Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-10C/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: H.. R. D. Q.. XX.X.XXXX, U. N. X, X., zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD. s.r.o. advokátska kancelária, Krivá č.23, Košice proti žalovanému: J. X., W. Y. XX/A X., v konaní o náhradu za vecné bremeno takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Y. X.X.XXXX žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.XXX,XX P. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od podania žaloby do zaplatenia a na náhradu trov konania. Odôvodnil ju tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese X. Z., K. X. - U., X.. Ú. U., M. Q. S. Č.. XXXX G. R. O. XXXX/XXX - K. R. K. T. XX J.X, R. O. XXXX/X - M. R. G. Q. K. T. XXX J.X G. W. G. R. O. XXXX/X - M. R. G. Q. K. T. X J.X. Žalovaný užíva uvedené nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na základe zákona č. XX/XXXX Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Konkrétne uvedené parcely vo vlastníctve žalobcu využíva žalovaný tak, že je na nich postavená cesta s označením O.- J. X/XX N.. Č. R. Y. XX XXXX znamená, že ide o miestnu obslužnú komunikáciu, napriek tomu, že v prípade parcely č. XXXX/XXX je na LV uvedený iný údaj. Pokiaľ ide o jej vlastníctvo poukázal na o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti žalobcu v celkovej výmere 626 m2 z dôvodu zriadenia vecného bremena zo zákona, čím žalobcovi vzniká nárok na náhradu z vecného bremena. Žalobca sa preto domáha nároku na náhradu z vecného bremena podľa ustanovenia a nasl. . Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady z vecného bremena za roky XXXX G. XXXX bol už súdom právoplatne priznaný (rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. XXC/XX/XXXX-XX M. XX.XX.XXXX). Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady z vecného bremena za roky 2018 a 2019 bol na základe podanej žaloby z XX.XX.XXXX žalovaným uhradený v celom rozsahu pred rozhodnutím súdu vo veci samej, preto žalobca vzal svoju žalobu späť a súd konanie uznesením č. k. XXC/XX/XXXX - XX M. XX.XX.XXXX zastavil. O totožnom nároku (odplatnosť vecného bremena) medzi inými stranami sporu rozhodoval tiež Okresný súd Košice II Č.. X.. XXC/ XXX/XXXX, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach č. k. XCo/XXX/XXXX M. XX.X.XXXX. Žalobca pri určení ceny jedného m2 nehnuteľností vychádzal z realizovaného prieskumu trhu - vyjadrenie realitného makléra a kúpne zmluvy uzatvorené medzi Mestom Košice ako predávajúcim a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. ako kupujúcim, ktorých predmetom bol predaj nehnuteľností pre účely výstavby rýchlostnej komunikácie. Predmetom uvedených kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti rôzneho druhu nachádzajúce sa prevažne extraviláne mestských častí X., Š., X. - U., X. - X. G. X. - X. Q. T. G. ich cena bola určená znaleckým posudkom. Cena za 1 m2 zastavaných plôch podľa uvedených

