Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/177/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s. Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: F. Y., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX XX G. P., o zaplatenie 449,12 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 449,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,12 € od 15.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 01.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 449,12 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste P. podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Žalobca faktúrou č. 9161006630 splatnou dňa 14.10.2016 na sumu 449,12 € vyúčtoval žalovanému neoprávnený odber elektriny. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zasielanej výzvy.

2. Keďže sa súdu nepodarilo doručil žalobu žalovanému na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 02.03.2018.

3. Vo veci súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené podmienky ustanovenia podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, kde ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, nebola zistená spornosť skutkových tvrdení strán a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.04.2018 o 10.20 hodine v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Zvolen č. dv. 7. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO 309647 na odbernom mieste P., L. W. súd zistil, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu cez jednofázovú odbočku napojenú zo siete na prívod cez strešník bývalej hospodárskej budovy a odtiaľ káblom do inštalačnej časti domu. Odberné miesto bolo bez merania a bez zmluvy. Neoprávnený odber elektriny bol zistený dňa 22.09.2016.

5. Z písomného oznámenia zo dňa 28.09.2016 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že pri kontrole odberného miesta dňa 22.09.2016 bol zistený neoprávnený odber elektriny identifikovaný podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore so zmluvou. V priloženej faktúre č. 9161006630 je škoda vyčíslená na základe vyhlášky č. 292/2012 Z. z., kde denná spotreba je vypočítaná podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, typ spotreby: neoprávnený odber, dátum od 24.08.2016 do 22.09.2016, počet dní: 30, spotreba v kWh 2070. Vo finančnom vysporiadaní je zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z.

6. Z faktúry vystavenej žalobcom za neoprávnený odber elektriny č. 9161006630 za fakturačné obdobie od 24.08.2016 do 22.09.2016 splatnej dňa 14.10.2016 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu vo výške 449,12 € s tým, že výšku škody žalobca vyčíslil na 263,12 € a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu na sumu 186,- €.

7. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - fotodokumentáciu o zisťovaní a odstraňovaní neoprávneného odberu založenú na č. l. 9 a 10 súdneho spisu.

8. Z písomnej upomienky zo dňa 21.10.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 449,12 € v lehote 7 dní od vystavenia upomienky.

9. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

10. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. 11. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 22.09.2016 žalobca zistil neoprávnený odber elektriny žalovaným na odbernom mieste P., L. W.. Žalobca následne vyčíslil výšku škody sumou 449,12 €, ktorú fakturoval žalovanému faktúrou č. 9161006630 splatnou dňa 14.10.2016. Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu od 24.08.2016 do 22.09.2016. Právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do odberného elektrického zariadenia vykonal. Za vniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať a nie je potrebné ani zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady škody sú dané vyhláškou. Keďže nebolo možné zistiť výšku skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom, žalobca

využil svoje oprávnenie a vypočítal výšku škody na základe vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z.. Čas trvania neoprávneného odberu elektriny určil v období od 24.08.2016 do 22.09.2016. Toto obdobie bolo zvolené z dôvodu priblíženia sa k pravdepodobnej výške reálne spôsobenej škody, keďže skutočnú dĺžku trvania neoprávneného odberu nebolo možné zistiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy aj s úrokom z omeškania. Nárok na úrok z omeškania vznikol žalobcovi na základe toho, že splatnosť faktúry bola 14.10.2016 a žalovaný sa jej neuhradením ocitol od nasledujúceho dňa, t. j. od 15.10.2016 v omeškaní zo splnením povinnosti platiť.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. S poukazom na skutočnosť, že žalobca bol v plnom rozsahu v konaní úspešný, súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).