Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoZm-11-2017.pdf
PDF · 118.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. XX, XXX XX W., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom F. H. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. A. č. XXX, XXX XX P. A., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom J. X, XXX XX W., v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 17/2015-92 zo dňa 22.4.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 17/2015-92 zo dňa 22.4.2016 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 23/2014-13 zo dňa 28.1.2015 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 23/2014-13 zo dňa 28.1.2015 v sume 149,16 Eur, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým by okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 15.271,40 Eur spolu so 6 % úrokom ročne od 16.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2011 bola podpísaná zmenka vo výške 15.271,40 Eur do doby splatnosti 15.11.2011 spoločnosťou EUROS Slovakia, s.r.o., so sídlom Mudroňova 5, Žilina. Zmenka bola zároveň zaistená avalom - žalovaným, ktorý ju vlastnoručne podpísal. Na zmenku do dňa podania žaloby nebolo vôbec platené.
2. Okresný súd návrhu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k 19Zm 23/2014-13 zo dňa 28.1.2015, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote námietky, odvolanie. Námietky odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko zanikol splnením zo strany vystaviteľa zmenky EUROS Slovakia, s.r.o. Žalovaný poukázal na solidárnosť uplatňovaného záväzku a uviedol, že zo zmenky je zrejmé, že táto bola vystavená subjektom EUROS Slovakia, s.r.o. ako vystaviteľom a zabezpečovala žalobcovi ako prenajímateľovi úhradu dlžného nájomného voči vystaviteľovi zmenky ako nájomcovi. Na vystaviteľa zmenky bol vyhlásený konkurz a správca úpadcu žalovaného ako konateľa vystaviteľa zmenky niekoľkokrát informoval o tom, že žalobca ako prenajímateľ mu odmieta sprístupniť priestory, v ktorých má vystaviteľ zmenky ako nájomca hnuteľné veci, ktoré správkyňa potrebuje v konkurze speňažiť, s tým, že z tohto dôvodu bola správkyňa nútená uhradiť dlžné nájomné v celom
rozsahu. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie za účelom preukázania splnenia zmenkovej sumy v prospech žalobcu a tým preukázania zániku nároku žalobcu voči žalovanému ako avalovi.
3. Okresný súd vo vzťahu k procesnému postupu považoval za potrebné zdôrazniť, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 28.1.2015 a žalovanému bol doručený dňa 10.3.2015, teda pred účinnosťou zák. č. 438/2015 Z.z. Okresný súd preto vychádzal z úpravy § 372y ods. 1, 2 OSP v znení zák. č. 438/2015 Z.z., podľa ktorého sa na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona s tým, že ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, postupuje súd podľa doterajších predpisov. Vo veci tak bolo potrebné pri rozhodovaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu postupovať podľa § 175 ods. 4 veta prvá CSP, dbajúc dôsledne na zásadu koncentrácie ovládajúcu konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadať na argumentáciu obsiahnutú v podaní žalovaného z 19.4.2016, v ktorom žalovaný namietol premlčanie kauzálnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou, ďalej namietal zánik ručiteľského záväzku žalovaného v rozsahu jeho splnenia dlžníkom - úpadcom žalobcovi vo výške 6.240,- Eur s odkazom na evidenciu pohľadávok proti podstate z ktorej vyplýva, že úpadca ako zmenkový dlžník zaplatil žalobcovi z titulu nájmu celkom sumu 6.240,- Eur, t.j. 480,- Eur mesačne od septembra do decembra 2012 a od januára do septembra 2013, nebolo tiež možné prihliadnuť na námietku, v rámci ktorej žalovaný ako ručiteľ využil svoje právo podľa § 549 Občianskeho zákonníka a odopiera plnenie z ručiteľského záväzku, to znamená povinnosť splniť dlh namiesto dlžníka, čoho právnym dôsledkom je zánik jeho ručiteľského záväzku. Okresný súd vo vzťahu ku včas podaným námietkam žalovaného zdôraznil, že právo žalobcu zo zmenky bolo voči žalovanému uplatnené ako voči avalovi, pričom medzi účastníkmi nebola sporná zabezpečovacia povaha predmetnej zmenky, teda že zmenka mala zabezpečovať pohľadávku žalobcu ako prenajímateľa voči vystaviteľovi zmenky EUROS Slovakia, s.r.o., z titulu