Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17CoPr-6-2017.pdf
PDF · 160.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu X. W.Č., K.. XX.X.XXXX, O. W. K. B., T.. J. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Hencovský a spol., so sídlom Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému A. U., K.. XX.X.XXXX, O. P. XXX/XX, XXX XX W., toho času XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou, so sídlom Magurská 3, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 1C 465/2002-795 zo dňa 11.11.2016 takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 1C/465/2002-795 zo dňa 11.novembra 2016 v jeho napadnutej časti tak, že zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi bolestné vo výške 3.649,66 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.841,82 eur všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaná je povinná zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Svidník náhradu trov konania vo výške 65,26 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Intervenient nemá na náhradu trov konania právo.
Zrušuje výrok rozsudku o vyrubení súdneho poplatku a v tomto rozsahu vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na bolestnom sumu 7.299,32 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 27.683,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny na účet právneho zástupcu žalobcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok zo žaloby cestou prevádzkovateľa systému vo výške 2.098,50 eur do 3 dní právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 65,26 eura na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že intervenient nemá právo na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal 50 násobku bolestného a 50 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanej, a to z dôvodu, že dňa 12.6.2001 došlo pri plnení pracovných úloh žalobcu v prospech žalovanej k pracovnému úrazu, pri ktorom bol žalobca poškodený na zdraví. Prvoinštančný súd vychádzal v konaní jednak z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval Q.. Š. G., kde lekár ustálil nárok z titulu bolestného na 253,75 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 100 bodov. Okrem toho bol vypracovaný aj sexuologický posudok lekárky Q.. P. D. - Š., ktorá zistila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalovaného v rozsahu 700 bodov. Sociálna poisťovňa vyplatila žalobcovi z titulu bolestného dňa 25.6.2002 sumu 15.225 Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 6.000 Sk dňa 15.12.2002. Položku obodovanú lekárkou Q.. D. - Š. pre spornosť Sociálna poisťovňa žalobcovi neuhradila. Prvoinštančný súd pre účely zistenia základu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom traumatológom Q.. W., ktorý, oproti predchádzajúcemu lekárovi Q.. G., v znaleckom posudku obodoval bolestné sumou 391,875 boda, teda o 130,625 boda viac, než predchádzajúci lekár. Znalec v znaleckom posudku popísal jednak bolesti v súvislosti s úrazom žalobcu a zaoberal sa aj z traumatologického pohľadu sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu a k spôsobu jeho liečby. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na zistenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu z sexuologického a psychiatrického pohľadu. Znalec Q.. S. Q. vo svojom znaleckom posudku ustálil bodovo sťaženie spoločenského uplatnenia na 557 bodov. Znalec vo svojich doplnkoch k znaleckým posudkom bližšie sa zaoberal formou liečby a formou zistenia okolností dôležitých pre vyhotovenie znaleckého posudku. Keďže strany sporu tento znalecký posudok namietali, bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Q.. H. U., ktorý ako lekár psychiater a sexuológ za účasti pribratého psychológa ustálil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 600 bodov s tým, že sa v kontrolnom znaleckom posudku vysporiadal s námietkami intervenienta. Ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalobca v čase úrazu mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovanou, kde vykonával práce pre žalovanú vo E.. Vo E. utrpel pracovný úraz, keď pracoval ako pilčík a pri odvetvovaní asi 6 metrov dlhého stromu sa dal strom do pohybu, pričom zachytil žalobcu o odev, žalobca preletel pred strom, ktorý sa prekotúľal cez jeho telo. Žalobca následne po uplynutí doby práceneschopnosti opäť pracoval pre žalobkyňu v zahraničí. Neskôr pracoval u mnohých ďalších zamestnávateľov, naposledy sa zamestnal v U., kde pracuje v mäsokombináte ako črevár. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že pracovný úraz žalobcu bol vyšetrovaný francúzskymi policajnými orgánmi. Pri vyšetrovaní bolo zistené, že žalobca si spôsobil pracovný úraz sám nesprávnym úsudkom. Drevorubač odrezal posledný konár, ktorý pridržiaval kmeň (guľatinu) na kopci a nepredvídal nebezpečné následky tohto úkonu. Súd zistil, že v priebehu konania žalobca žiadal o pripustenie zmeny žaloby, čiastočné zastavenie konania a rozšírenie nároku. Čiastočne bol nárok vzatý späť a v konečnom uplatnenom nároku si žalobca uplatnil 50 násobok bolestného, ktoré vyčíslil Q.. W. vo výške 391,875 boda, teda z titulu bolestného žiadal sumu 39.023,60 eura. Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, z pôvodne uplatneného nároku 50 násobku z 800 bodov (Q.. G. U. Q.. D.) čiastočne zobral nárok späť o 2.489,54 eura a žiadal priznať 50 násobok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 77.175,87 eur. Prvoinštančný súd celú vec posúdil ako zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz a pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 190 ods. 1 Zákonníka práce, § 191 ods. 1 písm. a/, b/, podľa § 191 ods. 2 písm. a/, b/, c/ Zákonníka práce, ďalej z ust. § 191 ods. 3, 4, 5 Zákonníka práce, z ust. § 193 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce a § 196 a § 203 Zákonníka práce. Pri určovaní výšky uplatneného nároku z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia aplikoval ust. § 7 ods. 1, 3 vyhlášky 32/1965 Zb. a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Skonštatoval, že v danom prípade žalobca utrpel pracovný úraz vo E., kde pracoval ako pilčík - drevorubač. Žalobca neporušil svojim konaní predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, avšak svojim postupom, technológiou výkonu práce si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa pri odvetvovaní stromu na svahovitom teréne, keď nedodržal postup, nakoľko tento svojím postupom technológie výkonu prác, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Konal ľahkomyseľne, musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví, čo sa aj stalo pri odvetvovaní posledného konára, ktorý naviac zaisťoval ležiaci strom na svahu proti pohybu. Prvoinštančný súd skonštatoval, že spôsob vzniku
úrazu, svedkovia úrazu, odborná spôsobilosť na prácu pilčíka - drevorubača, vrátane povolenia na prácu, nebolo predmetom sporu, ani poistenie vo E., keď bolo preukázané a zistené, že pracovný úraz nebol spôsobený zavinením ďalšej osoby a tento si privodil sám spôsobom, ktorý prvoinštančný súd popísal. V danom prípade prvoinštančný súd uviedol, že nie je možné dovolávať sa len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných a v tejto intencii konal s tým, že toto nemôže mať za následok, že žalovaná strana sa úplne zbaví zodpovednosti za pracovný úraz. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi následne bolestné zvýšené na 10 násobok, teda 7.299,32 eura, vychádzajúc zo znaleckého posudku Q.. V. W., kde vzhľadom na komplikovaný priebeh liečby a bolestivý spôsob liečby po dobu 6 týždňov, vzhľadom na vytrpenú bolesť od vzniku úrazu na mieste samom až po ukončenie liečenia, zvýšil bolestné na 10 násobok základného bodového ohodnotenia. Prvoinštančný súd výšku odškodnenia za bolesť považuje za dôvodnú - primeranú a táto zodpovedá u žalobcu komplikovanej liečbe a vytrpenej bolesti. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia prvoinštančný súd priznal žalobcovi 20 násobok zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 27.683,64 eur, kde vychádzal zo znaleckého dokazovania, keď spolu bodové ohodnotenie tohto nároku predstavuje 100 bodov, ktoré obodoval Q.. G. a 600 bodov obodovaných kontrolným znaleckým posudkom Q.. U.. Túto sumu považoval za základ pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 násobok, teda na sumu 27.683,64 eura. Prvoinštančný súd zvýšil takto sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na nízky vek žalobcu 36 rokov v čase vzniku pracovného úrazu, kedy bol žalobca na vrchole svojich produktívnych síl bez žiadnej obmedzenej oblasti života. Poukázal pritom na závery znaleckého posudku Q.. H. U., kde