Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-36-2018.pdf
PDF · 144.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: v 1. rade: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 1, XXX XX J. L., v 2. rade: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 1, XXX XX J. L., obidvom zastúpeným: Y. N., O. XX, XXX XX O. J., t. č. E. XXX/X, H., o zaplatenie 30.748,79 EUR s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Csp/33/2016-106 zo dňa 18. októbra 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach týkajúcich sa zaplatenia istiny 4.271,62 Eur s 5 %-nými ročnými úrokmi z omeškania od 22.03.2016 do zaplatenia, zaplatenia 6,69 %-ných ročných úrokov zo sumy 29.932,33 Eur od 22.03.2016 do zaplatenia, v časti určenia lehoty na plnenie v mesačných splátkach po 400,-Eur a v časti výroku o náhrade trov konania strán sporu p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30.718,79 EUR so 6,69 % ročným úrokom zo sumy 29.932,33 EUR od 22.03.2016 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.718,79 EUR od 22.03.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400,- EUR, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 504, § 369 ods.1 Obch. zákonníka, § 52 ods.1, 3, 4 Obč. zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzavreli dňa 27.05.2014 Zmluvu o stavebnom sporení č. 1034030202. Na základe nej následne žalobca (ako veriteľ) uzavrel so žalovaným v 1. rade (ako dlžníkom) a žalovaným v 2.rade (ako spoludlžníkom) Zmluvu o úvere č. 1034030202 zo dňa 02.06.2014 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie stavebného medziúveru pod č. 103403 7 04 vo výške 30.000,- EUR na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, vrátane všeobecných podmienok, sa mal medziúver zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa mal zmeniť na stavebný úver pod č. 1034030 2 02 vo výške 17.763,02 EUR. V bode II zmluvy o úvere bol špecifikovaný medziúver, jeho číslo a výška, úroková sadzba medziúvere bola 6,69 % ročne.
Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola určená na 167,25 EUR a jej splatnosť bola 15. deň v mesiaci. Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol 255. Úroková sadzba úroku z omeškania splátok medziúveru bola dohodnutá vo výške úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Ďalej bolo dohodnuté, že medziúver je poskytnutý dlžníkom, ktorí majú uzavretú Zmluvu o stavebnom sporení č. 1034030 2 02. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy bol 0 % cieľovej sumy. Výška mesačného vkladu, bola 38,86 EUR, splatná 15. deň v mesiaci a počet vkladov bol dohodnutý na 255. Po pridelení cieľovej sumy mala výška stavebného úveru predstavovať 17.763,02 EUR s úrokovou sadbou 4,75 % ročne. Uvedený stavebný úver mali dlžníci splácať 105-imi mesačnými splátkami vo výške 206,11 EUR, ktoré boli splatné 15. deň v mesiaci. Doba trvania medziúveru/stavebného úveru bola dohodnutá na 30 rokov a konečná splatnosť úveru mala byť 15.05.2044. RPMN pri stavebnom úvere bola 4,77 % a RPMN pri medziúvere bola 7,05 %. Celková čiastka medziúveru, ktorú mali dlžníci zaplatiť bola určená vo výške 76.817,79 EUR a v prípade, že dlžníci počas trvania medziúveru splnia všetky podmienky veriteľa pre úhradu úrokov z medziúveru za mesiac december príslušného kalendárneho roka, celková čiastka ktorú musia dlžníci zaplatiť, mohla byť pri daných predpokladoch výpočtu nižšia o 3.512,25 EUR. V bode VIII boli upravené poplatky a náklady a žalovaní sa zaviazali platiť poplatky za spracovanie úveru, poplatky za uzatvorenie zmluvy, poplatky za vedenie účtu ako aj uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom v zmysle sadzobníka poplatkov. Podľa bodu IX porušenia akejkoľvek povinnosti z tejto zmluvy dlžníkmi, najmä nesplácania úveru zakladá veriteľovi právo nielen na okamžité splatenie úveru, úrokov z omeškania, ale aj na prípadné poplatky z omeškania a iné poplatky a aj ďalšie právne následky. V bode X bola upravená mimoriadna splatnosť a v prípade omeškania dlžníkov s platením, čo i len jednej splátky stavebného úveru resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo v prípade omeškania s platením, čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, mal veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti. Veriteľ mal tiež právo odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru s príslušenstvom. Dňa 06.06.2014 žalobca poukázal žalovaným sumu 24.000,- EUR a dňa 20.06.2014 sumu 5.640,- EUR. Súčasťou poskytnutého úveru mal byť žalobcom započítaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 360,- EUR, ktorý bol odpočítaný z druhej splátky poskytnutého úveru v súlade s článkom VIII bod 8.1. úverovej zmluvy.
