Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Schur Flexibles Moneta s.r.o., Cukrovarská 8/32, Trebišov, práv. zast.: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 103718300/2016 zo dňa 12.08.2016, takto

rozhodol:

I. Z a s t a v u j e konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 1 písm. e) SSP.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 1 písm. c) SSP z a m i e t a .

III. Žalobu z a m i e t a .

IV. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2016, ktorým tento podľa ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalovanému rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 488.675,69 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu stanovenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o., Cukrovarská 8/32, Trebišov, IČO 47253207, DIČ 2024034342, IČ DPH SK2024034342, (ďalej len „Schur Flexibles Moneta s.r.o.“) podal v zákonom stanovenej lehote dňa 08.03.2016 odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Daňový subjekt v úvode odvolania skrátene uvádza argumenty správcu dane k záveru, že daňový subjekt v zdaňovacom období jún 2014 nepreukázal splnenie náležitostí ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“) a uplatnil si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Daňový subjekt nesúhlasí s uvedeným konštatovaním správcu dane a opätovne (tak ako aj vo vyjadrení k protokolu) v troch bodoch uvádza argumenty podporujúce jeho tvrdenia. Daňový subjekt v I. bode odvolania - Princíp kontinuity nástupníckej spoločnosti - uvádza, že Zmluvou o prevode a vklade nadobudla spoločnosť K. N. I. I..W..V.., časť podniku spoločnosti K. I.,

I..W..V.. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa predmetný vklad časti podniku nepovažoval za dodanie tovaru ani služby, t. j. predmetná transakcia bola mimo predmetu dane z pridanej hodnoty. Samotný fakt neprítomnosti tovaru pri vklade časti podniku, ktorým správca dane argumentuje, nie je v tejto súvislosti relevantný, keďže aj v prípade prítomnosti tovaru, by prevod práva nakladať s týmto tovarom ako vlastník nebol predmetom dane z pridanej hodnoty. Princíp kontinuity dane z pridanej hodnoty u nástupníckej spoločnosti, ktorej súčasťou je aj uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, by mal byť pri vklade časti podniku, ktorý nebol predmetom dane z pridanej hodnoty, zachovaný. Povinnosť odviesť, odpočítať, respektíve upraviť odpočítanú daň, teda prešla vkladom časti podniku na spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a následne na daňový subjekt, ako na univerzálneho právneho nástupcu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Vyššie uvedené je podporené aj ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Je zrejmé, že spoločnosť K. I., I..W..V.., v zmysle ustanovenia § 477 Obchodného zákonníka (podľa ktorého na kupujúceho (časti) podniku prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje), postúpila všetky práva a povinnosti súvisiace s predanou časťou podniku na spoločnosť K. N. I. I..W..V.., ktorej univerzálnym právnym nástupcom sa stal daňový subjekt. Dôsledkom vyššie uvedeného bolo, že Colný úrad Michalovce Rozhodnutím č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX vymeral daňovému subjektu, ako univerzálnemu právnemu nástupcovi spoločnosti K. N. I. I..W..V.., ktorá nadobudla časť podniku spoločnosti K. I., I..W..V.., colný dlh. Daňový subjekt preukázateľne vysporiadal - zaplatil predmetný záväzok, t.j. colné platby z dovozu tovaru, ktorý bol pôvodne fakturovaný spoločnosti K. I., I..W..V.. a ktorého príjemcom mala byť spoločnosť K. N. I. I..W..V.., vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia. Správca dane však túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy a konal tak v rozpore so základnou zásadou správy daní uvedenou v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V II. bode odvolania - Priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami - daňový subjekt uvádza, že dovezený tovar použila spoločnosť K. I., I..W..V.. pri výrobe obalového materiálu, ktorý následne predala zákazníkom. Z uvedeného vyplýva, že tak dovezený tovar, ako aj súvisiace náklady s týmto tovarom mali priame a bezprostredné spojenie s tovarom, ktorý predala spoločnosť K. I., I..W..V.. Na existenciu priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe je potrebné nahliadať v kontexte kontinuity u nástupníckej spoločnosti. Priamy a bezprostredný súvis medzi dovozom a zdaniteľným plnením uskutočneným daňovým subjektom, ako univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. vyplýva z priameho a bezprostredného súvisu medzi dovozom a dodávkou tovaru spoločnosťou K. I., I..W..V.., ktorej časť bola vložená do spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Poukazujúc na kritériá určené 94. zasadnutím Výboru pre DPH v súvislosti s obmedzením odpočtu dovoznej dane z pridanej hodnoty, je daňový subjekt presvedčený, že ani jedno kritérium na zamedzenie odpočtu dane z pridanej hodnoty nebolo splnené. Daňový subjekt v III. bode odvolania - Zásada neutrality dane z pridanej hodnoty - poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ - body 47 a 48 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 O. J. a W. W. I., bod 84 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 H. a závery Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-108/14 a C-109/14. Poukazujúc na vyššie uvedené, zamedzenie práva na odpočítanie preukázateľne zaplatenej dane z pridanej hodnoty, keď nedošlo zo strany daňového subjektu k zneužitiu práva za účelom získania daňovej výhody a zároveň daňový subjekt nevykonával, ani nevykonáva plnenia oslobodené od dane, je v priamom rozpore s princípom neutrality dane z pridanej hodnoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty. Záver správcu dane, ktorým je znemožnenie odpočítania preukázateľne zaplatenej dane z pridanej hodnoty, považuje daňový subjekt za arbitrárny a vychádzajúci z nesprávneho hodnotenia dôkazov vo vzťahu k záväznému výkladu komunitárneho práva. Na základe vyššie uvedených argumentov je, podľa názoru daňového subjektu, zrejmé, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015, z titulu vyňatia tovaru z colného režimu aktívny zušľachťovací styk do colného režimu voľný obeh. Daňový subjekt si zároveň správne uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, nie len formálne, pre uplatnenie takéhoto odpočítania dane. Z uvedených dôvodov, daňový subjekt žiada zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností a predloženého spisového materiálu zistilo tento skutkový stav: Správca dane vykonal u daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014, výsledky ktorej sú uvedené v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2015. Protokol bol

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 31.08.2015. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt zákonným spôsobom vyjadril dňa 22.09.2015. Správca dane dňa 08.02.2016 spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX vo veci prerokovania pripomienok a dňa 12.02.2016 vydal rozhodnutie číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 488 675,69 eura. Správca dane znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 560 158,95 eura na sumu 71 483,26 eura. Uvedené rozhodnutie je predmetom odvolania. Rozhodujúcim bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt v rozpore s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 488 675,69 eura, ktorú zaplatil colnému orgánu na základe rozhodnutia Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 vo veci vymerania colného dlhu vo výške 642 070,33 eura, ktorý pozostáva z cla vo výške 153 394,64 eura a z dane z pridanej hodnoty vo výške 488 675,69 eura, ktorý vznikol nezákonným odňatím tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívny zušľachťovací styk stanovený v povolení č. O., ktoré vydal Colný úrad Michalovce spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Správca dane Výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2014 požiadal Colný úrad Michalovce o súčinnosť vo veci ním vydaného rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014. Z odpovede Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 23.12.2014, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 29.12.2014 vyplynulo:

- Colný úrad Michalovce vydal dňa 12.06.2014 Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX vo veci vymerania colného dlhu vo výške 642 070,33 eura, ktorý pozostáva z cla vo výške 153 394,64 eura a z dane z pridanej hodnoty vo výške 488 675,69 eura daňovému subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. na základe faktúr a JCD. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2014. Daňový subjekt uhradil vymeraný colný dlh v plnej výške dňa 20.06.2014 na účet Colného úradu Michalovce.

- Colný úrad Michalovce vykonal na základe oznámenia daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. kontrolu zameranú na tovar, ktorý bol prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk na základe povolenia č. O.. Colný úrad vykonal fyzickú kontrolu tovaru, ktorý bol prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk v priestoroch držiteľa povolenia na adrese P. XX, T.. Zároveň vykonal kontrolu účtovných dokladov vzťahujúcich sa k tovaru, ktorý bol prepustený do predmetného režimu. Colný úrad fyzickou kontrolou v skladových priestoroch držiteľa povolenia zistil, že v sklade chýba nasledovný tovar: Polyesterová fólia - kód tovaru XXXXXXXXXX v celkovom množstve 445 486,3583 kg, Biaxiálne orientovaná polypropylénová fólia - kód tovaru XXXXXXXXXX v celkovom množstve 240 773,0673 kg; Hliníková fólia nepotlačená vo zvitkoch - kód tovaru XXXXXXXXX v celkovom množstve 324 549,5922 kg a potlačená polypropylénová fólia - kód tovaru XXXXXXXXXX v celkovom množstve 2 234,2621 kg. Celkové množstvo tovaru, ktoré držiteľ povolenia odňal spod colného dohľadu je 1 013 043,2799 kg. V súvislosti s uvedenými kontrolnými zisteniami, Colný úrad Michalovce dňa 12.06.2014 spísal Protokol o podozrení z porušenia colných predpisov právnickou osobou. Dňa 12.06.2014 Colný úrad Michalovce vydal Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, v ktorom právnickú osobu Schur Flexibles Moneta s.r.o. uznáva zodpovednou z dopustenia sa colných deliktov podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1. citovaného zákona a spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. f) citovaného zákona.