dlžného nájomného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.2.2013 v znení Dodatku č. 1 z 30.12.2013. Zmluva o nájme predstavuje mimo zmenkový vzťah stojaci za zmenkou, ktorého subjektmi však sú výlučne žalobca ako prenajímateľ a označený nájomca - vystaviteľ zmenky. Žalovaný, ktorý zmenku avaloval, účastníkom tohto mimozmluvného nie je, a preto mu neprináleží právo činiť voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky kauzálne námietky podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj len „ZZŠ“). Žalovaný ako aval zmenky môže činiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú výlučne na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručiteľstvo prevzaté, teda za avaláta (okresný súd poukázal v tejto súvislosti na závery rozsudku Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 9 Cmo 3/1998 a sp.zn. 5 Cmo 11/2002). Podľa okresného súdu tak nebolo možné ako dôvodné vyhodnotiť námietky žalovaného obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 10.3.2015 poukazujúce na skutočnosť splnenia záväzku zabezpečeného zmenkou vystaviteľom zmenky EUROS Slovakia, s.r.o. a odkazujúce na úpravu § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Pokiaľ žalovaný poukazoval na solidárnosť záväzku vystaviteľa zmenky a ručiteľa, zdôraznil okresný súd, že táto solidarita vyplývajúca z čl. I § 47 ods. 1 v spojení s čl. I § 77 ZZŠ nevylučuje samostatnosť záväzku zmenkového ručiteľa, ktorý nie je vo vzťahu k majiteľovi zmenky dlžníkom akcesorickým ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným, v prípade postihu na základe zmenky solidárnym so všetkými ostatnými dlžníkmi. Ak žalovaný vo včas podaných námietkach namietal zánik pohľadávky zabezpečenej zmenkou splnením zo strany vystaviteľa zmenky, nemôže byť s takouto kauzálnou námietkou úspešný, nakoľko mu takáto námietka nesvedčí. Naviac z dokladov, ktorými bolo vykonané dokazovania vo vzťahu ku splneniu zmenkou zabezpečenej pohľadávky, ktoré predkladal žalovaný (návrh správcu na priznanie paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu, Správa o činnosti správcu o stave konkurzného konania, Zoznam pohľadávok), a ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačne spoľahlivý základ pre záver súdu, podľa ktorého by žalovaný, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP, preukázal, že kauzálna pohľadávka zabezpečená zmenkou zanikla splnením. Okresný súd zdôraznil, že podstatou zabezpečovacej zmenky je, že táto bola vystavená na základe zmluvy o zabezpečení zmenkou, ktorá stojí medzi kauzálnym vzťahom a samotnou zmenkou a zmenka sa nestáva základom zabezpečovacieho záväzku, pre ktorý by bola typická jeho akcesorita a subsidiarita, ako je tomu vo vzťahu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom. Kauzálny vzťah predstavuje len príčinu pre uzatvorenie zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou a až na základe zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou sa stala zmenka zabezpečovacou.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že nakoľko postavenie zmenkového ručiteľa je komplexne a špeciálne upravené v Zákone zmenkovom a šekovom, neprichádza do úvahy aplikácia hmotno-právnej úpravy
Občianskeho zákonníka podľa § 549, na ktorú poukázal žalovaný, čo okresný súd uviedol podporne pri primárnom vyššie uvedenom konštatovaní, že táto námietka nebola obsiahnutá vo včas podaných námietkach žalovaného. Rovnako podporne vo vzťahu k námietke premlčania kauzálnej pohľadávky zdôraznil okresný súd, že predmetom žaloby v tejto veci je žalobcom predložená zmenka a nie kauzálna pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Námietka premlčania práva založeného predmetnou zmenkou sa spravuje výlučne úpravou vyplývajúcou zo ZZŠ a premlčanie kauzálnej pohľadávky nemožno preniesť do zmenkových vzťahov.
5. Vzhľadom na uvedené závery okresný súd námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a zmenkový platobný rozkaz ponechal v celom rozsahu v platnosti. V dôsledku vyhodnotenia námietok žalovaného ako nedôvodných nebolo dôvodné ani odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v zmenkovom platobnom rozkaze, s ktorým odvolaním sa okresný súd vyporiadal tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti aj v časti výroku o náhrade trov konania.