1.3. Na ťarchu účtu medziúveru (č. zmluvy 1034030 7 04) žalobca zúčtoval nevyplatený poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 360,- EUR, výplatu medziúveru 24.000,- EUR a 5.640,- EUR, úroky za úver vo výške 119,13 EUR (30.06.2014), úroky za úver vo výške 167,25 EUR (v dňoch 31.07.2014, 31.08.2014, 30.09.2014, 31.10.2014, 30.11.2014, 30.12.2014, 31.01.2015, 28.02.2015, 31.03.2015, 30.04.2015, 31.05.2015, 30.06.2015, 31.07.2015, 31.08.2015, 30.09.2015, 31.10.2015, 31.11.2015, 31.12.2015, 31.01.2016 a 29.02.2016) a dňa 21.03.2016 úroky za úver vo výške 117,08 EUR. V dňoch 29.10.2014 a 21.11.2014 zúčtoval sumu 39,75 EUR, dňa 31.05.2015 poplatok za upomienku vo výške 2 x 15,- EUR, dňa 30.04.2015 poplatok za upomienku vo výške 15,- EUR, dňa 30.06.2015, dňa 31.07.2015, dňa 31.08.2015 poplatky za upomienky vo výške 3 x 15,- EUR. V prospech účtu medziúveru zúčtoval žalobca nasledovné vklady: dňa 18.07.2014 vo výške 167,25 EUR, dňa 21.08.2014 vo výške 167,25 EUR, dňa 26.09.2014 vo výške 167,25 EUR, dňa 29.10.2014 vo výške 207,- EUR, dňa 21.11.2014 vo výške 207,- EUR, dňa 31.12.2014 vo výške 167,25 EUR - bonus - úroky z medziúveru, dňa 30.04.2015 vo výške 15,- EUR, dňa 01.05.2015 vo výške 167,25 EUR, dňa 01.05.2015 započítanie pohľadávky vo výške 334,50 EUR, dňa 01.03.2016 vo výške 1.000,- EUR (vklad) a dňa 21.03.2016 vo výške 67,67 EUR (čiastočné vyrovnanie medziúveru). Ku dňu 21.03.2016 žalobca vykazoval pohľadávku voči žalovaným vo výške 30.748,79 EUR, ktorá pozostávala z nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 741,46 EUR, z nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 75,- EUR a z nezaplatenej istiny vo výške 29.932,33 EUR.