- Pretože spoločnosť Schur Flexibles Moneta s.r.o. ako univerzálny právny nástupca spoločnosti K. I., I..W..V.. a K. N. I. I..W..V.. porušila podmienky pre režim aktívny zušľachťovací styk, Colný úrad Michalovce pristúpil k vymeraniu colného dlhu iným spôsobom, t.j. Rozhodnutím č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014. Ako podklad k vymeraniu colného dlhu rozhodnutím slúžili predmetné JCD a faktúry, ktorými tovar vstupoval do colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Uvedenými JCD tovar vstupoval do režimu aktívny zušľachťovací styk bez vymerania colného dlhu, čiže prílohu týchto JCD netvorí výmer platieb. Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 bolo vydané na základe 43 JCD, faktúr, prehlásení a faktúr o preprave, ktoré tvoria prílohu odpovede (a sú podrobne uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane). Daňový subjekt vo Vyjadrení, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 14.04.2015 - ev. č. XXXXXX/ XXXX - na základe jeho výzvy (č. XXXXX/XXXX zo dňa 18.03.2015), uviedol: K požiadavke správcu dane o vyjadrenie, na základe akých dokladov, zmlúv, notárskych zápisníc bol vymeraný colný dlh z dovozu tovaru, ktorý bol pôvodne fakturovaný spoločnosti K. I., I..W..V.., K. XX, XXX XX K., X.V.: XXXXXXXX, X. A.: I. (ďalej len „K. I., I..W..V..“), ktorá bola zároveň aj deklarantom predmetného dovozu a príjemcom mala byť podľa predložených dokladov spoločnosť K. N. I. I..W..V.., K. XX, XXX XX K., X. A.: I. (ďalej len „K. N. I. I..W..V..“):

- Spoločnosť K. I., I..W..V.. je, okrem iného, výrobcom obalových materiálov na báze umelých hmôt. V súvislosti so zabezpečením svojej činnosti nakupovala spoločnosť K. I., I..W..V.. tovar z tretích krajín v colnom režime aktívny zušľachťovací styk.

- Spoločnosť K. N. I. I..W..V.. nadobudla 11.12.2013 časť podniku spoločnosti K. I., I..W..V.., ktorá predstavovala najmä skupinu aktív, určených na výrobu obalových materiálov a balenie tovaru vrátane zásob materiálu prepusteného do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, formou nepeňažného vkladu od spoločnosti K. I., I..W..V..

- Na zabezpečenie kontinuity výroby v rámci vloženej časti podniku, podala spoločnosť K. N. I. I..W..V.. dňa 16.12.2013 žiadosť o povolenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Spoločnosť K. I., I..W..V.. bola k uvedenému dátumu jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V..

- Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. dňa 28.02.2014 nadobudol obchodný podiel v spoločnosti K. N. I. I..W..V.., pričom na základe zmluvy o zlúčení, sa daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti K. N. I. I..W..V.. V súvislosti so zlúčením spoločnosti, daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. ako právny nástupca vykonal komplexné preverenie stavu spoločnosti po zlúčení, súčasťou ktorého bolo vykonanie spätného porovnania stavu materiálových zásob vedených v účtovníctve spoločnosti K. N. I. I..W..V.. v čase podania žiadosti o aktívny zušľachťovací styk so stavom materiálových zásob v aktívnom zušľachťovacom styku deklarovaných v samotnej žiadosti o aktívny zušľachťovací styk, na základe ktorého bol deklarovaný stav v žiadosti vyšší ako účtovný. Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. zároveň vykonal fyzickú inventúru stavu prevzatých materiálových zásob v dôsledku zlúčenia, výsledkom ktorej boli zistené rozdiely medzi deklarovaným stavom tovaru prepusteného do režimu aktívny zušľachťovací styk a skutočným stavom tohto tovaru.

- V súvislosti s vyššie uvedeným, Colný úrad Michalovce vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 12.06.2014, ktorým boli daňovému subjektu vymerané colné platby z dovozu tovaru, ktorý bol pôvodne fakturovaný spoločnosti K. I., I..W..V.. a ktorého príjemcom mala byť spoločnosť K. N. I. I..W..V.. K požiadavke správcu dane o spresnenie, ktorá zo spoločností bola v čase uskutočnenia dovozu tovaru držiteľom povolenia na aktívny zušľachťovací styk (povolenie č. O.) a o vyjadrenie, ako boli porušené podmienky režimu aktívny zušľachťovací styk (Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 12.06.2014) a ktorá zo spoločností ho porušila, daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. uviedol, že v čase uskutočnenia dovozu tovaru, bol držiteľom povolenia na aktívny zušľachťovací styk daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o., ktorému boli v zmysle Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX vymerané sumy dovozných platieb. Daňový subjekt k požiadavke správcu dane uviesť alebo predložiť doklady, ktoré deklarujú, ktorá spoločnosť predala chýbajúci tovar v množstve zistenom Colným úradom Michalovce - 1 013 043,2799 kg, resp. vykonala službu a ktorej spoločnosti vznikla zo zdaniteľného plnenia daňová povinnosť, uviedol, že spoločnosť K. I., I..W..V.. použila chýbajúci tovar pri výrobe obalového materiálu, ktorý následne predala svojim zákazníkom. Súpis odberateľských faktúr spoločnosti K. I., I..W..V.. za obdobia rokov 2012, 2013 a 2014 (január - apríl) preukazujúci túto skutočnosť bol priložený k vyjadreniu daňového subjektu. Daňový subjekt dňa 24.08.2015 doručil správcovi dane Zmluvu o prevode a vklade podniku zo dňa 11.12.2013, podpísanú medzi spoločnosťou K. I., I..W..V.. ako vkladateľom a spoločnosťou K. N. I. I..W..V.. ako nadobúdateľom. Predmetom tejto zmluvy je prevod vkladateľa na nadobúdateľa vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku a to najmä, ale nie výlučne: vybavenie, nehnuteľnosti, zásoby, práva z duševného vlastníctva, pohľadávky, peniaze v hotovosti slúžiace vkladateľovi na prevádzkovanie podniku, všetky záznamy a iné dokumenty týkajúce sa podniku a iné. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. si v zdaňovacom období jún 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 488 675,69 eura na základe dovozných dokladov potvrdených colným orgánom, v ktorých je ako platiteľ a deklarant uvedená spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a na priložených prepravných listoch a faktúrach (prílohy dovozných dokladov) je uvedená spoločnosť K. I., I..W..V.. Daňový subjekt predložil správcovi dane Zmluvu o prevode a vklade podniku zo dňa 11.12.2013, podpísanú medzi vkladateľom K. I., I..W..V.. a nadobúdateľom K. N. I. I..W..V.., ktorou jediný spoločník nadobúdateľa rozhodol o vklade podniku do základného imania nadobúdateľa. Predmetom tejto zmluvy je síce vklad podniku, t j., že vkladateľ previedol na nadobúdateľa veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia vkladateľovi na prevádzkovanie podniku, ale správca dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k prevodu dovezeného tovaru z Č.R. a X., ako aj nakladať s tovarom ako vlastník, nakoľko sa jedná o tovar dovezený v zdaňovacích obdobiach apríl 2012, máj 2012, august 2012, október 2012 - december 2012, január - júl 2013, čo deklarujú aj dátumy uvedené na faktúrach, ktoré tvoria prílohu JCD. Jedná sa o chýbajúci tovar zistený fyzickou kontrolou materiálových zásob vykonanou Colným úradom Michalovce v skladových

