Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. C., nar. XX.X.XXXX a D. C., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka - D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX; otec - H. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, so sídlom Y., Y. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/30/2017 - 43 zo dňa 23. novembra 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o výživnom na maloletú H., nar. XX.X.XXXX, tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H., nar. XX.X.XXXX, v období od 1.7.2017 do 31.8.2017 sumou 130 eur mesačne a od 1.9.2017 sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o výživnom na maloletého D., nar. XX.X.XXXX.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zameškanom výživnom tak, že zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.7.2017 do 30.11.2017 na maloletú H., nar. XX.X.XXXX, v sume 210 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 17,50 eur mesačne a zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.7.2017 do 30.11.2017 na maloletého D., nar. XX.X.XXXX, v sume 150 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 12,50 eur mesačne s tým, že prvé splátky sú splatné právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa 11. októbra 2011 v časti o výživnom.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa 11. októbra 2011 v časti o výživnom tak, že uložil otcovi povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletej H. v období od 1.7.2017 do 1.9.2017 sumou 130 eur a od 1.9.2017 do budúcna sumou 150 eur a na maloletého D. od 1.7.2017 do budúcna sumou 130 eur. Vychádzal z porovnania pomerov v rozhodnom (aktuálnom) období a v čase predošlého rozhodovania o výživnom. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí „v priamej súvislosti“ s ich pribúdajúcim vekom a nástupom na vyšší stupeň vzdelávania. Osobitne vyhodnotil nástup maloletej

H., ktorá je od 1.9.2017 už študentkou 1. ročníka strednej školy, čo sa prejavilo nielen vo zvýšených nákladoch na štúdium, ale aj na osobné potreby. 2. Okresný súd poukázal na to, že otec odmietol uviesť výšku svojich mesačných príjmov a odkázoval na daňové priznanie za rok 2016. V jeho zmysle by príjem otca zodpovedal sume cca 332 eur mesačne, čo bolo podľa názoru okresného súdu „v príkrom rozpore“ s jeho mesačnými výdavkami. Preto dospel k presvedčeniu, že skutočný príjem otca je ten, o ktorom sa vyjadroval pred kolíznym opatrovníkom; t.j. že pracuje 11 hodín denne, v desaťdňových turnusoch, 20 až 21 dní v mesiaci, za 8 eur na hodinu, čo zodpovedá mesačnej mzde vo výške cca 1.700 - 1.800 eur. Okresný súd dodal, že len z takéhoto príjmu, by si mohol otec dovoliť platiť každý mesiac nájomné 200 eur za byt, ktorý takmer vôbec nevyužíva. 3. Nadväzne rozhodol o zvýšení výživného v období, počas ktorého maloleté deti navštevovali druhý stupeň základnej školy, na sumu 130 eur na každé z detí a na maloletú H. od 1.9.2017, kedy nastúpila na strednú školu, na sumu 150 eur. Takto zvýšené výživné zohľadňuje narastajúce výdavky spojené s odôvodnenými potrebami maloletých detí a zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ktorý má preukázateľné príjmy, aby mohol zvýšené výživné „bezproblémovo platiť“. Okresný súd doplnil, že samotný otec si musí byť vedomý opodstatnenosti návrhu, keďže na výživu ďalšieho svojho dieťaťa (maloletého N., ktorý má len 14 mesiacov) prispieva sumou 150 eur mesačne. 4. Vzhľadom na určenie výživného na maloleté deti od 1.7.2017 otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od uvedeného dátumu do 30.11.2017 na maloletú H. vo výške 210 eur a na maloletého D. vo výške 150 eur, ktoré nedoplatky okresný súd uložil otcovi zaplatiť v lehote do 10 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku v časti o splatnosti zameškaného výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude povolené uhradiť dlh zročného výživného v splátkach vo výške 20 eur mesačne. Poukazoval na to, že pracuje ako živnostník v stavebníctve a aby mohol uživiť tiež svoju novú rodinu („nie len uhrádzať výživné“), musí za prácou dochádzať aj niekoľko sto kilometrov. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené krátko pred začiatkom zimy, v ktorom období (november až február) nastáva útlm stavebných prác a on (otec) je bez príjmu. Rozhodnutie okresného súdu tak v napadnutej časti nezohľadňuje jeho možnosti uhradiť zročné výživné „v žalovanej výške a v určenom čase“. 6. Otec doplnil, že nebolo preukázané, či disponuje úsporami alebo hodnotnejším nepotrebným majetkom, ktoré by mu umožnili zročné výživné jednorazovo uhradiť. Napokon ani samotný príjem otca „nebol riadne preukázaný“, resp. len vo výške 300 eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca odporučil, aby v prípade zmeny napadnutého výroku bolo otcovi povolené splácať zameškané výživné vo výške minimálne 20 eur mesačne na každé z detí. Matka nesúhlasila so splátkami zameškaného výživného, lebo už v minulosti bolo zameškané výživné takýmto spôsobom uhrádzané a otec nesplatil všetky splátky.