1.4. Na ťarchu účtu stavebného sporenia (č. zmluvy 1034030 2 02) žalobca zúčtoval poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 20,- EUR, za obdobie od 05.2014 do 03.2016, t.j. za 23 mesiacov poplatky za vedenie účtu vo výške 0,99 EUR mesačne, dňa 18.07.2014 - 167,25 EUR, dňa 21.08.2014 - 167,25 EUR, dňa 26.09.2014 - 167,25 EUR, dňa 01.05.2015 - 167,25 EUR s poznámkou „Vklad - POS terminál“. Dňa 30.12.2014 zúčtoval zrážkou vo výške 0,18 EUR, dňa 14.02.2015 „Vklad - POS terminál“ vo výške 334,50 EUR, dňa 01.05.2015 započítanie pohľadávky 334,50 EUR, dňa 31.10.2015, 30.11.2015 a 31.12.2015 poplatky za upomienky 3 x 15,- EUR, dňa 03.11.2015 výplatu exekúcie vo výške 446,43 EUR a 20,- EUR. Ďalej bola na ťarchu účtu dňa 31.12.2015 zúčtovaná daň vo výške 1,57 EUR a dňa
31.03.2016 daň vo výške 0,08 EUR, dňa 21.03.2016 vrátenie štátnej prémie vo výške 38,90 EUR a poplatok za získanie informácie CRO vo výške 5,- EUR. V prospech účtu stavebného sporenia žalobca zúčtoval dňa 28.05.2014 vklad 21,- EUR, dňa 18.07.2014 vklad 206,11 EUR, dňa 21.08.2014 vklad 206,11 EUR, dňa 26.09.2014 vklad 206,11 EUR, dňa 29.10.2014 vklad 39,75 EUR, dňa 21.11.2014 vklad 39,75 EUR, dňa 23.12.2014 vklad 206,11 EUR, dňa 31.12.2014 úroky zo sporenia vo výške 0,95 EUR, dňa 12.02.2015 štátnu prémiu 34,28 EUR, dňa 14.02.2015 vklad 413,- EUR, dňa 01.05.2015 vklad 413,- EUR, dňa 29.05.2015 vklad 206,11 EUR, dňa 31.12.2015 úroky sporenia 8,27 EUR, dňa 12.02.2016 štátnu prémiu 4,62 EUR a 21.03.2016 úroky zo sporenia vo výške 0,43 EUR. Ku dňu 21.03.2016 vykazoval žalobca stav na účte stavebného sporenia 67,67 EUR a uvedenú sumu zúčtoval v uvedený deň v prospech účtu medziúveru. Žalobca do poskytnutého medziúveru v súlade s článkom 24 Obchodných podmienok započítal sumu 334,50 EUR, t.j. sporenie žalovanej v 2. rade, ktoré mala u neho.
1.5. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky tým, že medziúver prestali riadne a včas splácať. Žalobca listom zo dňa 05.02.2016 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a zároveň ich upozornil, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok bude požadovať splatenie celého zostatku úveru a jeho príslušenstva pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní na uvedené upozornenie žalobcu nereagovali, dlžné splátky nedoplatili, preto žalobca dňa 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru už žalovaní neuhradili žalobcovi žiadnu sumu.
1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod, ale v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základná úprava zmluvy o úvere je obsiahnutá v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka vyplýva, že takáto zmluva je absolútnym obchodným záväzkových vzťahom, tzn., že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov. Aj v prípade aplikácie obchodného zákonníka treba mať na zreteli to, že tento právny predpis rešpektuje autonómiu vôle strán. Z uvedeného vyplýva, že predmetnú vec, ako absolútny obchod, je potrebné prejednať a rozhodnúť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
1.7. Súd mal za preukázané, že po počiatočnom riadnom platení vkladov na účet stavebného sporenia a splátok úrokov z poskytnutého medziúveru žalovaní prestali riadne a včas platiť v zmluvách dohodnuté splátky, posledná úhrada bola dňa 01.03.2016 v sume 1.000,- EUR. Žalobca, v súlade s dohodnutými podmienkami dňa 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zúčtoval sumu na účte stavebného sporenia v prospech účtu medziúveru a žalovaným vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú istinu medziúveru spolu s nesplatenými úrokmi 6,69 % ročne. Z právnej úpravy §§ 497 a 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. dňom 21.03.2016 vznikla žalovaným povinnosť v súlade s dohodnutými podmienkami, vrátiť žalobcovi nesplatený úver s úrokmi a od 22.03.2016 aj s úrokmi z omeškania 5 % ročne až do zaplatenia.