priestoroch držiteľa povolenia. Aj daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2015 uviedol, že spoločnosť K. I., I..W..V.. použila tento dovezený tovar pri výrobe obalového materiálu, ktorý následne predala zákazníkom, čo preukazujú faktúry za obdobia rokov 2012, 2013 a január - apríl 2014. Správca dane poukázal na skutočnosť, že predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, je okrem iného dovoz tovaru do tuzemska. Pri dovoze tovaru je podľa ustanovenia § 69 ods. 8 citovaného zákona, povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Platiteľovi dane vznikla ako colnému deklarantovi a príjemcovi tovaru uvedenom na predložených JCD povinnosť uhradiť colný dlh spočívajúci vo vyrubenom cle a DPH v zmysle Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, kde colný dlh vznikol podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu a podľa § 72 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 199/2004 Z. z. (Colný zákon), nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu a nedodržaním podmienok ustanovených v povolení pre využitie colného režimu. Colný dlh vzniká v okamihu, kedy bol tovar odňatý spod colného dohľadu a nedodržaním podmienok ustanovených v povolení pre využitie colného režimu. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daň z pridanej hodnoty bola vyrubená podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Daň z pridanej hodnoty vymeraná colným orgánom, sa podľa zistení správcu dane viaže na tovar spoločnosti K. I., I..W..V.., s ktorým daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. nemohol disponovať ako vlastník a dovezený tovar nepoužil na ďalšie dodávky ako platiteľ dane, nakoľko tento tovar použila ešte spoločnosť K. I., I..W..V.. pri výrobe obalového materiálu, ktorý následne predala svojim zákazníkom. Spoločnosť K. I., I..W..V.., má status zdaniteľnej osoby, vykonáva ekonomickú činnosť, spoločnosť je platiteľom dane z pridanej hodnoty a podáva v zákonom stanovenej lehote daňové priznania. Z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že aby mohol byť uplatnený nárok na odpočet, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočet (C-98/98 K. D. N.. bod 20, C-4/94 D. Z. bod 18 a 19). Odpočítaná môže byť len tá suma DPH, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky zdaniteľného plnenia (C-98/98 K. D. N.. bod 21). Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia (C-98/98 K. D. N.. bod 24). Na vznik nároku na odpočet dane je potrebné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými plneniami, právo na odpočet dane z pridanej hodnoty účtovanej na takéto tovary a služby vopred predpokladá, že výdavok vynaložený pri ich nadobudnutí bol súčasťou nákladových prvkov zdaniteľných plnení. Takýto výdavok musí byť preto súčasťou nákladov plnení na výstupe, ktoré využili nadobudnuté tovary a služby. To je dôvod, prečo musia nákladové prvky vo všeobecnosti vzniknúť pred tým, než zdaniteľná osoba vykoná zdaniteľné plnenie, na ktoré sa vzťahujú (C-98/98 K. D. N.. bod 30). V konkrétnom prípade daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. zaplatil len daň z dovozu tovaru a náklady na obstaranie tovaru nie sú jeho nákladmi, ale boli nákladmi spoločnosti K. I., I..W..V.. To znamená, že v posudzovanom prípade neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, pretože tovar nebol obstaraný daňovým subjektom, ale bol obstaraný spoločnosťou K. I., I..W..V.. v zdaňovacích obdobiach apríl 2012, máj 2012, august 2012, október 2012 - december 2012, január - júl 2013 ešte pred podpísaním Zmluvy o prevode a vklade podniku zo dňa 11. decembra 2013, podpísanej medzi vkladateľom K. I., I..W..V.. a nadobúdateľom K. N. I. I..W..V.., ktorá sa následne zlúčila dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou Schur Flexibles Moneta s.r.o. Účinky zlúčenia nastali dňom zápisu v obchodnom registri ku dňu XX.XX.XXXX. Pri posúdení práva na odpočítanie dane pri dovoze tovaru správca dane poukázal aj na závery Výboru pre DPH, ktoré na svojom 94. zasadnutí konanom dňa 19.10.2011 prijal v súvislosti s otázkou odpočítania vstupnej dane zaplatenej s odkazom na články 168, 178 a 201 smernice 2006/112/ES. Výbor pre DPH takmer jednomyseľne potvrdil, že zdaniteľná osoba označená za osobu povinnú platiť vstupnú daň podľa čl. 201 smernice Rady 2006/112/ES ju nemá právo odpočítať, ak sú splnené obe nasledovné kritéria:

1) Nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník 2) Náklady na obstaranie tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. Platí to aj v prípade, keď zdaniteľná osoba prechováva dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane ustanovené v čl. 178(e) smernice Rady 2006/112/ES. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že platiteľ dane je pri dovoze tovaru osobou povinnou platiť daň podľa ustanovenia § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, to ešte neznamená, že môže odpočítať daň vo výške 488 675,69 eura, ktorú bol povinný zaplatiť colnému orgánu v zmysle Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014. Keďže podľa zistení správcu dane, platiteľ nebol v čase dovozu tovaru jeho vlastníkom a ani tento tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb, ktoré sám poskytoval, a teda výdavok, ktorý vynaložil, nemá priamu a bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou, nemôže si uplatniť odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu. Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. nepreukázal splnenie náležitostí ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru, na tovare nevykonal žiadnu službu, ani ho neskladoval, ani mu nevznikli žiadne výdavky na obstaranie tovaru - neexistujúce výdavky nemôžu byť ani súčasťou všeobecných výdavkov súvisiacich s celkovou hospodárskou činnosťou tohto subjektu. Daňový subjekt nemohol odpočítať daň, ktorú bol povinný platiť pri dovoze tovaru, aj keď má doklad (JCD), na ktorom je síce uvedený ako príjemca a deklarant, ale nebol vlastníkom tovaru, resp. nedisponoval s tovarom ako vlastník a nevznikli mu žiadne náklady na obstaranie tovaru, ktoré by vstupovali do cien jeho zdaniteľných plnení na výstupe. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu uvádza, že v danom prípadne nebol sporný zistený skutkový stav, ale aplikácia konkrétnych právnych predpisov na prejednávanú vec. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane je dovoz tovaru do tuzemska. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia, ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, nezákonným dovozom tovaru, odňatím tovaru colnému dohľadu a v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Podľa ustanovenia § 69 ods. 8 citovaného zákona, pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. d) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z predloženého spisového materiálu a z výsledkov doplneného odvolacieho konania (súčinnosť s Colným úradom Michalovce) zistilo, že z predložených dokladov (faktúr) vyplynulo, že spoločnosť K. I., I..W..V.. počas obdobia apríl - december 2012, január

- júl 2013 doviezla tovar - fólie z Č. a z X. (faktúry a prepravné listy boli vystavené na spoločnosť K. I., I..W..V..) a dovezený tovar použila pri výrobe obalov (potlač), ktoré následne predala svojim zákazníkom na Slovensku a v Európskej únii (podľa súpisu faktúr v rokoch 2012, 2013,I. - IV. 2014). Dňa 11.12.2013 spoločnosť K. I., I..W..V.. (ako vkladateľ) podpísala Zmluvu o prevode a vklade podniku so spoločnosťou K. N. I. I..W..V.. (ako nadobúdateľom). Predmetom tejto zmluvy bol prevod vkladateľa na nadobúdateľa vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku a to najmä, ale nie výlučne: vybavenie, nehnuteľnosti, zásoby, práva z duševného vlastníctva, pohľadávky, peniaze v hotovosti slúžiace vkladateľovi na prevádzkovanie podniku, všetky záznamy a iné dokumenty týkajúce sa podniku a iné. V zmluve o prevode časti podniku teda nebolo jednoznačne definované, čo vkladateľ K. I., I..W..V.. previedol na nadobúdateľa K. N. I. I..W..V.. Z predložených dôkazov vyplynulo, že časť podniku predstavovala najmä skupinu aktív podniku určených na výrobu a balenie tovaru,

