Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-59-2016.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: R. J., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX R. Č.. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovanej: Y. T., V.. XX.XX.XXXX, Q. V. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpenej: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, o zaplatenie 1 804,53 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnej výške k rukám zástupcu žalovanej Mgr. Marcela Lesňáka, advokáta, Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.
III. V r a c i a žalovanej súdny poplatok 75 eur a na jej vrátenie u p r a v u j e Slovenskú poštu a.s., Thurzová 1, Košice.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 17.10.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia 1 804,53 eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 804,53 eur od 14.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobcu odôvodil tak, že žalobca a žalovaná boli spoluvlastníkmi nehnuteľností, rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele Q.-A. Č.. XXX/X, a pozemku parcely Q.-A. Č..XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 421 m2, zapísaných na LV č.XXXX k. ú. Q., a to každý v podiele jednej polovice v pomere k celku. V roku 2007 sa žalobca a žalovaná dohodli na potrebe rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Preto žalobca požiadal o poskytnutie spotrebného úveru od Všeobecnej úverovej banky, a.s. (ďalej len „VÚB, a.s.“) vo výške 100 000,-Sk (3 319,39 eur) a stavebného úveru od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (ďalej len „PSS, a.s. „) vo výške 200 000,- Sk (6 638,78 eur). Úvery boli použité ako investícia do nehnuteľnosti. Žalobca úvery splácal v pravidelných splátkach vo výške 48 eur a 66,39 eur mesačne. Žalovaná žalobcovi na základe ústnej dohody pravidelne prispievala na splátky úveru poskytnutého PSS, a.s., sumou 33,19 eur mesačne, a na splátky spotrebného úveru poskytnutého VÚB, a.s., sumou 29 eur mesačne. Medzi žalobcom a žalovanou bola dohoda, že na úver poskytnutý PSS, a.s., žalovaná bude prispievať sumou zodpovedajúcou polovici mesačnej splátky, a na spotrebný úver sumou zodpovedajúcou 60 % mesačnej splátky, nakoľko do časti nehnuteľnosti ňou užívanej bola investícia zo spotrebného úveru vyššia ako do časti nehnuteľnosti užívanej žalobcom. Žalovaná sa na splácaní úverov takto podieľala do novembra 2015, kedy na úvery žalobcovi prestala prispievať. Svoj postoj odôvodnila tak, že žalobca prestal byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel predal otcovi žalovanej Petrovi Pechovi.
Oba úvery v súčasnosti sú už v celosti vyplatené. Úvery žalobca vyplatil mimoriadnymi splátkami, a to úver od PSS, a.s., dňa 15.07.2016, a úver od VÚB, a.s., dňa 11.09.2016. Argumentoval, že zmena vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti neriešila otázku vysporiadania úverov medzi stranami. Žalovaná aj po predaji podielu žalobcom naďalej mala povinnosť prispievať žalobcovi na úvery, ktoré žalobca naďalej splácal. Za obdobie od novembra 2015 do úplného vyplatenia úverov žalovaná sa na splácaní úveru od PSS, a.s., mala podieľať ešte sumou 1 274,53 eur, a na splácaní úveru z VÚB, a.s., ešte sumou 530 eur. Celkový dlh žalovanej voči žalobcovi tak prestavuje žalovanú istinu.
3. Na preukázanie svojich tvrdení zástupca žalobkyne ako dôkazy označil v žalobe listiny, ktoré predložil spolu so žalobou, a to zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, potvrdenie banky, výpisy z účtov, mailovú komunikáciu strán, kúpnu zmluvu z 23.10.2015, a výpis z listu vlastníctva č.XXXX Q..Ú.. Q. z 22.1.2016.