1.8. Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol akceptovať tvrdenie žalovaných, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vyslovil, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe vyššie citovanej zmluvy o úvere je jasný, určitý a zrozumiteľný a v zmluve uvedené dojednania obsahujú presnú špecifikáciu poskytnutého úveru tak, ako ich požaduje zákon a zároveň obsahuje aj všetky požadované náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa žalovaní počas celého konania odvolávali.
1.9. V sadzobníku poplatkov žalobcu (platných od 14.04.2014 vrátane) súd nezistil, v súvislosti so stavebným sporením, žiadne poplatky za upomienky. Poplatky za upomínanie dlžných splátok po lehote splatnosti sú iba v časti týkajúcej sa stavebného úveru/medziúveru (časť II bod 15 sadzobníka) a žalobca ich zúčtoval na ťarchu účtu medziúveru v príslušnom roku v takej výške aká je v sadzobníku uvedená. Rovnako poplatky za vedenie účtu medziúveru a stavebného sporenia žalobca zúčtoval na ťarchu účtov vo výške podľa aktuálneho sadzobníka v príslušnom roku. Žalobca započítal v prospech účtu poskytnutého medziúveru stavebné sporenie žalovanej v 2. rade v súlade s článkom XXIV obchodných podmienok. Na ťarchu účtu stavebného sporenia zúčtoval aj výplatu nasporenej sumy exekútorovi Ladislavovi Ďorďovičovi ml., ktorý bol poverený vykonaním exekúcie v rámci exekučného konania Ex 581/2015 (vedeného aj proti povinnej, ktorá je zároveň žalovanou v 1. rade).
1.10. K poplatkom za upomienky zaúčtovaným 2 x 15,- EUR (30.10.2015 a 30.11.2015) uviedol, že povinnosť majiteľa účtu stavebného sporenia platiť takéto poplatky nevyplýva ani zo zmluvy o stavebnom sporení, ani zo všeobecných podmienok žalobcu, ale ani zo sadzobníka poplatkov žalobcu, preto suma stavebného sporenia, ktorá bola v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zúčtovaná v prospech účtu medziúveru mala byť o 30,- EUR vyššia t.j. nie 67,67 EUR ale až 97,67 EUR.
1.11. Na základe uvedeného, analogicky poukazujúc na ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka (kedy sa pri plnení peňažného záväzku plnenie započítava najprv na úroky), súd dospel k záveru, že dlh žalovaných na účte medziúveru mal byť správne uvedený vo výške 30.718,79 EUR (30.748,79 EUR - 30,- EUR), preto v tejto časti žalobe vyhovel v zostávajúcej časti žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci súd zdôraznil, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce.
1.12. Súd akceptoval žiadosť žalovaných v 1 .a 2. rade o možnosť splácania dlhu v splátkach. Nakoľko nezdokladovali svoje rodinné pomery ani sociálnu situáciu a s poukazom na výšku dlžnej sumy im umožnil splatiť dlh v splátkach nie po 200,- euro, ako požadovali, ale po 400 euro mesačne.
2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podali odvolanie žalované, ktoré navrhli rozsudok v napadnutej časti zamietnuť a zaviazať ich zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 26.447,17 € s 5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 26.447,17 € od 22.3.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- €, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej napadnutej časti navrhli rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči nim v pomernej výške úspechu. Namietali nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedli, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá je spotrebiteľská a vzťah treba posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Aj keby bol úver absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 250/2007 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Z formy a obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu v rade 1. , pričom dlžník obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Žalovaná v rade 2. ako spoludlžník nekonala v rámci podnikateľskej činnosti, preto je potrebné aj na právny vzťah účastníkov konania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorá úprava je pre žalované, ktoré majú postavenie spotrebiteľa, výhodnejšia. Novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne stanovila (doplnením ustanovenia .§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
2.2. Aj v absolútnych obchodoch platí § 1 ods. 2 o subsidiárnej použiteľnosti OZ, preto je dôvodná aplikácia § 52 a nasl. Pri absolútnom obchode sa primárne použije úprava v Obchodného zákonníka, ale práve úprava niektorých otázok je prijateľnejšia pre spotrebiteľa podľa OZ (napr. premlčacia doba, odstúpenie od zmluvy uzavretej v tiesni a pod.). Zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere upravuje aj zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. V prejednávanej veci žalobca poskytol tieto zdroje fondu stavebného sporenia žalovaným v 1. a 2. rade ako úver, teda ide o úverový právny vzťah, ale keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo17/2014 zo dňa 26.11.2015.
