Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoSr/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. K., zastúpený JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom so sídlom Šahy, Hontianska cesta 4, proti žalovanému: Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 7. decembra 2017, č. k. 5Csr/2/2017-42, takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh žalobcu, aby do konania na stranu žalovaného namiesto žalovaného: Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971, vstúpil nový žalovaný: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 07. 12. 2017, č. k. 5Csr/2/2017-42, zastavil konanie a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 CSP, § 18 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 10 ods. 1, 3 a § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“).

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09. 10. 2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 16. 06. 2017, sp. zn. SRSAspA 01277/17. Ako žalovaného označil žalobca Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že splnenie procesných podmienok a ich nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti. Všeobecné procesné podmienky Civilný sporový poriadok vymedzuje tak, že kedykoľvek v priebehu konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podmienka procesnej subjektivity musí byť splnená a súd ju musí skúmať vždy. Ide tak o predpoklad

prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Ak ten, kto je označený za účastníka konania (v tomto prípade žalovaný) nespĺňa kritériá na priznanie hmotnoprávnej subjektivity alebo nie je zákonom priamo určený za účastníka konania bez toho, aby ju mal, možno s nadväznosťou na uvedené konštatovať, že táto procesná podmienka splnená nie je a súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971, zapísaným v registri záujmových združení právnických osôb vedenom Okresným úradom Bratislava pod číslom OU-BA-OVVS1-2015/012700, dospel súd prvej inštancie k záveru, že subjekt v tomto konaní označený ako žalovaný, ktorý bol podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zriadený a je udržiavaný právnickou osobou - Asociácia pre arbitráž ako jeho zriaďovateľom, nemá spôsobilosť byť stranou sporu na rozdiel od samotnej právnickej osoby - zriaďovateľa.

6. Z výkladu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že právna úprava nepriznáva právnu subjektivitu stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia právnická osoba, ktorá podľa § 18 ods. 1 má spôsobilosť mať práva a povinnosti, môže na základe zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Stály rozhodcovský súd vznikol z rozhodnutia právnickej osoby - zriaďovateľa vytvoriť takýto subjekt, nebol zriadený priamo zákonom. Právnická osoba, ktorá svojím rozhodnutím zriadi rozhodcovský súd je povinná tento na svoje náklady udržiavať. Taktiež je zriaďovateľ povinný vydať štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že všetky organizačné záležitosti ako aj záležitosti týkajúce sa postavenia a činnosti rozhodcovského súdu, sú zverené do právomoci zriaďovateľa. Rozhodcovský súd vystupuje ako orgán, ktorému je v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní zverená špecifická právomoc rozhodovať spory a spotrebiteľské spory v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Označený žalovaný nie je právnickou osobou a nemá procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, pričom táto nevyplýva ani z jeho štatútu.

7. Vzhľadom k tomu, že ide o taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

8. O trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov protistrane. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietol, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s procesnou subjektivitou žalovaného, o ktorom uviedol, že nie je právnickou osobou s procesnou subjektivitou v zmysle § 61 CSP. Procesná subjektivita rozhodcovského súdu nevyplýva podľa súdu ani z jeho štatútu. Vzhľadom k tomu, že § 40, resp. § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní nie je ako strana súdneho konania, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, výslovne označená iná strana (správne mal byť označený ako žalovaný EOS KSI Slovensko, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803), budú stranami sporu vždy iba účastníci pôvodného rozhodcovského konania. Rovnaký záver možno vyvodiť z § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré pojednáva o pokračovaní v konaní vo veci v rozsahu podanej žaloby pre prípad, ak by všeobecný súd svojim rozhodnutím zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených v § 40 písm. a/ a c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Považoval za nesprávne, aby prípade zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku bol stranou nadväzujúceho súdneho konania zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu. Na rozdiel o samotného účastníka rozhodcovského konania, zriaďovateľ rozhodcovského súdu nebol zmluvnou stranou, ani účastníkom rozhodcovskej zmluvy (doložky). Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu nie je nositeľom práv ani povinností vo vzťahu k žalobcovi. Neexistuje medzi nimi žiaden záväzkovo-právny vzťah ako právny základ nároku. Právny vzťah nebol založený ani rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu.

10. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania. Účelom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie a nie podanie žaloby voči orgánu, ktorý daný rozsudok vydal. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť účastníkom

konania, preto nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 89/2012.

11. Z obsahu podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16. 06. 2017, sp. zn. SRSAspA 01277/17, ako aj samotného rozhodcovského rozsudku vyplýva označenie strán konania, a to žalobcu EOS KSI Slovensko, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 a žalovaného I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. K., o zaplatenie 1 591,46 eura s príslušenstvom. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie predčasne rozhodol pri skúmaní procesných podmienok, keď konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť.

12. Na základe ust. § 378 ods. 1 a § 80 ods. 1 navrhol, aby do konania na miesto žalovaného: Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971, vstúpil nový žalovaný EOS KSI Slovensko, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803. Poukazujúc na uvedené žiada odvolací súd, aby vyhovel návrhu žalobcu na zmenu žalovaného.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na zmenu subjektu na strane žalovaného, odvolací súd tento návrh zamietol.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 18 ods. 2 OZ, právnickými osobami sú: a/ združenia fyzických alebo právnických osôb; b/ účelové združenia majetku; c/ jednotky územnej samosprávy; d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní"), zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "zriaďovateľ") môže byť len záujmové združenie právnických osôb alebo komora zriadená zákonom. Ak to ustanovuje osobitný predpis, právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd.

