Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-76-2017.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: S. B., D.. XX.X.XXXX, N. F. XXX, o zaplatenie 569,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/219/2016-52 zo dňa 29.5.2017, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe čiastočne vyhovel.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33 eura od 23.11.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,86 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.12.2001 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 398,33 eura, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 218,75 eura. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 17.4.2007, č. k. XT XXX/XX - XXX uznal žalovaného okrem iného vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a podľa § 229 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2007. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 17.4.2007, č. k. XT XXX/XX - XXX uznal žalovaného okrem iného vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a podľa § 229 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 569,64 eura, pričom táto suma mala pozostávať z poskytnutého úveru 398,33 eura a príslušného poplatku vo výške 218,75 eura, spolu 617,07 eura. Súd uvedený nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda v súvislosti s poskytnutým úverom iba v
rozsahu poskytnutej sumy 398,33 eura. Je tomu tak z dôvodu toho, že ak by žalovaný nebol odsúdený, tak žalobca by od neho mohol požadovať iba vrátenie poskytnutej sumy, keďže Zmluva o úvere č. XXXXXXX neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak RPMN nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru, a v konaní nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutej sumy 398,33 eura neuhradil ani jednu splátku, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 398,33 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok zo dňa 17.4.2007, č. k. XT XXX/XX - XXX, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z úverového podvodu, nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2007, a preto sa žalovaný dňom 23.11.2007 dostal do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 5% (neprevyšuje zákonný) z dlžnej sumy od 23.11.2007 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 398,33 eura zo sumy 569,64 eura, teda v rozsahu 69,93% a žalovaný vo zvyšných 30,07%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 39,86%.
3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namieta, že Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a z tohto dôvodu má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Žalobca má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Zdôrazňuje, že žalovaný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca poukazuje na to, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti mal nárok, alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Žalobca má ďalej za to, že v trestnom konaní, ako aj v civilnom konaní, dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného, ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok, nedošlo by k uzavretiu Zmluvy, ani k poskytnutiu úveru, a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému titulom Zmluvy, by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery, mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj rozsudkom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Okresný súd Prešov rozsudkom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žalobca má za to, že tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 6.12.2001 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
8. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy, úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
9. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
10. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia, a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.
11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ).
13. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, bol správny.
14. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33 eura od 23.11.2007 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
15. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
16. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. Keďže rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalobcu, muselo byť odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).
17. V ostatnej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).