2.3. K záverom súdu, že odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. do 21. 03. 2016 vznikla žalovaným povinnosť v súlade s dohodnutými podmienkami vrátiť žalobcovi nesplatený úver s úrokmi a od 22. 03. 2016 a tiež s úrokmi z omeškania 5% ročne až do zaplatenia uviedli, že súd by mal podrobiť záväzkovo-právny vzťah kontrole z hľadiska dojednaní jej prijateľnosti v kontexte spotrebiteľského práva a použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy sa viažu od počiatku k zrušeniu zmluvy, medzi účastníkmi nastolil režim bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa od žalovaných vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka , t. j. rozdielu medzi tým, čo žalovaným reálne poskytol 30 000,- € bez priznania akýchkoľvek poplatkov, úrokov pre ich neprijateľnosť a tým, čo mu žalovaní vrátili.
2.4. Súhlasili s tým, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, ale povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Uvedené by predstavovalo neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004, podľa ktorého úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Podľa záveru NS ČR teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (Obchodný zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny. Veriteľ, teda žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru získava nárok na celú splatnú istinu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pri neplnení podmienok zo strany žalovaných je však výlučne v rozhodovacej sfére veriteľa, teda žalobcu, ktorý po takomto rozhodnutí má nárok požadovať celú splatnú istinu, v opačnom prípade by mal nárok len na dovtedy splatné splátky, čo znamená, že sa neocitne v horšom postavení, nakoľko mu tento inštitút umožňuje pristúpiť k vymáhaniu celej dlžnej sumy istiny. V takomto prípade má nárok na istinu úveru, nie však na úrok, ktorý by mu bol patril, ak by nechal pôvodnú splatnosť. Nie je dôležité, či splatnosť pohľadávky nastala podľa dohody zmluvných strán, alebo či veriteľ využil svoje právo a zosplatnil poskytnutý úver pre nesplnenie niektorej z povinností zo strany dlžníka. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 40bo/143/1998.
2.4. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, ktorá sa odstúpením zrušuje od začiatku a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal preto keďže žalovaným bol vyplatený medziúver vo výške 29 640,- € a podľa predložených dokladov o úhradách na pojednávaní zo dňa 20.9.2017, vrátili celkom sumu 2. 858,33 € + 334,50 sporenie žalovanej v 2. rade t.j. 3 192,83€ , má žalobca nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 26 447,17 €. S poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie priznať úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26. 447,17 € , nakoľko odstúpením od zmluvy listom z 21.3.2016 sa nasledujúcim dňom, t. j. 22.3.2016 žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie čl. X. zmluvy a čl. XIX. VOP , podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1,5 a § 457 OZ. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Splátky obsahujúce úroky boli rozložené aj na obdobie po odstúpení od zmluvy. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Tvrdili, že nemali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, mohli ju len podpísať, ide o zmluvy formulárové.
2.6. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stanovom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 a 3a Nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (napr. rozsudok KS TN 6Co 587/2015 z 28.9.2015). Poukázali na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, Trnave, Trenčíne.
