Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20Ek-85-2017.pdf
PDF · 82.93 KB
No categories available
20Ek/85/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Q. XXX, XXX XX W. Q. proti povinnému: DART Košice, s.r.o., so sídlom Šemša 229, 044 21 Šemša, IČO: 36 586 366, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 8.596,96 Eur s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti spoločníčky povinného, K.. H. N., proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/85/2017 zo dňa 8. februára 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť spoločníčky povinného, K.. H. N., z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 8.2.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 20Ek/85/2017, ktorým návrh na ustanovenie opatrovníka povinného ako aj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 35 ods. 1, § 61h ods. 1, § 61k ods. 1, 3, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 72 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 13 ods. 1 veta druhá, § 133 ods. 1, 3 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita, čiže spôsobilosť na právne úkony. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby, zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra. U právnických osôb spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť vznikajú a zanikajú zároveň. Právnické osoby pred súdom môžu konať len prostredníctvom fyzických osôb. Nedostatok procesnej spôsobilosti u právnickej osoby môže nastať, iba ak tu nie je žiadna osoba, ktorá by mohla za ňu konať pred súdom, napr. ide o takú situáciu, keď právnická osoba nemá v rozpore so zákonom ustanovený štatutárny orgán alebo ak konateľ respektíve konatelia, fyzické osoby ako štatutárny orgán sú pozbavení tejto spôsobilosti alebo majú obmedzenú spôsobilosť. Z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právny úkon, o ktorý pri zastúpení ide a osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozpor v záujmoch však musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
3. Ďalej konštatovala, že súd má z výpisu z Obchodného registra spoločnosti DART KOŠICE, s.r.o. za preukázané, že štatutárnym orgánom, ktorý koná za spoločnosť je jediný konateľ a to R. C. od 24.11.2004, ktorý má plnú procesnoprávnu spôsobilosť a teda nie je dôvod na ustanovenie opatrovníka. Z uvedeného teda vyplýva, že je jediným konateľom a ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. Civilný sporový
poriadok upravuje ustanovenie opatrovníka len pre fyzickú osobu pričom na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Obchodný zákonník jasne ustanovuje, že za právnickú osobu koná štatutárny orgán - konateľ. V prípade, že je konateľov viac koná každý z nich za spoločnosť samostatne. Obchodný zákonník upravuje ustanovenie opatrovníka právnickej osobe len v tom prípade, že konateľ podá návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, dozorná rada nie je v spoločnosti zriadená a valné zhromaždenie do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti neurčí zástupcu spoločnosti. Vzhľadom na to, že ustanovenie procesného opatrovníka prichádza do úvahy len v prípade fyzických osôb (§69 CSP) a za právnickú osobu koná štatutárny orgán, v danom prípade jediný konateľ R. C., ktorý má plnú procesnú subjektivitu, a preto návrh na ustanovenie opatrovníka zamietla. Súčasne o návrhu na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti uviedla, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou a súčasne aj oneskorene, keďže skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie existovali už v čase, kedy uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote spoločníčka povinného, K.. H. N., sťažnosť, v ktorej navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povinnému v exekučnom konaní ustanoví opatrovníka a návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovie. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodov nezákonnosti celého exekučného konania, keď za povinného koná osoba, ktorá je zákonom vylúčená z konania za ňu. Tejto skutočnosti si bol plne vedomý aj súdny exekútor, keď jej ako spoločníčke zaslal vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti. Pričom ak by vedel, že koná plne v súlade so zákonom, tak by jej nebol dražobnú vyhlášku zaslal. Až prevzatím vyhlášky o dražbe nadobudla vedomosť o vedení toho exekučného konania, a preto žiadny jej úkon nemôže byť podaný oneskorene. A vzhľadom k tomu, že v danom konaní nemôže povinného zastupovať R. C., nakoľko jeho zastupovanie za povinného je v rozpore so zákonom, žiadne úkon v danom exekučnom konaní za povinného nebol vykonaný oprávnenou osobou a celé exekučné konanie je vedené nezákonne. Ďalej uviedla, že povinný v exekučnom konaní má dvoch konateľov, nakoľko nikdy nedošlo k zmene spoločenskej zmluvy v časti konania za spoločnosť. V tomto smere citovala ust. § 200 Exek. poriadku, § 72 CSP, § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1 a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 131 ods. 3 a § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tiež poukázala na ustálenú súdnu prax, napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 39Cdo 198/2002, podľa ktorého je spôsob konania dohodnutý v spoločenskej zmluve záväzný pre každého a ak si spoločenská zmluva vyžaduje podpis dvoch konateľov, nie je možné akceptovať podpis len jedného z nich.