8. V následnej reakcii otec zotrval na odvolaní, vrátane jeho dôvodov. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že si v minulosti svoju povinnosť uhradiť zročné výživné riadne nesplnil. Matka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Otec tvrdil, že splácanie zročného výživného podľa návrhu kolízneho opatrovníka (20 eur na každé z detí), spolu s platbami bežného výživného by bolo ohrozujúce nielen pre existenciu jeho samotného, ale aj pre plnenie si vyživovacej povinnosti k jeho najmladšiemu dieťaťu. 9. Kolízny opatrovník ani matka sa už k dotknutému podaniu otca nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 , z ktorého titulu prieskumu podliehalo rozhodnutie okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a s § 2 ods. 1 rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 vo výroku o výživnom na maloletého D. a (čiastočne) zmenil podľa § 388 vo výroku o výživnom na maloletú H. a vo výroku o zameškanom zvýšenom výživnom tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

11. Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd zodpovedajúco stavu veci konštatoval najvýraznejšiu zmenu pomerov, ktorá nastala oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom, na strane maloletých detí. Narastajúci vek maloletých, obdobie dospievania, nástup na vyšší stupeň vzdelávania (u maloletej H. neskôr na strednú školu), či väčší rozsah aktivít zásadným spôsob ovplyvňujú (zvyšujú) náklady na

zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani otec; naopak (aj v rámci odvolania) ju v plnej miere rešpektoval. 12. Okresný súd zároveň primerane posúdil možnosti a schopnosti otca. Hoci pri vyhodnotení príjmu otca je nutné zohľadniť všeobecne známu skutočnosť, že v zimných mesiacoch je práce v stavebníctve menej (osobitne v segmente, v ktorom je činný otec - súčinnosť pri výkopových prácach), a preto pri spriemerovaní príjmu nie je možné vychádzať výlučne z obdobia, kedy sú práce vykonávané, je jeho príjem dostatočný na pokrytie platieb zvýšeného (bežného) výživného. Okresný súd náležite poukázal na to, že otcom tvrdené výdavky nekorešpondujú s príjmom, ktorý by mal byť odvodzovaný iba z výšky základu dane. V tejto spojitosti krajský súd dopĺňa, že otec ani len netvrdil, že by si vo výdavkoch, ktoré znižujú základ dane, neuplatňoval žiadnu z výdavkových položiek, ktoré sú významné z hľadiska vyživovacej povinnosti. Nadväzne je namieste konštatovať, že vykonané zvýšenie výživného o sumu 30 eur mesačne v čase navštevovania druhého stupňa základnej školy a neskôr vo vzťahu k maloletej H. zvýšenie o ďalších 20 eur z dôvodu jej nástupu od 1.9.2017 do 1. ročníka strednej školy je plne dôvodné.

13. Napriek uvedenému konštatovaniu musel krajský súd vykonať čiastočnú (veľmi minimálnu) zmenu výroku o výživnom vo vzťahu k maloletej H.. Pri vymedzení časových úsekov (aj pri priebežných zmenách výživného) nemôže byť jeden a ten istý deň zároveň súčasťou dvoch období. Okresný súd deň 1.9.2017 zahrnul tak do obdobia, kedy otcovi uložil povinnosť platiť 130 eur mesačne (jeho posledný deň), ako aj do obdobia, kedy otcovi uložil povinnosť platiť 150 eur mesačne (jeho prvý deň). Keďže od 1.9.2017 už je maloletá H. študentkou 1. ročníka strednej školy, ktorá okolnosť podmienila (ďalšie) zvýšenie výživného, predchádzajúce obdobie - s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 130 eur mesačne

- bolo nutné ukončiť dňa 31.8.2017. Vo svojej podstate tak ide len o spresnenie výroku okresného súdu, ktoré však z formálno-procesného hľadiska muselo byť vykonané zmeňujúcim výrokom.

14. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu o nutnosti bezprostredného vyrovnania (v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku) nedoplatku na zvýšenom výživnom. V konaní neboli preukázané a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdené také okolnosti, ktoré by si vyžadovali takúto okamžitú splatnosť. Aktuálne (zvýšené bežné) výživné 130 eur a 150 eur mesačne dostatočne uspokojuje priebežné potreby maloletých a postupné splácanie nedoplatku zvýšeného výživného neohrozí ich sociálny, či iný status. 15. Odvolací súd - ako už je uvedené i v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku - zohľadnil aj „sezónny charakter“ živnostenskej činnosti otca. Rovnako prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému N., pričom niet relevantnejšieho dôvodu na jej (hoci len prechodné a čiastočné) ohrozenie, či obmedzenie z dôvodu okamžitého vyrovnania nedoplatku iných (v súdenej veci prejednávaných) vyživovacích povinností. Na druhej strane otec minimálne od rozhodnutia okresného súdu vedel o povinnosti doplatiť zameškané výživné, a teda mal možnosť postupne si vytvárať určitú finančnú rezervu. Zároveň aktuálne už niekoľko týždňov je možné vykonávať i stavebné činnosti vo vonkajšom prostredí; t.j. otec už dosahuje svoj obvyklý príjem. Nadväzne je primerané, aby otec nedoplatok na zvýšenom výživnom vyrovnal v období (najneskôr) jedného roku, čomu zodpovedajú splátky vo výške 17,50 eur (na maloletú H.), resp. 12,50 eur (na maloletého D.) mesačne, ktoré je otec povinný platiť spoločne s bežným výživným.

16. Splatnosť prvých splátok (vo vzťahu ku každému z maloletých detí) sa odvíja od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvé splátky zameškaného zvýšeného výživného už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia od 16. dňa v mesiaci vyššie, prvé splátky budú splatné až v nasledujúcom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na zvýšenom výživnom. Predmetná hrozba straty výhody splátok reaguje aj na obavu matky o dodržanie splátok zo strany otca.

17. Samostatným výrokom krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa v časti o výživnom mení („predchádzajúci“) rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/332/2011-57 zo dňa 11. októbra 2011.

18. Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) rozsudku okresného súdu, krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 rozhodoval o trovách celého (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) konania. S poukazom na § 52 v spojení s § 396 ods. 1 rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.