Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-39-2013.pdf
PDF · 220.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S. súd F. II sudkyňou E.. S. H. v spore žalobcu E.. Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom v F., Y. č. 6, právne zast. E.. E. H., advokátom so sídlom v F., E. trieda X proti žalovanému R. bytovému družstvu II. F., so sídlom v F., L. 3, A.: XX XXX XXX o uloženie povinnosti a o priznanie finančnej ujmy takto
rozhodol:
I. B. z a m i e t a .
II. B. p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
A.. P r i z n á v a štátu proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal pôvodne, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré poškodzujú a znevýhodňujú navrhovateľa ako člena družstva a zároveň, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi ujmu z dôvodu poškodenia jeho práv člena bytového družstva a jeho znevýhodnenia pridelením bytov uprednostneným osobám vo výške XXX.XXX,- Sk a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
X. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je členom R. II. F. od XX.X.XXXX a zároveň bol zaradený do poradníka na pridelenie družstevného bytu. G. X.X.XXXX požiadal žalovaného o poskytnutie bytu po neplatičovi. Z. žalovaného zo dňa XX.X.XXXX bol požiadaný o vyplnenie a zaslanie žiadosti o pridelenie bytu mimo poradníka. B. o pridelenie bytu mimo poradníka zaslal žalobca žalovanému dňa XX.X.XXXX. XXXXXXXXXXListom zo dňa X.X.XXXX požiadal žalobca žalovaného o zaslanie informácie a prešetrenie okolností pri prideľovaní bytov. B. ho dňa X.X.XXXX informoval, že vzhľadom na zmenené spoločensko-ekonomické pomery v štáte a na prijatý transformačný zákon č. XX/XXXX Zb. a neskôr zákon č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pôvodné poradovníky aj čakatelia na pridelenie bytov, ktorých družstvo evidovalo z predchádzajúceho režimu, stratili opodstatnenie lebo výstavba posledných bytov bola ukončená ešte v roku XXXX. B. tvrdil, že od roku XXXX družstvo prideľovalo byty aj nečlenom bytového družstva a to bez akýchkoľvek kritérií, čím ho žalovaný ako člena bytového družstva poškodil na jeho právach a znevýhodnil ho oproti iným, ktorým boli byty bez akýchkoľvek kritérií pridelené. B. citoval článok XX H. paktu o občianskych a politických právach a H. paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článok XX G. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok XX ods. X a ods. X I. R. republiky a ust. § 2 ods. X a X S. zákonníka. N., že rovnaké postavenie členov bytového družstva sa musí prejaviť aj v rovnakom postavení všetkých členov družstva, ako pri stanovovaní kritérií neznevýhodňujúcich členov stavebného bytového družstva
pri prideľovaní bytov. N., že má za to, že žalovaný svojím postupom porušil článok XX H. paktu o občianskych a politických právach a H. paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článok XX G. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok XX ods. X a ods. X I. R. republiky a § X ods. 2 S. zákonníka.
X. Na základe uznesenia súdu, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenia vád jeho podania, písomným podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX navrhol zmenu petitu žalobného návrhu tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré poškodzujú a znevýhodňujú žalobcu ako člena družstva pri prideľovaní bytov po neplatičoch a zároveň aby uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ujmu z dôvodu poškodenia jeho práv člena bytového družstva a jeho znevýhodnenia pridelením bytov uprednostneným osobám, vo výške XXX.XXX,- Sk. V odôvodnení uviedol, že plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občiansko-právnych vzťahov vyplývajúcich z § X ods. 2 S.. zák., pri ktorom sa vychádza zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajúce na toho ktorého z účastníkov, budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno inak (v danom mieste a čase) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. V., že žalovaný prideľovaním bytov uprednostneným spôsobom mu svojím postupom znemožnil nadobudnúť v danom mieste majetkovú hodnotu bytu. N. iných osôb pri pridelení bytov po neplatičoch mu vznikla škoda tým, že ako dlhoročný člen družstva nemal rovnaké právo nadobudnúť majetkovú hodnotu k bytu ako uprednostnené osoby. J., že žalovaný napriek jeho žiadosti mu neoznámil zoznam osôb ani kritéria, na základe ktorých boli prideľované byty po neplatičoch. N., že porušenie zásady rovnosti členov R. preukáže v konaní pred súdom po vyžiadaní zoznamu osôb, ktorým boli prideľované byty a výsluchom navrhnutých svedkov.
X. Tunajší súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX podanie žalobcu doručené súdu dňa XX.XX.XXXX odmietol.
X. Proti uzneseniu podal žalobca dňa XX.X.XXXX odvolanie, v ktorom poukázal na ust. § 5 ods. X písm. d) zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poukázal na ust. § 9 ods. X cit. zákona, podľa ktorého sa každý môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách, nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. H. sa najmä domáhať, aby ten kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. N., že petit jeho návrhu zodpovedá ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., je jasný a zrozumiteľný. B. sa návrhom dovoláva a to v súlade so zákonom aby žalovaný upustil od svojho konania, ktoré porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, rovnako uviedol, že zákonu zodpovedá aj tá časť petitu, v ktorom sa dovoláva vyplatenia ujmy na právach (finančného zadosťučinenia).
X. Uznesením F. súdu v F. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XCo/XXX/XXXX-XX odvolací súd uznesenie č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, ktorým prvostupňový súd odmietol odvolanie žalobcu, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
X. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX na základe návrhu žalobcu súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, že v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy XXX.XXX,- Sk.
X. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX na základe návrhu žalobcu súd vyhláseným uznesením pripustil zmenu petitu žalobného návrhu tak, že žalobný petit znel: „B. je povinný zdržať sa prijímania nových členov - žiadateľov o byt a to až do uspokojenia doterajších členov R. II. F. - žiadateľov o byt. B. je povinný zaplatiť žalobcovi XXX.XXX,-Sk z titulu nemajetkovej ujmy.“
X. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.X.XXXX (č.l. XX). J. sa jedná o skutkový stav, žalovaný potvrdil, že skutočne bol žalobca dňa XX.X.XXXX prijatý za člena družstva pod členským číslom XXXXX. Z. zo dňa XX.X.XXXX bol vyzvaný, aby do piatich dní záväzne oznámil, v ktorom roku v rozmedzí rokov XXXX-XXXX bude mať záujem o pridelenie družstevného bytu a koľko izbového. Na túto požiadavku žalobca nereagoval. B. nereagoval
ani na ďalšiu výzvu žalovaného, ktorou bol požiadaný o vyjadrenie, z dôvodu zostavovania poradovníka na byty na rok XXXX. B. reagoval až na písomné dožiadanie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX pri zostavovaní poradovníka na rok XXXX a v návratke zaslanej X.XX.XXXX deklaroval, že má záujem o pridelenie X-izbového bytu a o zaradenie do poradovníka. B. uviedol, že výstavba nových bytov na bytovom družstve bola ukončená v roku XXXX. J. na to, že v XX. rokoch sa na sídlisku F. v F. postavilo X.XXX bytov a preto pokiaľ by bol žalobca reagoval na uvedené výzvy žalovaného, rozhodne by mu bol pridelený novopostavený byt. V ďalšom žalovaný uviedol, že prvá príležitosť na pridelenie bytu žalobcovi sa vyskytla v roku XXXX, kedy bol listom zo dňa XX.X.XXXX vyzvaný, aby sa dostavil dňa X.X.XXXX na bytové oddelenie žalovaného vo veci pridelenia požadovaného bytu. B. uviedol, že sa uvoľnil 1-izbový byt na J. č. XX v F. po neplatičovi F. F.. V uvedený deň - piatok X.X.XXXX sa žalobca zúčastnil obhliadky predmetného bytu a po obhliadke bytu zamestnancovi žalovaného oznámil, že do pondelka X.X.XXXX sa vyjadrí, či súhlasí s pridelením tohto bytu. X. však žalobca nikdy neoznámil svoje stanovisko v tejto veci, ktorú skutočnosť žalovaný považoval za odmietnutie ponúknutého bytu po neplatičovi. Na tom základe viedol žalovaný žalobcu vo svojej databáze naďalej ako tzv. nebývajúceho člena, ktorý mal zaplatený základný členský vklad X.XXX,- Sk. Z. zo dňa X.X.XXXX žalovaný oslovil žalobcu listom, v ktorom mu oznámil, že neprebieha výstavba nových bytov, zo starého bytového fondu sa byty uvoľňujú minimálne a preto žalovaný ponúkol žalobcovi, buď aby naďalej zostal nebývajúcim členom s evidovaným základným členským vkladom X.XXX,- Sk alebo navrhol, že dohodou zrušia členstvo žalobcu v bytovom družstve a uvedený základný členský vklad žalovaný žalobcovi vráti. B. list prevzal dňa X.X.XXXX, na ponuku žalovaného nikdy nereagoval. G. X.X.XXXX sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o pridelenie bytu po neplatičovi, bolo mu preto zaslané tlačivo „B. o pridelenie bytu mimo poradovníka“, pričom v návratke však žalobca mal požiadavku na pridelenie X-izbového bytu. J. sa jednalo o prideľovanie bytov, žalovaný uviedol, že je upravené v článkoch XX a XX R. R. II. F.. F. prideľovania bytov patrí predstavenstvu družstva. J. bytov po neplatičoch, uviedol, že je konkrétne upravené v článku XX ods. X R.. N., že žalobcu naďalej vedie v zozname členov - žiadateľov o pridelenie bytov po neplatičoch pod č. XX. N., že ročne sa podarí vypratať len X až X bytov po neplatičoch a žalobcu žalovaný po jeho odmietnutí ponúknutého X-izbového bytu po neplatičovi na J. XX už neoslovil, od roku XXXX. B. uviedol, že neodkúpené byty sú vlastníctvom bytového družstva a prideľovaním bytov družstvo iba disponuje a nakladá so svojim vlastníctvom, pričom členovia predstavenstva sú povinní podľa § 243a S. zákonníka vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva. H. žalovaný upriamil pozornosť na článok XX R. R. II. F., ktorého obsahom pod bodmi A. až H. je uvedenie členských práv členov družstva, ale medzi nimi nie je právo na pridelenie bytu po neplatičoch. N., že o pridelení takéhoto bytu rozhoduje predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán, do skladby ktorého (štatutárneho orgánu) má možnosť člen, t.j. aj žalobca zasiahnuť v súlade so R. družstva. V súvislosti s poukazovaním na nerovnosť v žalobnom návrhu žalobcu žalovaný uviedol, že ľudské právo na všeobecnú rovnosť neexistuje, existuje iba relatívna rovnosť, a to základná rovnosť všetkých pred zákonom ako základným inštitútom štátnej moci na reguláciu právnych vzťahov. Na základe uvedeného žiadal návrh ako neopodstatnený a nevykonateľný ako aj z dôvodu, že žalobcom nebol preukázaný relevantný právny predpis, ktorý by žalovaný porušil a tým by žalobca preukázal príčinnú súvislosť vzniku škody alebo „ujmy z dôvodu poškodenia jeho práv“, čím neuniesol dôkazné bremeno.