4. V rámci prípravy pojednávania súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 12.1.2017 doručil žalovanej žalobu s prílohami na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Zástupca žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2017 poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaná s ním uzavrela dohodu o podieľaní sa na splácaní úverov, ktoré žalobca získal na základe ním v žalobe špecifikovaných zmlúv o úvere. Uviedol, že oba úvery boli poskytnuté výlučne žalobcovi. Preto záväzok vyplývajúci z oboch zmlúv o úvere splácať úvery vyplýva výlučne žalobcovi. Žalovaná neuzavrela so žalobcom žiadnu dohodu (či už v ústnej alebo písomnej forme), v ktorej by sa zaviazala úvery splácať spoločne so žalobcom. Ďalej uviedol, že z úverových zmlúv síce vyplýva, že úvery boli poskytnuté za účelom investovania do nehnuteľnosti. Zo žiadnej z nich však nevyplýva, že by mali byť čerpané výlučne za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktoré žalovaná mala so žalobcom v podielovom spoluvlastníctve. Potvrdil tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa s ním na rekonštrukcii spoločnej nehnuteľnosti dohodla. Rekonštrukcia mala spočívať výlučne vo výmene okien a kúrenia, a mala byť zaplatená z peňažných prostriedkov získaných z predmetných úverov. V čase získania úverov žalovaná so žalobcom žili spolu v nemanželskom zväzku a zdieľali spoločnú domácnosť. S poukazom na ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentoval, že žalovaná môže mať voči žalobcovi ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti záväzok nahradiť mu náklady, ktoré vynaložil na spoločnú nehnuteľnosť, a to v miere zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu. Preto za právne relevantné v spore považuje to, akú výšku peňažných prostriedkov získaných formou úverov žalobca skutočne vynaložil na spoločnú nehnuteľnosť. Namietal, že žalobca v spore v tomto smere neuviedol žiadne tvrdenia, neoznačil, resp. nepredložil, žiadny dôkaz. Preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Obsahom tohto písomného vyjadrenia zástupcu žalovanej k žalobe je aj časť označená ako „Vzájomná žaloba“, ktorou si žalovaná uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 1 225,57 eur spolu s príslušenstvom. V odôvodnení tejto „Vzájomnej žaloby“ zástupca žalovanej uvádza, že dňa 13.4.2016 mu zástupca žalobcu zaslal prehľad nákladov, ktoré žalobca vynaložil na spoločnú nehnuteľnosť. Podľa tohto prehľadu žalobca z celkovej sumy poskytnutej mu formou úverov 300 000,- Sk zdokladoval jedine kúpu materiálu v hodnote 200 647,- Sk, tzn. 6 660,26 eur. Zvyšok žalobca nie je schopný zdokladovať. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná z titulu povinnosti podielovej spoluvlastníčky podieľať sa na náhrade investícii vynaložených na spoločnú nehnuteľnosť má povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.330,13 eur, ako aj alikvotnú časť úrokov vo výške 1 726 eur, celkovo teda sumu 5 056,13 eur. Keďže vychádzajúc z bilancie splácania úverov žalovaná žalobcovi zaplatila už sumu 6 281,70 eur, čo je o 1.225,57 eur viac (6 281,70 - 5 056,13 eur), na strane žalobcu došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovanej vydať. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis z mailu z 13.4.2016 a písomnú výzvu adresovanú žalobcovi na zaplatenie 1 225,57 eur zo dňa 23.1.2017.
6. Zástupca žalobcu na výzvu súdu podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku písomným podaním z 11.4.2017 argumentoval, že uzavretie dohody stranami o spôsobe splácania úverov je jednoznačne zrejmé zo skutočnosti, že žalovaná sa pravidelne mesačne až do novembra 2015 podieľala na splátkach úveru. Proti nároku žalovanej na zaplatenie 1 225,57 eur s prísl. vzniesol námietku premlčania. Námietku s poukazom na uznesenie NS SR z 27.2.2012 sp.zn. 4M Cdo 12/2011 odôvodnil tak, že majetkové právo
investujúceho podielového spoluvlastníka uplatňované voči druhému podielovému spoluvlastníkovi sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom pre začiatok plynutia tejto premlčacej doby je rozhodujúca doba investovania. Investície do spoločnej nehnuteľnosti strán boli vykonané v roku 2007. Preto 3-ročná premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2010.