kúpnych zmlúv bola ustálená na sumu 63,74 eur (U.) G. XX,XX P. (Š.), v ostatných kúpnych zmluvách boli predmetom kúpy nehnuteľnosti označené ako lesný pozemok (X. Q.Á. T. - XX,XX P.X) G. K. R. (X. - XX,XX P.X). Podľa stanoviska realitného makléra - T. X.á je cena za 1 m2 zastavaných plôch v danej lokalite 51,63 eur. Žalobca podľa uvedeného určil cenu jedného m2 obdobných pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria v uvedenej lokalite na sumu 61,35 eur pričom nájomné predstavuje X,X % zo sumy nehnuteľností za jeden rok. Cena nehnuteľností tak predstavuje sumu XX.XXX,XX P. G. X,X% z tejto sumy H. X.XXX,XX eur, čo predstavuje nájomné za jeden rok. Za rok 2020 v zmysle a nasl. si žalobca uplatňuje nárok na vydanie náhrady z vecného bremena 1.344,18 eur. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so splnením dlhu v zmysle a Nariadenia vlády SR č. v platnom znení, si žalobca uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia vo výške 5% zo žalovanej sumy.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu XX.X.XXXX uviedol, že nepopiera, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza miestna komunikácia v jeho vlastníctve a k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však už vo veci priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa ustálila právny názor, ktorý sa primerane odvoláva aj na dlhodobo ustálený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Obdobnú otázku už najvyšší súd riešil v rozsudku, sp. zn. XCdo/XX/XXXX M. XX.X.XXXX ako aj v rozsudku, sp. zn. zo XX.X.XXXX, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. XXX/ XXXX M.. z., pričom vyslovený právny názor je podľa najvyššieho súdu plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie náhrady podľa . Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa patrí k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva, pričom jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v , o čom svedčí aj ich zhodná zákonná konštrukcia. Najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno odvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva vlastniť a užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). I v prípade zriadenia vecného bremena podľa je primeraná náhrada namieste. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX M. XX. G. XXXX a sp. zn. XCdo/XX/XXXX M. XX. Q. XXXX. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobcom požadovaná finančná náhrada za vecné bremeno zriadené vo forme opakujúceho sa plnenia nemá oporu v zákone. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže aj prípadná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti , pričom v súlade s ustanovením sa nárok na takúto náhradu premlčuje v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, ktorá I. X.X.XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu XX.X.XXXX poukázal na to, že nespornou skutočnosťou je, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, na pozemkoch žalobcu sa nachádza miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného, k predmetnému pozemku vzniklo zo zákona č. XX/XXXX M.. z. vecné bremeno v prospech žalovaného a žalobca má nárok na náhradu z tohto vecného bremena. Žalobca za nespornú považuje aj výšku náhrady uplatnenú žalobou, nakoľko túto žalovaný nijako nerozporoval. Spornou skutočnosťou je, či žalobcovi patrí jednorazový nárok za náhradu z vecného bremena resp. môže ísť aj opakované plnenie vzhľadom na dobu trvania vecného bremena. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov SR týkajúcej sa posúdenia tejto právnej otázky. Najkomplexnejšie sa tejto otázke venoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č. XXCo/XXX/XXXX T. N. M. XX.XX.XXXX, kde súd jednoznačným spôsobom ustálil rozdiel medzi a a z toho plynúce nároky vlastníka pozemku aj čo sa týka opakovateľnosti nárokov z vecného bremena. Totožne konštatuje aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. XXCo/XXX/XXXX M. XX.X.XXXX), S uvedeným právnym názorom sa možno stretnúť aj v ďalších rozhodnutiach súdov, ktoré už uvedieme len stručne resp. len odkazom na číslo konania Okresný súd Bratislava I v rozsudku č. k. 1XC/XX/XXXX M.

X.XX.XXXX konštatoval, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. XCo/XXX/XXXX M. XX.X.XXXX G. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. XCo/XXX/XXXX M. XX.X.2017. Totožné argumenty uvádzajú aj Okresný súd Rožňava rozsudok č. k. XC/XXX/XXXX M. X.X.XXXX (K.. XX G. Q.. K.), Okresný súd Bratislava I rozsudok č. k. XXC/XX/XXXX z X.XX.XXXX (K.. X, X, XX - XX odôvodnenia, Okresný súd Bratislava II rozsudok č. k. XXC/XX/XXXX M. XX.X.XXXX (K.. XX K.), a ďalšie. Podstatné je uviesť, že v každom vyššie uvedenom spore bol uplatnený žalobcom nárok na náhradu zo a nie podľa Uvedenými rozhodnutiami bolo jednoznačne konštatované, že nemožno prihliadať na argumentáciu žalovaného a použitie na daný právny stav analógiu o jednorazovom poskytnutí náhrady zo , nakoľko ide o dve rozdielne právne úpravy týkajúce sa iných právnych vzťahov. Žalobca záverom dal do pozornosti, že nie vinou žalobcu nedošlo od účinnosti až doposiaľ k usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu, tak ako to zákon predpokladá. Žalovaný napriek výzve nepristúpil, ani k poskytnutiu náhradného pozemku, ani k vykonaniu pozemkových úprav, čo však nič nemení na tom, že takto predlžuje dobu po ktorú žalovaný užíva dané pozemky bez toho, aby právne vzťahy v zmysle platnej zákonnej úpravy s konečnou platnosťou vyriešil.