XX. Rozsudkom zo dňa X.X.XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX tunajší súd žalobný návrh zamietol. Na základe odvolania podaného žalobcom rozhodoval o odvolaní F. súd v F., ktorý rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX rozsudok tunajšieho prvostupňového súdu potvrdil. G., ktoré proti rozsudku F. súdu v F. podal žalobca, bolo uznesením X. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX č.k. X M. XX/ XXXX odmietnuté. X. I. súdu SR zo dňaXX.X.XXXX sp. zn. II.ÚS XXX/XXXX-XX, na základe sťažnosti žalobcu ústavný súd o.i. vyššieoznačený rozsudok F. súdu v F. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
XX. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX č.k. XCo/XX/XXXX-XXX F. súd v F. zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že viazaný dôvodmi nálezu I. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX č.k. II. ÚS XXX/XXXX-XX opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. N., že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom závere spočívajúcom v aplikácií nesprávneho právneho predpisu a v dôsledku toho nevykonal vo veci dokazovanie za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu. F., že tunajší súd založil svoj zamietavý výrok na tom, že ustanovenie § 2 ods. X antidiskriminačného zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred antidiskrimanáciou v znení účinnom od 1. apríla XXXX, ktoré je potrebné aplikovať na posúdenie nároku žalobcu neupravuje zásadu
rovnakého zaobchádzania všeobecne vo všetkých oblastiach spoločenského života, ale zameriava sa len na oblasti v zákone priamo stanovené a len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. H. mal prvostupňový súd za to, že pre vzťah žalobcu ako člena družstva a žalovaného ako bytového družstva je určujúci S. zákonník a teda sa jedná o vzťah obchodno-právny, na ktorý vzťah sa zásada rovnakého zaobchádzania nevzťahuje, že družstvo je podnikateľským subjektom a v súlade s takýmto poňatím sa do popredia dostáva najmä majetkovo-právny aspekt družstva. S. súd uviedol, že ide o nesprávne právne hmotno-právne posúdenie, keďže toto možno vykonať až po ustálení skutkové stavu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, kedy vlastne k namietanému konaniu žalovaného malo dôjsť. Až po takomto ustálení skutkového stavu bude možné vykonať aj jeho právnu kvalifikáciu a to podľa znenia účinného v čase kedy malo k diskriminácií žalobcu dôjsť. F., že tunajší súd vzhľadom na svoj nesprávny právny záver takéto dokazovanie vo veci vôbec nevykonal a ani skutkový stav z tohto hľadiska nehodnotil, čo odvolaciemu súdu bránilo v záujme zachovania dvojinštančného konania v možnosti túto otázku hodnotiť. N. po vrátení veci súdu prvého stupňa povinnosť predovšetkým vykonať dokazovanie pre potrebu ustálenia skutkového stavu ohľadne žalobcom tvrdenej diskriminácie a na správne ustálený skutkový stav aplikovať právny predpis v znení účinnom k tvrdenému obdobiu diskriminácie. B. uložil tunajšiemu súdu povinnosť v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
XX. Žalobca po vrátení veci späť tunajšiemu súdu, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol,, že byty ktoré boli žalovaným prideľované po neplatičoch boli v užívaniaschopnom stave, nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že tieto byty neboli v užívaniaschopnom stave. X., aby sa súd zameral na prideľovanie bytov žalovaným od X.X.XXXX kedy nadobudol účinnosť antidiskriminačný zákon. S. otázky kedy malo dochádzať k jeho diskriminácii a v čom táto mala spočívať uviedol, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. nadobudol účinnosť dňa X.X.XXXX a tvrdil, že od uvedeného dňa žalovaný prideľoval byty po neplatičoch bez akýchkoľvek kritérií a nezohľadnil vo svojich interných predpisoch, t.j. zásadách o prideľovaní bytov po neplatičoch tento antidiskriminačný zákon. G., uviedol, že spočívala v rozdielnom prístupe žalovaného k osobám v tej istej situácií. A to žalovaný nezohľadnil, že niekto už bol členom družstva, napriek tomu prijímal nových členov a nezohľadnil postavenie starých a dlhodobých členov družstva. J. sa jedná o dôvod diskriminácie, žalobca uviedol, že v roku XXXX znenie antidiskriminačného zákona nehovorilo o rasovej diskriminácii ani náboženskej, ale zákon hovoril o diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov. G. podľa žalobcu spočívala v nezohľadnení starých členov družstva a v prijímaní do družstva nečlenov a prideľovaní im bytov bez akýchkoľvek kritérií. K. poukázal na to, že žalovaný nezohľadnil ani poradovník žiadateľov o byty po neplatičoch, ktorý vyhotovoval. V., že na prideľovanie bytov žalovaný nemal žiadne kritéria. C. zároveň tvrdil, že zásady prideľovania bytov po neplatičoch boli v rozpore so zákonom z dôvodu, že sa napr. byty prideľovali aj zamestnancom žalovaného resp. ich príbuzným. B. zároveň uviedol, že postup žalovaného je aj v rozpore s dobrými mravmi. H. za to, že nie je možné aby žalovaný bez akýchkoľvek kritérií prideľoval byty a vyberal si ľudí, ktorým byt pridelí a to svojvoľne.
XX. Žalovaný vo veci dal písomné stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX). V ňom uviedol, že žalobca sa opiera o aplikáciu zákona č. XXX/XXXX Z.z. tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý je účinný od X.X.XXXX. N., že zákonodarca, ako to vyplýva už aj zo samotného názvu (o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach...) predpokladá rovnaké zaobchádzanie iba v niektorých oblastiach. V čase od účinnosti zákona do XX.X.XXXX zákon obsahoval ustanovenie, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu (§ 2), v § 3 už špecifikoval, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach ustanovených týchto zákonom
- zásada rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, v pracovno-právnych vzťahov a obdobných vzťahov. B. opätovne poukázal, že v roku XXXX ponúkol žalobcovi konkrétny 1- izbový byt po neplatičovi, ktorý žalobca odmietol a preto žalovaný tvrdil, že týmto momentom prestal on - žalovaný niesť dôkazné bremeno a už samotná táto skutočnosť neobstojí pri tvrdení, že žalovaný porušil antidiskriminačný zákon. B. žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že oproti ustanoveniam antidiskriminačného zákona je tu na druhej strane právo vlastníka - žalovaného disponovať a nakladať so svojim vlastníctvom. B. uviedol, že družstvo je dobrovoľným spoločenstvom uzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania. B. je členom družstva a ich vzájomný vzťah je vymedzený S. zákonníkom a vnútornými predpismi - stanovami. N., že ak člen družstva tvrdí, že rozhodnutím resp. uznesením družstva boli porušené jeho práva, mal postupovať v súlade so stanovami družstva a S. zákonníkom. B. citoval ustanovenie § 242 S. zákonníka, podľa ktorého na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ je uznesenie v
rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. B. zotrval na tom, že s poukazom na vzájomný vzťah jeho a žalobcu, na navrhovaný petit žaloby nemožno aplikovať žiadne ustanovenia predpisov hmotného ani procesného práva a navrhoval preto žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
XX. Žalobca dal svoje písomné vyjadrenie v podaní zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX). V časti II. vyjadril sa k vykonanému dokazovaniu. B. vo výpovedi svedka C. F. to, že „po osobnej návšteve nechal údaje a asi po X mesiacoch vyzvalo ho R. II., že je možnosť pridelenia bytu o aký mal záujem. A žiadosť o pridelenie bytu po neplatičovi dal v roku XXXX, niekedy začiatkom roku“, vo výpovedi svedka A.. U. F., že „... pri nadobudnutí bytu bola podpísaná zmluva, predtým som členom družstva nebol.“, „L. potrebné vyplatiť dlhy, ktoré na byte boli, ktoré tam vznikli a dal to do poriadku finančne voči BD tak, aby to bolo vyrovnané“, „X. som v zozname žiadateľov o byt po neplatičoch“, „ ... si však nepamätá či podpisoval žiadosť o pridelenie bytu alebo nie“ a vo výpovedi štatutárnej zástupkyne žalovaného J.. U. R., ktorá uviedla, že jej bol pridelený byt v roku XXXX, žiadosť si dala v roku XXXX a byt jej bol pridelený asi po X rokoch, „L. som v poradí podľa rokov, po X rokoch. H. som záujem o 1- izbový byt a čakala som X rokov. Po X rokoch som bola vyzvaná, bol mi ponúknutý byt“, „X., že v prípade žiadateľov o pridelenie bytov po neplatičovi sa jednalo o poradovník. E. sa o zoznam ľudí, ktorí žiadali o pridelenie takéto bytu.“, „B. tam bol každý, kto si tam dal žiadosť“, „ ... neviem sa presne vyjadriť, kedy bolo toto dané do stanov a od akej doby bol takýto zoznam vedený“, „ ...nehovorila som nič o žiadnom poradovníku. J. som, že som si dala žiadosť v roku XXXX na pridelenie bytu po neplatičovi.“, „H. žiadosť bola evidovaná“, žalobca uviedol, že má za to, že je potrebné vzhľadom na vykonané dokazovanie konanie žalovaného subsunovať z hľadiska porušenia hmotno-právnych podmienok pod zákon č. XXX/XXXX antidiskriminačný zákon a posudzovať jeho protiprávne konanie len od X.X.XXXX. B. mal za potrebné, v súlade so závermi ústavného súdu, vzhľadom na vykonané dokazovanie skutkovo vymedziť tak, že žalovaný diskriminoval žalovaného od X.X.XXXX (zrejme správne „žalovaný diskriminoval žalobcu“). V časti A.. svojho vyjadrenia žalobca citoval ust. § X ods. 1, X a 3 antidiskriminačného zákona a uviedol, že z citovaných ustanovení pre žalovaného vyplynula od termínu XX.X.XXXX povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s tým, že žalovaný neprideľoval byty ani podľa poradníka, ani podľa zoznamu ale svojvoľne bez akýchkoľvek kritérií, porušil tým ust. § X ods. 1, X a 3 antidiskriminačného zákona. M. ust. § 11 antidiskriminačného zákona mal žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov v konaní a založil presun dôkazného premena na žalovaného. B. tvrdil, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že dodržal zásadu rovnakého zaobchádzania pri prideľovaní bytov. V časti V. svojho vyjadrenia žalobca sa vyjadril k výkonu práv a povinností žalovaným v rozpore s požiadavkou na ich výkon v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. B. citoval z dôvodovej správy k návrhu § 2 zákona č. XXXXXXX Z.z. a mal za to, že dokazovaním preukázal, že žalovaný prideľoval byty bez jasných kritérií, pričom napr. svedok A.. U. F. uviedol, že pred pridelením bytu nebol v zozname žiadateľov o byt. B. preto mal za to, že preukázal, že od X.X.XXXX žalovaný prideľoval byty v rozpore s požiadavkou na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. J. žalovaného preto nie je v súlade s ust. § 2 ods. X antidiskriminačného zákona účinného od X.X.XXXX (v citácii z dôvodovej správy k návrhu § 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. žalobca zdôraznil: „S. X konkretizuje v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. E. ide o zákaz diskriminácie a požiadavku na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. K. sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou“. V časti VI. svojho vyjadrenia žalobca sa vyjadril k zákazu diskriminácie podľa čl. XX G. v spojení s článkom X J. č. X G.. N., že judikatúra súdu spadajúca pod článku XX už obsahuje zmienku o „princípe rovnakého zaobchádzania“ alebo „rovnosti pohlaví“. B. poukázal tiež na judikatúru U., podľa ktorej zákaz diskriminácie podľa článku XX G. pri užívaním práv zaručených dohovorom je porušený, ak štáty bez objektívneho rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa líšia. Z judikatúry súdu U. tiež vyplýva, že pojem diskriminácia v zmysle článku XX G. zahŕňa vo všeobecnosti prípady, keď sa s osobou alebo skupinou bez zodpovedajúceho odôvodnenia zaobchádza horšie, ako s inými, a to aj keď G. nevyžaduje priaznivejšie zaobchádzanie. V časti Y.. svojho vyjadrenia žalobca sa vyjadril k tvrdeniu, že samotná koncepcia prideľovania bytov po neplatičoch bola diskriminujúca. B. uviedol, že prideľovaním bytov po neplatičoch nečlenom družstva, funkcionárom a zamestnancom a iným osobám mimo poradovníka, bez akýchkoľvek kritérií žalovaný zvýhodnil určité osoby, pričom nepristúpil odlišne k dlhodobým členom družstva, ktorí už mali právo na pridelenie bytu zakotvené v stanovách. N., že ide o svojvôľu žalovaného, čo je neprípustné. N., že má za to, že realizáciou F. prideľovania bytov po neplatičoch zvýhodnil žalovaný určitú skupinu osôb, napr. svojich zamestnancov pri prideľovaní bytov po neplatičoch. B. uviedol, že preukázal vykonaním dokazovaním, že napr. funkcionári družstva pri prideľovaní bytov boli