7. Zástupca žalovanej na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku v písomnom vyjadrení z 29.5.2017 uviedol, že úvery, ktoré získal a následne čerpal žalobca, boli určené na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti. Rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti z týchto peňažných prostriedkov platil výlučne žalobca. Preto žalovaná uznáva, že žalobcovi je povinná uhradiť časť týchto prostriedkov investovaných do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti v miere prislúchajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobca však sám priznal, že všetky peňažné prostriedky získané z úverov neinvestoval do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná preto odmieta žalobcovi nahradiť to, čo žalobca utratil na niečo iné, než na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku na zaplatenie 1 225,57 eur s prísl. vznesenej zástupcom žalobcu uviedol, že k premlčaniu nároku žalovanej tak, ako argumentuje zástupca žalobcu nemohlo dôjsť, keďže nárok z titulu náhrady investícií do spoločnej nehnuteľnosti má žalobca voči žalovanej, nie naopak. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, vydania ktorého sa žalovaná domáha, došlo v okamihu, kedy žalovaná začala už preplácať žalobcovi časť peňažných prostriedkov z úverov, ktorá bola investovaná do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti. Podaním špecifikoval príslušenstvo nároku žalovanej na zaplatenie 1 225,57 eur tak, že žalovaná žiada priznať 5% úroky z omeškania ročne zo sumy 1 225,57 eur od 26.1.2017 do zaplatenia. 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.4.2018, ktorého sa zúčastnili zástupcovia oboch sporových strán.
9. Zástupca žalobcu trval na svojich tvrdeniach a právnej argumentácii. Doplnil, že úvery na investície do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti si vzal výlučne žalobca preto, lebo žalovaná nespĺňala podmienky na poskytnutie úverov. Zástupca žalovanej rovnako zotrval na svojich tvrdeniach a právnej argumentácii. Žiadna zo sporových strán nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov.
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností označených žalobcom v žalobe. Tento právny záver vyplýva aj z listín označených žalobcom ako dôkazy, a to z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Q..Ú.. Q. a kúpnej zmluvy z 23.10.2015. Podľa aktuálneho výpisu z LV č.XXXX Q..Ú.. Q. žalovaná je aj v súčasnosti zapísaná ako vlastníčka rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra „A. Č.. XXX/X a pozemku parcely registra „A. Č..XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 421 m2, a to v podiele jednej polovice v pomere k celku. Ako ďalší vlastník rovnako v podiele jednej polovice v pomere k celku je v súčasnosti zapísaný otec žalovanej, Y. Y., V.. XX.X.XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2015 - L. XXXX/XX.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel vo výške jednej polovice v pomere k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX Q..Ú.. Q. na základe tejto kúpnej zmluvy na otca žalovanej Y. Y., V.. XX.X.XXXX, previedol žalobca.
12. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že žalobca a žalovaná sa počas existencie ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dohodli na tom, že do spoločnej nehnuteľnosti investujú a nehnuteľnosť stavebne upravia, a že tieto investície budú hradené z peňažných prostriedkov získaných formou úveru. Medzi stranami neboli sporné ani skutočnosti, že nakoľko žalovaná nespĺňala podmienky pre poskytnutie úverov, zmluvy o úvere za účelom investícii do nehnuteľnosti uzavrel len žalobca, a to tak, ako to v žalobe špecifikoval, že na základe týchto úverových zmlúv žalobcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 300 000,- Sk, a že časť týchto peňažných prostriedkov vo výške 200 647,- Sk (zvyšok bol sporný) bola v roku 2007 investovaná do stavebnej úpravy spoločnej nehnuteľnosti.
13. Tieto skutočnosti nespochybňujú žiadne dôkazy vykonané v spore a korešpondujú s tvrdením žalovanej, že žalobca a žalovaná v tom čase spolu žili v nemanželskom zväzku. Zo „Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru“ zo dňa 29.6.2007 vyplýva, že žalobca ako dlžník uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „VÚB a.s.“ ) zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalobcovi spotrebný úver na investície do nehnuteľností vo výške 100 000,-Sk (3.319,39 eur), a žalobca sa úver zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.446,18,- Sk (48 eur). Zo „Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere“ zo dňa 12.7.2007 vyplýva, že žalobca ako dlžník uzavrel s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. (ďalej len „PSS, a,s,“) zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 200 000,- Sk (6.639,66 eur), ktorý sa po splnení podmienok uvedených v zmluve sa mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca 130 000,- Sk (4 315,21 eur), a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach po 2.000,- Sk (66,39 eur). Podľa zmluvy žalovaná za záväzok žalobcu z tejto úverovej zmluvy prevzala ručenie.
14. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že žalobca oba úvery od júla 2007 peňažným ústavom pravidelne mesačne splácal splátkami vo výške 48 eur mesačne (spotrebný úver) a 66,39 eur mesačne (medziúver a stavebný úver), a to až do 15.7.2016, resp. do 11.9.2016, kedy celé zostatky úverov splatil mimoriadnymi splátkami. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisov z úverových účtov žalobcu v PSS a.s. a vo VÚB a.s. predložených žalobcom. Žalovaná tiež nepoprela tvrdenia žalobcu, že od júla 2007 žalobcovi pravidelne mesačne viac ako 8 rokov do novembra 2015 platila 29 eur mesačne, čím mu za dobu od júla 2007 do novembra 2015 celkom zaplatila 2 929 eur, a tiež 33,19 eur mesačne, čím mu za dobu od júla 2007 do novembra 2015 zaplatila 3 352,70 eur.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („ďalej len „Občiansky zákonník“) občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájanú. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
18. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
19. V konaní nebolo sporným, že žalobca a žalovaná boli v roku 2007 podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľností zapísanej LV č. XXXX Q..Ú.. Q., a to až do novembra 2015. Aj keď Občiansky zákonník princíp dohody podielových spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou výslovne neustanovuje (od 1.1.1992 výslovne upravuje len tzv. princíp majorizácie), z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že dohoda je primárnym spôsobom riešenia záležitostí podielových spoluvlastníkov. Dohoda podielových spoluvlastníkov je neformálnym právnym úkonom. Nemusí byť písomná ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnosti, a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentne. Občiansky zákonník tiež nevymedzuje demonštratívnym výpočtom právne úkony a činnosti podielových spoluvlastníkov, ktoré je možné podradiť pod režim cit. ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tzn. pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou. Podľa doterajšej judikatúry však pod hospodárenie so spoločnou vecou (okrem iného) spadá činnosť a právne úkony podielových spoluvlastníkov súvisiace so stavebnými úpravy spoločnej veci, investíciami do spoločnej veci a nákladmi na spoločnú vec.
20. Vychádzajúc z uvedených výsledkov dokazovania vykonaného v spore súd prijal právny záver, že žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci predmetnej spoločnej nehnuteľnosti s podielmi obaja vo výške jednej polovice v pomere k celku sa v roku 2007 v súlade s cit. ust, § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ústne dohodli na hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou tak, že zrealizujú stavebné úpravy spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka zároveň vyjadrila súhlas s tým, že investície na tieto stavebné úpravy vynaloží len žalobca ako ďalší podielový spoluvlastník z peňažných prostriedkov získaných formou úverov poskytnutých len jemu, nakoľko sama nespĺňala podmienky peňažných ústavov pre uzavretie úverových zmlúv.
21. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania prijal v spore aj právny záver, že žalobca a žalovaná v nadväznosti na vyššie uvedenú dohodu podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou uzavreli aj dohodu o tom, že žalovaná sa bude na splácaní úverov poskytnutých žalobcovi podieľať tak, že v súvislosti so spotrebným úverom mu bude platiť pravidelne mesačne 60% mesačnej splátky, ktorú sa zaviazal v zmluve o spotrebnom úvere platiť VÚB a.s. (29 eur), a v súvislosti s medziúverom a stavebným úverom pravidelne mesačne polovicu mesačnej splátky, ktorú sa zaviazal v zmluve o úvere platiť PSS a.s. (33,19 eur) .
22. Zástupca žalovanej v svojom písomnom vyjadrení k žalobe síce poprel, že by žalovaná bola so žalobcom uzavrela dohodu o uvedenom podieľaní sa na splácaní úverov. Učinil však tak bez toho, aby uviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach tvrdených žalobcom tak, ako to žalovanej ukladá cit. ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná v priebehu sporu nepoprela tvrdenia žalobcu, že mu platila v pravidelných mesačných splátkach sumy, ktoré zodpovedajú polovici splátky, ktorou žalobca splácal úver poskytnutý mu PSS a.s. (medziúver a stavebný úver), a 60% splátky, ktorou žalobca splácal VÚB a.s. poskytnutý spotrebný úver, a to od začiatku splácania oboch úverov žalobcom , tzn. od júla 2007 až do mesiaca november 2015, tzn. viac ako 8 rokov. Preto aby žalovaná účinne poprela tvrdenie žalobcu, že s ním dohodu o podieľaní sa na splácaní úverov uvedenou formou uzavrela, bolo na žalobkyni, aby k okolnostiam poukazovania uvedených pravidelných mesačných platieb žalobcovi viac ako 8 rokov bola uviedla vlastné tvrdenia. Keďže žalovaná žiadne vlastné tvrdenia k týmto okolnostiam v priebehu sporu neuviedla, súd popretie tvrdenia žalobcu o uzavretí tejto dohody nepovažoval za právne účinné. Súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, o uzavretí predmetnej dohody nemal závažnejšie pochybnosti. Dohoda korešponduje s tvrdením žalovanej, že žalobca a žalovaná v tom čase spolu žili v nemanželskom zväzku.
