Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 26.04.2018 v trestnej veci proti obžalovanej Y. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona o odvolaniach obžalovanej a poškodeného W. Y. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/135/2016 zo dňa 06.06.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. Y. K., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom I. M. XXX, okr. M.,

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie pošk. W. Y. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú Y. K. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 16. 10. 2015 v čase o 14.13 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. Fiat Bravo, e. č.: M. XXX F. po ceste III. triedy č. 54353 v obci Krivany, okr. Sabinov v smere od mesta Lipany na obec Nižný Slavkov, okr. Sabinov, kde pri obchádzaní okolo stojaceho autobusu na zastávke SAD v protismernej časti vozovky po ľavej strane v smere jej jazdy nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, iným okolnostiam a podmienkam a nepredvídala, že spoza stojaceho autobusu po ľavej strane, za ktorým sa nachádzal priechod pre chodcov riadne označený dopravnou značkou IP 6 „Priechod pre chodcov“ po pravej strane jej jazdy môžu vyjsť alebo vbehnúť chodci, ktorí mohli vystúpiť z autobusu a bez obmedzenia rýchlosti, aby mohla za každých okolností s vozidlom zastaviť pokračovala v jazde v dôsledku čoho na priechode pre chodcov prednou časťou vozidla narazila do pravej časti tela chodkyne mal. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase po prechode pre chodcov spoza stojaceho autobusu vybehla z ľavej strany na pravú v smere jazdy vodičky Y. K. bez toho, aby sa presvedčila o možnosti bezpečne prejsť cez vozovku, pričom pri zrážke chodkyňa mal. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, N., okr. M. utrpela zranenia, a to

tržno-zmliaždenú ranu chrbta, nosa, tržno - zmliaždenú ranu na čele vpravo, tržno - zmliaždenú ranu hornej pery s odreninou vpravo a odreniny pravého kolena s dobou liečenia v trvaní 12 - 14 dní ako aj ľahký otras mozgu a svojim konaním obvinená porušila ustanovenie § 16 ods. 1, § 14 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za to jej podľa § 158 Tr. zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaná odvolanie proti výroku o vine a treste, ktoré následne prostredníctvom obhajcu aj odôvodnila. Odvolanie proti rozsudku podal aj poškodený (otec maloletej poškodenej) W. Y..

Obžalovaná v dôvodoch odvolania uvádza, že má za to, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, ak ju na základe vykonaného dokazovania uznal vinnou. Ona sa počas celého konania bránila tým, že dopravnú nehodu nezapríčinila, ale príčinou nehody bolo správanie sa poškodenej. Toto jej tvrdenie a obrana je preukázaná znaleckým posudkom R.. V. M., ktorý uviedol, že príčinou dopravnej nehody bolo vbehnutie poškodenej chodkyne do jazdnej dráhy jej motorového vozidla. V čase nehody mala podľa posudku viesť motorové vozidlo rýchlosťou asi 43 km/hod., a to v obci, kde je povolená rýchlosť 50 km/ hod. Nehode by podľa posudku bolo možné zabrániť z jej strany, ak by jazdila rýchlosťou menšou ako 32 km/hod. Je pravdou, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov, ale je jednoznačne preukázané, že poškodená sa vôbec nepresvedčila, či v danom momente môže bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Zdôrazňuje i tú skutočnosť, že stála na zastávke, kde čakala na autobus, ktorým chcela odcestovať do Lipian, avšak na zavolanie matky do autobusu nenasadla, ale spoza autobusu sa rozbehla k matke, ktorá stála na druhej strane cesty. Tým, že sa poškodená nepresvedčila, či môže bezpečne prejsť po priechode pre chodcov na druhú stranu, jej vytvorila náhlu prekážku a ona už nedokázala stretu medzi jej motorovým vozidlom a poškodenou zabrániť. Poškodená tak porušila svojím konaním ustanovenie § 53 zákona o cestnej premávke. Nemôže súhlasiť s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v tom smere, že mala predvídať, že jej spoza autobusu môže niekto vybehnúť a túto situáciu porovnávať so situáciou na sídliskách, kde je zaparkovaných množstvo áut, spoza ktorých môže vybehnúť chodec. Jej dopravná nehoda sa stala na ceste tretej triedy a na sídliskách sú mestské komunikácie, čo je podľa jej názoru veľký rozdiel. Poukazuje aj na princíp obmedzenej dôvery v doprave, že je absurdný záver, že by vodič motorového vozidla stále musel predpokladať, že ostatní účastníci pravidlá nedodržiavajú. Potom by bolo možné konštatovať, ak by poškodená bežala cez priechod o niekoľko stotín sekúnd pomalšie, že nehode by zabránila vtedy, ak by išla rýchlosťou pod 30 km/hod., až by sa mohlo dostať k situácii, že vlastne vôbec nemala jazdiť motorovým vozidlom. Nehoda je o to špecifickejšia, že bola nasnímaná obecnou kamerou, a teda znalec mal presné autentické zábery a mohol exaktne vypracovať posudok. Je jej nesmierne ľúto, že spôsobila poškodenej poranenia, keďže aj sama je matkou troch maloletých detí, no zo spáchania skutku sa necíti vinná. Motorovým vozidlom jazdí do zamestnania, nakoľko nie vždy je vhodný autobusový spoj. Používa ho aj na ošetrenie k lekárovi s maloletými deťmi a na bežnú potrebu ako v každej domácnosti. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby ju oslobodiť. V záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí ešte obhajoba doplnila, že pokiaľ by krajský súd dospel k inému právnemu záveru, navrhuje zvážiť či vzhľadom na skutočne výrazné zavinenie poškodenej, je na ňu potrebné vplývať takým prísnym peňažným trestom a či vôbec prichádza do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti.