4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Košice IV, K. X. - U., X. Ú. U., M. Q. S. Č.. XXXX G. R. O. XXXX/XXX - K.Á. R. K. T. XX J., R. O. XXXX/X - M. R. G. Q. K. T. XXX J.X G. W. G. R. O. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2 (ďalej len „pozemky“). Sporné nebolo ani to, že na pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia - cesta s označením O.-J. X/XX N.. T. vlastníctve žalovaného.

6. K pozemkom vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu. Žalovaný tak užíva uvedené nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na základe o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

7. Spornou nebola ani výška náhrady za vecné bremeno požadovaná žalobcom. Cena jedného m2 obdobných pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria v uvedenej lokalite predstavuje 61,35 eur a nájomné predstavuje 3,5% zo sumy nehnuteľností za jeden rok. Cena pozemkov vo vlastníctve žalobcu tak predstavuje XX.XXX,XX eur a 3,5% z tejto sumy je 1.XXX,XX P., čo predstavuje nájomné za jeden rok.

8. Podľa kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol obdobné pozemky prevažne extraviláne mestských častí X., Š., X. - U., X. - X. G. X. - X. Q. T. bola cena za 1 m2 zastavaných plôch podľa uvedených kúpnych zmlúv ustálená na XX,XX P. (U.) G. XX,XX P. (Š.), v ostatných kúpnych zmluvách boli predmetom kúpy nehnuteľnosti označené ako lesný pozemok (Košická Nová Ves - XX,XX P.X) G. ostatné plochy (X. - XX,XX P.m2). Podľa stanoviska realitného makléra - T. X. H. cena za 1 m2 zastavaných plôch v danej lokalite 51,63 eur.

9. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

10. Podľa zákona cˇ. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon cˇ. “) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „“).

11. Podľa zákona cˇ. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníctva stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovopra´vneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), môže poskytnúť zámennou zmluvou

vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

12. Podľa zákona cˇ. ak sa neuplatni´ postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

13. Podľa zákona cˇ. konanie o nariadenie pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

14. Podlˇa zákona cˇ. ak nema´ vlastni´k stavby ku dnˇu u´cˇinnosti tohto za ´kona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnute´ ine´ pra´vo, vznika´ vo verejnom za´ujme k pozemku pod stavbou uzˇi´vane´mu vlastni´kom stavby dnˇom u´cˇinnosti tohto za´kona v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu, ktore´ho obsahom je drzˇba a uzˇi´vanie pozemku pod stavbou, vra´tane pra´va uskutocˇnitˇ stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenu´ podlˇa platny´ch pra´vnych predpisov, ktora´ presˇla z vlastni´ctva sˇta´tu na obec alebo vysˇsˇi´ u´zemny´ celok. Podkladom na vykonanie za´znamu o vzniku vecne´ho bremena v katastri nehnutelˇnosti´ je su ´pis nehnutelˇnosti´, ku ktory´m vzniklo v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu.

15. Podlˇa zákona cˇ. vlastni´k pozemku pod stavbou je povinny´ strpietˇ vy ´kon pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu do vykonania pozemkovy´ch u´prav v pri´slusˇnom katastra´lnom u´zemi´.

