Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-91-2017.pdf
PDF · 146.61 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05r Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., podnikajúci pod obchodným menom: Ľudovít Weck - DATAMARKET, s miestom podnikania: Gaštanová 3088/46, 010 01 Žilina, IČO: 33 376 981, zastúpený: ADVOKÁTI Műller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 5.759,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.759,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.486 € od 13.04.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.273,79 € od 01.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 25.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.759,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.486 € od 13.04.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.273,79 € od 01.04.2015 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 28.09.2010 uzatvoril so žalovaným ako poisteným povinnú Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. H., evidenčné číslo A.-XXXZ. so začiatkom poistenia od 28.09.2010 (ďalej aj len „Poistná zmluva“). Podľa oznámenia o poistnej udalosti z 24.10.2014, relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zo 17.05.2014, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci zo dňa 28.07.2013 a trestného rozkazu zo 17.06.2014 došlo dňa 27.11.2012 v čase o 16,45 hod. v obci V. N. k dopravnej nehode. K dopravnej nehode došlo tak, že žalovaný viedol motorové vozidlo S. H., evidenčné číslo A.-XXX Z. po hlavnej ceste prvej triedy č. 11, kde v križovatke s cestou tretej triedy č. 01161 v katastri obce V. N., okres V. W. Y. v smere jazdy S. - A. sa plne nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho prednou ľavou bočnou časťou vozidla zrazil chodkyňu A. L., bytom V. N. č. 114 (ďalej aj len „poškodená“), ktorá utrpela zranenia. Žalobca vyplatil na základe plnomocenstva spoločnosti Votum Centrum Odškodnenia, a.s. poistné plnenie za poškodenú predstavujúce náklady liečenia vo výške 10,50 € a náhradu škody titulom bolestného vo výške 4.347 €. Ďalej žalobca vyplatil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. poistné plnenie za poškodenú predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 2.842,24 €. Spolu žalobca vyplatil poistné plnenie vo výške 7.199,74 €. Žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 1 písm. g), § 10 ods. 1 písm. a), § 2 ods. d) a § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon č. 381/2001 Z.z.“) a uviedol, že žalovaný písomne oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti z 27.11.2012 až dňa 29.10.2014. Žalovaný tak nesplnil svoju zákonnú povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevie, nemôže kvalifikovať reflektovať na tento návrh, nakoľko nie je možné posúdiť jeho dôvodnosť. Následne je nútený vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti poistených mnohé úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti. Oneskorená platba poistných plnení, resp. náhrad škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o spoločnosti žalobcu, čo môže mať pochopiteľne zlý dopad na postavenie spoločnosti na poistnom trhu. Zanedbanie povinnosti poistených vedie k sťaženiu tvorby rezervy na poistné plnenie. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 5.759,79 €. Hoci v zmysle § 12 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. má poisťovňa právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 7.199,74 €, žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie vyplateného poistného plnenia iba v pomernej časti. Listom z 08.12.2014 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 3.486 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Napriek tomu, že žalovaný pohľadávku neuhradil, žalobca vyzval žalovaného v záujme predísť súdnemu sporu listom z 09.03.2015 a 17.04.2015 opätovne na úhradu žalovanej sumy, k čomu nedošlo. Listom z 19.02.2015 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 2.273,79 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Hoci žalovaný pohľadávku neuhradil, žalobca v záujme predísť súdnemu sporu listom z 18.06.2015 a listom z 20.07.2015 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, k čomu nedošlo. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania, a to zo sumy 3.486 € od 13.04.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.273,79 € od 01.04.2015 do zaplatenia.
2. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 28.09.2010 č.l. 6 spisu, oznámenie o poistnej udalosti z 24.10.2014 č.l. 7 spisu, reláciu dopravnej polície Policajného zboru o dopravnej nehode č.l. 8 spisu, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci z 28.07.2013 ČVS:ORP-98/DI-CA-2012 č.l. 10 spisu, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 3T/82/2014-154 zo 17.júna 2014 č.l. 11 spisu, výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. adresovanú žalobcovi na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z 03.02.2015 č.l. 13 spisu, doklad o úhrade č.l. 14 a 15 spisu, oznámenie o poistnom plnení adresované žalobcom Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. z 11.02.2015 č.l. 16 spisu, likvidačnú správu k poistnej udalosti z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.l. 17 spisu, doklady o úhrade č.l. 18, 19 spisu, oznámenie o poistnom plnení adresované žalovaným spoločnosti Votum, a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby 27.10.2014 č.l. 20 spisu, likvidačnú správu k poistnej udalosti z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.l. 21 spisu, uplatnenie postihu z 08.12.2014 voči žalovanému č.l. 22 spisu, uplatnenie postihu - urgencia voči žalovanému z 09.03.2015 č.l. 23 spisu, uplatnenie postihu - urgencia 2 voči žalovanému zo 17.04.2015 č.l. 24 spisu, doklad o doručovaní žalovanému č.l. 25 spisu, uplatnenie postihu voči žalovanému z 19.02.2015 č.l. 26 spisu, uplatnenie postihu - urgencia voči žalovanému z 18.06.2015 č.l. 27 spisu, uplatnenie postihu - urgencia 2 voči žalovanému z 20.07.2015 č.l. 28 spisu.
3. Súd vo veci vydal dňa 8.júna 2017 platobný rozkaz č.k. 38Cb/91/2017-34. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, na základe čoho súd uznesením č.k. 38Cb/91/2017-44 zo dňa 6.septembra 2017 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/91/2017-34 z 08.06.2017 v plnom rozsahu.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu popiera a považuje ho za neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 27.11.2012 v čase o 16,45 hod. došlo v obci V. N. k dopravnej nehode, a to prevádzkou motorového vozidla S. H., evidenčné číslo A.- XXX Z., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalobcu. Opísal priebeh dopravnej nehody a poukázal na to, že trestným rozkazom zo 17.06.2014 bol síce uznaný za vinného, avšak s poukazom na poľahčujúce okolnosti mu bol uložený len peňažný trest vo výmere 200 €. V nadväznosti na uvedené skutočnosti došlo zo strany žalobcu aj ku kráteniu poistného plnenia vyplateného poškodenej z titulu jednorazového odškodnenia bolesti v rozsahu 30%. V čase dopravnej nehody bol žalovaný držiteľom štyroch motorových vozidiel, ktoré boli povinne zmluvne poistené a havarijne poistené u
rôznych poisťovateľov. U. S. H., evidenčné číslo A.-XXX Z. bolo na základe poistnej zmluvy č. XXX/ XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené u žalobcu. V rovnakom čase bolo predmetné vozidlo havarijne poistené v spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. V kontexte uvedeného žalovaný oznámil poistnú udalosť spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., pričom sa domnieval, že si splnil svoju zákonnú povinnosť v stanovenej lehote, nakoľko škodovú udalosť hlásil dňa 07.12.2012. Žalovaný bol presvedčený, že predmetné vozidlo je tiež povinne zmluvne poistené u tejto spoločnosti, v čom ho utvrdilo aj oznámenie o registrácii škodovej udalosti z 15.03.2013, v ktorom ho spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. vyzvala na doplnenie dokladov potrebných na šetrenie škodovej udalosti. Poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že má za to, že sa nedopustil konania v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko hoci spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku na území Slovenskej republiky nesplnil práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poistnú udalosť oznámil spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., pričom bol presvedčený, že z jeho strany došlo k splneniu uvedenej povinnosti. Spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. neusmernila žalovaného v podobe informácie, že nie je poisťovateľom poskytujúcim povinné zmluvné poistenie, práve naopak. V momente, keď sa žalovaný dozvedel o porušení oznamovacej povinnosti, podnikol všetky potrebné kroky na nápravu vzniknutej situácie. Postih v podobe náhrady poistného plnenia v rozsahu 80% z vyplateného poistného plnenia je podľa jeho názoru neprimerane tvrdý. Poisťovateľ má síce nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ale mal by prihliadať na okolnosti, ktoré uplatnenie