vrátane zásob materiálu prepusteného do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Išlo o formu nepeňažného vkladu od platiteľa K. I., I..W..V.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k zlúčeniu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. a daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. a dňom XX.XX.XXXX sa daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. stal právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Prvotne bol tovar, ktorý bol dovezený z Č. a z X., prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý umožňuje, aby dovezený tovar prešiel na území ES spracovateľskými operáciami a následne bol spätne vyvezený vo forme zušľachtených výrobkov. Povolenie na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie. Colný úrad Michalovce takéto povolenia vydal spoločnosti K. I., I..W..V.. (č. O. a č. O.) a následne aj spoločnosti K. N. I. I..W..V.. (č. O.). Colný úrad na základe oznámenia daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. vykonal fyzickú kontrolu tovaru a zistil chýbajúci tovar - rôzne druhy fólií, čo bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 o vymeraní colného dlhu daňovému subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o., dlžníkovi podľa colných predpisov. Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. v zdaňovacom období jún 2014 odpočítal daň zaplatenú colnému orgánu na základe vymeraného colného dlhu, ktorý vznikol nezákonným odňatím tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Aby si daňový subjekt mohol uplatniť právo odpočítať daň, musí splniť podmienky na odpočítanie dane, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 49 - 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na uplatnenie práva odpočítať daň nepostačuje zaplatenie dane colnému orgánu. Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto podmienka splnená nebola, pretože daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. nepoužil tovar (fólie) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. S uvedenou podmienkou súvisí priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s ekonomickou činnosťou platiteľa. Ide o základnú podmienku vzniku práva umožňujúceho uplatnenie odpočítania dane. Daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. nebol vlastníkom tovaru (nepreukázal vlastníctvo k tovaru) a tento tovar nepoužil a ani nepoužije na ďalšie dodávky ako platiteľ (keďže tovar už bol predaný, a aj colné orgány fyzickou kontrolou zistili, že v sklade chýbajú rôzne druhy fólií). V danom prípade daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na obstaranie tovaru - fólii nie sú jeho nákladmi, boli nákladmi spoločnosti K. I., I..W..V.. a tieto náklady sa nepremietnu do ceny uskutočnených zdaniteľných obchodov daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. (obalový materiál vyrobený z dovezených fólií už predala spoločnosť K. I., I..W..V..). Uvedené znamená, že v danom prípade neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe u daňového subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o., pretože tovar nebol obstaraný platiteľom - daňovým subjektom Schur Flexibles Moneta s.r.o. Uvedený záver potvrdzuje aj európska judikatúra, na ktorú poukázal aj správca dane (vo veci C-98/98 K. D. N.., C-4/94 D. Z. a C-37/95 Z. P. T.), z ktorej vyplýva, že existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. Vychádzajúc z týchto princípov, právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vopred predpokladá, že výdavok vynaložený pri nadobudnutí tovarov musí byť súčasťou nákladov plnení na výstupe. Vlastníctvo tovaru, ako aj priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s uskutočnenými plneniami platiteľa dane sú podmienkami vzniku práva na odpočítanie dane (ako to bolo potvrdené aj na 94. zasadnutí Výboru pre DPH, na ktoré odôvodnene poukázal správca dane). V zmysle uvedeného, Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o. zaplatil daň na základe Rozhodnutia Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X /. zo dňa 12.06.2014, nemôže odpočítať daň, ktorú zaplatil colnému orgánu z titulu nezákonného odňatia tovaru podliehajúceho colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívny zušľachťovací styk stanovených v povolení č. O., ktoré bolo vydané spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Daňový subjekt nebol vlastníkom tovaru, tento tovar nepoužil na dodávky tovarov alebo služieb, ktoré sám poskytoval, preto výdavok, ktorý vynaložil, nemá priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou a nemôže si uplatniť odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu. K námietkam daňového subjektu, ktoré všetky svojou podstatou argumentujú právnym nástupníctvom, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že spoločnosť K. I., I..W..V.. bola podľa výpisu z obchodného registra v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. V čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. spoločnosť Schur Flexibles Moneta s.r.o.. s ktorou sa neskôr zlúčila. Spoločnosť K. I., I..W..V.. má aj v súčasnosti status zdaniteľnej osoby, vykonáva ekonomickú činnosť, je platiteľom dane z pridanej hodnoty a podáva v zákonom stanovenej lehote daňové priznania.

Spoločnosť K. N. I. I..W..V.. bola dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne vymazaná z obchodného registra - právny dôvod zrušenia: rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti K. N. I. I..W..V.. zo dňa 11.04.2014 o zlúčení spoločnosti K. N. I. I..W..V.. so spoločnosťou Schur Flexibles Moneta s.r.o. tak, že spoločnosť K. N. I. I..W..V.. ako zanikajúca spoločnosť sa zrušila bez likvidácie a zároveň sa zlúčila so spoločnosťou Schur Flexibles Moneta s.r.o., pričom imanie spoločnosti K. N. I. I..W..V.. ako zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Schur Flexibles Moneta s.r.o., ktorá sa tým stala právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. V danom prípade nie je možné vychádzať z princípu kontinuity nástupníckej spoločnosti, ako to požaduje daňový subjekt v odvolaní, pretože právo odpočítať daň, neprešlo vkladom časti podniku K. I., I..W..V.. na spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a následne na daňový subjekt Schur Flexibles Moneta s.r.o., ako na právneho nástupcu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Tovar bol obstaraný a použitý pri výrobe obalov spoločnosťou K. I., I..W..V.., ešte pred podpísaním Zmluvy o prevode a vklade podniku zo dňa 11.12.2013 (obaly boli predané spoločnosťou K. I., I..W..V.. zákazníkom na Slovensku a v rámci EÚ v rokoch 2012, 2013, január - apríl 2014) a je možné aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-98/98 K. D. N.. a vo veci C-4/94 D. Z.. Pre účely colného konania sa neskúma, kto je vlastník tovaru, ale pre účely daňového konania - uplatňovania dane z pridanej hodnoty, je však táto skutočnosť podstatná. Finančné riaditeľstvo SR považuje postup správcu dane, ktorý v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj európskej legislatívy, neuznal daňovému subjektu Schur Flexibles Moneta s.r.o. právo na odpočítanie dane vymeranej na základe nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu, za opodstatnený a správny. Námietky daňového subjektu nie sú opodstatnené. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 22.08.2016.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2016 domáhal podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 103718300/2016 zo dňa 12.08.2016, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 12.02.2016, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol mu určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 488.675,69 eur. Žalobca v II. časti žaloby stručne uvádza skutkový stav veci a v III. a IV. časti žaloby namieta, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice sú nezákonné, odporujú Ústave SR, Colnému kódexu, zákonu o dani z pridanej hodnoty, Daňovému poriadku, SSP a neprimerane zasahujú do základných práv žalobcu. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistený skutkový stav je nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Žalobca považuje rozhodnutia za nezákonné z dôvodov, že rozhodnutia nezohľadňujú riadny a plný prevod práv z colného režimu AZS, odporujú eurokonformnému a ústavne konformnému výkladu zákona o dani z pridanej hodnoty a závery Výboru sú neaplikovateľné, pretože K. I., I..W..V.., K. N. I. I..W..V.., ani žalobca nevystupovali ako zástupcovia. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti K. I., I..W..V.. tak na účely zaplatenej dane z pridanej hodnoty, ako aj nároku na nadmerný odpočet a žalovaný, ako aj Daňový úrad Košice sa mýlia a ich argumentácia je nedostatočná, nezrozumiteľná, výklad odporuje princípu daňovej neutrality, zdravému rozumu a legitímnych očakávaní, ako boli interpretované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na ustanovenia Colného kódexu, Colného zákona, colného rozhodnutia, ako aj na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a Smernice rady 2006/112/ES. Žalobca v závere žaloby navrhuje zrušenie rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj Daňového úradu Košice v celom rozsahu a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne žalobca navrhuje aj prerušenie konania do skončenia preskúmania rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania a prerušenie konania z dôvodu predloženia otázky Súdnemu dvoru EÚ.

3. Žalovaný k námietkam žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2017 k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že „...nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočítanie dane stanovené zákonom. Žalovaný zistil, že v danom prípade správca dane konštatoval, že žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. nemá nárok na odpočítanie dane, pretože nepreukázal splnenie náležitostí v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d)

v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože žalobca:

- uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených dovozných dokladov potvrdených colným orgánom, v ktorých je ako platiteľ a deklarant uvedená spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a na prepravných listoch a faktúrach je uvedená spoločnosť K. I., I..W..V..

- nemohlo dôjsť k prevodu dovezeného tovaru z Č., ako aj nakladať s tovarom ako vlastník, pretože sa jedná o tovar, ktorý bol dovezený v apríli - decembri 2012 a januári - júli 2013.

- jedná sa o chýbajúci tovar - zistené fyzickou kontrolou materiálových zásob. Podľa vyjadrenia žalobcu Schur Flexibles Moneta s.r.o., tento dovezený tovar použila spoločnosť K. I., I..W..V.. pri výrobe obalov, ktoré následne predala zákazníkom (podľa súpisu faktúr v rokoch 2012, 2013 a január - apríl 2014).