6. Okresný súd s ohľadom na skutočnosť ponechania zmenkového platobného rozkazu v platnosti v celom rozsahu konštatoval, že v konaní o námietkach žalovaného proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu bol účastníkom v celom rozsahu úspešným žalobca, ktorému tak bola podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP priznaná plná náhrada trov dôvodne uplatnených v konaní o námietkach. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 8.3.2016 a účasť na pojednávaní dňa 22.4.2016) pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon 66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál, ktorých náhrada bola priznaná na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právnej zástupkyne odvolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že rozsudok okresného súdu je nesprávny, nakoľko okresný súd nesprávne vyhodnotil, resp. aplikoval zásadu koncentrácie. Rozsudok je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý potvrdil námietky žalovaného, a to zaplatenie sumy zo zmenky. Z obsahu podaných námietok zo dňa 10.3.2015, teda v zákonnej lehote, je jednoznačné, že žalovaný namietal, že zmenka zabezpečovala úhradu dlžného nájomného vystaviteľa zmenky ako nájomcu. Na vystaviteľa zmenky bol vyhlásený konkurz a správca podstaty žalobcovi plnil z titulu dlžného nájomného zabezpečeného zmenkou, čo potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.6.2015. Predmet sporu tak odpadol pred vydaním zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný riadne a včas namietal zaplatenie pohľadávky žalobcu z príčinného vzťahu, tzn., že bola uhrádzaná dlžná suma nájomného zabezpečeného zmenkou a ručením. Okresný súd sa neskoršími námietkami zo dňa 19.4.2016 nezaoberal pre zásadu koncentrácie, hoci samotný obsah týchto námietok je totožný s včas podanými námietkami zo dňa 10.3.2015. Išlo o námietky: a) námietka premlčania - dôvodnosť tejto námietky vyplynula z vykonaného dokazovania týkajúceho sa zániku nároku žalobcu zo zmenky splnením, b) námietka zániku ručiteľského záväzku v rozsahu 6.240,- Eur, ktorá skutočnosť rovnako vyplynula z vykonaného dokazovania, c) využitie práva ručiteľa podľa § 549 Občianskeho zákonníka a odopretie plnenia z ručiteľského záväzku, kde okresný súd nesprávne vyhodnotil, že toto ustanovenie sa nepoužije pre existenciu úpravy vyplývajúcu zo Zákona zmenkového a šekového, hoci súdna prax prijala opačný záver, a to, že na samotné zmenkové vzťahy je možné aplikovať podporne len Občiansky zákonník, nie Obchodný zákonník (rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo V 31/2010).
8. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou, ktorá zabezpečuje úhradu dlžného nájomného v prospech žalobcu vystaviteľom zmenky EUROS Slovakia, s.r.o. a navyše bola zabezpečená avalom - ručiteľom. Žalobca z titulu dlžného nájomného prijal plnenie od vystaviteľa zmenky - úpadcu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.6.2015 uviedol, že „správca úpadcu neuhradil dlžné nájomné v celom rozsahu, ale iba v menšej polovičnej výške“. Žalovaný preukázal okresnému súdu, že správca úpadcu plnil žalobcovi vo výške 6.240,- Eur a táto rozhodná skutočnosť, preukazujúca zánik pohľadávky žalobcu splnením, nebola súdom prvej inštancie premietnutá do napadnutého rozsudku. Žalovaný tak žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo tento rozsudok zmenil tak, že vydaný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zruší a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovaného.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, keďže správca úpadcu mu nikdy neuhradil čiastku 6.240,- Eur, ako žalovaný tvrdí. Zmenku na čiastku 15.271,40 Eur vystavil EUROS Slovakia, s.r.o. dňa 24.10.2011 a zaistil ju žalovaným, ktorý ju vlastnoručne podpísal, z titulu zabezpečenia úhrady dlžného nájomného za obdobie
do 24.10.2011, kedy EUROS Slovakia, s.r.o. ešte nebol v konkurze. Žalovaný ako konateľ EUROS Slovakia, s.r.o. bez súhlasu žalovaného ako majiteľa skladu, sústredil doňho zostávajúci majetok spoločnosti, uzamkol ho a kľúč odovzdal správcovi úpadcu. Okresný súd Žilina vydal dňa 7.1.2013 Súhlas s uzavretím zmluvy o prenájme nebytových priestorov - ku ktorej bol uzavretý dňa 30.12.2013 Dodatok č. 1. Na základe faktúry žalovaného č. 1300106 zo dňa 31.12.2013 uhradil správca úpadcu dňa 23.1.2014 jednorazovo dohodnutú čiastku 2.640,- Eur. Toto plnenie správcu sa vôbec netýkalo dlžného nájmu EUROS Slovakia, s.r.o., do termínu vydania zmenky, t.j. do 24.10.2011 ale iba dlžného nájmu EUROS Slovakia, s.r.o., v konkurze podľa uvedenej zmluvy o prenájme nebytových priestorov, čo dokazuje aj text faktúry č. 1300106. Žalobca tak tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o plnenie dlžného nájmu obsiahnutého v zmenke zo dňa 24.10.2011, považuje za vykonštruované a účelové.
10. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, postupoval a konal v odvolacom konaní aj po 01.07.2016 podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/11/2017-200 zo dňa 17.4.2018 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.4.2018, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.
14. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
15. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.
18. Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalovaného na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zásady koncentrácie uvádza, že tento odvolací dôvod nebol dôvodný. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal posúdenie otázky koncentrácie súdom prvého stupňa s tým, že už vo včas podaných námietkach zo dňa 10.3.2015 namietal, že zmenka zabezpečovala žalobcovi ako prenajímateľovi úhradu dlžného nájomného vystaviteľa zmenky ako nájomcu a správca konkurznej podstaty žalobcovi z titulu dlžného nájomného zabezpečeného zmenkou plnil, a to v rozsahu 6.240,- Eur. Krajský súd po oboznámení sa s týmito námietkami žalovaného (č.l. 18 spisu) konštatuje, že žalovaný v námietkach uviedol, že zmenka zabezpečovala žalobcovi ako prenajímateľovi úhradu dlžného nájomného vystaviteľa zmenky ako nájomcu s tým, že na vystaviteľa zmenky bol vyhlásený konkurz a správkyňa úpadcu bola nútená uhradiť dlžné nájomné. Vo vzťahu k tejto námietke okresný súd vecne správne konštatoval, že žalovaný ďalšie námietky oproti uplatnenej pohľadávke vyplývajúcej zo zmenky, a to námietku premlčania pohľadávky, ďalej námietku zániku dlhu v rozsahu plnenia poskytnutého dlžníkom - úpadcom v sume 6.240,- Eur a námietku ohľadom využitia práva ručiteľa podľa § 549 Občianskeho zákonníka uplatnil až vo vyjadrení zo dňa 19.4.2016 (č.l. 77 spisu). Po porovnaní obsahu námietok žalovaného zo dňa 10.3.2015 a vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.4.2016 je zrejmé, že žalovaný v námietkach zo dňa 10.3.2015 uplatnil len všeobecnú námietku úhrady dlžného nájomného v rámci konkurzného konania vedeného na majetok vystaviteľa zmenky - úpadcu a ďalšie námietky, týkajúce sa premlčania uplatnenej pohľadávky, zániku dlhu jeho splnením úpadcom v sume 6.240,- Eur a námietku ohľadom využitia práva ručiteľa podľa § 549 Občianskeho zákonníka vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nevymedzil. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantné zákonné ustanovenia, upravujúce koncentračnú zásadu v konaní o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu.
20. Podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
21. Podľa ust. § 175 ods. 4 O.s.p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
22. Z citovaných ust. § 175 ods. 1, 4 O.s.p. vyplýva koncentračná zásada, v zmysle ktorej môžu byť prejednávané len tie tvrdenia žalovaného, ktoré sú obsiahnuté vo včas podaných námietkach. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 6/2008 ...„Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušného súdu.“. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 80/2000 ...„Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému (šekovému) platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného“. Z uvedených rozhodnutí plynie záver o prísnom uplatňovaní koncentračnej zásady vo vzťahu k námietkam, ktoré sú uplatnené voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Vo všeobecnosti platí, že všetko, čo žalovaný voči zmenkovému platobnému rozkazu namieta, musí
namietať vo včas podaných námietkach. Námietky sú jediným procesným prostriedkom, ktorým možno zabrániť tomu, aby sa zmenkový platobný rozkaz stal právoplatným. Zákon z pohľadu účinkov, lehôt a požadovanej formy ich uplatnenia nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny, nerozlišuje námietky, ktoré napádajú samotnú zmenku, alebo námietky ohľadom skutočností, ktoré so zmenkou súvisia. Pre všetky námietky platí koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach môže súd preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, a na neskôr podané námietky už nemôže brať zreteľ. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu je síce možné uplatniť aj vo viacerých samostatných podaniach, avšak všetky tieto podania musia byť uskutočnené v zákonom stanovenej trojdňovej lehote, teda v tejto lehote musia byť aspoň podané na poštové prepravu. Po uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na podanie námietok už žalovaný nemôže účinne meniť alebo rozširovať okruh námietok, ani ich odôvodnenie a môže iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, ohľadom preukázania ktorých nesie dôkazné bremeno.
