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky. V danej spojitosti poukazoval tiež na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd v bode 2. uvádza, že aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok a v bode 5. už uvádza, že žalobca takúto zmluvu nepredložil. 5. Žalobca zopakoval, že v súlade s výškou postúpenej sumy, ktorú preukázal identifikáciou postúpenej pohľadávky vo vzťahu k jednotlivým faktúram, si uplatnil v konaní právo na zaplatenie poskytnutých služieb. Namietal nedôslednosť okresného súdu pri skúmaní listinných dôkazov, čo vyplýva z bodu 3. odôvodnenia, keď za dlžnú sumu na faktúre okresný súd považoval celkovú dlžnú sumu, namiesto celkovej sumy faktúry (napr. v prípade faktúry č. 1084587298, ktorá bola vystavená na sumu 169,37 eur a nie na sumu 270,49 eur). Odvolateľ mal za to, že ak by sa okresný súd riadil § 191 CSP, musel by dospieť k názoru, že v prejednávanom spore žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v uplatnenom rozsahu, ako aj nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Nedôvodná je zásadná odvolacia námietka žalobcu o preukázaní jeho aktívnej vecnej legitimácie v prebiehajúcom spore. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že žalobca k žalobe - napriek jej označeniu v texte podania - nepripojil (žiadnu) zmluvu o postúpení pohľadávky. Prílohami žaloby boli len zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou O2 (tvrdeným právnym predchodcom žalobcu) a žalovanou, faktúry za obdobia 8.8. až 7.9.2014, 8.9. až 7.10.2014 a 8.10 až 7.11.2014, vrátane súhrnu poskytnutých služieb a špecifikácia pohľadávky. Vo vzťahu k ostatne spomínanej písomnosti je však nutné uviesť, že ide o písomnosť obsahujúcu údaje (zrejme) sa viažuce k nárokovanej pohľadávke, ale nevyplýva z nej, kto, kedy, v spojitosti s akým úkonom a za akým účelom ju vyhotovil. Rozhodne sa nejedná listinu so zodpovedajúcou preukaznou silou v civilnom súdnom spore.

9. Nadväzne okresný súd uznesením z 11.1.2017 vyzval žalobcu - okrem iného (bod 2. výroku) - na preukázanie aktívnej legitimácie (výslovne) doručením zmluvy o postúpení, so zdôraznením, že § 526 Obč. zák. (oznámenie postúpenia) sa vzťahuje na dlžníka (žalovaného), a nie na súd. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013 o povinnosti a práve súdu skúmať zmluvu o postúpení pohľadávky. 10. Na uvedené reagoval žalobca podaním z 15.2.2017, v ktorom k otázke aktívnej legitimácie uviedol iba to, že predkladá oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané jeho (tvrdeným) právnym predchodcom žalovanej; ktorú písomnosť vo fotokópii aj pripojil. Ani súčasťou dotknutého podania, resp. jeho príloh nebola zmluva o postúpení pohľadávok; vrátane náležitej identifikácie konkrétnej (v spore uplatňovanej) pohľadávky. Za danej procesnej/dôkaznej situácie je plne dôvodným záver okresného súdu o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu a tým i zamietnutie žaloby. Z hľadiska zásady kontradiktórnosti okresný súd do určitej miery postupoval až nad rámec jeho bezprostredných procesných povinností, keď vyzýval žalobcu na predloženie dokladov podmieňujúcich jeho (v konečnom dôsledku možnú) úspešnosť v spore.

11. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že práve vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že zo súm vyúčtovaných na predložených faktúrach mu bola postúpená len ich časť, bol okresný súd oprávnený a povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky pritom žalovaná pohľadávka nevyplývala (v oznámení bola uvedená len dlžná suma k danému dňu - 342,99 eur a žalobca v konaní si uplatňoval sumu 234,02 s príslušenstvom; pozn. odvolacieho súdu). Napokon, aj samotný žalobca opakovane uvádzal, že podrobná špecifikácia vyplýva z identifikácie, ktorú mal predložiť spolu zo zmluvou o postúpení pohľadávky; k čomu však v konaní nedošlo. 12. Neobstojí ani námietka zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. V bode 2. okresný súd uvádza/popisuje len to, čo tvrdil žalobca v ním podanej žalobe; bez ohľadu na pravdivosť, či dôvodnosť jednotlivých tvrdení. Zatiaľ čo v bode 5. odôvodnenia posudzovaného rozhodnutia uvádza svoje vlastné zistenia a následné hodnotenia. V žiadnom prípade sa teda nejdená o vzájomnú rozpornosť jednotlivých

konštatovaní okresného súdu. Dotknuté štrukturovanie odôvodnenia rozsudku plne korešponduje s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, ktoré upravuje náležitosti dotknutej časti rozsudku.

13. Vzhľadom na správnosť určujúceho záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, bolo/je nadbytočné zaoberať sa súvislosťami týkajúcimi sa jednotlivých faktúr a v nich vyčíslených súm odplaty za služby poskytnuté (tvrdeným) právnym predchodcom žalobcu žalovanej. 14. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu v rozhodujúcej otázke boli neopodstatnené a keďže neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

15. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore, pričom prihliadol na skutočnosť, že žalovanej žiadne trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.

16. Totožná procesná situácia je daná i v odvolacom štádiu konania, preto o jeho trovách rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a teda nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 .

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.