zvýhodnení. V. preto, že bolo preukázané, že osobám v odlišných situáciách, ktoré neboli dlhodobými členmi družstva boli pridelené byty po neplatičoch a to na základe svojvoľného postupu žalovaného. B. tvrdil, že takýto postup nebol ani v súlade s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný prideľoval byty len príbuzným a známym členom predstavenstva. N., že žalovaný v konaní nepreukázal, že pri prideľovaní bytov po neplatičoch postupoval podľa poradia. V. nepreukázal, že byty po neplatičoch prideľoval podľa jasných a jednoznačných kritérií. B. uviedol, že žalovaný vo svojej F. prideľovania bytov uviedol, že byty po neplatičoch prideľuje mimo poradovníka (svojvoľne). N., že priama diskriminácia je definovaná ako konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácií. J. žalobca tvrdil, že aj so žiadateľmi o byt po neplatičoch, bez ohľadu na to či boli členmi družstva, teda aj s ním - žalobcom, sa zaobchádzalo menej priaznivo ako s tými, ktorým boli pridelené byty bez jednoznačných kritérií (priama diskriminácia). N., že došlo preto k porušeniu článku XX ods. X M. základných práv. V časti Y.. žalobca sa vyjadril k diskriminácii na základe iného než kvalifikovaného kritéria zakázaného I. SR. N., že z článku XX ods. X ústavy vyplýva, že základné práva a slobody sa zaručujú na území R. republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. X. nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Z čl. XX ods. XX ústavy uviedol, že tiež vyplýva subjektívne právo každého , aby nemohol byť diskriminovaný z dôvodov vymedzených v tomto ustanovení. N., že aj ústavný súd sa vo svojej judikatúre priklonil k rozhodovacej praxi U., v ktorej sa postupom času ustálil test slúžiaci posudzovaniu zákazu diskriminácie. V. nachádza odpovede na množinu otázok: a/ či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe alebo v spojení s výkonom základných práv a slobôd, b/ či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu, c/ pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a d/ uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny záujem) alebo ide o neprimeraný neproporcionálny zásah. Na základe uvedeného žalobca uviedol, že možno na diskriminačný test odpovedať nasledovne: a/ pri prideľovaní bytov došlo k vyčleneniu žalovaného (zrejme správne žalobcu) v porovnateľnej situácií, b/byty žalobca (zrejme správne žalovaný) prideľoval podľa neospravedlniteľného kritéria - známosti, c/ došlo k vyčleneniu žalobcu, nakoľko byt mu nebol pridelený a d/ rozličné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť, nakoľko absentuje dôvod ospravedlnenia. V., že sa s ním zaobchádzalo rozdielne ako s osobami, ktorým bol byt pridelený, hoci medzi ním a skupinou osôb, ktorým bol byt pridelený neboli rozdiely takého druhu a takej závažnosti, ktoré by odôvodňovali takéto rozdielne zaobchádzanie. J. mal za to, že došlo k porušeniu článku XX ods. X ústavy. X. v časti IX. svojho vyjadrenia žalobca sa vyjadril k stanovisku, že byty neboli v užívania schopnom stave. M. z rozsudku X. súdu SR z XX.X.XXXX, sp. zn. XCdO XX/XX a to, že pojmovým znakom bytu ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods. X S. zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. U. takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. N., že byty po neplatičoch nestratili na základe rozhodnutia stavebného úradu spôsobilosť na užívanie a preto boli a sú určené na bývanie. Aj po zrušení nájmu a členstva v stavebnom bytovom družstve neplatičom, zostali ich byty určené na trvalé užívanie a preto sú aj predmetom občiansko-právnych vzťahov. V., že žalovaný nepredložil žiadne právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, v ktorom by stavebný úrad konštatoval, že byty po neplatičoch neboli užívania schopné. N., že zo žiadneho dôkazu, ktorý súd vykonal nevyplynulo, že by byty po neplatičoch neboli v užívania schopnom stave, resp. aby takúto schopnosť stratili na základe rozhodnutia stavebného úradu. H. preto za to, že všetky byty, ktoré boli pridelené po neplatičoch, boli určené na trvalé bývanie a členovia družstva tieto byty aj riadne užívajú. A. o byty, na ktoré boli vydané rozhodnutia stavebného úradu, ktorými povolil ich užívanie a svoju spôsobilosť na užívanie nestratili. Na základe všetkých uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu.
XX. Po vrátení veci späť doplnil súd dokazovanie na základe návrhov žalobcu a to oboznámením sa so záznamami o preberaní a technickom stave tých bytov, ktoré žalobca vymedzil vo svojej výpovedi a výsluchmi svedkov, na základe ktorého dokazovania zistil takýto skutkový stav:
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. X na P. ul. č. XX zo dňa X.X.XXXX, technický stav bytu vzhľadom na opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie a v byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na 7. posch. na A. ul. č. X zo dňa XX.X.XXXX, vzhľadom na vysokú opotrebovanosť bytu nebolo ho možné použiť pre ďalšie riadne užívanie a byt vyžadoval komplexnú rekonštrukciu (č.l. XXX). L. mal jednu samostatnú izbu a ďalšia 2. izba bola spojená s kuchyňou.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na 8. posch. na W. č. XX zo dňa XX.X.XXXX, technický stav bytu vzhľadom na opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie a v byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na XX. posch. na ul. R. č. X zo dňa XX.X.XXXX, technický stav bytu vzhľadom na veľkú opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie. V byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o odovzdaní a technickom stave bytu č. XX na 2. posch. na F. ulici č. XX, vzhľadom na vysokú opotrebovanosť bytu nebolo ho možné použiť pre ďalšie riadne užívanie. L. vyžadoval riadnu komplexnú rekonštrukciu (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na H. ul. č. XX, vzhľadom na vysokú opotrebovanosť bytu nebolo ho možné použiť pre ďalšie riadne užívanie a byt vyžadoval komplexnú rekonštrukciu (č.l. XXX). E. sa o X-izbový byt.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na W. ul. č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, technický stav bytu vzhľadom na opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie. V byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. X na 5. posch. ul. P. č. XX, technický stav bytu vzhľadom na opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie. V byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). L. mal tri izby.
XX. Podľa B. o preberaní a technickom stave bytu č. XX na 8. posch. na V. ul. č. X zo dňa XX.XX.XXXX, technický stav bytu vzhľadom na opotrebovanosť neumožňoval jeho riadne užívanie. V byte bolo potrebné vykonať rekonštrukčné práce (č.l. XXX). E. sa o X-izbový byt.
XX. Svedok A.. H. H. vypovedal, že je členom R. II. (t.j. žalovaného) a je vlastníkom X,X izbového bytu na A. ul. č. X v F., ktorý mu bol pridelený v roku XXXX kedy sa zároveň aj stal členom družstva. S. okolností pridelenia bytu uviedol, že bol vtedy mladý a chcel sa odsťahovať od svojich rodičov a obtelefonuvával jednotlivé bytové družstvá pretože mal vedomosť, že existovali možnosti kúpiť byt po neplatičoch. Na základe tejto jeho iniciatívy uviedol, že mu žalovaný ponúkol byt, o ktorom mu povedal, že je v dezolátnom stave a či oň má aj v takom stave záujem. S. tohto bytu zistil, že byt bol naozaj v strašnom stave, zároveň na byte bol dosť veľký dlh po neplatičovi, ktorý bol z bytu deložovaný. E. sa o dlh vo výške asi XXX.XXX,- Sk. N., že tento dlh on žalovanému R. II. zaplatil. H. na to čerpať stavebné sporenie. O stave bytu uviedol, že v ňom bol smrad, pleseň, toaleta a vaňa boli nefunkčné, steny boli plesnivé, pretože vytiekli radiátory, neboli na nich funkčné ventily. L. bol v zlom, dezolátnom stave. Do tohto bytu musel dosť veľa investovať. Po pridelení sa do bytu ani nemohol nasťahovať ale musel ho najprv „dať do poriadku“. B. si rekonštrukciu bytu postupne sám a to vymenil sanitu, vymuroval priečky, zadovážil kuchynskú linku a koberce. N., že náklady na to boli „dosť veľké“. V byte uviedol, že býva asi od roku XXXX, kedy ukončil najzákladnejšie „prerábky“. Na otázku žalobcu uviedol, že žiadosť o pridelenie bytu si uplatnil u žalobcu asi rok a pol predtým, než mu bol tento byt pridelený.
XX. Svedkyňa Bc. C. B. vypovedala, že sa členkou R. II. (žalovaného) stala niekedy v septembri XXXX a bola jeho členkou asi do roku XXXX. Za trvania jej členstva v družstve, uviedla, že spolu s jej rodičmi kúpili byt po neplatičovi. N., že žiadosť o pridelenie bytu po neplatičovi na R. II. mala podanú možno od roku XXXX-XXXX. H. vedomosť o tom, že sa jednalo o pri bytoch po neplatičoch len o byty v dezolátnom stave, za ktorých neplatičov bolo zároveň potrebné vyrovnať všetky záväzky a poplatky. L. jej bol pridelený v roku XXXX a jednalo sa o 3- izbový byt na W. ul. č. XX v F.. V predmetnom byte sa ihneď po jeho pridelení bývať nedalo. X. tam voda, nebola zapojená elektrina a na to aby sa v byte dalo „normálne“ bývať, byt potreboval rekonštrukciu. L. bol opotrebovaný a to neboli vymaľované steny, boli postrhávané tapety, jednalo sa o starý byt. R. uviedla, že vykonala v tomto byte rekonštrukciu a
to vymenila drevené okná za plastové v celom byte, vymenila podlahy za plávajúce, urobila murovanú kúpeľňu, vymenila sanitačné zariadenia a to vaňu, umývadlo, jednoducho všetko. Do kuchyne umiestnila novú kuchynskú linku, pretože žiadna kuchynská linka v byte ani nebola. B. na stenách robila nové stierky. J. aj, že zaplatila na vyrovnanie dlhov a záväzkov na predmetnom byte sumu niekoľko stotisíc korún, presnú sumu si nepamätala. V súčasnej dobe už v tomto byte nebýva, pretože ho v roku XXXX predala. Na otázku žalobcu uviedla, že zapísaná do zoznamu žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičovi bola niekedy v roku XXXX. Na otázku žalobcu ohľadne ponuky na pridelenie tohto bytu zo strany žalovaného, svedkyňa odpovedala, že ona sa viac krát na družstve informovala v akom stave je jej žiadosť a to konkrétne uviedla, že tam telefonovala každý týždeň ohľadne informovania sa v akom stave je vybavenie jej žiadosti. Na žiadosť žalobcu, aby svedkyňa popísala stav zariadenia predmetného bytu, svedkyňa uviedla, že v kúpeľni bola ošarpaná vaňa a zhnité linoleum a deravá toaleta, kuchynská linka v byte už nebola, steny boli ošarpané, tapety otrhané, v stenách boli diery, podľa svedkyne tam zrejme predtým bolo niečo upevnené.
