Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-367-2017.pdf
PDF · 136.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/367/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. o zaplatenie 224,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 57,78 eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 27,79 eur od 10. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 26,99 eur od 12. 1. 2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,99 eur od 10. 2. 2016 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 18,06 eur od 10. 3. 2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38,90 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 12. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 224,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 57,78 eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 27,79 eur od 10. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 26,99 eur od 12. 1. 2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,99 eur od 10. 2. 2016 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 18,06 eur od 10. 3. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 13. 2. 2015 Zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s tým, že na základe zmluvy aj boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Tvrdil, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe znejúcimi na sumu spolu 150,61 eur a nezaplatil ani dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtovanú mu vo výške 74,08 eur, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 bola táto pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu, a keďže žalovaný ani po postúpení pohľadávky na svoj záväzok žalobcovi nič nehradil, tento sa domáha zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu s prílohami, Všeobecné obchodné podmienky, Cenník, faktúry a Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.
4. Po výzve súdu žalobcovi uskutočnenej v zmysle § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na späťvzatie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu, že z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nie je zrejmý spôsob určenia jej výšky žalobca písomným podaním zo dňa 12. 2. 2018 doplnil tvrdenia v žalobe tak, že v zmysle bodu 5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb Happy M NAJ SIM bolo dojednané, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Žalobca tvrdil, že základ výšky zmluvnej pokuty bol stanovený na sumu vo výške 150,- eur, pričom táto suma bola počiatočná a v zmysle dodatku mala klesať. Podľa žalobcu pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil a z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti využil pôvodný veriteľ svoje právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v súlade s ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a ustanoveniami Všeobecných podmienok spoločnosti pre poskytovanie verejných služieb. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na porušenie záväzku žalovaného, a to nedodržania minimálneho obdobia využívania služby - doby viazanosti, ktorá bola v dodatku špecifikovaná na 24 mesiacov, súčasťou faktúry č. XXXXXXXXXX bola aj zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 74,08 eur, preto žalobca na tejto degresívnej zmluvnej pokute trvá.
5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 8. 3. 2018, písomne nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. 4. 2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 13. 4. 2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
8. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník, uzavreli dňa 13. 2. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol program služieb Happy M NAJ SIM. Spoločnosť Slovak Telekom sa v tejto zmluve zaviazala aktivovať a sprístupniť žalovanému komunikačné služby v zmysle dohodnutého programu služieb. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb špecifikovanú v zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou, príslušnými Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Pre platby dohodnuté bolo zúčtovacie obdobie od 22. dňa v mesiaci do 21. dňa nasledujúceho mesiaca. Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
9. V rovnaký deň obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli Dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Dodatok“), predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy M NAJ SIM (bod 1 písm. a/ Dodatku), záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku a cenníkom (bod 1 písm. b/ Dodatku), záväzok podniku poskytnúť účastníkovi v prípade, že nedôjde ku kúpe akciového zariadenia zľavu z mesačného poplatku (bod 1 písm. c/ Dodatku), záväzok podniku poskytnúť účastníkovi kupón, na základe ktorého bude oprávnenej osobe poskytnutá zľava vo výške 70,- eur pri kúpe mobilného telefónu, tabletu alebo Playstation 4 z aktuálnej ponuky podniku (bod 1 písm. e/ Dodatku) a záväzok žalovaného ako účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného (bod 2 Dodatku). V poslednej vete
bodu 2 Dodatku je uvedené, cit.: “Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku“.
10. Podľa bodu 5 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je žalovaný ako účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. V tabuľke č. 1 Dodatku je uvedené, že zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 150,- eur.
11. Z predložených faktúr číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nimi žalovanému titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovala za obdobie odo dňa 22. 9. 2015 do 21. 2. 2016 k zaplateniu sumu spolu 190,22 eur. Faktúrami číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX boli žalovanému k zaplateniu vyúčtované aj sumy 4,99 eur, pričom vo faktúrach je uvedené, že ide o sumy účtované za „upomienku oneskorenej platby“. Uvedené poplatky za upomienky vo výške 4,99 eur však žalobca v žalobe si neuplatnil, uplatnil si z uvedených faktúr len nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb, preto sa poplatkami za upomienky súd ďalej nezaoberal.
12. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 22. 7. 2016 a žalovanému ňou bola titulom zmluvnej pokuty vyúčtovaná k zaplateniu suma 74,08 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 9. 8. 2016.
13. Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom ako postupníkom a jej príloh bolo zistené, že pohľadávky voči žalovanému z faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania vo výške spolu 224,69 eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými boli s účinnosťou ku dňu 18. 9. 2017 postúpené na žalobcu.
14. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanému boli poskytnuté dohodnuté služby, vznikol v zmysle zmluvy a cenníka služieb nárok na zaplatenie ceny týchto služieb a nakoľko porušil zmluvnú povinnosť, vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 74,08 eur, spolu teda nárok na zaplatenie sumy 224,69 eur, pričom túto sumu žalovaný spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ani žalobcovi ako novému veriteľovi postúpenej pohľadávky neuhradil.
15. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je v danom prípade nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 224,69 eur titulom ceny telekomunikačných služieb (vo výške 150,61 eur) a zmluvnej pokuty (vo výške 74,08 eur). Tento nárok opiera o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatok uzavreté so žalovaným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu uzavretého dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že je v ňom obsiahnuté okrem iného poskytnutie rôznych benefitov spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému vzhľadom na dojednanú viazanosť 24 mesiacov a dohoda o zmluvnej pokute. Preto súd pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie uvedeného osobitného zákona a pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
19. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 20. Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
21. Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
22. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
23. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
24. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 25. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.
26. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
28. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila, keď zriadila žalovanému ako účastníkovi prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti a poskytla žalovanému dohodnuté služby, za čo mu vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie odo dňa 22. 9. 2015 do dňa 21. 2. 2016 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom bola vo výške 190,22 eur. Žalobou uplatnená bola časť tejto ceny služieb vo výške 150,61 eur ktorá podľa tvrdenia žalobcu nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovaným uhradená, čo žalovaný v konaní ničím nespochybnil. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 s prílohami preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Povinnosťou žalovaného bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi.
29. Súd priznal žalobcovi časť uplatneného nároku vo výške 150,61 eur pozostávajúcu z nezaplatenej ceny služieb vyúčtovanej žalovanému faktúrami číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 11. 1. 2016 znejúcou pôvodne na sumu spolu 51,78 eur, z čoho uplatnená a prisúdená bola len časť ceny služieb vo výške 26,99 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 12. 2015 znejúcou na sumu spolu 32,78 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 27,79 eur (zvyšok vo výške 4,99 eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby ktorý požadovaný nebol), číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 11. 2015 znejúcou na sumu spolu 62,78 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 57,78 eur (zvyšok vo výške 4,99 eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby ktorý požadovaný nebol),
číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 2. 2016 znejúcou na sumu spolu 24,98 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 19,99 eur (zvyšok vo výške 4,99 eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby ktorý požadovaný nebol) a číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 3. 2016 znejúcou na sumu spolu 37,86 eur z ktorej uplatnená a prisúdená bola časť vo výške 18,06 eur, nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný túto cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 150,61 eur ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nezaplatil, preto jeho dlh na cene služieb je vo výške 150,61 eur. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 150,61 eur (26,99 eur + 27,79 eur + 57,78 eur + 19,99 eur + 18,06 eur) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko tento nárok žalobcu bol predloženou zmluvou a faktúrami riadne preukázaný a žalovaný ho ani nespochybnil, hoci žaloba s prílohami mu bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť.
30. Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaný dostal do omeškania, zo zákona mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania, nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená aj s týmto jej príslušenstvom.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bol v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry) a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 150,61 eur rovnajúcou sa výške jeho dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 57,78 eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 27,79 eur od 10. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 26,99 eur od 12. 1. 2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,99 eur od 10. 2. 2016 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 18,06 eur od 10. 3. 2016 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (prvý výrok).
36. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 74,08 eur, ktorá bola žalovanému k zaplateniu vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22. 7. 2016 splatnou dňa 9. 8. 2016 súd žalobu musel zamietnuť pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty.
37. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
38. Podľa § 545 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
40. Žalobca v prospech platnosti dojednania o zmluvnej pokute argumentoval v podstate tým, že výška zmluvnej pokuty, tak ako bola dohodnutá v dodatku k zmluve a tak ako ju pôvodný veriteľ - telefónny operátor vyčíslil, nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola žalovanému poskytnutá prostredníctvom rôznych benefitov kompenzujúcich dojednanú viazanosť zmluvy na 24 mesiacov s tým, že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu aj prispôsobil výšku vyčíslenej a uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe uviedol vzorec použitý pre výpočet zmluvnej pokuty podľa ktorého základ pre jej výpočet sa má znižovať o pomernú časť podľa toho, koľko z doby viazanosti účastník dodrží.
41. Súd nemá žiadne výhrady voči zabezpečeniu záväzku účastníka zmluvného vzťahu s dodávateľom
- telefónnym operátorom prostredníctvom zmluvnej pokuty, keďže je nepochybné, že za záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s operátorom dohodnutý čas a platiť pravidelne poplatky za služby sú takémuto účastníkovi poskytnuté rôzne výhody a benefity v podobe predaja zľavnených zariadení, či zliav z ceny služieb. Nedodržaním dojednanej viazanosti a neplnením si povinností účastníkom tak dodávateľovi logicky vzniká škoda, preto zabezpečenie zmluvnou pokutou je legitímne. Aj k argumentácii žalobcu súd uvádza, že voči samotnému princípu postupne sa znižujúcej zmluvnej pokuty v závislosti od toho, v ktorom období viazanosti účastník poruší zmluvné povinnosti nemožno mať absolútne žiadne výhrady. Práve takýmto dojednaním by sa koniec koncov odstránili aj výhrady súdnej praxe z minulosti, keď telefónni operátori či ich právni nástupcovia uplatňovali zmluvné pokuty dojednané v rovnakej vopred určenej výške bez ohľadu na to, v akom období 24 mesačnej viazanosti by účastník svoje povinnosti porušil, čo bolo správne hodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Avšak aj takáto, postupne sa znižujúca zmluvná pokuta musí byť dojednaná určito a zrozumiteľne, teda platne, čo sa v tu súdenej veci nestalo.
42. V bode 5 Dodatku k zmluve je dojednaná zmluvná pokuta, pričom pokiaľ ide o jej výšku, dodatok odkazuje na tabuľku č. 1. V tejto tabuľke je uvedené , cit „Zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) 150,- eur“. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty je však podľa názoru súdu neplatná a neurčitá, pretože vôbec nie je uvedené akým spôsobom, za aké obdobie, akou formou by mal daný základ zmluvnej pokuty dojednaný účastníkmi klesať. Vzorec, ktorý žalobca uviedol v žalobe ako vzorec použitý pre výpočet žalovanému vyúčtovanej zmluvnej pokuty sa v dojednaní o zmluvnej pokute a v listinných dôkazoch predložených žalobcom vôbec nenachádza. Nachádza sa tam len dojednanie, že výška zmluvnej pokuty je určená základnom- počiatočnou sumou 150,- eur, pričom je tam uvedené že ide o sumu, ktorá bude klesať, ale nikde tam nie je uvedené na základe čoho, ako, po akom období a o koľko bude tento základ zmluvnej pokuty klesať, čo robí dojednanie o zmluvnej pokute neurčitým, nezrozumiteľným a preto neplatným.
43. V dojednaní o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Preto ak má byť platne dojednaná degresívna zmluvná pokuta, potom znižovanie (spôsob jej určenia, určenia jej výšky) musí byť dojednané určito a transparentne tak, aby už v čase jej dojednania ku ktorému sa platnosť dojednania posudzuje bolo predvídateľné ako, na základe akého kľúča, akým spôsobom bude zmluvná pokuta klesať, aby to nebolo ponechané na svojvôľu dodávateľa. Tu dojednané ustanovenie zmluvy (dodatku) o zmluvnej pokute tieto kritériá nespĺňa, lebo je v ňom síce uvedené že dojednaný základ zmluvnej pokuty má klesať, no nie je tam uvedené ako, po akom čase, akým spôsobom tak, aby výška zmluvnej pokuty v ktoromkoľvek okamihu viazanosti bola objektívne určiteľná a neponechaná len na svojvôľu dodávateľa, ktorý by inak mohol dané znižovanie učiniť akýmkoľvek spôsobom (napr. len úplne symbolicky), ktorý by spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť.