16. Podlˇa § 151n ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka vecne´ bremena´ obmedzuju´ vlastni´ka nehnutelˇnej veci v prospech niekoho ine´ho tak, zˇe je povinny´ niecˇo trpietˇ, niecˇoho sa zdrzˇatˇ alebo niecˇo konatˇ. Pra´va zodpovedaju´ce vecny´m bremena´m su´ spojene´ budˇ s vlastni´ctvom urcˇitej nehnutelˇnosti, alebo patria urcˇitej osobe.

17. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcom, ich výmery a skutočnosti, že sú na nich umiestnené stavby - miestna komunikácia, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného. Spornou nebola vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať, ani skutočnosť, Ž. X.X.XXXX v súlade s zákona cˇ. , vzniklo k predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou žalovaným. Žalobcovi vznikol nárok ( ), aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu podľa zákona cˇ. .

19. Predmetny´ pra´vny predpis neobsahuje u´pravu ty´kaju´cu sa priznania na´hrady za zriadenie vecne ´ho bremena a teda za obmedzenie vlastni´ckeho pra´va. K tejto otázke sa celkom jednoznačne vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. novembra 2019 sp. zn. : „Tak ako za´kon cˇ. XXX/XXXX Z.z., ani za´kon cˇ. vsˇak expressis verbis neuva´dza, zˇe vecne ´ bremeno vznika´ za na´hradu. U´stavny´ su´d vsˇak vo svojom rozhodnuti´, sp. zn. Z.. I. XXX/XXXX konsˇtatoval, zˇe aj kedˇ za´kon cˇ. neuva´dza, zˇe vecne´ bremeno vzniknute´ podlˇa vznika´ len za na´hradu, je potrebne´, aby vycha´dzal z cˇl. 11 ods. 4 Listiny za´kladny´ch pra ´v a slobo^d a v kontexte sty´m aj s pra´vnou u´pravou obsiahnutou v po^vodnom ustanoveni´ Obcˇianskeho za´konni´ka. Najvysˇsˇi´ su´d uzˇ sko^r uzavrel, zˇe pri nedostatku pra´vnej u´pravy mozˇno na´hradu za vzniknute´ bremeno odvoditˇ zo vsˇeobecne uzna´vany´ch princi´pov, pri´kazom na ochranu za´kladny´ch pra´v a slobo^d, teda aj zo za´kladne´ho pra´va vlastnitˇ a uzˇi´vatˇ majetok (rozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du SR, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). I v pri´pade zriadenia vecne´ho bremena

podlˇa § 4 ods. 1 za´kona cˇ. XX/XXXX M.. z. je primerana´ na´hrada namieste. Vsˇeobecne´ su´dy vo svojej doterajsˇej rozhodovacej cˇinnosti plne resˇpektuju´, zˇe vlastni´kom pod stavbami patriacimi obci alebo vysˇsˇiemu u´zemne´mu celku patri´ primerana´ na´hrada podlˇa vsˇeobecny´ch za´sad upravuju ´cich insˇtitu´t vecne´ho bremena determinovana´ proporcionalitou a vyvazˇovani´m hodnoty vlastni ´ckeho pra´va a hodnoty verejne´ho za´ujmu.“

20. Pre posúdenie uplatnene´ho na´roku bolo v presku´mavanej veci potrebne´ usta´litˇ charakter na ´hrady za vecne´ bremeno zriadene´ za´konom cˇ. . V tomto kontexte su´ z vyjadreni ´ sporovy´ch stra´n zrejme´ rozpory, pricˇom jednotna´ nebola vzˇdy ani rozhodovacia prax su´dov. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného podstata proble´mu spocˇi´va v charaktere náhrady za vecné bremeno, teda či svojou povahou jednorazovou alebo opakovanou na ´hradou.