XX. Svedok A.. H. F. uviedol, že býva v F. na F. ulici a správcom obytného domu, v ktorom má byt je žalobca. Y., že tento byt odkúpil od žalobcu niekedy v rokoch XXXX-XXXX a jednalo sa o byt po neplatičoch. L. bol v dezolátnom stave a zároveň musel uhradiť všetky záväzky za neplatičov, ktorí predtým v byte bývali, resp. ktorí dlhy spôsobili. E. o sumu okolo XXX.XXX,- Sk. S. dezolátneho stavu bytu uviedol, že byt bol neobývateľný. N., že v ňom predtým bývali „nejakí alkoholici“, povedali mu to susedia. V byte bolo všetko rozmlátené, steny boli rozbité a špinavé, bytové jadro bolo nepoužiteľné, vodovodné batérie boli porozbíjané a nefunkčné. R. zariadenia - vaňa a umývadlo, uviedol že pre bežného človeka neboli v užívania schopnom stave. L. prešiel komplexnou rekonštrukciou, ktorú zabezpečoval a financoval on. N., že v byte sa bez vykonania rekonštrukcie bývať ani nedalo. V. komplexná rekonštrukcia, ktorú zabezpečil spočívala vo výmene omietok, okien, sanity. R. vypovedal, že predtým než tam on zabudoval nové veci, zostali v byte len holé steny. M. ním vykonanej rekonštrukcie odhadol na sumu XXX.XXX až XXX.XXX Sk. N., že sa jedná o X izbový avšak rozlohou malý byt o výmere XXmX. N., že aj v súčasnej dobe v tomto byte býva. Na okolnosti ohľadne žiadosti o pridelenie tohto bytu sa svedok celkom presne nepamätal. S. na otázku, či mu boli ponúknuté aj iné byty, že nie, ponúknutý mu bol iba tento jeden byt a na túto ponuku on zareagoval.
XX. Svedok C. F. uviedol, že nadobudol od žalovaného R. II. F. byt, a to X izbový na sídlisku F. a bolo to približne v roku XXXX. Y. že si v tom čase po svojom rozvode riešil bytovú otázku a navštívil aj žalobcu keďže hľadal možnosti na bývanie. L. mu ponúknuté, že môže získať byt po neplatičoch, za podmienky, že vyplatí všetky dlhy na byte vrátené nedoplatkov za elektrinu, vodu a plyn. Y., že po jeho osobnej návšteve na družstve ho asi po X mesiacoch žalované R. II. vyzvalo, že je možné prideliť mu byt o aký prejavil záujem. J. mu bol 3- izbový byt. N., že od času prejavenia záujmu až do samotnej ponuky bytu zo strany žalovaného niekoľko krát sa na družstve informoval o možnostiach. J. konkrétnej ponuke mu žalovaný povedal, aký je dlh na nájomnom, ktorý bolo potrebné zaplatiť. N., že v byte bola odpojená voda, plyn a elektrina a tento byt bolo potrebné zrekonštruovať, pretože ako sa svedok vyjadril, „byt bol rozbitý“. N., že v čase ponuky na pridelenie tohto bytu ani mu nebola umožnená jeho obhliadka, len sa mohol rozhodnúť buď ponuku akceptovať alebo nie. S ponukou súhlasil, za byt vyplatil všetky dlhy a to asi sumu XXX.XXX,- Sk. N., že zároveň mal veľké problémy s prihlásením sa na odbery plynu a elektriny, pretože za dodávky týchto médií do predmetného bytu bol veľký nedoplatok a ak chcel zabezpečiť ich opätovné dodávky do bytu, musel aj tieto dlhy zaplatiť. Na ich presnú výšku si už nepamätal. K stavu v akom sa byt nachádzal svedok uviedol, že v byte bola celkom rozbitá kuchynská linka, ktorá nemala ani jedny dvierka a zároveň boli v byte rozbité i okná. Na otázku či sa v byte dalo bývať, svedok odpovedal, že štandardné bývanie určite tento byt neumožňoval. Y., že on v prvom rade zabezpečil dezinfekciu tohto bytu proti parazitom, pretože v byte bol smrad - pach. X. ho začal rekonštruovať, avšak potom sa mu naskytla príležitosť na prácu v J., odkiaľ on pochádza a preto byt asi po pol roku predal a odsťahoval sa. N., že bol nájomcom tohto bytu. Na otázku žalobcu svedok uviedol, že nebol na bytovom oddelení len u žalobcu ale bol vo všetkých bytových družstvách a správcovských bytových družstvách v F.. B. o pridelenie bytu po neplatičovi, svedok uviedol, že si podal niekedy začiatkom roku XXXX.
XX. Svedok A.. U. F. uviedol, že bol členom R. II. a mal od žalovaného aj kúpený byt. E. sa o 3- izbový byt na W. ul. v F. a to na poslednom poschodí. Y., že sa jeho deti chystali študovať v F. a preto chcel pre ne kúpiť byt. A. sa u žalovaného. B., že existuje možnosť získať byt po neplatičoch s tým, že zaplatí dlhy a potom mu takýto byt môže žalovaný prideliť. Y., že po určitom čase mu bol ponúknutý predmetný byt. Y. dlhov bola asi XXX.XXX Sk, ktorú sumu on zaplatil, pretože inak by byt nebol dostal. L. bol opotrebovaný
a zničený. N., že sa v predmetnom byte bývať nedalo. V byte boli poškodené okná, kuchynská linka, maľby, omietky, byt bol zanedbaný a bolo ho potrebné zrekonštruovať. F. napokon bývanie svojich detí riešil na internátoch, vypovedal, že byt ani nerekonštruoval, pretože rekonštrukcia by bola náročná a preto od nej odstúpil. F. on žil v H., neskôr možno s odstupom pol roka tento byt predal. N., že nebol vlastníkom predmetného bytu, ale bol členom družstva a nájomcom družstevného bytu. O. R. II. sa stal súčasne s uzatvorením nájomnej zmluvy. Na otázku žalobcu, na základe akých kritérií predmetný byt mu bol pridelený, svedok uviedol, že bolo potrebné vyplatiť dlhy, ktoré na byte boli, t.j. byt finančne vyporiadať voči bytovému družstvu.
XX. Štatutárna zástupkyňa žalovaného, členka predstavenstva R. bytového družstva II. F., J.. U. R., M.. vypovedala, že žalovaný - družstvo malo veľké problémy s neplatičmi a preto hľadalo riešenie a preto vznikol návrh, ktorý potom spolu s pripravenými podkladmi predložilo na schválenie najvyššiemu orgánu bytového družstva a to zhromaždeniu delegátov. U. problémy s neplatičmi družstvo nevedelo inak riešiť nakoľko pri čakateľoch zaradených v bežnom poradovníku na pridelenie bytov sa často stávalo, že také byty odmietli, pretože na nich boli dlhy, ktoré bolo potrebné zaplatiť. B. boli tieto byty aj v neuspokojivom stave. Na výzvu popísala neuspokojivý stav, a to že sa jednalo o byty, v ktorých často neboli dvere, boli v nich porozbíjané okná, nachádzala sa v nich špina, prepálené gumolity, diery v stenách, chýbajúce umývadlá, batérie, vypínače, svetlá, kuchynské linky. N., že ona bola asi v štyroch takýchto bytoch po neplatičoch. U. situáciu sa preto rozhodli riešiť tým spôsobom, ktorý upravili v stanovách, že byt po neplatičovi dostane, resp. bude pridelený tomu, kto zaplatí dlhy na byte a zároveň si tento byt sfunkční. V. úprava bola odsúhlasená zhromaždením delegátov družstva ako jeho najvyšším orgánom. N., že sa jedná o ustanovenie článku XX ods. X stanov, ktoré upravuje prideľovanie bytov po neplatičoch. V. úprava, uviedla, že začala platiť buď v roku XXXX alebo v roku XXXX. V praxi to bolo tak, že si záujemcovia o pridelenie takého bytu podali žiadosť, v ktorej uviedli o koľko izbový byt majú záujem, zároveň mohli uviesť aj do akej výšky sú ochotní uhradiť dlhy na byte. Na otázku, či sa z týchto záujemcov zostavoval poradovník štatutárna zástupkyňa uviedla, že sa prihliadalo na to, kedy bola podaná žiadosť žiadateľa o pridelenie bytu, v ktorom roku a takisto aj na to, o koľko izbový byt mal žiadateľ záujem. Na otázku, či sa dodržiavalo takto stanovené poradie štatutárna zástupkyňa uviedla, že v praxi dochádzalo k tomu, že napr. záujemca o 1- izbový byt keď zistil, že na byte je veľmi veľký dlh, v ktorej výške dlh už on nemienil uhradiť, príp. keď zistil pri obhliadke bytu, že je vo veľmi užívania neschopnom stave, takýto byt odmietol, a preto byt potom nebol pridelený tomuto záujemcovi ale ďalšiemu. Na otázku, akým spôsobom sa zabezpečila resp. vybavila žiadosť záujemcu o byt po neplatičovi, ktorý predtým byt odmietol, štatutárna zástupkyňa uviedla, že tento čakal ďalej pretože sa nejednalo o štandardný spôsob. N., že sa jednalo o nie štandardný poradovník záujemcov o byty, ale o záujemcov takých, ktorí boli ochotní uhradiť dlh a dať byt do užívania schopného stavu. N., že dochádzalo k tomu, že niekto kto mal podanú staršiu žiadosť na družstve, odmietol ponúknutý byt preto mohlo sa stať, že byt bol potom ponúknutý čakateľovi s mladšou žiadosťou. Na otázku, či sa pri prideľovaní takýchto bytov po neplatičoch prihliadalo aj na záujemcov zapísaných v riadnom poradovníku štatutárna zástupkyňa uviedla, že družstvo nestavia byty už možno aj XX rokov a aj viac, t.j. družstvo prideľovalo len tie byty, keď zomrel nájomca bytu po ktorom neboli žiadni dedičia a len takýto byt sa pridelil riadne čakateľom podľa poradovníka. N., že žalovaný - družstvo oboznámilo všetkých vrátane čakateľov na byty zaradených v bežnom poradovníku o pridelenie bytu, s úpravou pridelenia bytu po neplatičoch, uviedla, že bola táto úprava zverejnená aj na webovej stránke družstva a každý záujemca sa mal možnosť s ňou oboznámiť. N., že bolo aj povinnosťou zhromaždenia delegátov informovať svojich členov v členskej samospráve o tom, čo sa na zhromaždení prejednalo a prijalo. Na otázku žalobcu štatutárna zástupkyňa žalovaného odpovedala, že poradovník žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičoch nemal nič spoločné s dĺžkou trvania členstva v bytovom družstve. Na otázku žalobcu, ktorý uviedol, že mal podanú žiadosť o pridelenie bytu po neplatičovi a nebol oslovený s ponukou na pridelenie takéhoto bytu štatutárna zástupkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí, žalobca bol v riadnom poradovníku a neozval sa, bol vyzvaný, že mu bude pridelený byt a na túto výzvu nereagoval. Na otázku žalobcu na základe akých kritérií boli konkrétnym ľuďom pridelené byty, štatutárna zástupkyňa uviedla, že hlavným kritériom podľa stanov bolo zaplatenie dlhu po neplatičovi a súhlas s pridelením bytu v takom stave, v akom byt bol. N., že hlavným kritériom boli teda finančné záujmy družstva. Y. zástupkyňa na otázku uviedla, že úprava o pridelení bytov po neplatičoch je naďalej obsiahnutá v stanovách žalovaného, ale žalovaný už nepostupuje podľa týchto ustanovení, pretože v súčasnej dobe sú už možné dražby bytov a keď sa byt vydraží, uviedla, že družstvo (žalovaný) získa väčší finančný obnos ako keď sa splatil len dlh za predmetný byt. N., že je povinnosťou žalovaného družstva hájiť finančné záujmy družstva. Na otázku žalobcu štatutárna zástupkyňa uviedla, že aj jej bol pridelený byt po neplatičovi a to v roku XXXX. N.,
že členkou družstva je asi od roku XXXX. B. o pridelenie bytu po neplatičovi si dala asi v roku XXXX a byt, uviedla, že jej bol pridelený asi po X rokoch. Na otázku žalobcu na základe akých kritérií štatutárnej zástupkyni bol pridelený byt odpovedala, že mala záujem o 1- izbový byt, čakala X rokov a po X rokoch bola vyzvaná a bol jej ponúknutý byt. N., že v byte neboli svetlá, dvere, bolo tam rozbité okno, byt bol odpojený od energií, v byte bolo rozbité jadro, prepálené podlahy, ktorý stav bytu zdôvodnila tým, že sa v byte zdržiavali bezdomovci. Na otázku žalobcu štatutárna zástupkyňa uviedla, že v prípade žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičovi sa nejednalo o poradovník, jednalo sa len o zoznam ľudí, ktorí žiadali o pridelenie takéhoto bytu. B. do tohto zoznamu bol každý, kto si podal žiadosť.