44. V dodatku použité vyjadrenie dojednania o zmluvnej pokute je preto absolútne neplatné, lebo v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dojednaní o výške zmluvnej pokuty musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, pričom pod sankciou absolútnej neplatnosti sa tak musí stať určito a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže v tomto dojednaní je na jednej strane uvedené, že zmluvná pokuta nie je pevná, ale má klesať, pričom tam ale súčasne vôbec nie je uvedené ako má klesať, takto neurčito vyjadrené dojednanie o výške zmluvnej pokuty je absolútne neplatné.
45. Uvedenú absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť tým, že žalobca až v žalobe uvedie výpočet, ktorým mal dodávateľ k tu konkrétnej - vyúčtovanej a uplatňovanej výške zmluvnej pokuty (74,08 eur) dôjsť. Transparentný, určitý a zrozumiteľný vzorec výpočtu výšky klesajúcej zmluvnej pokuty mal byť dojednaný priamo v zmluve, resp. jej dodatku, čo nebol, preto žalobcom uplatnenú sumu titulom zmluvnej pokuty priznať mu nemožno. Z absolútne neplatného dojednania o zmluvnej pokute totiž nemohol vzniknúť nárok ani na časť zmluvnej pokuty. Toto dojednanie je tak od počiatku absolútne neplatné, hľadí sa naň, ako keby nebolo, a preto žalobcovi nemožno z tohto dodatku priznať ani časť zmluvnej pokuty. Preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 74,08 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti so svojim záverom o neplatnom dojednaní takejto zmluvnej pokuty súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 6. 2016 sp. zn. 5Co/950/2015 v ktorom rovnako bolo obdobné dojednanie zmluvnej pokuty z dôvodu neuvedenia „spôsobu“ klesania vyhodnotené ako neurčité a neplatné.
46. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, i tak by bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodná, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb pôvodným veriteľom, ktoré sám žalobca tvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 2. 2018. S odstúpením od zmluvy je totiž spojený zánik práv a povinností zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty. Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Preto ak pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, odstúpením od zmluvy túto zrušil s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2), čím zanikli práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Keďže v prípade žalovanému poskytnutých telekomunikačných služieb takáto reštitúcia in natura nebola možná, keďže tieto ich poskytnutím boli spotrebované, bolo treba zo strany žalovaného poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, tu ňou bola cena poskytnutých služieb. V prípade žalovaného to teda znamenalo povinnosť zaplatiť sumu 150,61 eur ako neuhradenú cenu poskytnutých služieb, nie však už pôvodne dojednanú zmluvnú pokutu.
47. Keďže však od absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno platne odstúpiť, súd po zistení absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nepovažoval za potrebné a hospodárne sa ďalej zaoberať a podrobnejšie odôvodňovať následky odstúpenia od zmluvy i vo vzťahu k zmluvnej pokute.
48. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti zaplatenia ceny žalovanému poskytnutých telekomunikačných služieb a zákonných úrokov z omeškania z nezaplatenej ceny služieb vyhovel a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ju ako nedôvodnú zamietol.
49. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v
omeškaní so zaplatením ceny poskytnutých služieb 2 roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu. 50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
51. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
52. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
53. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 242,51 eur (224,69 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 17,82 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 57,78 eur od 10. 11. 2015, zo sumy 27,79 eur od 10. 12. 2015, zo sumy 26,99 eur od 12. 1. 2016, zo sumy 19,99 eur od 10. 2. 2016 a zo sumy 18,06 eur od 10. 3. 2016).
54. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 168,43 eur (150,61 eur ako prisúdená istina + 17,82 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 57,78 eur od 10. 11. 2015, zo sumy 27,79 eur od 10. 12. 2015, zo sumy 26,99 eur od 12. 1. 2016, zo sumy 19,99 eur od 10. 2. 2016 a zo sumy 18,06 eur od 10. 3. 2016).
55. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 69,45 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 30,55 %.
56. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 30,55 % od úspechu žalobcu v rozsahu 69,45 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,90 %.
57. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38,90 %.
58. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.