Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11C-35-2018.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Subarea
11C/35/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: L.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, D., zastúpený: JUDr. Peter Križan, advokát, Koceľova 2, Nitra, proti žalovanej: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, H., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd dňa 24.04.2018 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie H., obec H., okres H., a to byt č. XX, poschodie XX, v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. Y. parc. č. XXXX/XXX, popis stavby: bytový dom - XX b.j. + NP - N. X vo vlastníctve žalovanej v podiele X/X a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spol. zariadeniach domu - bytový dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. Y., parc.č. XXXX/XXX, popis stavby: bytový dom - XX b.j. + NP -N. X a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve žalovanej v podiele XXX/XXXXX, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.650,- eur (pozn. správne: 2.560,- eur) s príslušenstvom.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca má voči žalovanej pohľadávku v celkovej výške 2.560,- eur s prísl., titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalovaná dopustila tak, že nevrátila uvedenú sumu na účet žalobcu, pričom uvedená suma bola žalovanej uhradená na účet bez akéhokoľvek právneho dôvodu, resp. podvodným konaním syna žiadateľky - Ivana Viceníka. Dňa 18.07.2018 bola na účet vedený v Poštovej banke, a.s. IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslaná čiastka vo výške 2.560,- eur. Uvedená čiastka bola uhradená ako záloha za vyhotovenie krbu, ktoré mal vykonať syn žalovanej L. S., a to na základe dohody uzatvorenej medzi žalobcom a synom žalovanej. Keďže prace neboli do 22.12.2017 vykonané, od dohody so synom žalovanej žalobca odstúpil dňa 23.12.2017, čím odpadol právny dôvod na ponechanie si zálohovej platby. Syn žalovanej bol následne vyzvaný na vrátenie zálohovej platby, avšak na výzvu nereagoval. S ohľadom na dôvodné podozrenia, že syn žalovanej sa dopustil trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, bolo podané trestné oznámenie prostredníctvom Okresnej prokuratúry v D.. Konaním syna žalovanej však došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, keďže uvedená čiastka bola pripísaná na účet vo vlastníctve žalovanej a príjemcom bola žalovaná, tak ak je uvedené nižšie. Dňa 19.01.2018 žalobca prostredníctvom Tatra banka, a.s., v ktorej má vedený účet, z ktorého platba odišla, požiadal o vrátenie platby späť na účet žalobcu. Platba vrátená nebola. Z toho dôvodu banka žalobcu požiadala banku príjemcu o bližšiu identifikáciu príjemcu platby. Dňa 07.02.2018 bolo žalobcovi doručené podanie Tatra banka a.s. s identifikačnými údajmi príjemcu platby. Podľa informácií banky, príjemcom platby (teda majiteľom účtu príjemcu) je žalovaná. Podľa údajov z banky bola teda dňa 18.07.2017 na účet žalovanej vedený v Poštovej banke, a.s. uhradená čiastka vo výške 2.560,- eur, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu - žalobca nemal so žalovanou uzatvorenú žiadnu dohodu, na
základe ktorej mala byť uhradená čiastka na jej účet, do dňa 07.02.2018 žalobca ani nemal vedomosť, že účet, na ktorý bola platba zasielaná, patrí žalovanej. Žalovaná sa teda v súčasnosti dopúšťa bezdôvodného obohatenia a obohatila sa na úkor žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú na mimosúdne vyriešenie sporu podaním zo dňa 08.02.2018. Výzva bola dňa 01.03.2018 vrátená žalobcovi ako neprevzatá. Žalovaná bola opätovne vyzvaná výzvou s rovnakým obsahom prostredníctvom obyčajnej zásielky. Výzva bola žalovanej doručená (nevrátila sa ako nedoručená), avšak žalovaná na uvedenú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca sa voči žalobkyni v súčasnosti domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom elektronického upomínacieho konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Ku dňu podania tohto návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté, konanie je zatiaľ vedené pod číslom podania XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nárok žalobcu nikdy nespochybnila, reakciou na výzvu na zaplatenie je snaha žalovanej zbaviť sa majetku. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaná sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Na portály bazos.sk boli zverejnené dva inzeráty na predaj rovnakého X-izbového bytu v H. prostredníctvom e-mailovej adresy syna žalovanej, pričom ide o byt vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná teda prostredníctvom portálu bazos.sk inzeruje predaj nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve, čím sa podľa žalobcu chce zbaviť svojho majetku a obmedziť, resp. znemožniť tak žalobcovi výkon prípadnej exekúcie v budúcnosti. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovanej a žalovaná iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaná zbavuje svojho majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú - vzhľadom na výšku pohľadávky a pohľadávka žalobcu bude zabezpečená aj v prípade predaja uvedených nehnuteľností. Vo veci samej sa žalobca v súčasnosti domáha zaplatenia svojej pohľadávky špecifikovanej v bode I. a II. tohto návrhu, a to prostredníctvom upomínacieho konania.
