Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-107-2017.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/107/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24785199, Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zastúpený splnomocnencom: Advokátska Kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanej: K. C.Č., G.. XX.XX.XXXX, E. O. R. Č.. XX/XX, o zaplatenie 387,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.11.2017 proti žalovanej domáhal zaplatenia 387,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 387,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s. r. o., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569957872, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver ( v žalobe označené ako pôžička) vo výške 660,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 14,79 eur (správne podľa úverovej zmluvy 14,80 eur a poslednej 14,50 eur). Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok 334,90 eur taktiež v 60 týždenných splátkach vo výške 5,67 eur (správne podľa uvedenej zmluvy 5,66 eur a poslednej 5,96 eur) splatných spoločne so splátkami úveru. Žalovaná zaplatila iba 840,60 eur, jej dlh predstavuje 387,- eur a pozostáva z istiny 660,- eur, úroku 227,70 eur a poplatku zo zmluvy o zabezpečení splátok 339,90 eur znížené o splátky zaplatené žalovanou v sume 840,60 eur t.j. 184,95 eur istina z poskytnutého úveru, 121,- eur dlh zo zmluvy o zabezpečení, úrok 81,06 eur .
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca podaním doručeným súd dňa 03.04.2018 podal návrh na čiastočného späťvzatia žaloby, a o v časti o zaplatenie sumy 121,- eur do nároku z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, a súčasne žalobca požiadal o vrátenie súdneho poplatku z uvedenej časti predmetu konania.
4. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 27.03.2018, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569957872 zo dňa 19.09.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.09.2013, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom č.EPH008537451 list č. 175/295, predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, výpisom splátok a úhrad k úveru 569957872, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569957872 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 660,- eur, za ktorú sa žalovaná zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 132,66 Eur a úrok 95,04 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť celkovú čiastku 887,70 eur v 60 týždenných splátkach vo výške 14,80 eur, s poslednou splátkou 14,50 eur, splatných bez uvedenia dátumu splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti s tým, že termín poslednej splátky a teda konečná splatnosť a splatnosť dlžnej sumy je siedmy deň od uzavretia Zmluvy. V Zmluve je uvedená RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 46,06 %. Súčasne so zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená na samostatnej listine aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaná zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti zaplatiť 334,90 eur v 60 splátkach vo výške 5,66 eur (poslednej vo výške 5,96 eur) splatnými spolu so splátkami úveru. Žalovaná zaplatila žalobcovi na splátkach úveru sumu 840,60 eur.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanej postúpená na žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanej postupcom listom zo dňa 16.12.2016.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013 ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.( v danom prípade +0,00%)
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Uzatvorená Zmluva neobsahuje základnú zákonom č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť a to:
- hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy,
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
-výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z..
19. Obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dojednanie o poskytnutí úveru vo výške 660,- eur za odplatu vo výške 132,66 eur pri RPMN 70,38 %. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere však bola uzatvorená samostatná zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaná zaviazala zaplatiť ďalší poplatok 334,90,- eur, pri zohľadnení ktorého predstavuje ďalšiu odmenu vo výške 51 %. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru však nemožno posudzovať izolovane ako samostatný právny úkon na zmluve o spotrebiteľskom úvere nezávislý. Ako samostatne dojednané nemožno kvalifikovať zmluvné podmienky a dojednania iba preto, že boli dojednané na samostatnom liste, pretože uvedenie zmluvnej podmienky na samostatnej listine je len samostatnou formou, ale zo samostatnej formy ešte nevyplýva aj samostatnosť obsahu - teda individuálnosť dojednania. Individuálne dojednanie vyplýva vždy až z autonómnej dohody medzi zmluvnými stranami, ktorá je výsledkom prejavu vôle oboch zmluvných strán. Z viacerých samostatne podaných žalôb pritom vyplýva, že takáto zmluva je pravidelnou súčasťou všetkých zmlúv o úvere poskytovaných spoločnosťou Provident Financial, s. r.o., a tiež to, že inak ako so súčasne uzatvorenou zmluvou o úvere takáto dohoda prakticky uzatvorená ani nie je. Už z toho teda plynie, že len