- daň vymeraná colným orgánom sa viaže na tovar spoločnosti K. I., I..W..V.., s ktorým žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. nemohol disponovať ako vlastník a dovezený tovar nepoužil na ďalšie dodávky ako platiteľ dane, pretože tento tovar použila ešte spoločnosť K. I., I..W..V.. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé (aj keď žalobca namieta nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného), že z predložených dokladov (faktúr) vyplynulo, že spoločnosť K. I., I..W..V.. počas obdobia apríl - december 2012, január - júl 2013 doviezla tovar - fólie z Č. a z X. (faktúry a prepravné listy boli vystavené na spoločnosť K. I., I..W..V..) a dovezený tovar použila pri výrobe obalov (potlač), ktoré následne predala svojim zákazníkom na Slovensku a v Európskej únii (podľa súpisu faktúr v rokoch 2012, 2013, I. - IV. 2014). Dňa 11.12.2013 spoločnosť K. I., I..W..V.. (ako vkladateľ) podpísala Zmluvu o prevode a vklade podniku so spoločnosťou K. N. I. I..W..V.. (ako nadobúdateľom). Predmetom tejto zmluvy bol prevod vkladateľa na nadobúdateľa vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku a to najmä, ale nie výlučne: vybavenie, nehnuteľnosti, zásoby, práva z duševného vlastníctva, pohľadávky, peniaze v hotovosti slúžiace vkladateľovi na prevádzkovanie podniku, všetky záznamy a iné dokumenty týkajúce sa podniku a iné. V zmluve o prevode časti podniku teda nebolo jednoznačne definované, čo vkladateľ K. I., I..W..V.. previedol na nadobúdateľa K. N. I. I..W..V.. Z predložených dôkazov vyplynulo, že časť podniku predstavovala najmä skupinu aktív podniku určených na výrobu a balenie tovaru, vrátane zásob materiálu prepusteného do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Išlo o formu nepeňažného vkladu od platiteľa K. I., I..W..V.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k zlúčeniu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. a žalobcu Schur Flexibles Moneta s.r.o. a dňom XX.XX.XXXX sa žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. stal právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Prvotne bol tovar, ktorý bol dovezený z Č. a z X., prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý umožňuje, aby dovezený tovar prešiel na území ES spracovateľskými operáciami a následne bol spätne vyvezený vo forme zušľachtených výrobkov. Povolenie na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie. Colný úrad Michalovce takéto povolenia vydal spoločnosti K. I., I..W..V.. (č. O. a č. O.) a následne aj spoločnosti K. N. I. I..W..V.. (č. O.). Colný úrad na základe oznámenia žalobcu Schur Flexibles Moneta s.r.o. vykonal fyzickú kontrolu tovaru a zistil chýbajúci tovar - rôzne druhy fólií, čo bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 o vymeraní colného dlhu žalobcovi Schur Flexibles Moneta s.r.o., dlžníkovi podľa colných predpisov. Žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. v zdaňovacom období jún 2014 odpočítal daň zaplatenú colnému orgánu na základe vymeraného colného dlhu, ktorý vznikol nezákonným odňatím tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ale nesplnil podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ). S uvedenou podmienkou súvisí priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s ekonomickou činnosťou platiteľa. Žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. nebol vlastníkom tovaru (nepreukázal vlastníctvo k tovaru) a tento tovar nepoužil a ani nepoužije na ďalšie dodávky ako platiteľ, pretože tovar už bol predaný, a aj colné orgány fyzickou kontrolou zistili, že v sklade chýbajú rôzne druhy fólií. Aj keď žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na obstaranie tovaru - fólii nie sú jeho nákladmi, boli nákladmi spoločnosti K. I., I..W..V.. a tieto náklady sa nepremietnu do ceny ním uskutočnených zdaniteľných obchodov, pretože obalový materiál vyrobený z dovezených fólií už predala spoločnosť K. I., I..W..V.. V danom prípade teda neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe u žalobcu. Uvedený záver potvrdzuje aj európska judikatúra, na ktorú poukázal aj správca dane (vo veci C-98/98 K. D. N.., C-4/94 D. Z. a C-37/95 Z. P. T.), z ktorej vyplýva, že existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto

oprávnenia. Vychádzajúc z týchto princípov, právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vopred predpokladá, že výdavok vynaložený pri nadobudnutí tovarov musí byť súčasťou nákladov plnení na výstupe. Vlastníctvo tovaru, ako aj priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s uskutočnenými plneniami platiteľa dane sú podmienkami vzniku práva na odpočítanie dane. V zmysle uvedeného, žalovaný po vyhodnotení predložených dôkazov a po konzultácii problematiky s odborom daňovej metodiky Finančného riaditeľstva SR (dôkazy FR SR 5, FR SR 6, FR SR 9 a FR SR 10) dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že žalobca Schur Flexibles Moneta s.r.o. zaplatil daň na základe Rozhodnutia Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, nemôže odpočítať daň, ktorú zaplatil colnému orgánu z titulu nezákonného odňatia tovaru podliehajúceho colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívny zušľachťovací styk stanovených v povolení č. O., ktoré bolo vydané spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Žalobca nebol vlastníkom tovaru, tento tovar nepoužil na dodávky tovarov alebo služieb, ktoré sám poskytoval, preto výdavok, ktorý vynaložil, nemá priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou a nemôže si uplatniť odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu. Na uplatnenie práva odpočítať daň nepostačuje zaplatenie dane colnému orgánu. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú právneho nástupníctva, žalovaný uvádza, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť K. I., I..W..V.. bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. V čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. spoločnosť Schur Flexibles Moneta s.r.o., s ktorou sa neskôr zlúčila.“

4. Žalobca v replike zo dňa 18.04.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že: „Schur v plnom rozsahu (i) zotrváva na svojich tvrdeniach v Správnej žalobe a (ii) má za to, že Finančné riaditeľstvo sa vo Vyjadrení FR mýli. Finančné riaditeľstvo vo Vyjadrení FR iba mechanicky preberá a doslovne opakuje svoje tvrdenia z Rozhodnutia 2. Finančné riaditeľstvo nijako nereaguje na argumentáciu Schuru v Správnej žalobe a Vyjadrenie FR neobsahuje žiadne nové tvrdenia alebo argumenty. V skratke, Rozhodnutie 2 v spojení s Rozhodnutím 1 odporujú Ústave, Colnému kódexu, Zákonu o DPH, Daňovému poriadku a SSP, vrátane princípu daňovej neutrality. Konkrétne, K. I. previedla svoj podnik a colný režim AZC na K. N., ktorá sa neskôr zlúčila so Schurom. Finančné riaditeľstvo, resp. aj Daňový úrad za tejto situácie považovali Schur za právneho nástupcu K. I. v dôsledku porušenia colného režimu AZC zo strany K. I. výlučne na účely povinnosti zaplatiť dovoznú DPH (Zaplatená DPH). Finančné riaditeľstvo, resp. ani Daňový úrad však už nepovažovali Schur za právneho nástupcu K. I. na účely uplatnenia práva na odpočet DPH (vo výške Zaplatenej DPH), čo je neprípustné. Ako Schur uvádza v Správnej žalobe, Rozhodnutie 2 v spojení s Rozhodnutím 1 úplne opomína, že pri dovoze tovaru sa na prevod práv a povinností vo vzťahu k DPH aplikuje v zmysle § 12 Zákona o DPH Colný kódex. Zmenou držiteľa colného režimu AZC pritom podľa čl. 90 Colného kódexu v spojení so Zákonom o DPH došlo nielen k prevodu colných, ale aj daňových práv a povinností týkajúcich sa Odňatého tovaru, vrátane práva odpočítať Zaplatenú DPH. Finančné riaditeľstvo, resp. aj Daňový úrad sa preto mýli, ak tvrdí, že medzi Odňatým tovarom a zdaniteľnými plneniami Schuru neexistuje priame a bezprostredné spojenie. Na nadobudnutie a použitie tovaru zo strany K. I., hoci aj pred vložením podniku do K. N., sa totiž hľadí, akoby bol priamo a bezprostredne nadobudnutý a použitý Schurom, pretože Schur je univerzálnym právnym nástupcom K. I.. Schur preto bol oprávnený odpočítať Zaplatenú DPH od celkovej výšky DPH za zdaňovacie obdobie, a teda uplatniť nadmerný odpočet vo vzťahu k (vo výške) Zaplatenej DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené, Schur týmto v plnom rozsahu zotrváva na svojich návrhoch uvedených v bodoch 76. a 78. Správnej žaloby.“