23. Cit. ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s cit. ust § 51 Občianskeho zákonníka je vyjadrením zásady zmluvnej autonómie subjektov občianskoprávnych vzťahov. Citovaná právna úprava týmto subjektom umožňuje uzavrieť aj tzv. nepomenovanú zmluvu, teda zmluvu, ktorá v Občianskom zákonníku alebo v inom právnom predpise nie je výslovne upravená. Možnosť uzavrieť akúkoľvek nepomenovanú zmluvu je limitovaná iba výslovným zákonným zákazom alebo nemožnosťou odchýliť sa od zákonného ustanovenia v prípadoch, ak to z povahy ustanovenia zákona vyplýva. Zákon pritom nevylučuje ani kombináciu jednotlivých prvkov zmlúv upravených zákonov a tzv. nepomenovaných zmlúv. Ak zmluva je uzavretá v súlade so zákonom, je pre zmluvné strany záväzná. Podľa citovanej právnej úpravy právne úkony vyslovené slovami je treba vždy vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa skutočnej vôle toho, kto právny úkon učinil s prihliadnutím k účelu právneho úkonu.
24. Dohodu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala pravidelne mesačne žalobcovi prispievať na splácanie úverov, súd z právneho hľadiska posúdil ako inú tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorú strany uzavreli v nadväznosti na ich dohodu ako podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou. Predmetnú nepomenovanú zmluvu teda strany uzavreli v časovej a vecnej nadväznosti na dohodu, že zrealizujú stavebné úpravy spoločnej nehnuteľnosti, a na súhlas žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky s tým, že investície na tieto stavebné úpravy do spoločnej nehnuteľnosti vynaloží len žalobca ako ďalší podielový spoluvlastník z peňažných prostriedkov získaných formou úverov poskytnutých len jemu, nakoľko žalovaná sama nespĺňala podmienky peňažných ústavov pre uzavretie úverových zmlúv. Vychádzajúc z týchto okolnosti veci súd považuje za plne dôvodný záver, že vôľou oboch strán bolo touto nepomenovanou zmluvou vyriešiť otázku náhrady investícii, ktoré žalobca so súhlasom žalovanej vynaloží do spoločnej nehnuteľnosti z peňažných prostriedkov získaných formou úverov, zohľadňujúc pritom zákonnú povinnosť podielového spoluvlastníka podieľať sa na náhrade investícii vložených do spoločnej veci druhým podielovým spoluvlastníkom vyplývajúcu z cit. ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosti zistené v spore neodôvodňujú žiadne závažnejšie pochybnosti o tomto ekonomickom dôvode vzniku nepomenovanej zmluvy. Z dokazovania vykonaného v spore nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce existencii iného ekonomického dôvodu jej uzavretia, ani záver, že by vôľou strán malo byť založiť záväzok žalovanej prispieť na splácanie úveru žalobcovi v dohodnutom rozsahu aj v prípade, ak žalobca do spoločnej nehnuteľnosti peňažné prostriedky získané z úverov v skutočnosti neinvestuje. Súd len dodáva, že nepomenovaná zmluva, ktorá by podielového spoluvlastníka zaväzovala zaplatiť druhému podielovému spoluvlastníkovi z titulu náhrady investícii do spoločnej veci určitú sumu aj napriek tomu, že investície do spoločnej nehnuteľnosti skutočne druhý podielový spoluvlastník nevloží, odporuje ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 51 Občianskeho zákonníka je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.