tohto nároku odôvodňujú. Nakoľko nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovaným v primeranej lehote nijako neprispelo k zväčšeniu rozsahu následkov poistnej udalosti, uvedený nárok je nedôvodný. Poisťovateľ má voči poistenému nárok na sumu, o ktorú nemohol znížiť svoje plnenie vyplatené poškodenej za poisteného. Z oznámenia o poistnom plnení z 27.10.2014 vyplýva, že žalobca na základe predložených dokladov uznal nárok poškodenej, dokonca mal aj dostatok podkladov preukazujúcich spoluvinu poškodenej, čo viedlo k úprave náhrady škody zo 6.210 € na 4.347 €. Takto upravené plnenie žalobca vyhodnotil za dôvodné a následne ho poukázal na účet splnomocniteľa poškodenej. Nie je žalovanému zrejmé, v čom vidí nárok na sumu, o ktorú nemohol znížiť svoje plnenie vyplatené poškodenej za žalovaného. Pri zohľadňovaní práva postihu a jeho výšky žalobca zrejme prihliada aj na prevenčné pôsobenie postihu v zmysle interného predpisu, ktorý by mal odstupňovať výšku postihu vzhľadom na jednotlivé skutkové prípady. Uplatňovanie postihu v rozsahu 80% z vyplateného poistného plnenia považuje žalovaný za ľubovôľu žalobcu. Z uvedeného dôvodu má za to, že ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré necháva priestor pre takúto ľubovôľu žalobcu, je v rozpore s princípom rovnosti pred zákonom, ktorý v procesnoprávnej rovine je ustanovený v čl. 6 CSP. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 799 ods. 2 a 3 a § 825 Občianskeho zákonníka. K informačnej povinnosti poisteného podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti uviedol, že jej ťažisko spočíva v tom, že poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Termín bez zbytočného odkladu znamená, že poistený je povinný oznámiť poistnú udalosť poisťovateľovi, len čo mu to okolnosti umožnia. V kontexte skutkových okolností možno konštatovať, že žalovaný mal v úmysle postupovať v súlade s informačnou povinnosťou uloženou mu na základe zákona. Spôsobené nedopatrenie, o ktorom sa dozvedel až na základe výzvy žalobcu z 24.10.2014, sa snažil reparovať okamžitým zaslaním oznámenia o poistnej udalosti z rovnakého dňa. Sankcia za porušenie povinnosti uvedených v ust. § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú vedomé porušenie povinností vyplývajúcich poistenému z § 799 ods. 1 a 2, skutočnosť, že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. V súvislosti s uvedenými závermi poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/152/2009. Ust. § 825 Občianskeho zákonníka sa odvoláva na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje právo poisťovateľa plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Sumu, o ktorú poisťovateľ nemohol z dôvodu porušenia povinnosti poisteného podľa § 799 Občianskeho zákonníka
náhradu znížiť, môže požadovať od poisteného. Pri zakotvení tohto práva poisťovateľa zákon vychádza z toho, že poistený nemôže preniesť na poisťovateľa následky svojej zodpovednosti za škodu, ak nedodrží svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo z poistnej zmluvy. Podstatné je, že ide o vedomé porušenie stanovených povinností, pričom medzi týmto konaním a vznikom povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody za poisteného poškodenému je príčinná súvislosť. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 6 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „VPP“), z ktorých citoval „ak poruší poistník, príp. poistený vedome povinnosti uvedené v ods. 1 tohto článku (medzi inými aj povinnosť písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky), má poisťovňa proti poistníkovi, príp. poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku jej povinnosti plniť“. Taktiež poukázal na čl. 8 bod 11 VPP, z ktorých citoval „výšku náhrady určí poisťovňa postupom podľa interného predpisu“. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok náhrady poistného plnenia v rozsahu 80% vyplateného poistného plnenia nemožno považovať za primeranú náhradu toho, čo plnil žalobca za žalovaného v kontexte toho, aký vplyv malo porušenie povinnosti žalovaného na rozsah a výšku povinnosti žalobcu plniť. Neoznámenie vzniku poistnej udalosti žiadnym spôsobom neprispelo k jej vzniku ani k zväčšeniu rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu 80% je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka aj VPP. Všeobecné poistné podmienky oprávňujú žalobcu uplatňovať si primeranú náhradu poistného plnenia a jej výšku určiť postupom podľa interného predpisu, avšak neznamená to ľubovôľu zo strany žalobcu. Je povinnosťou žalobcu preukázať v konkrétnom prípade, aký vplyv neoznámenie poistnej udalosti žalobcovi na výšku poistného plnenia má nesplnenie si tejto povinnosti žalovaným, či porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov a či takéto porušenie povinnosti bolo vedomé. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že na základe nesplnenia oznamovacej povinnosti žalovaného nemohol kvalifikovane reflektovať na návrh poškodenej na poskytnutie poistného plnenia, nakoľko nebolo možné posúdiť jeho dôvodnosť. Zo samotných príloh k žalobe možno vyvodiť, že došlo k škodovej udalosti a za vinného bol uznaný žalovaný. Z oznámenia o poistnom plnení z 27.10.2014 vyplýva, že na základe predložených dokladov vo veci uplatnených nárokov vyplývajúcich zo škody na zdraví poškodenej bol tento nárok žalobcom uznaný, pričom žalobca mal dostatok podkladov aj na úpravu náhrady škody o spoluzavinenie poškodenej. Žalobca nešpecifikoval, aké konkrétne „mnohé úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti“ bol nútený v dôsledku zanedbania povinností žalovaného vykonať a nepredložil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Tvrdenie žalobcu, že oneskorená platba poistných plnení, resp. náhrad škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o spoločnosti, čo môže mať zlý dopad na postavenie spoločnosti na poistnom trhu, môže do určitej miery byť dôvodné, avšak táto skutočnosť nie je v zmysle zákonných ustanovení ani VPP predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia a už vôbec nie v takom rozsahu, v akom si ho žalobca uplatňuje. Na základe uvedeného žalovaný považoval žalobcom uplatňovaný nárok za neprimeraný, v rozpore so zákonnými ustanoveniami, založený len na domnienkach žalobcu a úvahách a z týchto dôvodov nedošlo k úhrade uplatnenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov zároveň žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil oznámenie o registrácii škodovej udalosti z 15.03.2013 adresované žalovanému spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa, a.s. č.l. 41 spisu, oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel z 25.03.2013 doručené spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. 03.04.2013 č.l. 42 spisu.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení z 27.10.2017 uviedol, že dňa 27.11.2012 došlo k škodovej udalosti, ktorú podľa záverov trestného konania spôsobil žalovaný. V dôsledku uvedenej nehody utrpela zranenia poškodená, ktorej žalobca vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 7.199,74 €. Žalobca poukázal na ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) a § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. Označil za nesporné, že žalovaný neoznámil žalobcovi škodovú udalosť v lehote 15 dní od jej vzniku v zmysle § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný žiada prihliadnuť na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým má byť skutočnosť, že vznik predmetnej škodovej udalosti oznámil spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., u ktorej mal predmetné vozidlo havarijne poistené. Zároveň sa domnieval, že má s uvedeným poisťovateľom dojednané aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s náležitou obozretnosťou a ľahkovážne sa spoliehal iba na oznámenie škodovej udalosti obchodnej spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré musí nevyhnutne znášať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť výlučne objektívna nemožnosť oznámiť vznik poistnej
udalosti poisťovateľovi. Ide o prípady obmedzenia dispozície poisteného, napr. technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt v nemocnici. Poistený musí preukázať, že túto povinnosť nebol schopný objektívne splniť. Žalobca postupoval legitímne, ak si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia. Skutočnosť, že žalovaný sa spoliehal iba na svoje presvedčenie, že predmetné vozidlo nie je povinne zmluvne poistené u žalobcu, nemôže byť liberačným dôvodom pre zbavenie sa povinnosti nahradiť žalobcovi poskytnuté poistné plnenie. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v rámci svojej obrany zmätočne poukazuje na ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistný vzťah medzi sporovými stranami sa spravuje ustanoveniami Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku právnym predpisom lex specialis a jeho právna úprava má pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka prednosť. Zákon č. 381/2001 Z.z. jednoznačne stanovuje povinnosť poisteného písomne oznámiť škodovú udalosť do 15 dní od jej vzniku. Právna úprava § 799 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah nepoužije. Žalovaný poukazoval aj na čl. 6 ods. 2 VPP, pričom žalobca zdôraznil, že zohľadňuje vplyv vedomého porušenia povinnosti