5. Žalovaný k replike žalobcu, ktorú mu súd doručil dňa 03.05.2017, sa už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. §177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného, podaniami účastníkov konania, obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, za splnenia podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) SSP, za dodržania postupu podľa ust. § 106 SSP a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súdu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu argumentoval zhodne ako v žalobe, pričom poukázal na jej obsah a uviedol, že: „Schur ako žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutí, ako je uvedené v žalobe, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Robí tak z dôvodu, že obidva napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, taktiež sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov, resp. nedostatočne zistený skutkový stav. V skratke, rozhodnutia zakladajú absurdný stav, kde na jednej strane štátny orgán akceptuje, že Schur je právnym nástupcom spoločnosti K. I. na účely zaplatenia DPH a na druhej strane štátne orgány neakceptujú, že by bol právnym nástupcom aj na uplatnenie nároku na nadmerný odpočet. Tvrdíme, že takýto záver odporuje Colnému kódexu spoločenstva, zákonu o DPH, Daňovému poriadku, resp. ich ústavnému a eurokonformnému výkladu. Len heslovite by som poukázal na skutkový stav. K. I. pôvodne previedla svoj podnik vrátane zásob materiálu, ktoré boli v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, na spoločnosť K. N.. Colný úrad Michalovce takto v roku 2014 v dôsledku prevodu tovaru v nezmenenom stave vydal colné povolenie, ktorým zmenil držiteľa colného režimu k predmetnému tovaru z K. I. na spoločnosť K. N., následne K. N. bola zlúčená so spoločnosťou Schur. Spoločnosť Schur na základe inventúry zistila, že v sklade chýba časť tovaru, ktorá bola pripustená do colného režimu, aktívny zušľachťovací styk, a túto skutočnosť oznámila colnému úradu a colný úrad vo vzťahu k predmetnému tovaru určil sumu dovozných platieb, ktorá zahŕňala tak clo, ako aj daň z pridanej hodnoty. Schur tieto sumy zaplatil, následne si uplatnil nárok na nadmerný odpočet, ako však už bolo povedané, nebolo mu vyhovené a daňový úrad neakceptoval tento nadmerný odpočet a v konečnom dôsledku rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Ak by som stručne zhrnul argumentáciu daňových orgánov, daňové orgány tvrdia, že v danom prípade nemožno vychádzať z princípu kontinuity nástupnickej spoločnosti, nakoľko právo odpočítať DPH údajne neprešlo pri vklade podniku do spoločnosti K. N. na túto spoločnosť a následne na spoločnosť žalobcu Schur. V podstate daňové orgány tvrdia, že zaplatená DPH sa viaže na tovar K. I., s ktorým však Schur nemohol disponovať ako vlastník, pretože tento tovar použila spoločnosť K. I. a následne ho potom predala svojím zákazníkom. Teda záver bol taký, že Schur si nemôže odpočítať zaplatenú DPH, a to hoci spĺňa formálne náležitosti, keďže predložil doklad, v ktorom je uvedený ako príjemca a deklarant tovaru. My sme v žalobe poukázali na to, že tieto závery daňových orgánov neobstoja. V prvom rade sme poukázali na to, že colné a daňové predpisy tvoria jeden logický celok a tak ich treba aj vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zároveň sme poukázali na princíp daňovej neutrality, s ktorým sa daňové orgány vôbec nevysporiadali. Napokon sme poukázali na to, že judikatúra Európskeho súdneho dvora, na ktorú poukazujú daňové orgány, sa týka úplne iných skutkových okolností. K colným predpisom, v dôsledku aplikácie colných predpisov vrátane Colného kódexu spoločenstva platí, že na Schur prešli nielen colné, ale aj daňové práva a povinnosti spoločnosti K. I., resp. spoločnosti K. N.. Tieto závery potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, konkrétne vo vzťahu k § 12 zákona o DPH, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti s dovoznou DPH treba aplikovať aj ustanovenia colných predpisov. Najvyšší súd SR skonštatoval, že jednotlivé pojmy zákona o DPH musia byť vykladané systematicky, vo vzájomných súvislostiach, tak aby si vzájomne neodporovali a aby sa dopĺňali do jedného materiálneho a logického celku. Zároveň Najvyšší súd SR skonštatoval, že zákon o DPH nemožno vykladať izolovane od Colného kódexu spoločenstva. V tejto súvislosti sme poukázali na Colný kódex spoločenstva, z ktorého vyplýva, že práva z colného režimu možno previesť na iného držiteľa. K tejto skutočnosti došlo colným povolením Colného úradu v Michalovciach, keďže v dôsledku prevodu tohto tovaru v colnom režime colný úrad vydal colné povolenie, v ktorom zmenil držiteľa colného režimu zo spoločnosti K. I. na spoločnosť K. N.. V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že k prevodu týchto práv a povinností došlo colným povolením ako individuálnym správnym aktom, teda nie na základe súkromnej zmluvy, ako uvádza daňový úrad, pokiaľ ide o zmluvu o prevode a vklade podniku. Tento záver, že došlo k prevodu colných a daňových práv a povinností vyplýva aj z colného rozhodnutia, ktorým v roku 2014 Colný úrad v Michalovciach určil sumu dovozných platieb Schuru, a teda zaviazal zaplatiť popri cle aj dovoznú daň. Vyplýva z toho, že spoločnosť Schur musela byť univerzálny právny nástupca spoločnosti K. I. a K. N.. Totižto z tohto colného rozhodnutia vyplýva, že k colnému dlhu došlo nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, a to v okamihu, keď bol tento tovar odňatý, pritom samotné daňové orgány akceptujú a uznávajú, že tento tovar bol použitý spoločnosťou K. I. ešte v čase, keď bol držiteľom colného režimu K. I.. Vyplýva z toho, že pokiaľ je braná zodpovednosť spoločnosť Schur vo vzťahu k porušeniu predpisov, ku ktorým došlo v čase, keď bol držiteľom colného režimu K. I. a v dôsledku toho musí znášať ťarchu dovoznej DPH, tak potom je to možné iba za predpokladu, že ide o právneho nástupcu spoločnosti K. I. vo vzťahu k týmto tovarom alebo vo vzťahu v tomto colnom režime. Z toho potom vyplýva, že na nadobudnutie a použitie tovaru zo strany K. I., hoci aj pred uzatvorením zmluvy o prevode a vklade podniku zo spoločnosti K. I. na K. N., sa musí hľadieť akoby išlo o priame a bezprostredne nadobudnutie tovaru spoločnosťou Schur, pretože spoločnosť Schur bola právnym nástupcom spoločnosti K. I.. Z toho potom vyplýva logický záver, aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú sme poukázali, že bolo v rozpore s logickým a systematickým výkladom právnych predpisov o DPH ako celku, ak by bol Schur štátnymi orgánmi považovaný za právneho nástupcu iba na účely zaplatenia DPH a na druhej strane by už nebol uznaný za právneho nástupcu na účely odpočtu DPH. S tým súvisí aj druhý argument,

a to princíp daňovej neutrality, na ktorý sme poukázali a ku ktorému sa daňové orgány nevyjadrili ani v konaní pred daňovými orgánmi, ani v tomto súdnom konaní. V skratke, princíp daňovej neutrality spočíva v tom, že právo na odpočítanie dane tvorí neoddeliteľnú súčasť mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Účelom je zbaviť podnikateľa bremena DPH v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie pripúšťa obmedzenie odpočtu DPH buď v prípade zneužitia práva, ak by viedlo k nejakému neoprávnenému získaniu výhody, daňovej výhody, alebo ak by išlo o hospodárske plnenia výlučne na vstupe oslobodené od dane. Finančné a daňové orgány akceptujú, že Schur riadne predložil potrebné doklady na odpočet DPH a zároveň nespochybňujú, že by Schur nezneužil právo na získanie nejakej daňovej výhody alebo že by nevykonával plnenie oslobodené od dane. Napriek tomu, že za týchto okolností nie je priestor na odmietnutie odpočtu DPH, daňové orgány bez ďalšieho tvrdia, že Schur nemá právo na odpočet DPH. Takéto rozhodnutie preto odporuje princípu daňovej neutrality, ako je konštatovaná aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora a na ktorú sa legitímne spoliehal Schur, keď zaplatil dovoznú DPH a tým, že sa daňové orgány s týmto nevysporiadali, s touto aplikáciou, tak rozhodnutie v tomto rozsahu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Posledný tretí argument, na ktorý sme poukázali v žalobe, bola skutočnosť, že daňové orgány zakladajú svoju argumentáciu o tom, že musí byť súvis medzi vynaloženými nákladmi a ekonomickým plnením zdaniteľného subjektu priamy a bezprostredný na základe judikatúry, ktorá však vychádza úplne z iných skutočností. Táto judikatúra nerieši to, čo bolo predmetom veci v našom konaní, kde išlo práve o to právne nástupníctvo vo vzťahu k colným a daňovým povinnostiam, a teda k tomu prevodu práv a povinností držiteľa colného režimu. Na túto skutočnosť sme podrobne poukázali v žalobe. Je preto zrejmé, že nemožno porovnávať tie skutočnosti, ktoré boli predmetom judikatúry, a v prípade spoločnosti Schur, keďže Schur a jeho právny nástupcovia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, a vzhľadom na upísaný princíp právneho nástupníctva išlo o priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou spoločnosti Schur. Z tohto dôvodu teda zotrvávame na našom návrhu, v ktorom sa domáhame, aby súd zrušil obidve rozhodnutia daňových orgánov, aby vec vrátil na ďalšie konanie daňovému úradu a zaviazal ho na náhradu trov konania. Súčasne, ak by mal súd pochybnosti, či nami uvedené dôvody zakladajú nezákonnosť rozhodnutí daňových úradov pre rozpor s právom EÚ, ktorý si vyžaduje výklad, navrhujeme, by súd prerušil konanie a predložil otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, a to konkrétne, či má Colný kódex spoločenstva, ako aj smernica o DPH, či sa majú skutočne vykladať tak, ako to tvrdí daňový orgán, teda, že ak dôjde k prevodu odvetvia činnosti materskej spoločnosti vkladom do dcérskej spoločnosti a k prevodu colnému režimu aktívne zušľachťovací styk z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, či je dcérska spoločnosť v dôsledku porušenia colného režimu materskou spoločnosťou naozaj považovaná za právneho nástupcu materskej spoločnosti len na účely povinnosti zaplatiť dovoznú DPH, avšak nie aj na účely odpočtu DPH a či takýto záver neodporuje princípu daňovej neutrality.“

