Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-208-2016.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, C. M., štátnej občianky Slovenskej republiky, t.č. nezamestnanej, bytom E. A., U. XX a otca, T.. P. C., štátneho občana Slovenskej republiky, t.č. v X. a X. T., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý P. C. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2018 sumou 50,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2018 sumou 100,- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2018 vo výške 180,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 5,- eur až do úplneho vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa navrhovala, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému P. najskôr sumou 100,- eur mesačne a na pojednávaní upravila petit návrhu tak, že žiadala maloletého P. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otcovi dieťaťa bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého P. za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2018 sumou 50,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2018 sumou 100,- eur mesačne, ktoré bude povinný prispievať otec k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súdom bola pripustená zmena petitu.
2. Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne (č.l. 27 a 28 spisu), súhlasil s návrhom matky v celom rozsahu. Otec bol dodatočne so zmeneným petitom návrhu matky súdom riadne oboznámený, a k tomuto sa vyjadril osobne výsluchom v X. a X. T. dňa 22.03.2018, a to tak, že s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí. Súhlasil taktiež s tým, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na jeho vyjadrenia.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil návrh, písomné vyjadrenie otca a výsluch otca v X. a X. T. zo dňa 22.03.2018, rodný list maloletého dieťaťa, odpovede na lustrácie: v registri obyvateľov,
sociálnej poisťovni, ZVJS, správu X. a X. T., správy ÚPSVaR zo dňa 09.01.2018, správu zo šetrenia opatrovníka zo dňa 22.01.2018 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
4. Maloletý P. pochádza z mimomanželského vzťahu. Otcom dieťaťa je T.. P. C.. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
5. Matka dieťaťa je rozvedená, z manželstva má syna A. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, a ktorý študuje. Matka žije spolu s deťmi A. a P. u jej sestry, ktorej prispieva na bývanie podľa jej možností. Nezamestnaná je od novembra 2016. T.č. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, za obdobie od januára 2016 až doposiaľ je poberateľkou štátnej sociálnej dávky, prídavku na 2 deti v celkovej sume 47,04 eur. Za obdobie od januára 2016 až doposiaľ je od 01.08.2017 naďalej príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, za obdobie roku 2017 jej bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi v súhrnnej sume 237,90 eur. Evidovaná bola na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. ako uchádzačka o zamestnanie od 02.07.2014 do 21.11.2017. Je vyučená krajčírka, prácu si hľadá.
6. Otec dieťa je v X. a X. T.. Výkon trestu odňatia slobody nastúpil 17.06.2014, predpokladaný koniec trestu má 03.07.2025. Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený. V roku 2016 bola jeho čistá mzda vo výške 1.393,31 eur a v roku 2017 vo výške 1.288,62 eur. Pred nástupom do ÚVV žil s družkou, ktorá je matka maloletého P.. Otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej P. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá študuje, a na ktorú by mal platiť výživné 33,19 eur mesačne. Z pracovnej odmeny mu podľa jeho tvrdenia vykonávajú zrážky vo forme odvodov, výdavkov na výkon trestu a 30% z hrubej pracovnej odmeny na úhradu výživného. Otec ďalej uviedol, že je nemajetný, na výživu maloletého P. prispieva sumou 40,- eur mesačne. Má vysokoškolské vzdelanie. So synom je v pravidelnom kontakte. Jeho zdravotný stav je dobrý. Užíva lieky na vysoký krvný tlak.
7. Maloletý P. má t.č. X rokov, je žiakom 3. ročníka ZŠ, je zdravý, aktívne športuje, je členom futbalového klubu G. M. nad Z., kde mu matka hradí 10,- eur mesačne a poplatok za turnaje, športové oblečenie a cestu na zápasy.
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Bol vykonaný aj pohovor s maloletým. Doporučené bolo návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, s tým, že pri vyčíslení ročného výživného súdu zaráta otcovi to, čo už na výživnom zaplatil (40,- eur mesačne v každom mesiaci za rozhodné obdobie).
9. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 12. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého P., čo potvrdil aj otec a kolízny opatrovník. Samotné dieťa pri pohovore s opatrovníkom prezentovalo názor, že chce, aby ho vychovávala matka. Vzhľadom k tomu súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné bolo určené za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2018 sumou 50,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2018 sumou 100,- eur mesačne, za súhlasu samotného otca, ktorý uviedol, že s takto navrhovaným výživným matkou súhlasí. Pri vyčíslení zročného výživného bola za rozhodné obdobie otcovi zarátaná suma, ktorú na výživnom zaplatil (18 mesiacov x 40,- eur = 720,- eur).
17. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).