XX. Svedkyňa A.. H. F. vypovedala, že si v roku XXXX zháňala byt, pretože končila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania na V. univerzite a chcela pokračovať v štúdiu ďalej, zároveň sa jej v tom čase zdalo pôsobenie v F. výhodnejšie než v J.. N., že bola viac krát na bytovom družstve, t.j. u žalovaného, kde zisťovala, či je nejaká možnosť nadobudnúť byt a to ho odkúpiť alebo získať byt nejakým iným spôsobom. B. možnosti nielen na bytovom družstve u žalovaného, ale aj na iných bytových družstvách. N., že po nejakom čase, niekedy v apríli - máji, jej žalovaný ponúkol možnosť odkúpiť po neplatičoch. H. vedomosť, že sa nebude jednať o byt, ktorý by bol v užívania schopnom stave a zároveň uviedla, že bolo potrebné zaplatiť nedoplatky, ktoré po neplatičoch na predmetnom byte viazli. J. si, že dlhy zaplatila na viac krát, pretože boli tam rôzne položky a to, okrem iných, aj nedoplatky za energie. J. sumu, ktorú zaplatila, si nepamätala, uviedla však, že sa jednalo sa o dlh vo výške niekoľko sto tisíc korún. L., ktorý jej bol ponúknutý bol menší 3- izbový byt na R. ul. v F.. L. bol v pôvodnom stave a dosť zničený. J. svedkyne nebol obývateľný, bez predchádzajúcich zásahov z jej strany. Na podrobnosti si vzhľadom na odstup času nepamätala, avšak uviedla, že si zapamätala to, že jedna stena bytu bola celá namaľovaná čiernou farbou. V súčasnej dobe, svedkyňa uviedla, že už v predmetnom byte nebýva, pretože ho po určitom čase predala.
XX. Svedkyňa H.. C. H. vypovedala, že jej bol pridelený byt po neplatičovi, kedy presne, si už nepamätala. N. len, že to bolo dávno keďže bola tom čase študentkou vysokej školy. E. sa o X izbový byt, ktorý bol v dezolátnom stave. N., že všetko v byte, a to steny, boli zničené, bola vypnutá elektrina, plyn, byt nebol v užívania schopnom stave. F. chcela byt užívať, musela ho dostať do užívania schopného stavu. L. nutná úplne komplexná rekonštrukcia tohto bytu. L. zrekonštruoval jej otec. V byte spravila komplexnú rekonštrukciu a to urobila podlahy, stierky, elektrické rozvody, jednoducho všetko. N., že bolo potrebné zaplatiť dlh po neplatičoch a tiež dlh za média, ktoré boli odpojené. J. sa nepamätala, uviedla len, že sa mohlo jednať o dlh okolo sto tisíc korún. R. sa nepamätala, či bola členkou družstva. N., že žiadala o pridelenie bytu po neplatičovi.
XX. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané do času prvého rozhodnutia tunajšieho súdu v spore dňa X.X.XXXX, vyplynuli nasledovné skutkové okolnosti:
XX. Rozhodnutím o prijatí za člena R. II. F. zo dňa XX.X.XXXX bol žalobca na základe prihlášky, splnenia podmienok vstupu za člena a na základe uznesenia J. R. II. F. č. XXX/V/XX zo dňa XX.X.XXXX prijatý za člena družstva.
XX. Písomnými výzvami zo dňa XX.X.XXXX a následne z roku XXXX, pre potreby zostavovania poradovníkov na uvedené roky, bol žalobca vyzvaný žalovaným na záväzné vyjadrenie ohľadne zaradenia do poradovníka na pridelenie bytov, a to v ktorom roku bude mať záujem o pridelenie družstevného bytu a koľko izbového. Na tieto výzvy žalobca nereagoval. V súvislosti so spracovaním poradovníka na rok XXXX bol žalobca opätovne žalovaným vyzvaný, aby vrátil vyplnenú návratku, ktorou vyjadrí svoj záujem o zaradenie do poradovníka na rok XXXX, v ktorom uvedie zároveň koľko izbový byt požaduje prideliť. Na toto dožiadanie žalobca reagoval oznámením svojho záujmu o zaradenie do poradovníka na rok XXXX a o pridelenie X-izbovej bytovej jednotky.
XX. Písomne dňa XX.X.XXXX bol žalobca žalovaným predvolaný na bytové oddelenie vo veci pridelenia bytu. J. poznámky zapísanej na predmetnom predvolaní vedúcou bytového oddelenia pani R., sa žalobca na predvolanie žalovaného dostavil, zúčastnil sa obhliadky konkrétneho bytu za účasti prevádzkara a mal svoj záujem, príp. nezáujem oň oznámiť najneskôr v pondelok. J. zapísaného sa však žalobca žalovanému vôbec neohlásil.
XX. Dožiadaním zo dňa X.X.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že v družstve v súčasnej dobe neprebieha výstavba nových bytov a ani perspektívne družstvo neuvažuje s novou výstavbou a zo starého bytového fondu sa neuvoľňujú takmer žiadne byty, z čoho vyplýva, že žalovaný nemôže uspokojiť bytovú potrebu svojich členov - čakateľov. J. požiadal žalobcu o vyjadrenie, či má záujem aj naďalej zostať členom - čakateľom alebo či žiada zrušiť svoje členstvo s tým, že mu družstvo vráti základný členský vklad vo výške X.XXX,- Sk. B. na toto dožiadanie nereagoval a návratku žalovanému nevrátil.
XX. Listom zo dňa X.X.XXXX, doručeným žalovanému dňa X.X.XXXX žalobca požiadal o poskytnutie bytu po neplatičovi. N., že je členom družstva od XX.X.XXXX a podľa jeho vedomostí má družstvo veľa neplatičov. Na základe toho žalobca následne vyplnil „B. o pridelenie bytu mimo poradovníka“, tlačivo vyhotovené žalovaným. V. ako člen družstva požiadal v zmysle článku XX ods. X R. družstva o pridelenie X-izbovného bytu po neplatičovi a zaviazal sa ku dňu pridelenia tohto bytu uhradiť družstvu všetky pohľadávky evidované na byte. B. súhlasil s tým, že uvedenie bytu do užívania schopného stavu zabezpečí na vlastné náklady. B. prehlásil, že pre daného neplatiča je schopný zabezpečiť náhradný byt. Y. žiadosť bola žalovanému doručená dňa XX.X.XXXX.
XX. Z predloženej U. žiadostí o pridelenie bytov po neplatičoch vyplýva, že žiadosť žalobcu je v tejto evidencii evidovaná pod poradovým číslom XX s tým, že žalovanému došla dňa XX.X.XXXX a žalobca ako člen družstva od roku XXXX, žiada o pridelenie X-izbového bytu.
XX. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) na základe výzvy/dožiadania žalovaný oznámil, že od roku XXXX nerealizuje prideľovanie družstevných bytov podľa poradovníka vzhľadom na to, že po zmene spoločenských a ekonomických pomerov po roku XXXX sa nerealizovala výstavba družstevných bytov. Po roku XXXX, od účinnosti zák. č. XXX/XX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, značne sa znížil počet družstevných bytov na pridelenie. J. zoznam XX družstevných bytov, ktoré boli pridelené na základe právoplatných súdnych rozsudkov, ktoré ho zaväzovali zabezpečiť neplatičom ako formu bytovej náhrady náhradné byty určené súdom. B. uviedol, že predstavenstvo družstva prideľovalo byty po neplatičoch v súlade so zásadami prideľovania bytov po neplatičoch, ktoré schválilo predstavenstvo uznesením č. XX/II/XX/F zo dňa X.X.XXXX. J. označených zásad uchádzač o takýto byt, bez ohľadu na členstvo v bytovom družstve, mal spĺňať tri podmienky:
- uhradiť družstvu k termínu pridelenia bytu družstvom vyčíslené pohľadávky,
- uviesť obvykle mimoriadne zdevastovaný byt do užívaniaschopného stavu s vykonaním všetkých opráv a údržby na vlastné náklady a
- uchádzač mal ponúknuť náhradný byt alebo náhradné ubytovanie so špecifikáciou a preukázaním písomných dokumentov. B. uviedol, že podľa rozsudkov súdov bol povinný zabezpečiť neplatičom náhradné byty, ktoré získaval v podstate z dvoch zdrojov: E. viedol evidenciu žiadateľov, ktorí sa uchádzali o pridelenie bytov mimo poradovníka po neplatičoch a títo priamo do písomnej žiadosti ponúkli svoj družstevný byt, ktorý riadne užívali a platili, ale im z nejakých príčin nevyhovoval a takto ponúknutý byt predstavenstvo pridelilo neplatičovi ako náhradný a po vyprataní bytu exekútorský úrad presťahoval neplatiča do tohto bytu a vyprataný byt neplatiča bol pridelený uvedenému žiadateľovi mimo poradovníka, t.j. prakticky sa jednalo o výmenu bytov platič - neplatič, alebo druhým zdrojom boli byty, pri ktorých neplatič bol povinný vypratať byt, ale žalovaný bol súdom zaviazaný na poskytnutie len náhradného ubytovania. B. uviedol, že do takto uvoľneného bytu bol nútený nasťahovať ďalšieho neplatiča. B. uviedol, že po novelizácii S. zákonníka zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bol už v menšej miere zaväzovaný súdnymi rozhodnutiami poskytovať neplatičom náhradné byty, predstavenstvo preto naďalej prideľovalo byty v súlade s prijatými zásadami, ale už bez podmienky zabezpečenia náhradného bytu pre neplatiča, t.j. za predpokladu úhrady všetkých pozdĺžností, ktorými bol byt zaťažený podľa stavu v účtovnej evidencii a opravy zdevastovaného bytu do užívaniaschopného stavu na vlastné náklady. J. zoznam XX družstevných bytov, ktoré boli takto pridelené za obdobie od roku XXXX do roku XXXX. J. na to, že sa jednalo o pridelené X-izbové, X,X-izbové a X-izbové byty, pričom žalobca vo svojej žiadosti žiadal o pridelenie X-izbového bytu po neplatičovi a takýmto bytom žalovaný nedisponoval a preto ho nemohol žalobcovi ani prideliť.
