Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 1.317,93 eur s príslušenstvom, na základe odvolania proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/27/2017-65 zo dňa 23.októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 581,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 22.5.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 545,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16 eur od 22.5.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že záväzkový vzťah uzavretý zmluvou o úvere zo dňa 12.10.2012 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorého (vzťahu) žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur, pričom žalovaná preukázateľne vyčerpala sumu 1.466,10 eur (revolvingový úver), ktorú mala splácať v mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok v sume 300 eur. Podľa predloženej platobnej histórie žalovaná uhradila celkom 920,94 eur.

2.Následne súd prvej inštancie skúmal zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 predmetného zákona a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje (§ 9 ods. 2 písm.k/) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva totiž uvádza, že pri výške čerpania revolvingového úveru 600 eur je výška mesačnej splátky 58,10 eur v 12 rovnakých mesačných splátkach a celková suma k zaplateniu je 732 eur. Podľa okresného súdu nemôže byť pochybnosti, že povinnou náležitosťou zmluvy o (revolvingovom) spotrebiteľskom úvere je podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy aj uvedenie sumy istiny, počtu splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov a tiež termínov splátok. Účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom

a tiež k prípadným iným poplatkom. Súd bol toho názoru, že formulácia v rozhodnej časti zmluvy ohľadne uvedenia výšky splátok nebola dostatočne presná, nakoľko sa uvádza len počet splátok (12), výška jednotlivej splátky (58,10 eur) a súčet všetkých splátok (935,88 eur), teda nedošlo k špecifikácii samostatne k istine, úrokom a poplatkom. Na nedostatku tejto chýbajúcej náležitosti nemení nič ani priložená platobná história, v ktorej je uvedený predpis splátky, nakoľko táto nie je súčasťou zmluvy. 3.S ohľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) aplikovaného zákona poskytnutý úver pre absenciu predmetnej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov a žalobu (o zaplatenie sumy 1.317,93 eur) za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 545,16 eur (1.466,10 eur, t.j. poskytnutý úver - 920,94 eur, t.j. celková úhrada žalovanej), na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú a vo zvyšku, t.j. o zaplatenie sumy 772,77 eur, žalobu zamietol.

4.Pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16 eur od 22.05.2015 do zaplatenia mal okresný súd za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 22.05.2015. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, t.j. ku dňu 22.05.2015, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16 eur od 22.05.2015 do zaplatenia.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej zo spisu žiadne nevyplývajú.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že na základe zmluvy poskytol žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur, pričom žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.600,05 eur a uhradila sumu vo výške 884,14 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej bola dňa 21.05.2015 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S ohľadom na uvedené predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania sumu v celkovej výške 1.317,93 eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.188,33 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 117,18 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 5,24 eur z titulu dlžného poistného z úveru a zo sumy 7,18 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovanej podľa predloženého výpisu z úverového účtu. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.188,33 eur od 22.05.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.310,75 eur od 22.05.2015 do zaplatenia. 7.Taktiež odvolateľ nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Mal totiž za to, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, to znamená, že žalobca poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na jej vôli, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca nevie vôľu žalovanej predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve, to znamená, že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. 8.Napokon žalobca odvolateľ poukázal na nesprávny výpočet súdu ohľadne vykonaných úhrad, keď do súdneho spisu žalobca doložil potvrdenie o prijatých platbách, ako aj výpis z úverového účtu žalovanej, z ktorých vyplýva, že vrátila sumu len vo výške 884,14 eur a nie sumu 920,94 eur ako uvádza súd v odôvodnení rozsudku. Suma úhrad 884,14 eur predstavuje súčet platieb vykonaných pred mimoriadnym zosplatnením úveru vo výške 847,34 eur a po jeho zosplatnení vo výške 36,80 eur.