Poškodený v dôvodoch odvolania uvádza, že odvolanie podáva proti neexistujúcemu výroku o náhrade škody, keďže súd obžalovanú uznal vinnou, uložil jej trest, avšak neuložil jej povinnosť nahradiť škodu, ktorú si podľa svojho názoru riadne a včas uplatnil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že obžalovanú zaviaže k náhrade škody, alebo rozsudok zruší a vec vráti na rozhodnutie okresnému súdu.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že kým odvolanie obžalovanej je možné považovať za dôvodné čiastočne, odvolanie poškodeného dôvodným nie je.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci nevyhnutné. Vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané vyplývajú z obsahu zápisníc o hlavných pojednávaniach a sú zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy v posudzovanej veci vykonané boli, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali, ako aj to, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval a ako z právneho hľadiska posudzoval dokázané skutočnosti, keď dospel k záverom, ktoré prezentoval vo výrokovej časti svojho rozsudku vo vzťahu k vine obžalovanej.

So závermi súdu prvého stupňa sa krajský súd v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazuje a osvojuje si ho.

Napriek námietkam prezentovaným v odvolaní obžalovanej, sú podľa názoru krajského súdu skutkové aj právne závery okresného súdu správne.

V posudzovanej veci skutočne nie sú pochybnosti o tom, aký bol priebeh nehodového deja, a to najmä vzhľadom na vcelku totožné výpovede obžalovanej, svedkyne F. N., ktorá bola spolujazdkyňou obžalovanej, maloletej poškodenej, ako aj jej matky, ako aj závery znaleckého posudku a v neposlednom rade aj vzhľadom na kamerový záznam, z ktorého je priebeh nehodového deja takisto zrejmý.

Bolo teda len otázkou právneho posúdenia, či obžalovaná dopravnú nehodu zavinila alebo nie.

Je nepochybné, že obžalovaná riadila motorové vozidlo v uzavretej osade, teda v mieste, kde jej zákon (keďže dopravným značením rýchlosť ináč obmedzená nebola) dovoľuje viesť motorové vozidlo rýchlosťou maximálne 50km/hod. Podľa záverov znaleckého posudku v čase, keď sa vozidlo nachádzalo pred predným čelom autobusu, teda vo vzdialenosti 12-19 metrov pred miestom zrážky, sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 47 - 50 km/hod. Nárazová rýchlosť do chodkyne bola vypočítaná na 43 km/ hod. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že vodička reagovala až na buchnutie, reagovať však mohla o 0,96 - 0,97 sekúnd skôr, v čase, keď chodkyňa začala vystupovať z oblasti zakrytého výhľadu (teda spoza zadnej časti stojaceho autobusu). V tom čase sa vozidlo nachádzalo 12 metrov pred miestom zrážky a chodkyňa 1,8 metra pred stredovou čiarou. Podľa uvedeného posudku ani pri včasnej reakcii by však z rýchlosti, akou premávala, nebola obžalovaná zrážke s poškodenou zabránila a bola by jej schopná pri včasnej reakcii zabrániť priestorovo pri intenzívnom brzdení z rýchlosti 32 km/hod, pretože chodkyňa by už bola opustila koridor jazdy obžalovanej alebo by bola schopná zabrániť zrážke priestorovo z rýchlosti 31 km/hod., kedy by bola pred miestom zrážky intenzívnym brzdením zastavila.

Je teda zrejmé, že obžalovaná neprekročila maximálnu dovolenú rýchlosť, ktorou mohla v uzavretej osade jazdiť a vyvodiť je možné aj záver, že by dopravnej nehode nebola zabránila ani v prípade, ak by pri rýchlosti akou jazdila, teda v rámci maximálne dovolenej rýchlosti, bola reagovala na chodkyňu vybiehajúcu spoza stojaceho autobusu včas.

Napriek uvedenému je v zhode so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd, potrebné konštatovať, že zavinenie na vzniku dopravnej nehody je možné obžalovanej pričítať.

Obžalovaná sa totiž s vozidlom približovala k zastávke autobusu, ktorá sa nachádzala na ľavej strane vozovky z pohľadu smeru jej jazdy, na túto zastávku autobus SAD prichádzal a aj na nej zastavoval a naviac sa na uvedenom mieste nachádzal aj riadne označený priechod pre chodcov.