bolo zistené, že žalobca trpí sexuálnou disfunkciou závažnejšieho charakteru. Zásadné zlepšenie v tejto oblasti aj v prípade systematickej liečby nie je možné očakávať. Ide o ťažkosti trvalého charakteru muža v mladšom strednom veku s negatívnym dosahom pre jeho každodenný život a partnerské súžitie. Existuje reálna hrozba zásadného narušenia jeho funkcie aj ako živiteľa viacdetnej rodiny. Žalobca je vylúčený z prežívania života po sexuálnej stránke, čo má vplyv na jeho psychiku. Ani jeden zo znaleckých posudkov však nekonštatoval, že ide o diagnózu úplnej sexuálnej disfunkcie. Naviac, po úraze došlo k počatiu a narodeniu potomka žalobcu. Prvoinštančný súd ďalšie násobky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi nepriznal. Prvoinštančný súd nezistil, že by žalobca výslovne porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žalovaná sa nemôže zbaviť zodpovednosti za tento pracovný úraz. Prvoinštančný súd vyzdvihol zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k svojej rodine, kde aj po utrpení pracovného úrazu neskôr znova pracoval u žalovanej vo E.G. a potom sa snažil rodinu zabezpečiť ako súkromný hospodáriaci roľník, alebo ako pracovník v iných spoločnostiach. Nakoniec pracoval v mäsokombináte v U., kde podľa prvoinštančného súdu vykonával prácu aj v čase jeho rozhodnutia. Prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť trovy štátu vo výške 65,26 eura. Ide o náhradu za svedočné a trovy spojené so znaleckým dokazovaním, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 CSP s tým, že žalovaná strana bola v konaní neúspešnou stranou, preto jej náhrada trov konania neprichádza. Intervenient vystupoval na strane žalovanej, ktorá bola v konaní neúspešná, preto vyslovil, že ani intervenientovi náhrada trov konania neprichádza. O zaplatení súdneho poplatku prvoinštančný súd rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch, kde poplatková povinnosť vychádza z prisúdeného nároku.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie Sociálna poisťovňa ako intervenient na strane žalovanej. Namietala výrok o priznaní 10 násobku bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 násobku. Namietala, že pokiaľ prvoinštančný súd priznal 10 násobné zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného, je potrebné uviesť, že nebol dôvod niekoľkonásobného zvýšenia tejto náhrady. Nebolo zo strany žalobcu preukázané, že pri pracovnom úraze a pri liečení trpel mučivými stavmi, ktoré sú mimoriadné, nebolo preukázané, že by trpel vystupňovanými alebo predlžovanými bolesťami. Za mučivú bolesť nemožno považovať každú telesnú bolesť sprevádzajúcu poškodenie zdravia a liečebný zásah, ale len tie, ktoré presahujú hranicu znesiteľnosti, napríklad popáleniny veľkého rozsahu a podobne. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia odškodnenie sa poskytuje, len ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Výška závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a pri porovnaní, k akým prejavom došlo pri zmene stavu pred vznikom škody a po vzniknutej škode. Je najskôr potrebné ustáliť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti a aké má v súčasnej dobe a pri porovnaní týchto predpokladov možno vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto
udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie má predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za bolesť je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského, kultúrneho, športového a politického života jej v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho aktivitami pred vznikom škody. Q.. G. poskytol vyjadrenie vo vzťahu k posudku Q.. D. - Š.É., že sexuologický posudok je vypracovaný zle a nezodpovedá objektívnemu nálezu. Ďalej manželka žalobcu na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 27.10.2003 uviedla sexuálne problémy svojho manžela a ďalej uviedla, že po úraze manžela neotehotnela. V tom čase však už očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa a tehotenstvo bolo zatajené. Intervenient namietal aj to, že žalobca sa neliečil u psychiatra ani neurológa s tým, že mieni tento stav prekonať sám a nechce užívať lieky. Používa len voľne dostupné lieky. Intervenient namietal aj tú okolnosť, že žalobca pracuje v súčasnej dobe v zahraničí, čo si vyžaduje určitú kondíciu a chronifikovaná