23. V judikatúre súdov je všeobecne ustálený záver, že koncentračnej lehote podliehajú všetky námietky, ktorými sa má spochybniť alebo vyvrátiť existencia zmenkovo-právneho záväzku uplatneného žalobcom. Koncentračnej lehote nepodliehajú len námietky, na ktoré je konajúci súd povinný prihliadnuť v každej fáze konania, teda len tie námietky, ktoré predstavujú námietku neodstrániteľných prekážok konania (napríklad nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatok právomocí súdu a podobne). Vo všeobecnosti však takýmito námietkami sú vždy len skutočnosti procesnej povahy a nie povahy hmotnoprávnej. Všeobecnej koncentračnej lehote podlieha aj námietka neplatnosti zmenky (rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. z. 5Cmo 593/96), a teda ak by aj bol zmenkový platobný rozkaz vydaný na základe neplatnej zmenky, resp. na základe zmenkovej listiny, z ktorej by záväzok osoby, voči ktorej bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, nevyplýval, je nevyhnutné aj takéto námietky uplatniť v rámci zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na podanie námietok. Krajský súd pritom poukazuje aj na obsah vydaného zmenkového platobného rozkazu okresného súdu (č.l. 13), z ktorého vyplýva, že o povinnosti podať námietky v trojdňovej lehote bol žalovaný poučený vo výrokovej časti tohto zmenkového platobného rozkazu a tiež v časti tohto zmenkového platobného rozkazu, ktorá obsahuje poučenie. Ak žalovaný podal námietky týkajúce sa čiastočnej úhrady dlhu úpadcom, námietku premlčania a námietku odopretia plnenia ručiteľa podľa § 549 OZ oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie námietok, stratil možnosť tejto procesnej obrany. Nakoľko žalovaný uplatnil uvedené námietky až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, na takéto námietky nemohol prihliadať nielen súd prvého stupňa, ale ani súd odvolací na základe ich opätovného uplatnenia zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo 125/94 ...„v odvolacom konaní nie je možné prejednať námietky, ktoré žalovaný nevzniesol včas proti zmenkovému platobnému rozkazu“. Vo všeobecnosti totižto platí, že predmetom konania o námietkach tak pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní sú výlučne námietky, ktoré boli včas uplatnené v zákonom stanovenej lehote proti vydanému platobnému rozkazu. Predmetom súdneho konania, ktoré nasleduje po podaní námietok zo strany žalovaného, je len posúdenie platnosti zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný súdom prvého stupňa, a to len v rozsahu námietok, ktoré boli uplatnené včas, teda v zákonom stanovenej lehote. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo 179/97 ... „na námietku, ktorá nebola včas vznesená proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je možné neskôr, teda ani v odvolacom konaní prihliadnuť“. Obdobným spôsobom judikoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V 34/2004, podľa ktorého ...„v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu.“.