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu reagujúc na prednes žalobcu uviedla: „My trváme na správnosti záverov uvedených v rozhodnutí žalovaného a žiadame žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z toho dôvodu, že postup daňových a finančných orgánov bol preskúmavaný Ministerstvom financií SR na žiadosť žalobcu a Ministerstvo financií SR nezistilo rozpor tak so slovenskou judikatúrou, ako aj s európskou judikatúrou a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR nepreskúmalo mimo v odvolacom konaní. Pretože zistilo, že nie sú dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Finančné riaditeľstvo SR tak ako správca dane zisťovali dôkladne skutkový stav aj v spolupráci s colným úradom, disponujú vyjadrením oddelenia metodiky dane z pridanej hodnoty, ktoré malo k dispozícii všetky zabezpečené dôkazy a svoje závery vyvodilo na základe posúdenia aj tohto oddelenia. Tovar, ktorý spoločnosť K. I. doviezla z Č. a z X. ešte v roku 2011, 2012, táto spoločnosť sama použila pri výrobe obalov, ktoré následne predala svojim odberateľom, čiže je zrejmé, že spoločnosť Schur tovar, ktorý neexistuje, pretože už bol predaný, nemôže použiť na účely svojho podnikania. Z tohto dôvodu tu absentuje preukázanie na odpočítanie DPH v zmysle platných zákonov. To, že tovar chýbal bolo potvrdené aj colnými orgánmi, chýbajúci tovar žalobca Schur už nikdy nepoužil. Žalobca v danom prípade zaplatil daň vymeranú colným orgánom, ale náklady, ktoré súviseli s obstaraním tovaru, zaplatila spoločnosť K. I., ktoré je samostatným daňovým subjektom, a všetko sa to udialo ešte pred prevodom zmluvou o prevode a vklade podniku. Tie námietky, ktoré tu boli vznesené, boli uvedené aj v odvolaní, aj v žalobe, k týmto námietkam sme zaujali stanovisko, na ktorom trváme. To je všetko.“

9. Podľa čl. 168 písm. e) Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty: Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z

výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy (okrem iných DPH) DPH splatnú alebo zaplatenú za tovar dovezený do tohto členského štátu. Podľa čl. 178 písm. e) Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty upravujúceho pravidlá upravujúce uplatnenie práva na odpočítanie dane: Zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane (okrem iných podmienok pre odpočítanie dane) uvedené v čl. 168 písm. e), týkajúce sa dovozu tovaru, musí mať dovozný doklad, v ktorom je uvedená ako príjemca alebo dovozca a ktorý uvádza výšku splatnej DPH alebo umožňuje jej výpočet. Podľa čl. 201 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty: Pri dovoze platí DPH osoba alebo osoby, ktoré určí alebo uzná za osoby povinné platiť daň členský štát dovozu. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je dovoz tovaru do tuzemska. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a) prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia, b) prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, c) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť pri tovare podľa ods. 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa ust. § 69 ods. 8 zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.

10. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014 vykázal nadmerný odpočet v sume 560.158,95 eur. Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane u žalobcu preveroval uplatnené právo na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH a zistil, že žalobca v rozpore s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 488.675,69 eur, ktorú zaplatil colnému orgánu na základe rozhodnutia Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 vo veci vymerania colného dlhu vo výške 642.070,33 eur (ktorý pozostáva z cla vo výške 153.394,64 eur a z dane z pridanej hodnoty vo výške 488.675,69 eur), ktorý vznikol nezákonným odňatím tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívny zušľachťovací styk stanovený v povolení č. O., ktoré vydal Colný úrad Michalovce spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 27.08.2015, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 31.08.2015. Žalobca dňa 22.09.2015 doručil správcovi dane vyjadrenie k výzve a dňa 08.02.2016 správca dane so žalobcom prerokoval predložené pripomienky a dôkazy (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Dňa 12.02.2016 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 488.675,69 eur. Správca dane znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 560.158,95 eur na sumu 71.483,26 eur. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane v zákonom stanovenej lehote odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 103718300/2016 zo dňa 12.08.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane.

11. Súd k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré sú zhodné s odvolacími námietkami žalobcu, uvádza, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá.

12. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočítanie dane stanovené zákonom.

13. Ak žalovaný a správca dane zistili, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane, a preto neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože nepreukázal splnenie náležitostí v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, tak ich zistenia súd považuje za dôvodné, pretože žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených dovozných dokladov potvrdených colným orgánom, v ktorých je ako platiteľ a deklarant uvedená spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a na prepravných listoch a faktúrach je uvedená spoločnosť K. I., I..W..V.., preto v preskúmavanom prípade nemohlo dôjsť k prevodu dovezeného tovaru z Č., ako aj k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu, pretože sa jedná o tovar, ktorý bol dovezený ešte v apríli - decembri 2012 a januári - júli 2013 spoločnosťou K. I., I..W..V..

14. V preskúmavanom prípade sa jedná o chýbajúci tovar, ktorý ako chýbajúci bol zistený fyzickou kontrolou materiálových zásob. Podľa vyjadrenia žalobcu Schur Flexibles Moneta s.r.o. tento dovezený tovar použila spoločnosť K. I., I..W..V.. pri výrobe obalov, ktoré následne predala zákazníkom (podľa súpisu faktúr v rokoch 2012, 2013 a január - apríl 2014).

15. Daň vymeraná colným orgánom sa viaže na tovar spoločnosti K. I., I..W..V.., s ktorým žalobca nemohol disponovať ako vlastník a dovezený tovar nepoužil na ďalšie dodávky ako platiteľ dane, pretože tento tovar použila ešte spoločnosť K. I., I..W..V..

16. Podľa názoru súdu, ak žalobca namieta nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, tak z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že zo žalobcom predložených faktúr vyplýva, že spoločnosť K. I., I..W..V.. počas obdobia apríl - december 2012, január - júl 2013 doviezla tovar - fólie z Č. a z X. (faktúry a prepravné listy boli vystavené na spoločnosť K. I., I..W..V..) a dovezený tovar použila pri výrobe obalov (potlač), ktoré následne predala svojim zákazníkom na Slovensku a v Európskej únii (podľa súpisu faktúr v rokoch 2012, 2013 a v I. - IV. mesiaci roku 2014), ktoré skutočnosti oznámil správcovi dane žalobca.

17. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného ďalej vyplýva, že dňa 11.12.2013 spoločnosť K. I., I..W..V.. (ako vkladateľ) podpísala Zmluvu o prevode a vklade podniku so spoločnosťou K. N. I. I..W..V.. (ako nadobúdateľom). Predmetom tejto zmluvy bol prevod vkladateľa na nadobúdateľa vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku a to najmä, ale nie výlučne: vybavenie, nehnuteľnosti, zásoby, práva z duševného vlastníctva, pohľadávky, peniaze v hotovosti slúžiace vkladateľovi na prevádzkovanie podniku, všetky záznamy a iné dokumenty týkajúce sa podniku a iné. V zmluve o prevode časti podniku teda nebolo jednoznačne definované, čo vkladateľ K. I., I..W..V.. previedol na nadobúdateľa K. N. I. I..W..V.. Z predložených dôkazov vyplynulo, že časť podniku predstavovala najmä skupinu aktív podniku určených na výrobu a balenie tovaru, vrátane zásob materiálu prepusteného do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Išlo o formu nepeňažného vkladu od platiteľa K. I., I..W..V.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k zlúčeniu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. a žalobcu a dňom XX.XX.XXXX sa žalobca stal právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V..

18. Ďalej z uvedenej dokumentácie vyplýva, že na samom začiatku obchodu bol tovar, ktorý bol dovezený z Č. a z X., prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý umožňuje, aby dovezený tovar prešiel na území ES spracovateľskými operáciami a následne bol spätne vyvezený vo forme zušľachtených výrobkov. Povolenie na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku vydal spoločnosti K. I., I..W..V.. (č. O. a č. O.) a následne aj spoločnosti K. N. I. I..W..V.. (č. O.). Colný úrad na základe oznámenia žalobcu vykonal fyzickú kontrolu tovaru a zistil chýbajúci tovar - rôzne druhy fólií, čo bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 o vymeraní colného dlhu žalobcovi, dlžníkovi podľa colných predpisov.

19. Žalobca v zdaňovacom období jún 2014 odpočítal daň zaplatenú colnému orgánu na základe vymeraného colného dlhu, ktorý vznikol nezákonným odňatím tovaru podliehajúcemu colnému dohľadu

spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ale nesplnil podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. S uvedenou podmienkou súvisí priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s ekonomickou činnosťou platiteľa. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, čomu nasvedčuje aj pojem „môže“, ktoré právo je ale spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

20. Podľa názoru súdu, ak žalobca nebol vlastníkom tovaru, lebo nepreukázal vlastníctvo k tovaru, keďže tento tovar nepoužil a ani nemohol použiť na ďalšie dodávky ako platiteľ, pretože tovar už bol predaný, a ak colné orgány fyzickou kontrolou zistili, že v sklade chýbajú rôzne druhy fólií, potom si žalobca nemohol dôvodne uplatniť odpočet DPH.

21. Podľa názoru súdu, aj keď žalobca zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na obstaranie tovaru - fólií nie sú jeho nákladmi, ale boli nákladmi spoločnosti K. I., I..W..V.. a tieto náklady sa nepremietli do ceny ním uskutočnených zdaniteľných obchodov, pretože obalový materiál vyrobený z dovezených fólií už predala spoločnosť K. I., I..W..V.. V danom preskúmavanom prípade teda neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe u žalobcu.

22. Tento záver súdu potvrdzuje aj európska judikatúra, na ktorú poukázal žalovaný a aj správca dane (vo veci C-98/98 K. D. N.., C-4/94 D. Z. a C-37/95 Z. P. T.O.Q.), z ktorej vyplýva, že existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. Vychádzajúc z týchto princípov, právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vopred predpokladá, že výdavok vynaložený pri nadobudnutí tovarov musí byť súčasťou nákladov plnení na výstupe. Vlastníctvo tovaru, ako aj priama a bezprostredná súvislosť prijatých plnení s uskutočnenými plneniami platiteľa dane sú podmienkami vzniku práva na odpočítanie dane.

23. Preto podľa názoru súdu, ak žalobca zaplatil daň na základe rozhodnutia Colného úradu Michalovce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, potom si nemôže odpočítať daň, ktorú zaplatil colnému orgánu z titulu nezákonného odňatia tovaru podliehajúceho colnému dohľadu spod colného dohľadu, teda porušením podmienok režimu aktívny zušľachťovací styk stanovených v povolení č. O., ktoré bolo vydané spoločnosti K. N. I. I..W..V..

24. Keďže žalobca nebol vlastníkom tovaru, tento tovar nepoužil na dodávky tovarov alebo služieb, ktoré sám poskytoval, preto výdavok, ktorý vynaložil, nemá priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou a nemôže si uplatniť odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu, pretože na uplatnenie práva odpočítať daň nepostačuje len zaplatenie dane colnému orgánu. Preto súd námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nepovažuje za dôvodnú.

25. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú právneho nástupníctva, súd súhlasne so žalovaným aj žalobcom uvádza, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť K. I., I..W..V.. bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. V čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola jediným spoločníkom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. spoločnosť žalobcu, s ktorou sa neskôr zlúčila, pričom ale, ako to vyplýva aj zo spisovej dokumentácie žalovaného, spoločnosť K. I., I..W..V.. má aj v súčasnosti status zdaniteľnej osoby, vykonáva ekonomickú činnosť, je platiteľom dane z pridanej hodnoty a podáva v zákonom stanovenej lehote daňové priznania. Je nesporné, že spoločnosť K. N. I. I..W..V.. bola dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti K. N. I. I..W..V.. zo dňa 11.04.2014 o zlúčení spoločnosti K. N. I. I..W..V.. so spoločnosťou žalobcu tak, že spoločnosť K. N. I. I..W..V.. ako zanikajúca spoločnosť sa zrušila bez likvidácie a zároveň sa zlúčila so spoločnosťou žalobcu, pričom imanie spoločnosti K. N. I. I..W..V.. ako zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť žalobcu, ktorá sa tým stala právnym nástupcom spoločnosti K. N. I. I..W..V.. a nie spoločnosti K. I., I..W..V.., dodáva súd.

26. Podľa právneho názoru súdu v preskúmavanom prípade nie je možné vychádzať ani z princípu kontinuity nástupníckej spoločnosti, ako to požadoval žalobca, pretože právo odpočítať daň neprešlo vkladom časti podniku K. I., I..W..V.. na spoločnosť K. N. I. I..W..V.. a následne na žalobcu ako

na právneho nástupcu spoločnosti K. N. I. I..W..V.. Tovar bol obstaraný a použitý pri výrobe obalov spoločnosťou K. I., I..W..V.. ešte pred podpísaním Zmluvy o prevode a vklade podniku zo dňa 11.12.2013 a obaly boli predané spoločnosťou K. I., I..W..V.. zákazníkom na Slovensku a v rámci Európskej únie v rokoch 2012, 2013 a v období január - apríl 2014. Z uvedeného dôvodu bolo možné aplikovať na daný prípad aj judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-98/98 K. D. N.. a vo veci C-4/94 D. Z., ako na to správne poukázal žalovaný.

27. Súd zhodne so žalovaným uvádza, že pre účely colného konania sa neskúma, kto je vlastník tovaru, ale pre účely daňového konania, pre uplatňovanie dane z pridanej hodnoty je však táto skutočnosť, kto je vlastník tovaru, podstatná.

28. K námietke žalobcu týkajúcej sa daňovej neutrality súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo zo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok z 13. februára 2014, K. N., C-18/13, EU:C:2014:69, bod 23 a citovaná judikatúra v bode 23 tohto rozsudku). Pri výklade uvedenej smernice je však potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu slovenských daňových predpisov v súlade s európskou legislatívou, ktorý je potvrdený judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Súd vychádzajúc aj zo základného princípu spoločného systému DPH, ktorým je princíp daňovej neutrality, na ktorého porušenie žalobca poukazuje a podľa ktorého má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH (princíp neutrality), uvádza, že tento princíp ustálil Súdny dvor vo svojej konzistentnej judikatúre (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora spojené prípady C-110/98 až C-147/98 Z. I. O. X. proti O. E. A. O. T. (O.) ods. 44). Zásada daňovej neutrality vyjadrená v Smernici má zabezpečiť, aby subjekt, ktorý znáša DPH počas výrobného procesu, bol schopný získať túto daň späť, k čomu dôjde po prenesení tejto dane na nasledujúci článok výrobného reťazca. V prípade žalobcu princíp daňovej neutrality nebolo možné uplatniť z dôvodov uvedených v bodoch 10 až 21 tohto rozsudku a aj v nasledujúcom bode 29 tohto rozsudku. Preto ani túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú.

29. Súd k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú aplikácie záverov Výboru pre DPH, uvádza, že Výbor potvrdil, že zdaniteľná osoba (platiteľ dane) označená za osobu povinnú platiť daň pri dovoze tovaru podľa čl. 201 Smernice rady 2006/112/ES (§ 69 ods. 8 zákona o DPH) nemá právo ju odpočítať podľa čl. 168 Smernice (§ 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH), ak sú splnené obe nasledovné kritéria, a to jednak, že zdaniteľná osoba nezískala právo využívať tovar ako jeho vlastník a jednak, že náklady tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. To platí aj v prípade, ak platiteľ dane má dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane ustanovené v čl. 178 písm. e) Smernice, teda aj keď má dovozné doklady potrebné pre odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. d) Smernice, v ktorých je uvedený ako príjemca alebo dovozca tovaru a ktoré uvádzajú výšku splatnej dane z pridanej hodnoty alebo umožňujú jej výpočet (§ 49 ods. 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH), aj keď by mal dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je uvedený ako príjemca alebo dovozca tovaru. Preto ani túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú.

30. Súd pripomína, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov a tiež preto zakotvujú oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, v súčasnosti obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

31. Podľa ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

32. Žalovaný, ako aj správca dane sa podľa názoru súdu riadili vyššie citovanými zákonnými hmotnoprávnymi (bod 9 tohto rozsudku) a procesnoprávnymi ustanoveniami (bod 31 tohto rozsudku), a preto postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi (Smernicou rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, Daňovým poriadkom, zákonom o DPH), a preto ani práva žalobcu v daňovom konaní porušené neboli.

33. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať, žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

34. Súd pre úplnosť len poznamenáva, že ani Ministerstvo financií SR nevyhovelo podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania a rovnako dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, preto nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

35. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podaného podľa ust. § 100 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ust. § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z o Civilnom sporovom poriadku, za použitia ust. § 25 SSP zamietol, pretože ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, nezistil dôvod, pre ktorý by mal podať návrh na prejudiciálne konanie, a preto takýto návrh ani nepodal, lebo nemal dôvodnú pochybnosť ani dôvody, ktoré by zakladali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho rozpor s právom EÚ.

36. Súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 1 písm. e) SSP v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom v uvedenej časti (§ 63 SSP) podľa ust. § 99 písm. a) SSP v uvedenej časti zastavil.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerov hlasom 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.