duševná porucha by mu zrejme takéto fungovanie znemožňovala. Ďalej namietal nedostatočne zistenú a preukázanú príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a žalobcom popisovanými subjektívnymi ťažkosťami, keď sexuálnu poruchu je možné pozorovať aj so stúpajúcim vekom a aj v dôsledku vysťahovania a práce v zahraničí a odlúčenie od rodiny. Naviac, k tejto poruche si prispel sám aj žalobca, keď sa adekvátne neliečil. Včasné započatie liečby by spôsobilo úpravu obtiaží a keďže žalobca sa nepodrobil psychiatrickej, psychoterapeutickej ani sexuologickej, prípadne urologickej liečbe, jeho tvrdenia je možné považovať za subjektívne. Vo vzťahu k erektívnej disfunkcii neboli vylúčené ani iné ochorenia, napríklad ciev alebo cukrovky, ktoré môžu takýto stav spôsobiť. Zvyčajne bez ďalších komplikácií táto disfunkcia ustupuje v priebehu 6 mesiacov. Intervenient poukázal aj na to, že keby zdravotný stav žalobcu mu nedovoľoval, nemohol by pracovať a už vôbec nie v zahraničí. V minulosti žalobca nepožiadal o invalidný dôchodok, teda je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že pracuje v U.. Intervenient poukázal aj na závery policajného šetrenia, z ktorých vyplýva, že žalobca spôsobil si vlastnou neopatrnosťou a nesprávnym úsudkom pracovný úraz. Preto intervenient považoval súdom určené 10 násobné zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného a 20 násobné zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za nedôvodné.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalovaná a žiadala, aby vo vyhovujúcich výrokoch prvoinštančný súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietala rozhodnutie o trovách konania, keď poukázala na to, že žaloba bola v rozsahu 30 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia a 40 násobku bolestného zamietnutá. Je preto v konaní úspešnou účastníčkou konania, keď sa ubránila týmto nárokom. Jej úspech vo vzťahu k bolestnému je v rozsahu 81,3 % a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia v rozsahu 64,1 %. Preto nemôže zodpovedať za vzniknuté trovy žalobcu. Namietala zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď poukázala na to, že žalobca po ukončení liečby sa znova hlásil do zamestnania u žalovanej. Žalovaná sa snažila poskytnúť žalobcovi ľahšiu prácu na gátri, avšak ponúkanú fyzicky menej náročnú prácu žalobca odmietol a chcel naďalej vykonávať prácu pilčíka. Žalobca nikdy nepožiadal o invalidný dôchodok, nebol vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vykonával dokonca živnosť ako samostatne hospodáriaci roľník a prenajímal si ľudí na prerezávanie a čistenie porastov. Následne pracoval v stavebných firmách a ako sústružník na Slovensku a v Čechách a v súčasnej dobe pracuje ako črevár v mäsokombináte v U.. Ide o fyzicky náročnú prácu. Žalobca po zotavení z úrazu bol spôsobilý plnohodnotne sa zaradiť do pracovného života a vykonávať prácu, ktorá zodpovedá jeho profesii a skúsenostiam bez akýchkoľvek obmedzení. Žalobca nepredložil urologický posudok, ktorý by preukazoval erektívnu disfunkciu. Žalovaná namietala metódy, na základe ktorých znalkyňa Q.. D. zistila erektívnu disfunkciu. Žalobca nepreukázal záujem na prípadnom sexuologickom, psychiatrickom, alebo psychoterapeutickom liečení a tým znemožnil prinavrátenie svojho zdravotného stavu do podoby približujúcej sa pred úrazom. Žalobca nepreukázal, že má akékoľvek obmedzenia v oblasti života. Práve naopak, po práceneschopnosti pracoval na pôvodnom pracovnom mieste a nechcel preradenie na ľahšiu prácu. Naviac, v priebehu konania po úraze splodil aj ďalšie dieťa. Žalobca sa po poškodení zdravia ani pred poškodením zdravia nevenoval aktívne a vo zvýšenej miere politickej, kultúrnej činnosti, alebo inej činnosti, z ktorej by bol následne vylúčený. V priebehu konania nebolo preukázané vzhľadom na to, že v priebehu konania sa narodilo žalobcovi piate dieťa, že trpí erektívnou disfunkciou. Žalovaná namietala aj zvýšenie bolestného, kde utrpené bolesti nedosahovali mimoriadny stupeň.
Žalovaná ďalej namietala aj spoluzavinenie, keď z vyšetrovania bolo zistené, že úraz si žalobca zavinil sám. Žalovaná poukázala na ust. § 196 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce a ďalej na to, že žalobca potvrdil, že má pilčícku knižku a že zamestnávateľ mu dal podpísať papier, že bol školený.