25. Súd preto obranu žalovanej, ktorá odmietla nahradiť žalobcovi to, čo z úverov neinvestoval do spoločnej nehnuteľnosti , považoval za dôvodnú, a prijal záver, že na základe vyššie špecifikovanej nepomenovanej zmluvy žalovanej vznikla povinnosť prispievať žalobcovi dohodnutou formou iba na tú časť úverov (spolu s jeho nákladmi dohodnutými v úverových zmluvách), ktorá bude zodpovedať investíciám skutočne vynaloženým žalobcom do spoločnej nehnuteľnosti.
26. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe vyššie špecifikovaných úverových zmlúv žalobcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 300 000,- Sk, a že z týchto peňažných prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti žalobca v roku 2007 investoval 200 647,- Sk (6 660,26 eur). Použitie zvyšnej časti peňažných prostriedkov získaných úvermi bola medzi stranami sporná. Dôkazné bremeno ohľadne výšky investícii vložených do spoločnej nehnuteľnosti zaťažovalo žalobcu, ktorý do spoločnej nehnuteľnosti peňažné prostriedky z úverov mal investovať. Dôkazné bremeno ohľadne výšky investícii vložených do spoločnej veci nemôže zaťažovať podielového spoluvlastníka, ktorý do veci neinvestoval, a ktorý má iba zákonnú povinnosť nahradiť vložené investície v rozsahu zodpovedajúcom výške jeho podielu, resp. vo výške dohodnutej spoluvlastníkmi. Žalobca v spore ohľadne tejto skutočnosti nenavrhol žiadny dôkaz. Vychádzajúc preto z nespornej výšky investícii vložených žalobcom v roku 2007 do spoločnej nehnuteľnosti, tzn. 6.660,26 eur súd mal za to, že nepomenovaná zmluva zakladá povinnosť žalovanej prispievať žalobcovi dohodnutou formou na splácanie úverov len do doby, dokiaľ úvery bude zaplatené
do výšky tejto sumy zvýšenej o alikvótnu časť nákladov úverov, ktorých výšku vypočítanú žalovanou na sumu 3.452 eur (2 x 1.726 eur) žalobca nespochybnil. Teda do sumy 10 112, 26 eur (6 660,26 eur + 3 452 eur). Pri splátkach úverov po 48 eur mesačne a 66,39 eur mesačne (spolu 114,39 eur mesačne) stalo sa tak po 88,4 mesiacoch (7 rokov a 3 mesiace) od začatia splácania úverov v júli 2007, tzn. v novembri 2014. Preto pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná na základe špecifikovanej nepomenovanej zmluvy mala povinnosť aj po novembri 2015 prispievať mu na splácanie úverov a jeho nárok spočíva v platbách od novembra 2015 do budúcna, súd prijal záver, že takýto nárok nemá oporu v nepomenovanej zmluve a žalobu zamietol.
27. Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
28. Žalovaná si v priebehu konania uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1 225,57 eur s príslušenstvom. Žalovaná si teda voči žalobcovi uplatnila menej (1 227,57 eur s prísl.), než sa žalobca na nej žalobou domáhal (1 804,53 eur s prísl.). Preto súd vychádzajúc z cit. ust. § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejav žalovanej označený ako „Vzájomná žaloba „ posúdil iba ako procesnú obranu žalovanej.
29. Keďže započítanie vzájomnej pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke, a súd nárok žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávky ako nedôvodný zamietol, súd sa procesnou obranou žalovanej ďalej nezaoberal.
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná, ktorá si v spore uplatnila nárok na náhradu trov konania, v spore bola úspešná. Preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“ ) poplatková povinnosť vzniká: a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť, b) spísaním podania do zápisnice pred súdom, c) vydaním rozhodnutia o dedičstve, d) speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu, 3f) e) podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; 3f) pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať, f) podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu, 4b) g) v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
33. Výzvou z 2.2.2017 súd vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho za vzájomnú žalobu vo výške 75 eur. Dňa 14.2.2017 žalovaná zaplatila tento poplatok na účet Slovenskej pošty a.s.. Ako súd vyššie uviedol, súd nárok uplatnený žalovanou podaním označeným ako „Vzájomná žaloba“ vo výške 1 225,57 eur s prísl. v priebehu konania posúdil len ako procesnú obranu žalovanej, v súvislosti s ktorou žalovanej nevznikla poplatková povinnosť. Preto žalovanej súd vrátil súdny poplatok vo výške 75 eur, ktorý zaplatila, a ktorý nebola povinná zaplatiť.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.