9.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 - 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11.Odvolacia argumentácia je opodstatnená v časti tvrdenia o nesprávnom výpočte výšky celkovej sumy uhradenej žalovanou, nakoľko okresný súd skutočne dve posledné úhrady žalovanej - a to zo dňa 16.6.2015 vo výške 16,80 eur a z 11.3.2016 vo výške 20 eur, spolu teda 36,80 eur - duplicitne odpočítal od výšky poskytnutého úveru (1.466,10 eur) v neprospech žalobcu. Obidve tieto dve platby už totiž boli započítané v sume (884,14 eur), ktorú uviedol žalobca ako dobrovoľnú výšku úhrady (č.l. 1 spisu) a len túto čiastku (884,14 eur) teda bolo potrebné od výšky poskytnutého úveru (1.466,10 eur) odpočítať. Súd prvej inštancie, zrejme vychádzajúc z prehľadu platieb na č.l. 16 až 19 spisu - kde boli tie dve úhrady evidované osobitne ako úhrady po zosplatnení pohľadávky - ich však ešte raz od sumy poskytnutého úveru odpočítal. Aj z ďalšieho listinného dôkazu (č.l. 21 spisu) označeného ako „Potvrdenie„ zo dňa 31.1.2016 však vyplýva, že hoci išlo o úhrady po zosplatnení úveru (čo zrejme okresný súd uviedlo do omylu), žalobca už v rámci skutkového vymedzenia žaloby tieto dve platby žalovanej do úhrad riadne započítal. 12.Na základe konštatovaného pristúpil krajský súd k zmene napadnutého rozsudku tak, že povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému istinu úveru zvýšil o 36,80 eur na sumu 581,96 eur.

13.Vo zvyšnej časti sa krajský súd s odvolacou argumentáciou nestotožnil. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že celková suma poskytnutého úveru predstavuje 1.600,05 eur (a od tejto sumy sa domáha odpočítať úhrady vykonané žalovanou) a nie 1.466,10 eur ako uzavrel okresný súd, sám žalobca v obsahu žaloby (č.l. 1 spisu) vymedzil, že v rámci sumy 1600,05 eur tvoria čiastku 1.466,05 eur (všetky) čerpania z úveru a vo zvyšnej časti (133,95 eur) ide o rôzne (bližšie nešpecifikované - pozn. odvol. súdu) poplatky. S ohľadom na východiskový postulát okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaného úveru, však/ale iný postup/výpočet, než vykonal okresný súd, keď ako konečnú sumu istiny úveru (od ktorej odpočítal úhrady žalovanej) ustálil práve výšku skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (a nie aj poplatky), neprichádza do úvahy.

14.V súvislosti s odvolacou námietkou, v zmysle ktorej žalobca/veriteľ nerozdelil stanovenú splátku na časť pripadajúcu (osobitne) na istinu, úrok, resp. poplatky, nakoľko ide o revolvingový úver, krajský súd (akceptujúc východiská súdu prvej inštancie opísané v bode 2 tohto odôvodnenia) poznamenáva, že z relevantnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov nevyplýva výnimka z predmetnej obligatórnej zmluvnej náležitosti pre revolvingový úver. Ani podstata revolvingového úveru totiž nezabraňuje určiť jasným, prehľadným a zrozumiteľným spôsobom určiť/stanoviť pomer medzi výškou splátky pripadajúcou na istinu, úroky a poplatky, napr. v podobe percentuálneho vyjadrenia. Nemožno pritom pochybovať o význame predmetnej náležitosti z pohľadu ochrany spotrebiteľa, napríklad z dôvodu kontroly, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť použiť len na úhradu úrokov. Z iných dôvodov nesprávnosť predmetného záveru žalobca nenamietal. Odvolací súd preto, s ohľadom na svoju principiálnu viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 , ani nemohol dotknutý záver podrobiť ďalšiemu prieskumu.

15.Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažnej čiastky, priznal krajský súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o okamih vzniku omeškania a výšku sadzby úroku z omeškania, odvolací súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu okresného súdu (bod 4 tohto odôvodnenia) a v konkrétnostiach na ňu odkazuje.

16.Zhrnúc doteraz konštatované, odvolací súd uplatnený nárok v prevyšujúcej časti istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania zamietol.

17. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Napriek čiastočnej zmene rozsudku na základe odvolania žalobcu v jeho prospech, je stále procesne úspešnejšou stranou sporu - ktorej by preto inak vznikol nárok na náhradu trov konania - žalovaná. Aj v tomto štádiu konania však platí, že pre jej procesnú

nečinnosť, jej v súvislosti s predmetným konaním žiadne trovy nevznikli. Z týchto dôvodov krajský súd súhrnným výrokom nepriznal náhradu trov ani jeden zo strán sporu.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.