XX. Na zasadnutí J. R. II. F. dňa X.X.XXXX bolo prijaté N. č. XX/II/XX/F, ktorým predstavenstvo schválilo F. riešenia prideľovania náhradných bytov pre neplatičov. J. N. je zaznamenané v B. zo zasadnutia predstavenstva.
XX. Podľa F. riešenia prideľovania náhradných bytov pre neplatičov sa jedná o prideľovanie bytov mimo poradovníka v súlade s článkom XX ods. X a ods. X R. družstva. L. prideľuje predstavenstvo družstva na základe odporučenia bytovej komisie pri J. R. II. F.. L. sa prideľujú pre žiadateľov, ktorí predložili žiadosť o pridelenie bytu mimo poradovníka po neplatičoch. B. môžu byť fyzické osoby, zamestnanci družstva, funkcionári družstva. B. nemusí byť členom družstva. U. žiadostí a jej aktualizáciu každoročne zabezpečuje bytové oddelenie družstva. F. pre pridelenie bytu: 1. žiadateľ uhradí k termínu pridelenia bytu družstvom vyčíslené pohľadávky, 2. žiadateľ uvedie byt do užívaniaschopného stavu s vykonaním všetkých opráv a údržby na vlastné náklady a 3. žiadateľ zabezpečí pre neplatiča náhradný byt alebo náhradné ubytovanie.
XX. Podľa čl. X ods. X R. R. bytového družstva II. F. v platnom znení (v ďalšom len „R.“), družstvo je dobrovoľným spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktorého hlavným poslaním je hospodáriť s bytmi, spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami obstarávať byty a zároveň vykonávať správu bytových domov, v ktorých sa nachádzajú byty vo vlastníctve občanov alebo fyzických a právnických osôb na základe zmluvy o výkone správy. J. čl. XX písm. E. veta prvá R., člen družstva má právo najmä na pridelenie konkrétne určeného bytu, ak na výzvu družstva zaplatí členský podiel vo výške a v lehote určenej družstvom. J. čl. XX písm. F. R., člen družstva má právo najmä na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného príslušným orgánom družstva, prevodu členských práv a povinností, alebo ich časti na základe dohody o výmene bytu. J. čl. XX písm. F. R., člen družstva je povinný najmä uzavrieť s družstvom nájomnú zmluvu o nájme bytu, ktorý je spôsobilý na užívanie v lehote určenej družstvom, alebo uhradiť družstvu ujmu, ktorá mu vznikla oneskorením prevzatia bytu. J. čl. XX R., družstvo prideľuje byty svojim členom na základe poradovníkov, podľa dĺžky členstva. J. čl. XX ods. X R., byty prideľuje predstavenstvo členom podľa ich poradia v poradovníku, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak. J. čl. XX ods. X R., predstavenstvo môže prideliť byt mimo poradovníka v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä z dôvodov dôležitých potrieb bytového družstva. K. je možné takto prideliť iba jeden byt. J. čl. XX ods. X R., mimo poradovníka pridelí predstavenstvo uvoľnený byt po neplatičovi, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu o vyprataní bytu. L. pridelí predstavenstvo so zreteľom na uspokojenie pohľadávok evidovaných na byte k termínu pridelenia nového bytu v súlade s príslušnými ustanoveniami S. zákonníka. J. čl. XX ods. X R., zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, kde uplatňujú členovia svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosti družstva a jeho orgánov. B. delegátov plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze. J. čl. XX ods. X písm. A. R., do výlučnej právomoci B. delegátov patrí prijímať a meniť R. družstva, volebný a rokovací poriadok. J. čl. XX veta prvá R., na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia B. delegátov, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo R. družstva.
XX. Svedkyňa A.. V. F., vykonávajúca funkciu predsedníčky kontrolnej komisie R. II. F. uviedla, že zo svojej účasti na predstavenstve má vedomosť o prijatej F. riešenia prideľovania náhradných bytov pre neplatičov. N., že o prideľovaní bytov v bytovom družstve rozhoduje predstavenstvo na základe návrhov bytovej komisie. B. uviedla, pokiaľ sa jedná o ustanovenie článku XX ods. X R. R. II. F., že toto ustanovenie ako súčasť R. bolo prijaté najvyšším orgánom družstva, ktorým je zhromaždenie delegátov, a na základe takéhoto schválenia stalo sa súčasťou R..
XX. Svedok A.. H. L. ako predseda bytovej komisie pôsobiacej pri R. II. F. uviedol, že v roku XXXX bola prijatá F. prideľovania náhradných bytov pre neplatičov, na základe ktorej sa prideľovali byty po neplatičoch žiadateľom o takéto byty. L. vyhotovovaný zoznam žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičoch, ktorý zoznam vyhotovovalo bytové oddelenie v spolupráci s bytovou komisiou. F. postup pri pridelení bytu bol taký, že keď sa uvoľnil nejaký byt na základe súdneho rozhodnutia, oslovil sa prvý žiadateľ v poradí podľa zoznamu, ktorému sa oznámilo aký je na predmetnom byte dlh, bol vyzvaný, aby si byt obhliadol, aby videl v akom je stave a zároveň bol oboznámený s výškou pravidelných
mesačných platieb a na základe toho sa mal vyjadriť či má alebo nemá záujem o pridelenie tohto bytu. U. žiadostí o pridelenie bytu po neplatičoch sa upravovala 1- krát ročne tak, že žiadatelia, ktorých žiadosť bola vybavená pridelením bytu sa z evidencie vyradili a poradie ostatných žiadateľov sa upravilo. R. uviedol, že podstatným kritériom pre zaradenie žiadateľa do poradia do U. žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičoch bol dátum, kedy žiadosť žiadateľa bola družstvu doručená, t.j. nebolo kritériom to, či sa jedná o člena alebo nečlena družstva. R. zároveň potvrdil, že mimo U. žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičoch sa prideľovali byty výnimočne aj zamestnancom, prípadne funkcionárom žalovaného a to na základe F. zmluvy R. II. F. a taktiež podľa článku XX bod X R. R. II. F. a to maximálne jeden takýto byt ročne. N., že bytová komisia je poradným orgánom predstavenstva, zasadá jeden krát mesačne, zo zasadnutí vyhotovuje zápisnice, v ktorej uvádza svoje odporučenia pre predstavenstvo a predstavenstvo na následných svojich zasadnutiach rozhoduje o pridelení bytov.
XX. Svedok A.. K. J. uviedol, že bol členom družstva od roku XXXX až do roku XXXX, kedy na základe ponuky žalovaného na zrušenie svojho členstva v družstve a vrátenie základného členského vkladu, a to najmä v súvislosti s tým, že žalovaný, t.j. družstvo už výstavbu nových bytov nezabezpečuje, dohodou členstvo ukončil. J., že požiadal osobitnou žiadosťou aj o pridelenie bytu mimo poradovníka po neplatičovi, a to dňa XX.X.XXXX. N., že žiaden byt po neplatičovi na pridelenie mu nebol ponúknutý.
XX. Štatutárny zástupca žalovaného, člen predstavenstva A.. Y. H. uviedol, že v súvislosti so zmenenými spoločensko-ekonomickými pomermi, keď sa začala vytvárať skupina neplatičov nájomného a úhrad za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytov, vznikajúca situácia vyžadovala riešenie a preto žalovaný prijal F. prideľovania bytov po neplatičoch, ktorá v družstve platí doposiaľ. F. bola založená na tom, že záujemca o pridelenie bytu po neplatičovi musel ponúknuť náhradný byt alebo ubytovanie, musel súhlasiť so stavom bytu po neplatičovi takom, v akom stave sa byť nachádzal (pričom sa väčšinou jednalo o zdevastované byty) a zároveň záujemca musel súhlasiť s tým, že ku dňu pridelenia takéhoto bytu uhradí celý dlh, ktorý na byte viazol. Y. zástupca uviedol, že členovia družstva v tom čase neboli väčšinou ochotní pristúpiť na prvú podmienku F. t.j. ponúknuť náhradný byt a zároveň ani na ďalšiu, a to zaplatiť dlh. B. z toho dôvodu umožnil nadobúdať takéto byty aj nečlenom družstva, a to takým žiadateľom, ktorí so stanovenými kritériami súhlasili. L. družstvo viedlo U. žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičovi, pričom pre zaradenie do poradia bolo podstatné to, kedy žiadosť na družstvo došla, nezohľadňovala sa, resp. neprihliadalo sa na tú skutočnosť či žiadateľ bol alebo nebol členom družstva. J. sa jedná o žalobcu, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca splnil podmienky pre vznik členstva a stal sa členom družstva a má právo na pridelenie družstevného bytu a je tzv. čakateľom na pridelenie družstevného bytu. N. však, že nikde v R. družstva nie je zakotvené právo na pridelenie bytu po neplatičoch. J. sa jedná o povinnosť družstva prideliť členovi družstva nájomný byt, žalovaný je povinný prideliť nájomný byt v riadnom stave. L. po neplatičoch sú úplne inou technicko-ekonomickou kategóriou bytov. J. takéhoto bytu v zmysle R. riadnemu členovi družstva a čakateľovi na pridelenie družstevného bytu preto neprichádza do úvahy. Y. zástupca uviedol, že práve aj z tohto dôvodu, keďže neprebiehala výstavba ďalších bytov riešili tzv. čakajúcich členov družstva tým spôsobom, že ich oslovovali s možnosťou dohodou ukončiť členstvo a vyplatiť im vložený základný členský vklad
XX. Podľa ust. § 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (C. zákon), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
XX. Ustanovenie § 1 C. zákona ustanovuje predmet úpravy, ktorým je úprava zásady rovnakého zaobchádzania, najmä povinnosť dodržiavať túto zásadu v zákonom ustanovených oblastiach (§ 3, § 4 a X). Ak dôjde k porušeniu alebo nedodržaniu tejto zásady, zákon ustanovuje prostriedok právnej ochrany, ktorým je návrh na súd vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 8)
XX. Podľa ust. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. C. zákona, v znení platnom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. v čase kedy malo dochádzať k diskriminácii žalobcu, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.
XX. Podľa ust. § 3 ods. X C. zákona ( v znení platnom v rozhodnom období, t.j. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX), štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak by v konkrétnom prípade jej dodržanie bolo alebo mohlo byť v rozpore s opatreniami ustanovenými osobitnými predpismi, 1) potrebnými na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, predchádzanie protiprávnej činnosti, zabezpečenie ochrany zdravia alebo ochrany práv, právom chránených záujmov a slobôd osôb.
XX. N. § 2 a § 3 C. zákona predstavujú všeobecné ustanovenia tohto zákona. Ustanovenia § 2 definuje základné pojmy, ktoré sa v tomto zákone a aj v osobitných zákonoch používajú. S. X konkretizuje, v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. E. ide o zákaz diskriminácie a požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. K. sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou. J. prijímať tieto opatrenia je však limitovaná v konkrétnych situáciách najmä finančnými a technickými, ale aj inými možnosťami povinnej osoby. J. pojmom diskriminácia sa rozumie tak priama diskriminácia, ako aj nepriama diskriminácia a obťažovanie. Za diskrimináciu sa však považujú aj pokyn, nabádanie k diskriminácii a neoprávnený postih.