poisteného na rozsah a výšku jeho povinnosti plniť výlučne pri povinnostiach poisteného, ktoré nie sú stanovené právnymi predpismi a ich dodržiavanie nad rámec právnych predpisov vyžaduje poisťovateľ. Uvedená skutočnosť vyplýva z čl. 6 ods. 1 VPP, v zmysle ktorého je poistník, príp. poistený povinný okrem povinností stanovených právnymi predpismi plniť aj povinnosti stanovené poisťovateľom v čl. 6 ods. 1 VPP. Aplikácia čl. 6 ods. 2 VPP sa tak vzťahuje iba na prípady, keď poistený poruší zmluvné povinnosti uvedené v čl. 6 ods. 1. Nakoľko žalovaný porušil zákonnú povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z., aplikácia čl. 6 ods. 2 VPP nemá opodstatnenie. Nemožno prihliadať ani na domnienky žalovaného, podľa ktorých má žalobca údajne preukázať, že porušenie zákonnej povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.03.2011 sp. zn. 3Cdo/257/2009, v ktorom Najvyšší súd SR akcentoval sankčnú funkciu postihu v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. bez ohľadu na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného. Tento inštitút má poisteného predovšetkým viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností, vrátane oznamovacej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poisteného vzťahu. Aj z uvedeného dôvodu považoval žalobca argumentáciu žalovaného za neopodstatnenú a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 21.12.2017 poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné prihliadať na všetky individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. U žalovaného došlo k omylu, keď poistnú udalosť oznámil spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., pričom sa domnieval, že si splnil svoju zákonnú povinnosť v stanovenej lehote, nakoľko škodovú udalosť hlásil dňa 07.12.2012. Zaslaním oznámenia o registrácii škodovej udalosti z 15.03.2013, v ktorom ho spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. vyzvala na doplnenie predmetných dokladov potrebných na šetrenie škodovej udalosti, sa žalovaný len utvrdil v správnosti svojho postupu po poistnej udalosti. Za neopodstatnenú považuje žalovaný aj argumentáciu žalobcu, že odkaz žalovaného na ust. § 799 Občianskeho zákonníka nemá v danom prípade relevanciu, resp. že žalobca vylučuje aplikáciu čl. 6 ods. 2 VPP na prejednávaný prípad. Žalovaný poukázal na ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluvy odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom uzavrel zmluvu, oznámené. Všeobecné poistné podmienky tak sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Z VPP vyplýva, že pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré dojednáva žalobca, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona č. 381/2001 Z.z., Vyhlášky Ministerstva financií SR, ktorou sa vykonáva uvedený zákon, VPP a ustanovenia poistnej zmluvy. V prípade kolízie medzi povinnosťami vyplývajúcimi zo Zákona a zo Zmluvy je potrebné rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť ich právnu relevanciu. Právna úprava poistných zmlúv má prevažne dispozitívny charakter, čo znamená, že účastníci poistenia sa môžu odchýliť od väčšiny ustanovení, pokiaľ to nie je zákonom výslovne zakázané alebo ak z povahy príslušného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho odchýliť nemožno. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a znenie článku 6 ods. 1 VPP, pričom uviedol, že tieto obsahujú identickú úpravu oznamovacej povinnosti poisteného voči poisťovateľovi. Žalobca tak v rámci ním spracovanej poistnej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj VPP, duplicitne upravil oznamovaciu povinnosť poisteného a následne v rámci svojej zmluvnej autonómie odlišne upravil následok jej porušenia, pričom táto úprava má prednosť pred zákonom. Zatiaľ čo ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. stanovuje, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, žalobca pre porušenie tej istej povinnosti vo svojich VPP v čl. 6 ods. 2 stanovil, že ak poruší poistník, príp. poistený vedome povinnosti uvedené v ods. 1 tohto článku, má poisťovňa proti poistníkovi, príp. poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku jej povinnosti plniť. Žalobca sa tak znením tohto článku priklonil k všeobecnej úprave obsiahnutej v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je právna argumentácia žalovaného vo vzťahu k § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka relevantná, nakoľko sa jedná o obdobnú úpravu a analogicky možno použiť výklad a judikatúru k tomuto ustanoveniu. Právo žalobcu zakotvené v čl. 8 ods. 8 VPP uplatniť si proti žalovanému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa čl. 6 ods. 1 písm. j) vo výške určenej postupom podľa interného predpisu žalobcu je limitované čl. 6 ods. 2 VPP. S poukazom na uvedené zotrval na návrhu, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
8. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 právny zástupcovia strán zotrvali na skutkovej a právnej argumentácie uvádzanej v skorších písomných podaniach a vyjadreniach.
9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
12. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 381/2001 Z.z.), poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
15. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
16. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písmeno g) Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
17. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z., výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
18. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval porušením povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
19. V konaní nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom/poisteným založeného Poistnou zmluvou č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. H., evidenčné číslo A.-XXX Z. uzatvorenou dňa 28.09.2010 medzi žalobcom a žalovaným tak, ako je táto v písomnej podobe súčasťou spisového materiálu na č.l. 6 spisu. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený predmetnou poistnou zmluvou, vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd vyhodnotil ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa spravuje ustanoveniami osobitného právneho predpisu Zákona č. 381/2001 Z.z., v otázkach výslovne týmto právnym predpisom neupravených ustanoveniami Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách (§ 788 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) a všeobecnými ustanoveniami o obchodných záväzkových vzťahoch upravenými v tretej časti Obchodného zákonníka (§ 261 a nasledujúce Obchodného zákonníka).
20. V prejednávanej veci neboli ďalej sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27.11.2012. Nebolo sporné, v čom spočívala a ako prebiehala predmetná poistná udalosť (dopravná nehoda), teda kedy a za akých okolností k nej došlo, že žalovaný pri tejto poistnej udalosti spôsobil škodu poškodenej A. L., za ktorú zodpovedá titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), že táto škoda bola spôsobená motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalobcu na základe Poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Rovnako nebolo sporné, v akej výške bola poškodenej škoda spôsobená tak, ako tieto skutkové okolnosti vyplývajú zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe v spojení s pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobca na základe Poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným z poistenia zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytol poškodenej A. L. poistné plnenie vo výške 7.199,74 €, pričom v priebehu konania nebola spochybňovaná správnosť určenia výšky poskytnutého poistného plnenia žalobcom poškodenej.
21. Rovnako v konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 27.11.2012, si žalovaný ako poistník/poistený nesplnil voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, ktorá vznikla na území Slovenskej republiky, do 15 dní po jej vzniku. Spornou otázkou v konaní bolo nadväzujúce naplnenia predpokladov pre uplatnenie postihového práva poisťovne/žalobcu podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. a jeho rozsah.
22. Ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi osobitný nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. Ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu, ktorý je daný priamo ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. a výška uplatneného regresného nároku je ex lege limitovaná výlučne rozsahom poistného plnenia, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému (§ 12
ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z.). Predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistenému/poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. Nie je pritom rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve, pretože jeho základ je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte. Právna úprava z dôvodu významnosti vzťahov vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia precizuje jednotlivosti týchto vzťahov tak, aby tieto boli vo svojej podstate regulované jednotne. V zmysle tejto filozofie potom zákon rieši aj otázku povinnosti ohlásenia poistnej udalosti a následky s tým spojené (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/48/2017 z 31.05.2017).
23. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poškodenej A. L. poistné plnenie celkom v sume 7.199,74 € z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, avšak tvrdil, že k porušeniu tejto povinnosti došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. vylučuje uplatnenie nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti.
24. Tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaný odôvodňoval tým, že v čase poistnej udalosti bolo motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, povinne zmluvne poistené u žalobcu, avšak havarijne poistené v spoločnosti Generali poisťovňa, a.s., ktorej žalovaný oznámil poistnú udalosť dňa 07.12.2012, čím sa domnieval, že si splnil zákonnú povinnosť v stanovenej lehote. Bol presvedčený, že v tejto spoločnosti bolo vozidlo aj povinne zmluvne poistené, v čom ho utvrdilo aj oznámenie o registrácii škodovej udalosti spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. z 15.03.2013. Žalovaný tak tvrdil, že konal v omyle, pričom bol presvedčený, že poistnú udalosť oznámil správnej poisťovni. Súd konštatuje, že žalovaným tvrdené skutočnosti nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré by vylučovali uplatnenie nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. možno považovať len objektívne okolnosti, ktoré z objektívneho hľadiska ospravedlňujú nesplnenie povinnosti poistníka v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ sám žalovaný uvádzal, že v čase poistnej udalosti bol držiteľom štyroch motorových vozidiel, ktoré boli povinne zmluvne poistené a havarijne poistené u rôznych poisťovateľov, nemožno hovoriť o objektívne ospravedlniteľnom omyle na strane žalovaného, ktorý bol povinný postupovať po poistnej udalosti s dostatočnou obozretnosťou vo vzťahu k plneniu svojich oznamovacích povinností z rôznych poistných vzťahov. Žalovaného v domnienke, že si splnil náležite svoje zákonné povinnosti v stanovenej lehote, nemohlo utvrdiť ani oznámenie o registrácii škodovej udalosti z 15.03.2013 spoločnosti Generali Slovensko, a.s. (č.l. 41 spisu), z obsahu ktorého nijakým spôsobom nevyplýva, že by spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. konala s vedomím, že poskytuje žalovanému povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale naopak havarijné poistenie, čo možno dovodiť z toho, že žiada žalovaného o doloženie dokladov, a to o.i. faktúry za opravu vozidla a dokladu o jej zaplatení a poukazuje na tlačivo „Oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel“, bez doloženia ktorého dokladu nie je možné ukončiť šetrenie nároku žalovaného. Škoda na motorovom vozidle žalovaného, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda poškodenej, je uhrádzaná práve z havarijného poistenia, nie z povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ sám žalovaný uvádzal, že svoje motorové vozidlá mal povinne zmluvne poistené a havarijne poistené u rôznych poisťovateľov, mohol predpokladať, že vo vzťahu k poistnej udalosti z 27.11.2012 mu vzniká oznamovacia povinnosť voči dvom poisťovateľom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. vylučovali uplatnenie nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
25. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom žalovaný poukazoval na právnu úpravu § 799 ods. 2 a 3 a § 825 Občianskeho zákonníka. Odkaz na uvedené zákonné ustanovenia nepovažoval súd v prejednávanej veci za dôvodný, nakoľko nejde o relevantnú právnu úpravu vo vzťahu k uplatnenému nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku relevantná právna úprava je obsiahnutá v osobitnom právnom predpise, Zákone č. 381/2001 Z.z., kedy oznamovacia
povinnosť o vzniku škodovej udalosti je jednoznačne zakotvená v ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a následky jej nesplnenia sú upravené v ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., vrátane limitácie výšky náhrady poistného plnenia alebo jej časti (§ 12 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z.) ako aj premlčania práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti (§ 12 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z.). Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k uplatnenému nároku neprichádza do úvahy aplikácia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách, a to konkrétne § 799 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako relevantný nebol ani odkaz žalovaného na ust. § 825 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetom uplatneného nároku nebola suma, o ktorú poistiteľ nemohol znížiť svoje plnenie vyplatené za poisteného poškodenému.