21. Žalobca svoj nárok na opakujúcu sa náhradu za vecné bremeno, tak ako mu bola za minulé obdobia súdom priznaná, resp. dobrovoľne plnená žalovaným (roky 2016 až 2019) podporil aj doterajšou rozhodovacou praxou súdov. Je nutné uviesť, že nielen o nárokoch žalobcu v ním spomínaných sporoch, ale aj o iných obdobných nárokoch už bolo opakovane tunajším súdom i súdom odvolacím rozhodnuté tak, ža v prípade náhrady za vecné bremeno podľa vlastníkom pozemkov, na ktorých je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného, patrí náhrada za vecné bremeno v podobe opakujúceho sa plnenia, a to ža do doby usporiadania vlastníckych vzťahov strán sporu tak ako predpokladá tohto pritom v čase prijatia týchto rozhodnutí nebola predmetom rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu.

22. V ostatnom období dovolací súd opakovane rozhodol o tom, že (aj) náhrada za vecné bremeno podľa je náhradou jednorazovou. Východiskom jeho rozhodnutí s týmto záverom je, tak ako to vyplýva z uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2 O. XXX/XXXX M. 26. augusta 2019 tá okolnosť, že: „Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. J. XXXX Y.. M.. X O. XX/ XXXX ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. X O. XX/XXXX, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „M. Č.. XXX/XXXX M.. M..“.). Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.“ Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu súd tiež ďalej cituje: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 O. XX/XXXX konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatu predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. Ú. XXX/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa , v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX, Z.. Ú. XXX/XXXX, Z.. Ú. X/XXXX, Z.. Ú. XXX/XXXX), Q. tom nič nezmenili. Ani nález ústavného súdu sp. zn. R.. Ú. XX/

XXXX neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. Ú. XXX/XXXX „.nemožno stotožňovať právnu úpravu o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné bremeno upravené v zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa , ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona 1. septembra 1993“. Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa , ktorého rozsah je určiteľný už pri jeho vzniku.“

23. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia sp. zn. X O. XXX/XXXX M. XX. G. XXXX G. N. G. I. Y.. M.. X O. XX/XXXX M. XX. novembra 2020 je zrejmé, že náhrada za zriadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty. Najvyšší súd tiež celkom jednoznačne uviedol, že uvedené rozhodnutia tvoria ustálenú rozhodovaciu prax ohľadne tejto otázky.

24. Súd si je vedomy´ doterajšej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (a to nielen vo vzťahu k žalobcovi) a posudzovania náhrady za vecné bremeno ako opakujúceho sa nároku, tá však bola prelomená rozhodovacou cˇinnostˇou Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky ako su´du vysˇsˇej insˇtancie, ktorou je aj tento su´d viazany´.

25. Aplikujúc právne závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí, na ktoré nadväzuje a potvrdzuje ich i ostatné rozhodnutie dovolacieho súdu z 26. januára 2022 sp. zn. XCdo/XX/XXXX, na skutkový stav v tomto spore, je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie náhrady za vecné bremeno (uplatnenej ako opakovanej náhrady za rok 2020) premlčaný. Za´kon pre na´hradu za vecne´ bremeno neupravuje premlcˇaciu dobu samostatne, preto sa v presku´mavanej veci uplatni´ vsˇeobecna´ premlcˇacia doba. Pre urcˇenie jej zacˇiatku je rozhodne´, kedy bolo mozˇne´ pra´vo uplatnitˇ prvy´ raz, teda akona´hle je mozˇne´ podatˇ vocˇi zˇalovane´mu zˇalobu. Premlcˇacia doba nesporne zacˇala plynu´tˇ 1.7.2009, t. j. odo dnˇa u´cˇinnosti za´kona cˇ. , pricˇom tento okamih je dany´ objekti´vne a neza ´visle na subjekti´vnej okolnosti, teda cˇi opra´vneny´ (zˇalobca) vedel alebo nevedel o svojom pra´ve (R. N. X/XXXX). T. kontexte uvedene´ho sa pra´vo zˇalobcu na zaplatenie na´hrady za vecne´ bremeno premlcˇalo najnesko^r X.X.XXXX, pričom žalobca podal žalobu na súde 7.X.XXXX. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že podľa výsledku konania úspešnému žalovanému, náhradu trov konania nepriznal, keď mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).