XX. V § 3 odseku X C. zákona sa ukladá povinnosť v súlade s týmto zákonom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. V. povinnosť sa vzťahuje na všetkých, s výnimkou situácií, kedy by dodržanie tejto zásady mohlo viesť, alebo viedlo k ohrozeniu či zmareniu výkonu opatrení na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, či zdravia a ochrany práv a slobôd osôb. A. vždy o opatrenia a činnosti prijímané a vykonávané na základe ustanovení osobitných predpisov.
XX. § 3 odsek X v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a X a následne § 3 odsek X predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. V. zákon predstavuje všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. F. právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch, týkajúcich sa oblastí právnych vzťahov podľa § 5 a 6. V. osobitné zákony ustanovujú vznik, trvanie, zánik a obsah jednotlivých práv a povinností, ktoré sa musia vykonávať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. K. osobitné predpisy ustanovujú okruh právnych subjektov, ktorým vznikajú práva a povinnosti v súvislosti s dodržiavaním tejto zásady.
XX. Odsek X § 3 ustanovuje, že osobitné predpisy sa použijú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania len vtedy, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. A. o vyjadrenie toho, že tento zákon predstavuje tzv. minimálny štandard v určitých oblastiach, ktorý môžu osobitné zákony rozšíriť, ale nie zúžiť.
XX. Podľa ust. § 5 ods. X C. zákona (v znení platnom v rozhodnom období), v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov, služieb a vzdelávania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.
XX. Podľa ust. § 5 ods. X písm. d/ C. zákona (v znení platnom v rozhodnom období), zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku X sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi. 7)
XX. Paragraf X C. zákona reaguje na úpravu v R. K. XXXX/XX/ES z XX. júna XXXX, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. N. zákaz diskriminácie z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tovarov a služieb, a to tak pokiaľ ide o prístup k nim ako aj o ich samotné poskytovanie.
XX. Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie podľa tohto paragrafu vzťahuje sú bližšie špecifikované v odseku 2. J. a prístup k tovarom a službám, vrátane bývania zahŕňa tovary a služby, ktoré sú poskytované všetkým, teda verejnosti, v rámci podnikania. Do tejto oblasti nepatria súkromnoprávne vzťahy spojené s výkonom práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva mimo podnikania.
XX. Po vrátení veci odvolacím súdom späť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie tunajší súd sa zameral podľa toho, ako žalobca po vrátení časovo vymedzil, že dochádzalo k jeho diskriminácii, na okolnosti prideľovania bytov po neplatičoch žalovaným od 1. júla XXXX kedy nadobudol účinnosť antidiskriminačný zákon, keďže podľa tvrdení žalobcu k jeho diskriminácii dochádzalo od uvedeného dňa. G. jeho diskriminácie, podľa žalobcu malo byť to, že žalovaný nezohľadňoval starých členov družstva a prijímal nových členov a im prideľoval byty bez akýchkoľvek kritérií.
XX. V konaní vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, že žalovaný pri prideľovaní bytov po neplatičoch (bytov nachádzajúcich sa v dezolátnom a neužívaniaschopnom stave) by bol postupoval tým spôsobom, aby kritériom na pridelenie takého bytu bolo to, či je žiadateľ o taký byt členom alebo nečlenom družstva, resp. či je dlhodobým alebo krátkodobým členom družstva. C. uplatňovanie a ani existenciu žiadneho takého kritéria „člen družstva - nečlen družstva“ žalovaným, resp. u žalovaného pri prideľovaní bytov po neplatičoch súd nezistil. F. prideľovania bytov po neplatičoch vychádzali z filozofie žalovaným prijatej F. prideľovania náhradných bytov pre neplatičov a následne boli premietnuté a zakotvené do stanov bytového družstva (žalovaného). L. prijaté najvyšším orgánom družstva - zhromaždením delegátov, ktoré takú zmenu stanov odsúhlasilo. J. prijatej koncepcie a podľa čl. XX ods. X stanov sa uvoľnené byty po neplatičoch (na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu o vyprataní bytu) prideľovali mimo poradovníka osobám, ktoré o pridelenie takéhoto bytu (po neplatičovi) požiadali, t.j. bez ohľadu na členstvo v družstve, a súhlasili jednak zaplatiť dlh, ktorý na byte po jeho predchádzajúcich nájomcoch - neplatičoch viazol a jednak prevziať tento byt v stave, v akom sa nachádzal. B. viedol evidenciu žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičovi, do ktorej žiadateľov zapisoval podľa dátumu podania žiadosti a podľa toho o koľko izbový byt požiadali. E. sa o evidenciu odlišnú od poradovníka na pridelenie družstevného bytu členov družstva. Aj žalobca podaním žiadosti dňa X.X.XXXX požiadal o pridelenie X-izbového bytu po neplatičovi a bol zaradený do evidencie žalovaného. L. mu pridelený nebol. B. v tom, súčasne tvrdiac, že boli byty pridelené nečlenom družstva, videl svoju diskrimináciu.
XX. Žalovaný o.i. uviedol aj že žalobcovi byt po neplatičovi ponúkol v r. XXXX, žalobca byt bol aj ohliadnuť, ale po obhliadke bytu svoj záujem oň nepotvrdil, keď na ponuku vôbec nedal žiadne stanovisko. Je potrebné v tejto súvislosti povedať, že to bolo ešte pred prijatím koncepcie, zmenou stanov a vytvorením evidencie žiadateľov o pridelenie bytu po neplatičovi (t.j. nejednalo sa ani o pridelenie bytu mimo poradovníka). B. však bol riadne ponúknutý X-izbový byt o pridelenie akého prejavil ako člen družstva záujem.
XX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nečlenom družstva boli prideľované len byty po neplatičoch. Zo všetkých predložených záznamov o technickom stave odovzdaných bytov po neplatičoch vyplynulo, že tieto byty boli v opotrebenom až dezolátnom stave vyžadujúcom pred ich ďalším užívaním komplexnú rekonštrukciu. J. to aj svedecké výpovede všetkých vypočutých svedkov, že im pridelené byty po neplatičoch boli zdevastované byty v stave, ktorý v čase po ich pridelení neumožňoval bez rekonštrukcie a opráv ich užívanie na bývanie a svedkovia ak prenajatý byt chceli užívať, museli ho najskôr na vlastné náklady uviesť do užívaniaschopného stavu. S. toho každý z nich vypovedal, že na vyrovnanie dlhov viaznucich na pridelenom byte zaplatil rádovo niekoľko stotisíc korún. B. nepreukázal, že by bol nečlenom družstva pridelený byt v riadnom užívaniaschopnom stave. X. žalobcu, že tieto byty (aj napriek ich neužívaniaschopnému stavu) nestratili charakter bytu, pretože o tom nerozhodol stavebný úrad, mal súd pre tento prípad za právne irelevantné. H. za dostatočne preukázané svedeckými výpoveďami jednotlivých svedkov v akom stave im pridelené byty pri ich pridelení boli (porozbíjané okná, dvere, špinavé a plesnivé steny, príp. postrhávané tapety, poškodené podlahy, chýbajúce zariadenie bytu - umývadlá, toaletné misy, kuchynské linky ...)
XX. Byt pridelený do nájmu podľa ustanovení S.. zák. musí byť bytom užívania schopným. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že byty, ktoré im boli pridelené, boli byty po neplatičoch, ktoré v žiadnom prípade neboli bytmi v užívaniaschopnom stave a teda nemohli byť spôsobilým predmetom ich prenájmu žalovaným ako prenajímateľom členom družstva - záujemcom o nájom bytu. J. prenájmom bolo potrebné uviesť ich do riadneho užívaniaschopného stavu, čo žalovaný mohol zrealizovať len na vlastný účet a teda aj účet všetkých členov družstva. J. žalovaný z dôvodov ekonomických (aby byty neuvádzal do riadneho stavu na účet všetkých členov družstva a aby družstvu nezostal neuhradený dlh po neplatičovi, ktorý neplatič reálne by tento dlh nebol nikdy splatil, resp. určite nie v dohľadnej
dobe) prijal koncepciu nakladania s takýmito bytmi, prijal zmenu stanov a vytvoril osobitnú evidenciu záujemcov o pridelenie takého bytu, vyplynulo to z výpovedí štatutárnych zástupcov žalovaného A.. H. a J.. R.. J. s takými bytmi družstvo (žalovaný) nakladalo podľa čl. XX.X. R., v tzv. osobitnom režime. E. sa o postup v súlade so stanovami družstva a odsúhlasený jeho najvyšším orgánom. Je potrebné mať na zreteli, že družstvo je predovšetkým podnikateľským subjektom (§221 S. zákonníka) a v súlade s takýmto poňatím družstva musí sa na trhu správať najmä ekonomicky.
XX. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná obrana žalovaného, že kritériom pre prideľovanie bytov po neplatičoch nebolo to, či žiadateľ o pridelenie takéhoto bytu bol alebo nebol členom družstva (keďže žalovaný aj viedol osobitnú evidenciu týchto žiadateľov bez ohľadu na členstvo v družstve), ale kritériom bolo to, či žiadateľ zaplatil všetky dlhy viažuce sa na tento byt a súhlasil s tým, aby mu družstvo (žalovaný) pridelilo byt, ktorý nebol v užívaniaschopnom stave. V. potvrdili výpovede všetkých svedkov.
XX. T.j. súd nemal preukázané, že by žalovaný pri prideľovaní bytov po neplatičoch bol diskriminoval žalobcu z dôvodu, že bol členom družstva oproti nečlenom, pretože to, či bol žiadateľ o taký byt dlhoročným členom družstva alebo členom nebol, nebolo významné pri postupe prideľovania bytov po neplatičoch. X. sa stal členom družstva s splnil všetky s tým súvisiace povinnosti pri pridelení bytu. E. sa o osobitný režim, postup podľa čl. XX.X. R. družstva. V konaní neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia žalobcu, že žalovaný prideľoval byty bez akýchkoľvek kritérií, ľubovoľne len podľa svojej vôle, resp. podľa žalobcu uprednostňoval svojich príbuzných a známych. F. už boli uvedené, boli dané, súd ich mal preukázané. J. sa týka uprednostňovania príbuzných a známych, žalovaný ako právnická osoba ani žiadnych príbuzných nemá, ale nebolo preukázané ani akékoľvek uprednostňovanie známych. B. uviedol počas konania nie celkom konkrétne tvrdenie o pridelení bytov šoférom družstva. X. však uvedené žiadne konkrétnosti, či sa malo jednať o pridelenie bytu, príp. bytov po neplatičoch a kedy. Z bytov pridelených vo vymedzenom období, v ktorom malo dôjsť k diskriminácii žalovaného, žiaden zo svedkov, ktorým boli vo vymedzenom období byty pridelené, nebol zamestnancom žalovaného. Z výpovedí jednotlivých svedkov však vyplynulo, že sa aktívne zaujímali (telefonovali žalovanému, osobne sa zaujímali) v r. XXXX o pridelenie bytu po neplatičovi, chcejúc riešiť svoju bytovú otázku. E. svedkyňa J.. R., ktorej bol pridelený byt po neplatičovi bola členkou predstavenstva žalovaného, ktorej bol pridelený X-izbový byt asi po siedmych rokoch od podania žiadosti v r. XXXX, t.z. rok XXXX. F. jej bol pridelený X-izbový byt, nemohla byť uprednostnená pred žalobcom, keďže žalobca žiadal o pridelenie bytu po neplatičovi X-izbového. B. nebol bytom X-izbovým o aký mal záujem žalobca, ani jeden z bytov, ktoré boli pridelené vo vymedzenom období od X.X.XXXX, a teda ani ich pridelením nemohlo dôjsť k uprednostneniu tých, ktorým boli pridelené, pred žalobcom. S. toho (čl. XX ods. X stanov) určitá výnimka pri prideľovaní bytov bola zakotvená aj v čl. XX ods. X stanov a predstavenstvo mohlo prideliť byt mimo poradovníka v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä z dôvodov dôležitých potrieb bytového družstva. K. bolo možné takto prideliť iba jeden byt. V konaní však ani nebol preukázaný postup žalovaného podľa tohto ustanovenia, aby nekonkrétne tvrdenie žalobcu mohlo byť pravdivé.