24. Krajský súd potom v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci konania bolo možné prihliadať len na námietky, uplatnené žalovaným včas v jeho podaní zo dňa 10.3.2015, kde žalovaný namietal výlučne skutočnosť, že zmenka zabezpečovala žalobcovi ako prenajímateľovi úhradu dlžného nájomného vystaviteľa zmenky ako nájomcu s tým, že v rámci konkurzného konania bola správkyňa nútená dlžné nájomné uhradiť. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že samotný žalovaný vo vzťahu k pohľadávke na úhradu dlžného nájomného, ktorá bola zabezpečená vystavenou zmenkou uviedol, že zmenkou zo dňa 24.10.2011 žalobca zabezpečil svoje pohľadávky voči úpadcovi z titulu nárokov zo zmluvy o nájme neuhradené ku dňu 24.10.2011 vo výške 15.271,- Eur (vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.4.2016, č.l. 85, 86 spisu). V tom istom písomnom vyjadrení pritom žalovaný cestou právnej zástupkyne zároveň uvádza zánik ručiteľského záväzku v rozsahu jeho splnenia úpadcom vo výške 6.240,- Eur, čo odôvodňuje úhradou nájomného v sume 480,- Eur mesačne od mesiaca 09 do mesiaca 12/2012 a od mesiaca 01 do mesiaca 09/2013 (č.l. 87 spisu). Z týchto vyjadrení samotného
žalovaného je tak zrejmé, že jeho obrana o čiastočnej úhrade záväzku zabezpečeného zmenkou úpadcom v rámci konkurzného konania nemôže obstáť, keď podľa vyjadrenia samotného žalovaného je zrejmé, že zmenka zabezpečovala úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme, ktoré nebolo uhradené ku dňu 24.10.2011, pričom v rámci konkurzného konania bolo uhrádzané správcom nájomné za iné časové obdobie od mesiaca september 2012 do mesiaca september 2013. Žalovaný ako nositeľ dôkazného bremena tak vo vzťahu k jedinej včas uplatnenej námietke obsiahnutej v jeho písomných námietkach zo dňa 10.3.2015 ohľadom úhrady dlžného nájomného správcom v rámci konkurzného konania svoje dôkazné bremeno neuniesol a úhradu nájomného, ktoré bolo zabezpečené práve vystavenou zmenkou, nepreukázal.
25. Krajský súd napriek uvedenej skutočnosti o oneskorenom uplatnení ďalších námietok zo strany žalovaného považuje za potrebné stručne sa vyjadriť aj k týmto námietkam. Čo sa týka námietky premlčania uplatneného nároku, krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že predmetom nároku uplatneného žalobcom nebola pohľadávka na úhradu nájomného podľa uzatvorenej zmluvy o nájme, ale pohľadávka na zaplatenie zmenkového nároku žalobcu podloženého predloženou zmenkou. Otázku premlčania tohto nároku je preto potrebné posudzovať výlučne podľa relevantných ustanovení Zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorých premlčacia doba začína plynúť až odo dňa splatnosti zmenky a jej dĺžka je v zmysle čl. I, § 70 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového trojročná. S ohľadom na splatnosť zmenky ku dňu 15. novembra 2011 (č.l. 4 spisu) a podanie návrhu na vydanie zmenkového a platobného rozkazu na okresnom súde dňa 28.8.2014, preto žalobcom uplatnený nárok na plnenie z tejto zmenky nie je premlčaný. Otázka prípadného premlčania či nepremlčania kauzálnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou je pre posúdenie otázky uplatneného nároku vyplývajúceho výlučne zo zmenky právne irelevantná, čo vyplýva zo samotného charakteru zmenkového záväzku v podobe jeho abstraktnosti a nezávislosti od pôvodného kauzálneho vzťahu. Krajský súd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom ust. § 549 Občianskeho zákonníka. Úprava zmenkového ručenia je komplexne obsiahnutá v Zákone zmenkovom a šekovom a na túto úpravu všeobecná úprava ručenia podľa Občianskeho zákonníka nedopadá. V tomto smere neobstojí ani poukaz žalovaného v podanom odvolaní na rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, keď z tohto rozhodnutia vyplýva len záver, že na zmenkové vzťahy nie je možné podporne aplikovať Obchodný zákonník, ale je potrebné aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak riešilo len otázku všeobecnej právnej úpravy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ktorá sa má uplatňovať v prípade, ak konkrétne otázky nie sú riešené v samotnom Zákone zmenkovom a šekovom. S ohľadom na skutočnosť komplexnej úpravy zmenkového ručenia s jeho zásadnými odlišnosťami od všeobecno-právneho ručenia upraveného v Občianskom zákonníku však všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o ručení vrátane § 549 Občianskeho zákonníka v danom prípade nie je možné použiť.
26. Krajský súd vo vzťahu k povahe zmenkových záväzkov považuje za potrebné poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 21/2012, v zmysle ktorého „pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je tak záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.
27. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku, ktorým okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý však v odvolacom konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania. Preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.