2.7. Na záver uviedli že žalobca žalovaným poskytol medziúver, ktorý bol vyplatený žalovaným v dvoch fázach a to: dňa 06. 06. 2014 vo výške 24. 000,- € a dňa 20. 06. 2014 vo výške 5 640,- €. Z druhej splátky si žalobca preúčtoval poplatok za spracovanie 360,- €, teda poskytol úver vo výške 29 640,- €. Uhradili 2.858,33 eur, k nim je potrebné pripočítať 334,50 € - sporenie žalovanej v 2. rade, čo je spolu 3. 192,83 Nakoľko predmetnú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú, bezúročnú a bez poplatkov, uznali dlh vo výške 26 447,17 € a žiadali povoliť splátky vo výške 200,- € mesačne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá im nedovoľuje dlh hradiť jednorazovo, resp. vo vyšších mesačných splátkach, pretože by to malo pre ne likvidačné účinky.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ak by porušením povinnosti dlžníka, pre ktoré bol nútený zosplatniť pohľadávku, zanikol nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie. Zbavil by sa povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa jeho názoru je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bezpochyby je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Základnou povinnosťou žalovaných bola povinnosť poskytnutý úver vrátiť za podmienok, spôsobom a čase dojednanom v zmluve. Túto povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a z ustanovenia §504 Obchodného zákonníka si žalovaní nesplnili. Žalobcovia uzatvorili so žalovanými Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej, ako aj v zmysle Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby (ďalej „VPSS“) je žalobca oprávnený jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v Zmluve o úvere, resp. vo VPSS. Vzhľadom k tomu, že žalovaní porušili dohodnuté povinnosti, nakoľko boli v omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, článku VI, bod 3. Úver bol uzatvorený v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere. Aj keď je na posudzované zmluvy potrebné aplikovať ust. 5. hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, neznamená to automatickú aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere, ktoré v danom prípade nie je možné použiť. To vyplýva z negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 109/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predtým zákon č. 258/2001 Z. z.]. Pri
skúmaní, či Zmluva o úvere obsahuje alebo neobsahuje neprimerané zmluvné dojednania je potrebné vychádzať len zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, konkrétne z § 53 OZ. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo všeobecnosti pozitívne vymedzuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 prvá veta . V zmysle uvedeného pozitívneho vymedzenia sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z podmienok, ktoré zákon kladie pri pozitívnom vymedzení neprijateľnej podmienky je zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 OZ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo bolo individuálne dojednané. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka je predmetom plnenia z úverovej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi a vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov z nich zo strany dlžníka veriteľovi. Teda dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky za úver sa bez pochyby týka hlavného predmetu plnenia.
4. Žalované v replike zotrvali na dôvodoch odvolania v celom rozsahu. Opätovne uviedli, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka, ide o spotrebiteľský právny vzťah, aj keď zmluva o stavebnom úvere nie je spotrebiteľská, je potrebné aplikovať § 52 a nasl. Odstúpením od zmluvy 21.03.2016 sa zmluva od počiatku zrušila a žalobca nárok na bezdôvodné obohatenie. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má nárok na úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti alebo odstúpení nie je vyvážená a úroky nie je možné považovať po zosplatnení úveru.
5. Žalobca v duplike opätovne poukázal na to, že zosplatnením pohľadávky zmluva o úvere nezanikla, teda práva a povinnosti z nej pre zmluvné strany naďalej trvajú. Občiansky ani Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje, že po splatnosti pohľadávky z úveru zaniká nárok na úrok. Je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Poukázal na rozhodnutie KS Banská Bystrica a ďalšie. Zdôraznil, že práve nepriznaním dohodnutého 6,69 % p. a. by nastala hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dlžníkom porušujúcim zmluvné dojednania a medzi dlžníkom riadne plniacim si povinnosť, ktorý je povinný splácať úroky v dohodnutej výške až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Zvýhodnený by tým bol porušovateľ povinnosti.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné. Rozsudok nad priznanú a odvolaním nenamietanú časť nad sumu 4.271,62 eur so 6,69% úrokmi zo sumy 29.932,33 eur od 22. 03. 2016 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť
7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 30.748,79 euro (medziúver) poskytnutej žalovanej v 1.rade na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 02. 06. 2014. V Zmluve bola dohodnutá úroková sadzba medziúveru 6,69 %, výška mesačnej splátky 167,25 euro, počet splátok 225, konečná splatnosť úveru 15. 05. 2044, RPMN stavebného úveru 4,77% a RPMN medziúveru 7,05%. Medziúver bol poskytnutý k uzatvorenej zmluve o stavebnom sporení č. 1034030 2 02 zo dňa 27. 05. 2014. Žalovaná v 2. rade uzatvorila zmluvu ako spoludlžníka. Nakoľko žalované úver nesplácali a na výzvu uhradiť dlžné splátky nereagovali, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 21. 03. 2016. Podanou žalobu sa domáhajú zaplatenia neuhradeného zostatku úveru 30.748,79 euro so o 6,69% úrokom zo sumy 29.932,33 eur od 22.03.2016 do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania zo sumy 30.748,79 eur od 22.03.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal uplatnený nárok do sumy 30.718,79 euro s príslušenstvom a zamietol v sume 30,- euro za nedôvodne účtované poplatky za 2 upomienky.
8. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Žalované v
odvolaní poukazovali na potrebu aplikácie Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 52 ods. 2 OZ, ktoré chráni spotrebiteľa pred podmienkami dohodnutými v jeho neprospech, keďže základom sporu je spotrebiteľská zmluva, aj keď ide o úverový vzťah, tvrdili, že zmluva je formulárová, nemohli ovplyvniť jej obsah, namietali správnosť záverov súdu o priznaní úroku aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tvrdili, že odstúpením od zmluvy vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26.447,17 euro, dohoda o odstúpení veriteľa spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď aj po odstúpení mu zostanú zachované všetky práva.
9. Žalované v odvolaní nenamietali nárok žalobcu do sumy 26.447,17 € s 5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 26.447,17 € od 22.3.2016 do zaplatenia, súhlasili, aby boli túto sumu zaviazané zaplatiť žalobcovi. Namietajú teda rozdiel medzi touto a priznanou sumou, t.j. žalobcom uplatnený nárok
- istinu v 4.271,62 eur so 6,69% úrokmi zo sumy 29.932,33 eur od 22. 03. 2016 do zaplatenia. Žalované netvrdili, že postup žalobcu pri výpočte žalovanej sumy nebol správny a ani že súd prvej inštancie pri výpočte žalovanej sumy nepostupoval správne, ale ohľadom na existujúce odstúpenie od zmluvy a nimi tvrdené dôsledky tohto odstúpenia (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nesplatenej istiny s úrokmi len do odstúpenia a úrokom z omeškania po odstúpení) tvrdia to, že uznávajú dlh vo výške rozdielu úveru mínus zaplatená suma s pripočítaním úroku z omeškania, z čoho vyplýva, že na úrok do odstúpenia „zabudli“. Odvolací súd reagujúc na právne významné odvolacie námietky žalovaných uvádza, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa riadi režimom Obchodného zákonníka, jedná sa o absolútny obchod, ale v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a uvedený charakter má aj uzavretá zmluva o medziúvere a o stavebnom úvere, keď dlžníčka, žalovaná v 1. rade má postavenie spotrebiteľa, a preto aj záväzok žalovanej, spoludlžníčky sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na daný právny vzťah preto správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď základom sporu je úverová zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka.
10. Tzv. formulárové zmluvy sú zmluvy teda vopred predtlačené, do ktorých spotrebiteľ vpisuje len svoje osobné údaje, dátum a podpis pričom častokrát znevýhodňujú spotrebiteľa, teda spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Môžu nimi byť napr. zmenky, rozhodcovské doložky, splnomocnenia či rôzne povinnosti, ktoré veriteľ spotrebiteľovi ukladá bez právneho nároku. Odvolací súd posudzujúc zmluvu o úvere a medziúvere v kontexte vyššie uvedeného výkladu nevzhliadol namietané zmluvné dojednania takými, ktoré by znevýhodňovali spotrebiteľa, zaväzovali na splnenie povinností bez právneho nároku. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku týkajúcu sa dôvodnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy s dôsledkom, že žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď v zmluve bola upravená možnosť veriteľa pre omeškanie dlžníka odstúpiť od zmluvy (X bod 17) v prípadoch, v ktorých môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, bola tiež upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre prípad omeškania dlžníka. Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto argumentácia žalovaných týkajúca sa odstúpenia od zmluvy , vrátane prípadnej nerovnosti, ktorú podľa nich spôsobuje, nie je v danej veci dôvodná. Inými slovami, pre právne posúdenie veci sú významné len tie skutočnosti, ktoré viedli k vzniku sporného nároku, preto aj keď v zmluve bolo dojednanie o odstúpení od zmluvy, nárok na zaplatenie sporenej sumy vznikol v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, preto právne významné je právne posúdenie len ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
11. Žalované namietali správnosť záverov súdu, že v prípade zosplatnenia úveru vznikol žalobcovi nárok na úroky a tiež úroky z omeškania.
12. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré ma akcesorickú povahu. Je teda spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí aj zmluvný úrok. Veriteľ môže rozhodnúť, či bude úrok z poskytnutého úveru požadovať. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ,Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
13. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník i zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. (§ 497 ObZ). Od doby by poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (§502 Ods. 1 ObZ).
14. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
15. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale možnosť ani nevylučuje. . Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania.
16. Súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01. 05 .1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.
17. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného výkladu a právnej úpravy dodáva, že z obsahu uzavretej zmluvy o úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Nie je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia by mal daný právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava
- ak to nevylučuje ani osobitná dohoda zmluvných strán - vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru až do zaplatenia a zároveň aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere v tomto prípade vyplýva, že platenie úrokov z omeškania vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu a do tzv. zosplatnenia dlhu (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu). Odvolací súd pritom zastáva názor, že nemožno vychádzať z toho, že by
došlo k dvojnásobnému zaťažovaniu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odvolací súd to hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa po porušení jeho zmluvných povinností. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že v súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru platí zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia zmluvy až do zaplatenia celého dlhu a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca
- ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy riadne nespláca. Odopretie práva na dojednané úroky spôsobuje používanie cudzích peňazí bezodplatne a je aj obmedzením vlastníckeho práva veriteľa v možnosti úžitku peňazí v rozsahu dohodnutom na začiatku zmluvného vzťahu, keď vyhlásením mimoriadnej splatnosti stráca síce dlžník možnosť splátok (v dôsledku ním zavineného konania, nesplácania úveru), ale veriteľ nezískava ihneď späť svoje peniaze, je obmedzený v dispozícii s nimi až do doby ich reálneho vrátenia. Užívanie cudzej veci je možné len na základe zákona a za náhradu, preto nepriznanie úrokov po splatnosti aj v prípade, že ide o spotrebiteľský úver, by bolo obmedzením zákonných ústavných práv vlastníka.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu vznikla žalovaným odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. dňom 21.03.2016 povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatený úver spolu s úrokmi a od 22. 03. 2016 aj s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia. Finančné prostriedky žalovanej v 2. rade žalobca započítal na zosplatnený úver v súlade s čl. 24 OP, ktoré podmienky tvoria prílohu zmluvy o úvere. Žalované v odvolaní iba všeobecne poukazujú na neprijateľné zmluvné podmienky, keďže tieto iba príkladmo uvádzajú, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné s nimi zaoberať. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že úver nie je v zmysle § 11 ods. l. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bezúročný a bezpoplatkov, pretože zmluva obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 a keďže z dôvodov uvedených vyššie (odsek 10) nevzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, má právo na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom v zmysle zmluvných dojednaní.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil, vrátane výšky splátok istiny, pretože žalované ani v odvolacom konaní nepreukázali tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii, ktorou odôvodňovali žiadosť o splátky po 200,- euro.
20. V konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).