26. Žalovaný ďalej argumentoval odkazom na ust. čl. 6 bod 2 a čl. 8 bod 11 VPP, pričom uvádzal, že v zmysle dojednaní žalobcu a žalovaného vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že zo strany žalovaného došlo k vedomému porušeniu oznamovacej povinnosti a zároveň, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, resp. na rozsah povinnosti žalobcu plniť. Žalobca argumentoval, že ustanovenie čl. 6 bod 2 VPP sa vzťahuje iba na prípady, kedy poistený poruší svoje zmluvné povinnosti uvedené v čl. 6 ods. 1 VPP, avšak žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z., v dôsledku čoho aplikácia čl. 6 ods. 2 VPP je neopodstatnená.
27. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v odkaze na aplikáciu čl. 6 bod 2 VPP, ktorý by podľa tvrdení žalovaného mal rozširovať podmienky pre uplatnenie nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. súd primárne uvádza, že všeobecné poistné podmienky, ktoré by mali byť súčasťou Poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, neboli v konaní predložené, preto súd nemohol relevantným spôsobom vyhodnotiť túto časť procesnej obrany žalovaného, resp. skutkové tvrdenia obidvoch strán sporu vo vzťahu k obsahu a zneniu všeobecných poistných podmienok. Zároveň však súd uvádza, že oznamovacia povinnosť ohľadne vzniku škodovej udalosti je zákonnou povinnosťou poisteného vyplývajúcou z ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý v ust. § 10 ods. 2 pripúšťa modifikáciu vo všeobecných poistných podmienkach len v tom zmysle, že tieto môžu určiť prípady, kedy možno lehoty podľa ods. 1 na oznámenie vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi predĺžiť. Následky nesplnenia zákonnej oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. sú upravené v ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti poisteným jednoznačne zakotvuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, jednoznačne stanovuje podmienky uplatnenia tohto nároku a limituje výšku náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok (§ 12 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z.), bez pripustenej modifikácie vo všeobecných poistných podmienkach. Ako už bolo konštatované vyššie, právny základ uplatneného nároku žalobcu je zakotvený v Zákone č. 381/2001 Z.z. a nepovažuje súd za rozhodujúce, akým spôsobom bol tento nárok formulovaný v poistnej zmluve. Povinnosťou žalobcu bolo výlučne preukázať, že za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie poškodenému a že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 10 ods. 1 až 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré podmienky uplatneného nároku žalobca v konaní preukázal. Zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že by k nesplneniu oznamovacej povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. došlo na strane žalovaného z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pre úplnosť súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/257/2009 zo dňa 14.03.2011, v zmysle ktorého „...Účelom ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti. Náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému“. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, ust. § 12 ods. 1 priznáva poisťovateľovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, pričom
výška uplatneného nároku je limitovaná ex lege v zmysle § 12 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. výlučne úhrnom poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Vzhľadom na takto koncipovanú zákonnú úpravu nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 Zákona č. 381/2001 Z.z. je zákonu zodpovedajúci postup žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu 80% poskytnutého poistného plnenia poškodenej a nemožno v tomto prípade hovoriť o ľubovôli alebo svojvôli na strane žalobcu.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. v uplatnenej výške 5.759,79 €. Neuhradením pohľadávky žalobcu v lehote 15 dní od doručenia výziev žalobcu zo dňa 08.12.2014 na zaplatenie sumy 3.486 € a zo dňa 19.02.2015 na zaplatenie sumy 2.273,79 € sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok požadovať popri plnení aj zákonné úroky z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené v nižšej než zákonom ustanovenej sadzbe. Pokiaľ ide o samotný počiatok omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, tento nebol zo strany žalovaného rozporovaný.
29. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal v súlade s citovaným zákonným ustanovením voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).