5. Podľa sťažovateľky celý zmysel občianskeho súdneho konania spočíva v riešení sporov, teda takých skutkových situácií, ktorých pojmovým znakom je právne významný záujmový konflikt dvoch právnych subjektov. Preto ak v návrhovom konaní stoja proti sebe konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným na jednej strane a samotná spoločnosť s ručením obmedzeným na druhej strane je svojou podstatou daný relevantný rozpor záujmov oboch strán, a preto postup súdu, ktorým dovolí tento rozpor zakryť tým, že koná bez ustanovenia opatrovníka, zbavuje celý spor „sporovosti“ a umožňuje oprávnenému presadiť svoj záujem nad záujem povinného, ktorému odopiera právo na súdnu ochranu. Poukázala na čl. 3 ods. 1 CSP a tiež nález Ústavného súdu IV. ÚS 1241/12, kde sa okrem iného uvádza: „nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne komfortnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. S poukazom na čl. 2 ods. 2 a ods. 3 CSP uviedla, že povinného v danom konaní nesmie zo zákona zastupovať ten, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami zastúpeného. Postavenie osoby R. C. ako oprávneného v danom exekučnom konaní ho priamo vylučuje zo zastúpenia povinného v danom exekučnom konaní, keď rozpor jeho osobných záujmov so záujmami zastúpeného je zrejmá zo samotného postavenia oprávneného a povinného v exekučnom konaní. Preto žiaden úkon R. C. ako konateľa povinného v danom exekučnom konaní nebol vykonaný v súlade so zákonom. Na záver k odôvodneniu bodu 21 napadnutého uznesenia uviedla, že sa snaží v tomto štádiu zabrániť vzniku škody, pričom tvrdí, že až protizákonným rozhodnutím exekučného súdu v tomto exekučnom konaní jej skutočne škoda aj vznikne a bude nútená sa jej náhrady domáhať od každého, kto na jej vzniku mal príčinnú súvislosť. Pričom v tomto konečnom riešení však vôbec nevidí zmysel spravodlivého súdneho ani exekučného konania, keď škoda vôbec nemusí vzniknúť.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti spoločníčky povinného, K.. H. N. súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 27.02.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo spoločníčke povinného doručené dňa 13.02.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti spoločníčky povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť spoločníčky povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.08.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala dňa 08.09.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi. Dňa 22.12.2017 bol doručený súdu návrh na ustanovenie opatrovníka povinnej, návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti a na odklad exekúcie, ktorý podala spoločníčka povinného, K.. H. N.. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Nová právna úprava sa kreovala tak, že nie je záujem, aby procesný predpis riešil situácie a problémy, ktoré vznikajú v oblasti hmotného práva. Preto sa do nového procesného predpisu nedostalo pôvodné ustanovenie § 21 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré riešilo kolíziu záujmov právnickej osoby a osôb, ktoré v jej mene konajú. V danom prípade súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 69 CSP nie je možné aplikovať, nakoľko sa týka výlučne fyzických osôb. Taký bol aj úmysel zákonodarcu, že procesný opatrovník prichádza do úvahy len pri fyzickej osobe. Súd sa z týchto dôvodov okrem iného v plnom rozsahu stotožňuje aj s ods. 21 sťažnosťou napadnutého uznesenia, a len opakuje, že v prípade, ak sa sťažovateľka domnieva, že jej vznikla nejaká škoda, v tomto prípade sa môže domáhať jej náhrady podaním žaloby na príslušnom súde. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrhy spoločníčky povinného, K.. H. N., v celom rozsahu zamietla.
17. V súvislosti s podaním návrhu sťažovateľky na obnovu konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/43/2017 sudca ešte uvádza, že exekučný súd je v systéme súdnej moci
zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný sud ako súd „vykonávací“, preto nie je oprávnený (až na výnimky predpokladané zákonom napr. pri rozhodcovskom konaní) vecne preskúmať exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie.
18. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť spoločníčky povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.