Všetkým týmto skutočnostiam bola povinná prispôsobiť rýchlosť aj spôsob svojej jazdy vzhľadom na to, že jej to vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom smie jazdiť len rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Naviac pre situáciu, aká bola v posudzovanom prípade, ten istý zákon vodičovi priamo prikazuje, aké okolnosti má predvídať. Z ustanovenia § 14 ods. 2 totiž vyplýva, že vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere.

Povinnosť predvídať, že spoza stojaceho autobusu môžu vbehnúť na vozovku chodci, mala teda obžalovaná priamo zo zákona, a keďže evidentne uvedenú skutočnosť nepredvídala a s vozidlom prakticky bezo zmeny rýchlosti resp. smeru jazdy (jazdila totiž 1,5 metra od pravého okraja vozovky aj keď zo zákona jej vyplýva povinnosť jazdy pri pravom okraji vozovky), evidentne tieto svoje povinnosti porušila.

Keďže v dôsledku takéhoto porušenia povinnosti vodiča motorového vozidla došlo k dopravnej nehode, pri ktorej maloletá utrpela zranenia, rozsah ktorých je nepochybný z vykonaných dôkazov, predovšetkým znaleckého posudku a ktoré je potrebné považovať za ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona, správne bolo vzhľadom na rozsah porušení vodičských povinností, ktoré je možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom, jej konanie posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že na vzniku dopravnej nehody sa výrazne podieľala aj samotná poškodená, ktorá svoje povinnosti porušila tým, že vybehla spoza stojaceho autobusu a aj keď prebiehala cez priechod pre chodcov, urobila tak bez toho, aby sa dostatočným spôsobom presvedčila, či môže na druhú stranu vozovky bezpečne prejsť.

Pri správnom závere o vine obžalovanej však (aj keď to hodnotil aj súd prvého stupňa, avšak podľa názoru krajského súdu nie dostatočným spôsobom) práve výrazné spoluzavinenie poškodenej na vzniku dopravnej nehody bolo potrebné zohľadniť vo výroku o treste, a to najmä pri úvahe, či vzhľadom na mieru, akou obžalovaná porušila jednotlivé ustanovenia zákona o cestnej premávke, osobu obžalovanej, ako aj skutočnosť, že ani jej evidenčná karta nesvedčí o tom, že by v jej osobe išlo o vodiča, ktorý by sa bol prejavoval nejako nedisciplinovane, je potrebné pre splnenie účelu trestu ukladať trest zákazu vodičskej činnosti.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu nie je na obžalovanú uvedeným druhom trestu nevyhnutné pôsobiť. Už aj z uvedeného dôvodu, preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a následne na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol, a to tak, že obžalovanej uložil taký istý druh trestu, ako súd prvého stupňa, avšak vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu i osobné pomery obžalovanej, jej ukladal peňažný trest, ale v nižšej výmere, a to vo výmere 300,- eur, pričom pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne zmarený stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov a trest zákazu činnosti obžalovanej neuložil.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného W. Y. je potrebné uviesť, že v tomto smere rozhodol prvostupňový súd správne a v dôvodoch rozhodnutia aj uviedol z akého dôvodu o náhrade škody nerozhodoval.

Aj keď poškodený v dôvodoch odvolania tvrdí, že podľa svojho názoru nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, z obsahu spisu takáto skutočnosť nevyplýva.

V prípravnom konaní bol odvolateľ ako svedok - poškodený vypočutý dňa 07.10.2016, pričom po poučení podľa 46 ods. 1 a § 46 ods. 3 Tr. poriadku uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu a prehlasuje, že od obvineného bude žiadať náhradu škody, ktorú dovyčísli pred prokurátorom po skončení konania a bude si ju vymáhať z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré nehodu zavinilo a v závere svojho výsluchu takisto uvádzal, že si bude nárokovať vzniknutú škodu, ktorá vznikla dcére vo výške, ktorú

určil znalec z odboru zdravotníctva vo výške 1 030,- eur a poškodením osobných vecí, a to oblečenia a okuliarov vo výške 150,- eur, pričom mu vznikli aj ďalšie náklady spojené s jej liečením a prevozom na vyšetrenia, ktoré odhaduje na 150,- eur, takže spolu škoda, ktorá vznikla činí 1 330,- eur a bude si ju nárokovať z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktorého vodič nehodu zavinil.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z vyššie uvedených vyjadrení poškodeného v prípravnom konaní je teda nepochybné, že v tomto trestnom konaní si poškodený do skončenia vyšetrovania neuplatnil nárok vo vzťahu k obžalovanej, teda neuviedol, že žiada, aby súd uložil povinnosť obžalovanej nahradiť škodu, a preto skutočne nemal prvostupňový súd pre rozhodnutie o náhrade škody žiaden podklad.

Odvolaniu poškodeného teda nemohol vyhovieť ani krajský súd, a preto ho v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.