odčlenenie takejto dohody do inej listiny nemôže znamenať, že takto formálne uzatvorená dohoda bola aj osobitne individuálne dojednaná. Pritom aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť; odčlenenie časti poplatkov do formálne samostatnej zmluvy by bolo obchádzaním zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere aj dohoda o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené v ten istý deň a zrejme na základe toho istého rokovania, už takáto súvislosť uzatvorených dojednaní naznačuje ich vzájomnú úzku previazanosť a závislosť (§ 275ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorá navyše je daná aj z hľadiska obsahu oboch právnych úkonov a ich hospodárskeho účelu. ale zmluvu o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o úvere by zjavne nikto s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel . Preto v dojednaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru nejde o záväzok samostatný na zmluve o úvere nezávislý, ale podľa obsahu je len vedľajším dojednaním k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z hľadiska obsahu dojednaní je zrejmé, že uzatvorená zmluva spotrebiteľskom o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluva o zabezpečení splátok úveru však samostatný hospodársky účel (kauzu) nemá, čo vyplýva z toho, že jej uzatvorenie bez súčasného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, pretože na jej základe neposkytuje sa žiadne vzájomné plnenie na zmluve o úvere nezávislé, len sa upravujú podmienky splácania poskytnutého úveru (inými slovami povedané zmluva o spotrebiteľskom úvere by mohla byť uzatvorená aj bez zmluvy o zabezpečení splátok úveru, V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola žalovanej poskytnutá nesprávna informácia o výške RPMN poskytnutého úveru, preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013 sankcionovaná tým, že žalovanej poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov. Hodnota RPMN poskytnutého úveruje pritom práve tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Za daných podmienok potom za poskytnutý úver by mala
žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť poplatky spolu s úrokmi cca 120% (RPMN 70,38 + 51), ktoré prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku odmeny. Uvedené konanie veriteľa je už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Absencia nesprávne uvedenej výšky RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
20. V rámci právnej argumentácie v súvislosti so samostatne uzavretou zmluvou poukazuje procesný súd na rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016 (týka sa právneho predchodcu žalobcu - Privident Financial). Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru(odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru prostredníctvom. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uveden,é ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 OZ.
21. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 266 eur s tým, že žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa sumy 121 eur titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ani táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie súdom v súvislosti s uzavretou samostatnou zmluvou o zabezpečení splátok úveru a vyhodnotení zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov. Zo skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že žalobca z plnení zo strany žalovanej započítal sumu 218,90 na plnenie samostatne uzavretej zmluvy.
22. Súd má za to, že v spotrebiteľskej zmluve absentuje povinný údaj o dátume splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti je pre bez uvedenia dátumu, len s poukazom na podmienku splatnosti siedmeho dňa od uzatvorenia zmluvy. Končená splatnosť úveru je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere a má informovať spotrebiteľa dokedy má úver splácať a ponechať to na počítanú mnohých (ako v danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu zákonného ustanovenia. Konečnou splatnosťou splátky nemôže byť potom len stanovenie počtu splátok. Absencia tohto údaja opätovne má za následok, že poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. Súd má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Nie je ich preto možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 51% z poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pretože takúto službu si nevymienil a ponúkol (nanútil) mu ju veriteľ. Výška odmeny je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, na základe ktorých sa úver poskytnutý žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 660,- eur, z ktorých žalovaná splatila celkom sumu 840,60 eur, žalovaná zaplatila viac ako mala z čoho i následne vyplýva, že sa tiež nedostala do omeškania s plnením dlhu, a preto súd žalobu žalobcu z a m i e t o l, ako nedôvodnú.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalovanej, ktorá si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, a zo spisu vyplýva, že jej žiadne trovy konania ani nevznikli.
27. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
28. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanej ako úspešnej strane v konaní nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).