Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-76-2018.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom L. XXX/X, Y., proti žalovanej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXXX/X, A., o zaplatenie 400 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/160/2016-49 zo dňa 4. decembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu kapitalizovaný zostatok úroku vo výške 32 % ročne z príslušných súm a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo špecifikovaných súm. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru záväzkového vzťahu založeného dňa 14.11.2012 zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Následne, po preskúmaní jej obsahu konštatoval, že (zmluva) neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ predmetného zákona a to konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 2.Z hľadiska konečnej splatnosti úveru je v zmluve len uvedené, že úver je splatný v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 20.12.2012. Podľa názoru súdu prvej inštancie spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, t.j. ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac, zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený dátum, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. 3.Zo zmluvy ďalej podľa okresného súdu nie je zrejmé, podľa akej úrokovej sadzby sa úver úročí. Žalobca síce uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, takéto dojednanie úroku nepostačuje, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmá výška úrokovej sadzby úveru. 4.V súvislosti s obligatórnou náležitosťou v podobe výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaná je povinná zaplatiť 12 mesačných splátok po 66 eur, počnúc dňom 20.12.2012. V zmluve vôbec nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok. Taktiež absentuje vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) však zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) aplikovaného zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky. Inými slovami, nemôže stačiť, ak je v zmluvách uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalobca spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k zníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
5.S ohľadom na opísané dospel okresný súd k záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ dotknutého zákona sa poskytnutý úver, považuje z dôvodu absencie označených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, preto možno žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná čerpala úver vo výške 400 eur, pričom žalobca si neuplatnil ani časť nesplatenej istiny, z čoho vyplýva, že táto bola uhradená v celosti. Navyše zo samotnej žaloby vyplýva, že žalovaná doposiaľ žalobcovi uhradila sumu vo výške 1.244,85 eur. 6.Pokiaľ si teda žalobca uplatnil riadne úroky 32 % ročne z dlžných súm tak, ako je uvedené v žalobe, s poukazom na bezúročnosť úveru v tejto časti, súd žalobu zamietol. 7.Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžných súm, súd prvej inštancie argumentoval, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti, teda o splatnosti poslednej splátky úveru, z tohto chýbajúceho údaju teda súd nemohol pri určení omeškania žalovanej vychádzať. Na základe toho posudzoval omeškanie v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ síce uvádza, že vyzýval žalovanú na úhradu dlhu, ale výzvu súdu nepredložil a rovnako tak nepredložil doklad o doručovaní výzvy žalovanej, preto ani z tejto výzvy vychádzať súd nemohol. Za kvalifikovanú výzvu na úhradu záväzku súd teda mohol posudzovať až žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 11.09.2017, nasledujúcim dňom, t.j. 12.09.2017 bola preto žalovaná povinná plniť. Nakoľko však už prv ustálil, že v danom prípade ide spotrebiteľský úver, ktorý je z dôvodu nedodržania zákonných náležitosti bezúročný a bezpoplatkový, pričom žalobca nepožaduje zaplatenie istiny a zároveň nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz preukazujúci akým spôsobom a kedy žalovaná plnila, súd prvej inštancie aj v tejto časti nárok žalobcu zamietol a to pre neunesenie dôkazného bremena.
8.O trovách konania okresný súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná by mala voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, zo spisu jej však žiadne trovy nevyplývajú.
9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že termín konečnej splatnosti, výška ročnej úrokovej sadzby a termín splátok istiny, úrokov a poplatkov boli uvedené v prílohe k zmluve o úvere označenej ako Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Termín konečnej splatnosti je uvedený v bode 2 (20.11.2013). V bode 3. je uvedená 32 % ročná úroková sadzba a rovnomerné rozloženie mesačnej splátky na istinu, úroky a poplatky, pričom mesačné splátky sa mali v zmysle zmluvy o úvere platiť v pravidelných mesačných splátkach, počnúc dňom 20.12.2012. 10.Odvolateľ argumentoval, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V danej spojitosti poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68). Ak teda žalovaná namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalobca). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. 11.Záverom odvolateľ zdôraznil rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C - 42/15 z 09.11.2016, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí nevyhnutne byť vyhotovená ako jediný dokument. Súčasne nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Napokon, zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
12.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 písm. a/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14.Primárne odvolací súd pripomína principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. 15.Z opísaného aspektu je zjavné, že podstatná časť predostretého odvolania je v dôsledku formulárového charakteru/spôsobu predkladania opravných prostriedkov týmto žalobcom bezpredmetná, nakoľko nemá svoj základ v napadnutom rozsudku. Inými slovami, argumentácia obsiahnutá v bode 10 tohto odôvodnenia, týkajúca sa neprimeranosti výšky odplaty a poplatku za spracovanie zmluvy nekorešponduje dôvodom, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby, preto ani nemôže byť (predmetná časť odvolacej argumentácie) podrobená odvolaciemu prieskumu.
