Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/87/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., proti žalovaným: I. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/X, B., II. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, A.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, IV. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXXX/X, B., Va. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Vb. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Vc. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Vd. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Ve. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Vf. maloletý G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený zákonným zástupcom žalovaným Vb. S. R., Vg. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., VI. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, VII. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, VIII. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, žalovaní II. až IV., VII. a VIII. právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne a žalovaných v rade II. až IV., VII. a VIII. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, zo dňa 26.10.2017, č. k. 6C/138/2012, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXX nachádzajúcich sa v k. ú. Y., v celom rozsahu zastavil. Žalovaným II. až IV., VII. a VIII. proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaným I., Va. až Vg. a VI. nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou. Nesúhlas žalovaných II., III., IV., VII. a VIII. so späťvzatím žaloby z dôvodu, že po zastavení konania v prejednávanej veci by žalobkyňa mohla opätovne podať novú žalobu, ktorou by sa domáhala určenia „navýšenia“ svojho spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom, čím by žalovaných opätovne vystavila novému sporovému konaniu, nepovažoval za správny. Žalobkyňa tým, že zobrala svoju žalobu späť, vyjadrila nezáujem domáhať sa určenia svojho spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom. Považoval za absurdné nútiť žalobkyňu proti jej vôli pokračovať ďalej v spore o určenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ak žalovaní II., III., IV., VII. a VIII. namietali tvrdenia žalobkyne o jej vlastníckom práve a žiadali jej žalobu zamietnuť. Vychádzal z výpisu z katastra nehnuteľností a z rozsudku Okresného súdu Žilina č. 2C/301/2004-438 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 5Co/65/2012. Žalovaní I., Va. až Vg. a VI. sa v súdom určenej lehote nevyjadrili, či súhlasia alebo nesúhlasia so späťvzatím žaloby, hoci boli súdom vo výzve upovedomení na to, že ak sa v určenej lehote nevyjadria k späťvzatiu žaloby, súd bude mať za to, že so späťvzatím žaloby súhlasia. (§ 157 ods. 2

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s výrokom, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným II. až

IV., VII. a VIII nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala, že v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, pričom nevzal do úvahy okolnosti prejednávanej veci a ani jej osobné a majetkové pomery. Poukazuje najmä na to, že pokiaľ mal súd za to, že žalovaným patrí plná náhrada trov konania, mal súčasne odôvodniť aj prečo v prejednávanej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemusel náhradu trov žalovaným priznať. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; prípadne zmeniť tak, že žalovaným II až IV, VII a VIII náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 neprizná.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní II, III, IV, VII, VIII. Vyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby. Odvolávali sa na dôvody zakotvené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a v ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP, v zmysle ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. So závermi súdu prvej inštancie v časti zastavenia konania, sa nestotožnili. Žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že podanú žalobu vzala v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaní doložili falošné doklady a ani po 40-tich rokoch sa nemôže dostať k svojím vlastníckym podielom vo Y..

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí popierajú tvrdenie žalobkyne o insolventnosti, ktorou argumentuje a požaduje v danom prípad prihliadnuť na ust. § 257 CSP. Argumenty žalobkyne nie sú na jeho aplikáciu dostačujúce. Spätvzatie žaloby žalobkyňou je v rozpore s jej vyhlásením vo vyjadrení k odvolaniu, v ktorom trvá na svojich spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. Podľa ich názoru, vyjadrenie žalobkyne jasne naznačuje, že v prípade zastavenia daného konania žalobkyňa podá novú určovaciu žalobu a tým vystaví všetkých žalovaných ďalšiemu súdnemu konaniu. Žiadali, aby krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou im súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

7. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. V ust. § 255 ods. 1 sa premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

V danom prípade je možné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, ktorá bez udania akéhokoľvek relevantného dôvodu zobrala svoju žalobu späť v celom rozsahu. S poukazom na uvedené, v zmysle cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, majú preto žalovaní proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, obzvlášť v situácii, keď sa jedná o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré treba pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu predmetného spisu neumožňuje záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenie § 257 CSP, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva) na základe späťvzatia žaloby zastavil. Vyjadrenie žalovaných II., III., IV., VII., VIII., ktorí na jednej strane uvádzajú, že nesúhlasia zo zastavením konania na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou a na strane druhej nemajú záujem byť vystavení akémukoľvek sporovému konaniu, je v rozpore. Je potrebné vychádzať aj z vyjadrení a argumentácie žalovaných, ktorí namietali dôvodnosť podanej žaloby žalobkyne na určenie vlastníckeho práva.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže strana žalobkyne a strana žalovaných mali v odvolacom konaní rovnaký úspech a neúspech.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430