3. Ako dôkazy žalobca predložil potvrdenie o vykonaní platby vo výške 2.560,- eur, e-mailovú komunikáciu, Zálohovú faktúru č. 2017-07-002, komunikáciu cez facebook.sk, Žiadosť o poskytnutie identifikačných údajov príjemcu platby - oznámenie zo dňa 24.01.2018, Identifikačné údaje - oznámenie zo dňa 07.02.2018, Predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, fotokópiu obálky, informácie o pohybe zásielky, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. H., výpis inzerátov, kópie inzerátov, výtlačok z google.com/maps.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3)
5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
11. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
12. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
13. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
14. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
15. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
16. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že v nie sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože jednak nie je osvedčená danosť práva a zároveň vyhovením návrhu by došlo k porušeniu princípu proporcionality.
17. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca neosvedčil danosť práva, keď sú tu pochybnosti o nároku žalobcu práve voči označenej žalovanej. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzajúc z návrhu mala byť medzi žalobcom a synom žalovanej uzavretá dohoda o vyhotovení krbu, za ktorým účelom bola suma 2.560,- eur uhradená ako záloha, pričom z dôvodu, že práce neboli do stanoveného termínu vykonané, žalobca odstúpil od dohody so synom žalovanej. Z uvedeného
vyplýva, že ak sa sumou 2.560,- eur niekto bezdôvodne obohatil, malo by ísť o syna žalovanej, a to s poukazom na ustanovenia § 48 ods. 2 a § 457 OZ (odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, pričom každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). Zároveň však súd poukazuje na Zálohovú faktúru č. 2017-07-002, ktorú vystavila právnická osoba G. S. s.r.o., z ktorej plynú pochybnosti o tom, kto bol dodávateľom krbu. Bez ohľadu na uvedené, z tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť ako osvedčený jeho nárok voči označenej žalovanej. Skutočnosť, že záloha vo výške 2.560,- eur bola zaslaná na účet žalovanej, nezakladá v kontexte ostatného bez vážnych pochybností jej bezdôvodné obohatenie, nakoľko jej účet slúžil iba ako platobné miesto (zrejme z dôvodu príbuzenského vzťahu). Suma vo výške 2.560,- eur nebola na účet žalovanej poukázaná omylom, ani bez akéhokoľvek právneho dôvodu, ale ako záloha na krb (keď číslo účtu bolo uvedené v zálohovej faktúre), pričom skutočnosť, že nešlo o účet syna žalovanej na uvedenom nič nemení. Zo všetkého uvedeného sa potom danosť práva žalobcu práve voči žalovanej javí ako vážne spochybnená. Nad rámec súd uvádza, že žalobca neosvedčil, že si voči žalovanej pohľadávku uplatnil v upomínacom konaní.
18. Avšak, i za predpokladu, že by mal súd nárok žalobcu za osvedčený, nebolo by možné návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko by došlo k porušeniu princípu proporcionality. Žalobcom uvádzaná pohľadávka je vo výške 2.560,- eur, pričom žalobca žiada pre túto peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k X-izbovému bytu v H. vo vlastníctve žalovanej, podľa inzerátov v hodnote 99.000,- eur. Pri posudzovaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné skúmať proporcionalitu zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd dospel k záveru, že je tu zrejmý nepomer, pretože hodnota zálohu, X-izbového bytu v H., niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu je takýto zásah zjavne neprimeraný.
19. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/414/2017-86 zo dňa 19.12.2017, v odôvodnení ktorého odvolací súd v obdobnej veci poukázal na to, že „účinky neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán sporu. Zabezpečovacie opatrenie a rovnako neodkladné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať stranu sporu, proti ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do právnych vzťahov medzi stranami.“
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.
21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
25. Nakoľko v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je logicky možné hovoriť o úspechu žalobcu v konaní a zároveň takéto uznesenie súd nedoručuje žalovanej strane, mal súd za to, že v zmysle ustanovenia čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu), keď zákon takúto situáciu nerieši, nie je zmysluplné a účelné vôbec rozhodovať o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).