16.Nadväzne, vo vzťahu k tej časti obsahu odvolania, ktorá reálne „reaguje“ na relevantné úvahy súdu prvej inštancie, krajský súd východiskovo poznamenáva, že z hľadiska procesnej ekonómie postačuje pre verifikovanie vecnej správnosti určujúceho záveru okresného súdu o bezúročnosti dotknutého úveru zistenie o absencii ktorejkoľvek (čo i len jednej) zo zákonných náležitostí označených súdom prvej inštancie. 17.Z opísaného/určujúceho hľadiska krajský súd zdôrazňuje, že posudzovaná zmluva (č.l. 12 spisu) skutočne neobsahuje konkrétny/žiadny údaj o termínoch splatnosti - t.j. o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť - jednotlivých splátok, uvádza len údaj o výške jednotlivých splátok a ich počte. Nemožno teda mať za to (pokiaľ odvolateľ argumentuje rozhodnutím Súdneho dvora EÚ sp. zn. C - 42/15), že v súdenej veci nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, keďže podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Obdobne, text zmluvy o úvere postráda údaj o výške úrokovej sadzby a jednoznačným spôsobom neidentifikuje ani konečnú splatnosť úveru. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru totiž musí byť vymedzená konkrétnym dátumom, čiže nepostačuje uvedenie len počtu mesiacov, počas ktorých bude spotrebiteľ úver splácať. Niet z pohľadu inštitútu spotrebiteľskej ochrany ani minimálnej pochybnosti o význame (predovšetkým u výšky úrokovej sadzby) každej z predmetných informácií (ako to uvádzal aj okresný súd - bod 4 tohto odôvodnenia) pre rozhodovanie spotrebiteľa (o vstupe do zmluvného záväzku), z ktorého dôvodu ide o obligatórne náležitosti zmluvy, na ktorých rešpektovaní je nutné striktne trvať a nie je ju možné nahrádzať ich prípadne dedukciou z prílohy/písomnosti vyhotovenej veriteľom a označenej ako Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca v priebehu celého konania takto označenú písomnosť súdu nepredložil (preto jej existenciu nemožno hodnotiť inak ako nepreukázanú, nehovoriac o nepreukázaní jej doručenia žalovanej), odvolací súd nevidí dôvod pre zmenu konštantne aplikovaných záverov, v zmysle ktorých esenciálne zmluvné náležitosti musia byť zakotvené priamo v texte zmluvy. Už len označenie dotknutej listiny ako „Štandardné informácie“ dokumentuje, že môže ísť maximálne o sekundárne informácie dokresľujúce vzťahy medzi zmluvnými stranami, nie však zakotvujúce základné zmluvné náležitosti/inštitúty. Z tohto pohľadu je postup/snaha žalobcu, v konečnom dôsledku smerujúca k obchádzaniu povinnosti uvádzať v zmluve obligatórne údaje, ktoré sú „spotrebiteľskými“ predpismi explicitne vyžadované, neakceptovateľná. 18.Napokon, pokiaľ ide o závery okresného súdu opísané v bode 7 tohto odôvodnenia, v podobe konštatovania o nepreukázaní výzvy žalovanej na plnenie, tieto ostali bez odozvy na strane odvolateľa.
19.Možno preto uzavrieť/zhrnúť, že opísaným skutočnostiam korešponduje zákonný následok v podobe bezúročnosti a bezoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe toho odvolací súd pristúpil k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 20.Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
21. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.
22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.