XX. Aj keď žalobca mal za to, že antidiskriminačným zákonom v jeho pôvodnom znení, tak ako zákon nadobudol účinnosť dňa X. júla XXXX, bola zakázaná diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, poukazujúc pri tom na znenie § X ods. X antidiskriminačného zákona, súd sa s jeho názorom nestotožnil. N. § 2 antidiskriminačného zákona je jeho všeobecným ustanovením, ktoré vymedzuje základné pojmy, ustanovenie § 3 odsek 1 v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a X a následne § 3 odsek 2 antidiskriminačného zákona predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. C. zákon neupravuje zásadu rovnakého zaobchádzania všeobecne, vo všetkých oblastiach spoločenského života, ale zameriava sa len na oblasti v zákone priamo stanovené a len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (jedná sa vo vzťahu antidiskriminačného zákona a osobitných zákonov, na ktoré odkazuje, o vzťah lex generali k lex specialis).
XX. J. ust. § 685 ods. X S.. zák., nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
XX. Pokiaľ sa jedná o právo žalobcu - člena bytového družstva na pridelenie bytu, súd zistil, že: Podľa čl. XX ods. X písm E. a F. R., žalobca ako člen družstva má právo na pridelenie konkrétne určeného bytu, ak na výzvu družstva zaplatí členský podiel a na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu. B. podľa čl. XX ods. X písm. F. R., je povinný
uzavrieť s družstvom nájomnú zmluvu o nájme bytu, ktorý je spôsobilý na užívanie. J. čl. XX R., družstvo prideľuje byty svojim členom na základe poradovníkov, podľa dĺžky členstva. J. čl. XX ods. X R., predstavenstvo môže prideliť byt mimo poradovníka v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä z dôvodov dôležitých potrieb bytového družstva; ročne je možné takto prideliť iba jeden byt. J. čl. XX ods. X R., mimo poradovníka pridelí predstavenstvo uvoľnený byt po neplatičovi, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu o vyprataní bytu a to so zreteľom na uspokojenie pohľadávok evidovaných na byte k termínu pridelenia nového bytu. V prípade prideľovania bytov po neplatičoch jedná sa v súlade s uvedeným čl. XX ods. X R. o prideľovanie bytov mimo poradovníka.
XX. Výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného A.. Y. H. bolo zdôraznené, že v prípade bytov po neplatičoch sa jedná o úplne inú technicko - ekonomickú kategóriu bytov (zdevastovaných a s vysokým dlhom nájomcov - neplatičov za užívanie bytu), nespĺňajúcu atribúty bytu, na pridelenie akého a následné uzavretie zmluvy o nájme akého vzniká právo členovi družstva po zaplatení členského podielu. J. na to, že pridelením takého bytu po neplatičovi, v stave v akom sa byt nachádza, členovi družstva po zaplatení členského podielu by dochádzalo zo strany družstva porušovaniu R., keďže člen družstva je povinný uzavrieť nájomnú zmluvu len na byt, ktorý je spôsobilý na užívanie.
XX. Napokon podľa zistení súdu, zo žiadneho ustanovenia R., ako základného dokumentu žalovaného, nevyplýva pre žalovaného povinnosť prideliť žalobcovi byt, hoci podľa ust. čl. XX ods. X písm. E. a F. má žalovaný po zaplatení členského podielu právo na pridelenie určitého konkrétneho bytu a na následné uzavretie nájomnej zmluvy na tento byt. X. preto v danom prípade k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania aj z dôvodu, že uvedená zásada sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi a žalobca neuviedol a ani nepreukázal, že by bolo ustanovené osobitným zákonom právo člena bytového družstva na pridelenie bytu po neplatičovi.
XX. Nedá sa opomenúť ani ďalšia skutočnosť a to, že žalobca bol členom družstva, ktoré v zmysle ust. XXX ods. X S. zákonníka, je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. J. ust. XXX ods. X vety prvá, druhá a tretia S. zákonníka, členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. E. výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. F. člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Y. vzťah družstva - žalovaného a jeho člena
- žalobcu je preto sa riadil podľa S. zákonníka a stanovami družstva. J. ust. § X42 veta prvá ods. 2 S. zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. F. prideľovania náhradných bytov pre neplatičov a v dôsledku toho zmena stanov, konkrétne doplnenie odseku X do čl. XX stanov boli prijaté najvyšším orgánom družstva, ale žalobca ako člen družstva nenapadol návrhom na súde neplatnosť prijatého uznesenia, ale až v tunajšom konaní tvrdí, že samotná prijatá koncepcia je diskriminujúca....
XX. V priamom rozpore s ust. § 22X ods. X S. zákonníka je aj žalobný petit formulovaný žalobcom. S poukázaním na vyššiecitované ustanovenie §221 ods. 1 S. zákonníka o právnom postavení družstva ako spoločenstva neuzavretého počtu osôb založeného za účelom podnikania, bolo by v rozpore so zákonom, ak by súd (ak by aj mal zistené podmienky diskriminácie žalobcu) vyhovel petitu žalobcu, ktorým žiadal zakázať žalovanému prijímať nových členov až do uspokojenia doterajších členov družstva (zrejme ich bytových potrieb), keď ani S. zákonník a ani stanovy neurčujú povinnosť žalovanému prideliť svojmu členovi byt.
XX. V súvislosti s doplnením dokazovania dal žalobca rozsiahle stanovisko (č.l. XXX-XXX spisu), v ktorom sčasti uviedol už tie svoje tvrdenia a ich právne hodnotenie, ktoré boli už známe z doterajšieho priebehu konania, sčasti uviedol rôzne teoreticko-právne názory ohľadne diskriminácie a zároveň sčasti tieto názory žalobca aplikoval na tunajšiu jeho vec. V časti V. označil postup žalovaného pri prideľovaní bytov za výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi s odôvodnením, že prideľoval byty bez jasných kritérií. V čase v ktorom žalobca vymedzil, že dochádzalo k jeho diskriminácii, antidiskriminačný zákon v § 2 ods. X definujúc základné svoje pojmy o.i. konkretizoval, že obsahom zásady rovnakého zaobchádzania je aj požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. R. už vyššie odôvodnil, že žalovaný nepostupoval bez akýchkoľvek kritérií pri prideľovaní bytov po neplatičoch a ani tento postup žalovaného nebol v rozpore s dobrými mravmi (postupoval podľa schválených pravidiel a teda nie na úkor iných osôb). V časti VI. sa vyjadril k zákazu diskriminácie podľa čl. XX U. dohovoru o ľudských právach. V. článok sa nemá aplikovať samostatne, ale len v spojení
s právami a slobodami priznanými týmto G.. B. tvrdil, že „podozrenie spadá na článok X článku X J. č. X k G.“. B. sa s presným znením článku XProtokolu k G. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (z XX. marca XXXX) pojednávajúcom o ochrane majetku, súd tvrdenie žalobcu nemal za dôvodné. V časti Y.. uviedol, že samotná koncepcia prideľovania bytov po neplatičoch bola diskriminujúca, dôvodiac, že žalovaný pri prideľovaní bytov po neplatičoch, ktoré tvrdil žalobca , že prideľoval bez akýchkoľvek kritérií zvýhodnil určité osoby, pričom nepristúpil odlišne k dlhodobým členom družstva, ktorí už mali právo na pridelenie bytu zakotvené v stanovách, označil to za svojvôľu. Ku kritériám prideľovania bytov po neplatičoch, spôsobu ich prijatia a dôvodom ich prijatia ako aj k spôsobu ich uplatňovania sa už súd vyššie vyjadril. X. preukázané, že by išlo o svojvôľu žalovaného. V časti Y.. žalobca sa vyjadril k diskriminácii na základe iného než kvalifikovaného kritéria zakázaného ústavou odkazujúc zároveň na čl. XX ods. X ústavy. J. svoju situáciu testu uplatňovanému v rozhodovacej praxi U. so závermi, že pri prideľovaní bytov došlo k jeho vyčleneniu v porovnateľnej situácii, byty žalovaný prideľoval podľa neospravedlniteľného kritéria - podľa známosti, došlo k jeho vyčleneniu keďže mu byt nebol pridelený a toto rozdielne zaobchádzanie nemožno ospravedlniť. B. však neuviedol žiadne iné kvalifikované kritérium (než uvedené v čl. XX ods. X ústavy) jeho diskriminácie a ani sa nezaoberal tým, že právo na pridelenie bytu nie je obsahom základných práv a slobôd vymedzených v druhej hlave I. SR. R. sa nemohol preto stotožniť s jeho tvrdením, že došlo k porušeniu článku XX ods. X ústavy. V časti IX. žalobca sa vyjadril k otázke (ne)užívaniachopnosti bytov, ku ktorej ako aj k argumentom žalobcu, súd už svoje stanovisko dal. S. tohto stanoviska zo dňa XX.X.XXXX dal žalobca aj ďalšie svoje písomné stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX - XXX) k otázkam práva diskriminovanej osoby na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorému sa súd osobitne nevyjadruje, nakoľko vzhľadom na prijatý záver o nepreukázaní akejkoľvek diskriminácie žalobcu pri prideľovaní bytov po neplatičoch, nebol na to dôvod.
XX. Na základe všetkého uvedeného súd nevyhodnotil, že by v danom prípade prideľovania bytov po neplatičoch za rovnakých podmienok pre členov aj pre nečlenov družstva bolo došlo k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania, keďže tak ako bolo už vyššieuvedené ani nie je osobitným zákonom ustanovené právo člena bytového družstva na pridelenie bytu po neplatičovi, pretože v prípade pridelenia bytu po neplatičovi nejedná sa o byt v riadnom užívaniaschopnom stave, len na pridelenie akého bytu má člen družstva právo v zmysle čl. XX ods. X písm. E. a F. R. ( § 3 ods. X v spojení s § 5 ods. X písm. d/ antidiskriminačného zákona), ale zároveň ani nebolo dané akékoľvek kritérium, a už vôbec nie kvalifikované kritérium podľa § 5 ods. X antidiskriminačného zákona, na základe ktorého by dochádzalo k diskriminácii žalobcu. R. preto žalobný návrh zamietol. F. súd nemal preukázané poručenie zásady rovnakého zaobchádzania nezaoberal sa a osobitne neskúmal žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
XX. Podľa ust. § 262 ods. X C.s.p. súd v tomto konaní, ktorým sa konanie končí, rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa ust. § 255 ods. X C.s.p. priznal vo veci úspešnému žalovanému právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. J. ust. § 262 ods. X, § 259 a § 258 ods. 1 C.s.p. súd priznal štátu, ktorému v konaní vznikli výdavky zaplatením svedočného svedkom A.. Eduardovi Karšňákovi (16C/39/2013-410) a Bc. Martine Viazankovej (16C/39/2013-419)na ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ich výsluchy navrhol a ktorý vo vec úspešný nebol. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).