Podľa § 10 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "štatút") a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15. Ustanovenie § 161 ods. 1 (pozn. predtým § 103 OSP) ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť stranou sporu. Spôsobilosť byť stranou znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno- právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. U právnických osôb možno hovoriť o strate spôsobilosti byť stranou sporu. Vznik právnickej osoby je postupným procesom. Je vymedzený dvoma na seba nadväzujúcimi právnymi skutočnosťami, ktoré s určitým odstupom nasledujú po sebe a Občiansky zákonník ich charakterizuje ako zriadenie právnickej osoby a jej vznik. Zánik právnickej osoby, obdobne ako jej vznik, je viazaný na dve právne skutočnosti, a to na zrušenie právnickej osoby predpísaným spôsobom a výmaz z obchodného, resp. iného registra.

16. Spôsobilosťou byť stranou sporu (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá stranám. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť stranou má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.

17. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva.

18. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 . Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

19. Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jej riadne označenie.

20. Ak v žalobe označená strana nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilá byť stranou súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra pred začatím konania alebo fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.

21. Ustanovenie § 62 ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 a konanie zastaví.

22. Ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas konania, t.j. po začatí konania, v prípade smrti strany ako fyzickej osoby súd postupuje podľa § 63 a v prípade zániku strany ako právnickej osoby súd postupuje podľa § 64 CSP. Aj v týchto prípadoch môže dôjsť k zastaveniu konania (podľa § 63 ods.

1 alebo § 64 druhej vety , a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov alebo právneho nástupcu.

23. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou je v zmysle vyššie uvedeného nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť niekto stranou samotného sporu, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu stratila spôsobilosť byť stranou, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, resp. subjekt na strane žalobcu alebo žalovaného nemá zo zákona priznanú procesnú subjektivitu, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak právnická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zanikne, t. j. stratí spôsobilosti byť stranou, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom spôsobilosti byť stranou ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

24. Vychádzajúc z § 10 ods. 1 a 2 ZoSRK, ako aj zo Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž vyplýva, že tento subjekt nie je spôsobilý mať práva a povinnosti, a teda nemá spôsobilosť byť stranou sporu. Ustanovenie § 10 ods. 1 ZoSRK hovorí o právnickej osobe, ktorá zriadi rozhodcovský súd a tento udržiava. Následne zriaďovateľ vydá štatút a rokovací poriadok. Úprava všetkých organizačných záležitostí, týkajúcich sa postavenia a činnosti spotrebiteľského rozhodcovského súdu, je zverená do právomoci zriaďovateľa, nie samotného rozhodcovského súdu. Tento má vystupovať len ako orgán (organizačná zložka zriaďovateľa), ktorému je v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zverená právomoc rozhodovať spory.

25. Ustanovenie § 10 cit. zákona nepripúšťa výklad, ktorý by viedol k nazeraniu na rozhodcovské súdy ako samostatné právne subjekty. Zákon priamo nepomenúva rozhodcovské súdy právnickými osobami, nepriznáva im samostatnosť z hľadiska vykonávania právnych úkonov navonok, ale ich obmedzuje len na špecializovanú činnosť v zmysle Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Organizácia činnosti rozhodcovského súdu je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže vystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zákonnej úpravy dospel súd k záveru, že označený žalovaný v žalobnom návrhu nie je právnickou osobu a nemá spôsobilosť byť stranou sporu v zmysle § 61 CSP, t. j. nemá procesnú subjektivitu a táto nevyplýva ani z jeho štatútu. Spôsobilosť byť stranou je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania, nedostatok spôsobilosti byť stranou znamená taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

28. Dňa 26. 01. 2018 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na zmenu strany, ktorým sa domáha, aby do konania na stranu žalovaného namiesto žalovaného: Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO: 45 744 971, vstúpil nový žalovaný: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803. Odvolací súd tomuto podaniu žalobcu označené ako návrh na zmenu strany vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16. 06. 2017, sp. zn. SRSAspA 01279/17, § 80 ods. 1 ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 26. 01. 2018 nemohol vyhovieť, pretože ak v návrhu označená strana nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilá byť stranou súdneho konania), nemohol by súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil alebo pristúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, pretože nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť(rozsudok NS SR z 28.11.2001, sp. zn. 5Cdo 130/01).

29. V prejednávanej veci teda nešlo o vadu žalobného návrhu, ktorú žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 09. 10. 2017 jednoducho odstránil. Z obsahu spisu, predložených listinných dokladov

preukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku nevyplýva, že by sa pri označovaní žalovaného vyskytla chyba v písaní alebo iná zrejmá nesprávnosť, alebo že by údaj označujúci žalovaného bol v logickom rozpore s inými časťami žaloby (petitom) alebo s opísaním rozhodujúcich skutočností(odôvodnením). Ak je žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, ako to bolo aj v danej veci, nie je vadou podania skutočnosť, že označený žalovaný nemá spôsobilosť byť stranou sporu, lebo ak bol v žalobe takto (úplne, presne, určite a zrozumiteľne) označený za stranu sporu ten, kto nemá spôsobilosť byť stranou, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

30. Poukazujúc na vy uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že návrh žalobcu na zmenu strany, resp. na zmenu subjektu na strane žalovaného je potrebné zamietnuť.

31. V prejednávanej veci žalobca kvalifikovaným spôsobom označil ako žalovaný nekvalifikovaný subjekt (toho, kto nemal spôsobilosť byť stranou sporu), a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

32. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .