Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/25/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: L. C., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný pobyt L., korešpondenčná adresa M. X/XX, XXX XX F., proti výživou povinným: 1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný pobyt L., 2/ B. C. - Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. U. č. XXX/XX, A. F., 3/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. P. č. X/XX, A. F., povinné 2/ a 3/ právne zastúpené JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom W. XX, L., v konaní o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičom a príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Pc/18/2017-111 zo dňa 22.januára 2018, takto

rozhodol:

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči synovi, dcére a bývalej manželke.

2.Aplikujúc ustanovenia § 66, § 67 ods. 1, 2 a § 72 ods. 1, 3 (všetky citované v napadnutom rozsudku) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“) mal súd prvej inštancie s poukazom na obsah pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 8C/439/99 primárne preukázané, že manželstvo navrhovateľa a povinnej 3/ bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 8C/439/99-42 zo dňa 21.8.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2000. Následne navrhovateľ po 17 rokoch podal návrh na to, aby súd uložil povinnej 3/ prispievať mu mesačne sumou 100 eur a „obnoviť“ manželstvo. V danej spojitosti pripomenul, že navrhovateľ, ako aj povinná 3/ v čase rozvodu manželstva žili na území SR, bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode ich manželstva a nie je povinnosťou súdu tieto informácie oznamovať matrike v Srbsku. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva možnosť súdu „obnoviť manželstvo“. 3.Okresný súd preto posúdil návrh ako žiadosť o poskytnutie príspevku na výživu rozvedeného manžela, pričom zobral do úvahy námietku povinnej 3/, ktorú považoval za dôvodnú. Všeobecne totiž platí, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Iba ak bol určený príspevok v tejto dobe, môže za splnenia výnimočných podmienok, súd predĺžiť túto dobu. To znamená, že po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode môže súd rozhodovať už iba o predĺžení tejto doby za podmienky, že povinnosť už bola skôr súdom určená. Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa vo vzťahu k povinnej 3/ o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol.

4.Čo sa týka návrhu na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k povinnej 2/ - dcére navrhovateľa, bolo v konaní preukázané, že táto si plní prioritnú zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú má ako matka k maloletému dieťaťu. Bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 25.10.2017 a poberá

len rodinné prídavky na maloletú dcéru. Do uvedenej doby poberala len rodičovský príspevok v sume 213 eur pre seba a pre dieťa. Uvedené je podľa súdu prvej inštancie dôvodom zamietnutia návrhu (v tejto časti), nakoľko ide o nižší príjem (vo vzťahu k nej a jej maloletému dieťaťu) v porovnaní s príjmami, ktoré deklaroval navrhovateľ na pojednávaní - 147 eur mesačne.

5.Pokiaľ ide o povinného 1/, okresný súd konštatoval, že sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, preto sa k návrhu povinný nevyjadril. 6.Súd prvej inštancie zhrnul, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného pre navrhovateľa. Tento je poberateľom starobného dôchodku, ako aj dávok v hmotnej núdzi, nie je teda splnená podmienka odkázanosti/potreby navrhovateľa na poskytovanie výživného. Pre úplnosť poukázal aj na vzťahy medzi navrhovateľom a jeho deťmi, ktoré vyplynuli z predloženej korešpondencie, t.j. že deti sa odmietali s navrhovateľom stýkať, navrhovateľ nevie ako žijú, pričom tieto vzťahy sú rozvrátené natrvalo a to už minimálne od rozvodu manželstva v roku 2000. Z opísaných dôvodov zamietol návrh v celom rozsahu.

7.O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Navrhovateľ v zákonnej lehote na podanie odvolania doručil súdu podanie označené ako odvolanie Primárne okresnému súdu vytýkal, že „v rozhodnutí nie je spisovná značka ani nič“, „neažúrnosť, preklepy, astronomické chyby“, „samosudcovia nemajú naštudované aj medzinárodné právo, aj či SMÚ to alebo ono“, len nech „sa to odbúcha narýchlo“. Zdôraznil, že neverí nikomu, ani jednému súdu na Slovensku. Ide mu o to, aby prešiel všetkými procedúrami na Slovensku a mohol konečne podať žalobu na niektorý medzinárodný súd v spoločenstve EÚ. Uviedol, že pochádza z bývalej Juhoslávie - cudziny, napriek tomu je Slovák, je však „vždy vinný a nikdy nie je v pravde“. Preto za zachovanie ľudských práv bude bojovať, ak bude treba, aj po smrti. Žiadal, aby okresný súd odoslal všetky papiere na súd v Žiline a nie tak, aby sa niečo stratilo, ako sa mu to už stalo. Zopakoval, že žije iba zo starobného dôchodku vo výške 62 eur a že nemá advokáta. Okresný súd ho napriek tomu nešetril a za pojednávanie musel zaplatiť. Odvolaciemu súdu odkázal, aby ho nevolal na pojednávanie, aspoň nebude musieť platiť cestu do Žiliny, aj tak dopredu vie výsledok. Uzavrel, že nebyť slovenskej legislatívy a právneho bezprávia, žil by dnes v pokoji. Uvedené nepovažuje za pohŕdanie súdmi, práveže si myslí, že súdy sú najspravodlivejšie. 9.Na základe písomnej výzvy na odstránenie vád navrhovateľ uviedol, že podanie nedoplní, už totiž jasne napísal, čo chce od súdu. Navyše v roku 2000 poslal okresnému súdu tisíce dôveryhodných dokladov, ale vždy zbytočne, pričom nemá peniaze na zaslanie tých istých dokumentov, ktoré už zaslal a nemieni sám rokovať so samosudcami. Doručenému uzneseniu z 22.01.2018 (výzva na odstránenie vád podania

- pozn. odvol. súdu) absolútne nerozumie, napriek tomu, že je 100 %-tný Slovák. Napočítal 7 paragrafov plus neznáme slová, výrazy a terminológie, ktorým nerozumie. Opätovne zdôraznil, že jedného dňa všetko „zbalí na Súdny dvor EÚ“.

10.Podľa § 363 v spojení s § 2 ods. 1 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. 11. Východiskovo odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2000 z 6.9.2000, v zmysle ktorého nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, t. j. postupom, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. Z predostretého podania navrhovateľa, ani z jeho „doplnenia“ totiž nie je predovšetkým vôbec možné vymedziť odvolacie dôvody, t.j. z akých dôvodov považuje za nesprávne závery formulované okresným súdom. Hoci v režime Civilného mimosporového poriadku platí, že súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný, uvedené znamená len toľko, že ich súd môže prekročiť, nie, že dotknutý účastník konania len všeobecne opíše svoje doterajšie „negatívne skúsenosti“ so súdmi bez akejkoľvek/ jedinej konkrétnej reflexie na okolnosti súdenej veci. Inými slovami, navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil úvahy, na ktorých okresný súd založil/vystaval zamietnutie jeho návrhu, len prejavil svoju „frustráciu“ z výsledkov súdnych konaní, ktoré absolvoval. To však nepredstavuje základnú náležitosť odvolania, t.j. uvedenie, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Pre odvolací súd by táto absencia znamenala nevyhnutnosť „vymyslieť“ v celom rozsahu za odvolateľa, v čom by mohlo byť z pohľadu/pozície dotknutého účastníka konania napadnuté rozhodnutie nesprávne, čo je nepochybne v rozpore so zmyslom odvolacieho konania, ktoré nemôže byť založené na úvahe či hypoteticky/náhodou určité rozhodnutie nie je nesprávne. Takýto rozsah činnosti (nadpráce) súdu rozhodujúceho opravnom

prostriedku už presahuje aj mieru zvýšenej procesnej aktivity vyžadovanej od súdov v mimosporovom civilnom konaní (§ 62 ods. 3 . 12.Nadväzne odvolací súd nemôže postupovať inak, než takéto (neobsahujúce dôvody odvolania) odvolanie odmietnuť v zmysle § 386 písm. d/ z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpísané/ požadované náležitosti odvolania.

13.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 v spojení s 396 ods. 1 a § 2 ods. 1 CMP.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.