Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-711-2015.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/711/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. O. XXX, proti odporkyni: E. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XX, Košice, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 20.11.2015 a doplneným dňa 15.06.2017 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal určenia manželského výživného vo výške 50,-Eur z dôvodu, že s odporkyňou, ktorá je jeho manželka, nežijú v spoločnej domácnosti, že je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 220,-Eur mesačne.
2. Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 26.04.2018, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, odporkyňa svoju neúčasť nijako neospravedlnila, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľa a oboznámením s podstatným obsahom predložených písomností a písomností zabezpečených súdom.
4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 18.08.2012 a v čase pojednávania stále trvalo. Tiež uviedol, že je stále bez pracovného pomeru, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, zároveň má aj zdravotné problémy, pre ktoré je už 15. mesiac práceneschopný. Nemocenské dávky nepoberá. Poberá dávky v hmotnej núdzi mesačne 176,-eur. Odporkyňa má z predchádzajúceho vzťahu 2 maloleté deti, o ktoré sa navrhovateľ stará a poberá ochranný príspevok 110,-eur mesačne na každé dieťa. Odporkyňa bola vo výkone trestu a teraz poberá dávky v hmotnej núdzi mesačne 60,-eur.
5. Z predloženého sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.08.2012.
6. Z listu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.11.2017 mal súd za preukázané, že odporkyňa je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne od februára 2017 a je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.10.2015 doposiaľ.
7. Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Vo všeobecnosti, nárok na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi súdom je daný vtedy, ak manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vôbec, alebo ju plní v rozsahu, ktorý je potrebný považovať za nedostatočný preto, že nezodpovedá zákonnému hľadisku pre stanovenie výšky tejto povinnosti, ktorým je požiadavka, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má teda vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie oproti druhému manželovi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre vyrovnanie životných úrovní. Vyrovnaním v tomto zmysle však nemožno rozumieť len mechanický prepočet, ktorým by bola po zistení priemeru pracovných príjmov oboch manželov, určeným výživným dosiahnutá ich matematická zhoda. I pri určení manželského výživného je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby na strane jednej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane druhej (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom nakoľko sa jedná o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, je potrebné tieto kritéria zároveň aplikovať na pomery oboch manželov. To prakticky znamená, že pre porovnanie životnej úrovne oboch manželov je nevyhnutné zistiť rozsah odôvodnených potrieb každého z nich a u každého tiež i schopnosť a možnosť ich úhrady. Zohľadniť je potrebné tiež i to, či obaja manželia sa pričiňujú o získanie zdrojov pre uspokojovanie potrieb rodiny (v ich rámci tiež potrieb vlastných) podľa svojich možností a schopností, pričom v tejto súvislosti rovnako ako zárobkovú činnosť treba posúdiť i starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba zohľadniť tiež plnenie iných vyživovacích povinností a nemožno ponechať stranou ani plnenie spoločných záväzkov manželov, nakoľko tieto ovplyvňujú životnú úroveň oboch.
10. Vychádzajúc z týchto všeobecných východísk, ťažiskom pre posúdenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, bolo porovnanie životnej úrovne účastníkov v rozhodnom období.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, po posúdení skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu. Východiskom úvah súdu, smerujúcich k tomuto záveru, bolo to, že dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu manželstva a manželstvo účastníkov konania doposiaľ trvá, čím je splnená základná podmienka pre určenie výživného z titulu určenia manželského výživného podľa ust. § 71 Zák. o rodine. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, tak, aby bola v zásade rovnaká. Povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá počas celého obdobia jeho trvania bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie. Dokazovaním bolo súdu preukázané, že na strane oboch manželov existuje sociálna odkázanosť, pričom obaja sú bez príjmu a odkázaní na pomoc štátu. Preto súd ako nedôvodný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.