4. K odvolaniam sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby rozsudok bol potvrdený a odvolania považoval za nedôvodné.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiace výroky o trovách konania a trovách štátu a súdnom poplatku podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné v napadnutej časti ani potvrdiť, ale neboli zistené ani dôvody pre jeho zrušenie. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom uplatneného nároku žalobcu sú nároky vyplývajúce z ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a v tej súvislosti nároky vyplývajúce z vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to konkrétne podľa § 7 ods. 3 tejto vyhlášky. V priebehu prvoinštančného konania bolo totiž zistené, že žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovanou v pozícii lesný robotník - pilčík, ktorý vykonával prácu vo E. s miestom výkonu práce Q.. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 11.5.2009. Dňa 12.6.2001 v čase o 09:30 hod. pri plnení pracovných úloh žalobcu u žalovanej došlo k pracovnému úrazu, a to tak, že žalobca pracoval na ťažbe drevnej hmoty v lese, kde pri odvetvovaní stromu sa strom dal do pohybu, zachytil žalobcu za odev, ten preletel ponad strom a strom, resp. kmeň žalobcu zavalil. Žalobca bol hospitalizovaný vo E. a prevezený následne na Slovensko do W. K. B., kde bol hospitalizovaný aj naďalej. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná oboznámila žalobcu prostredníctvom svojho pracovníka s niektorými bezpečnostnými predpismi, ktoré však bližšie konkretizované v priebehu konania neboli a taktiež francúzsky partner oboznámil žalobcu vo francúzskom jazyku s bezpečnosťou práce na pracovisku, pričom žalobcovi obsah oznámenia tlmočil pracovník žalovanej. Žalovaná nepredložila zoznam predpisov ani žiaden iný doklad svedčiaci o rozsahu školenia žalovaného a taktiež nepredložila doklady, ktorými by si overila odbornosť žalobcu pri vykonávaní prác pilčíka, resp. lesného robotníka a ani kvalifikované tlmočenie pri poučovaní vo Francúzsku. Žalobca na pojednávaní pred prvoinštančným súdom tvrdil, že v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom trpel veľkými bolesťami, bol 6 týždňov hospitalizovaný, kde na nohu mu bolo pripevnené závažie, mal problémy s obstarávaním osobnej hygieny, dokonca ho každý deň navštevovala manželka a masírovala mu chrbát, pretože sa mu od ležania zlúpavala koža na chrbte. Okrem toho žalobca uviedol, že po tom, čo ukončil prácu vo E., kedy absolvoval už len jeden turnus po pracovnom úraze, ostal doma a venoval sa svojej živnosti ako súkromne hospodáriaci roľník, kde na práce si prenajímal robotníkov a ich prácu len organizoval. Nemohol už chodiť po lese pre zdravotné problémy. V priebehu konania bolo zistené, že žalobca po úraze už nešportuje, hoci skôr sa venoval karate a absolvoval športy s deťmi, ako napríklad bicyklovanie. Uviedol, že má problémy so sexuálnym stykom s manželkou, keď v minulosti intímne sa s manželkou stýkali aj niekoľkokrát počas dňa, neskôr sexuálny apetít sa u neho znížil a dokonca sexuálny styk mu robil bolesť, kde nemohol realizovať tento styk v pre neho bežnej misionárskej polohe, ale s manželkou si museli nájsť spôsob, akým spôsobom tento intímny styk budú realizovať. Uviedol ďalej, že v minulosti sa venoval aj tancovaniu a v súčasnej dobe už takýmto veciam sa venovať nemôže. V priebehu prvoinštančného konania bolo zistené, že žalobca po ukončení práce u žalovanej pracoval vo viacerých zamestnaniach, vždy len kratší čas. Naposledy si našiel prácu v U., kde podľa prvoinštančného súdu pracuje doposiaľ. Ide o prácu podľa žalobcu v teplom prostredí, avšak vykonáva činnosť stojac na nohách. Má pritom možnosť v určitých časových intervaloch si odpočinúť a sadnúť. Okrem toho žalobca uviedol, že táto práca nie je až tak fyzicky náročná, pretože odľahčuje nohy tým, že sa oprie o lakte. Žalobca tvrdil, že používa len voľne dostupné lieky a psychiatricky sa neliečil, snažil sa zvládnuť túto situáciu sám. Žalobca k žalobe priložil rozsudok Q.. G., lekára, ktorý ohodnotil bolestné podľa vyhlášky č. 32/65 Zb. na 253,75 boda. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil tento znalec na 100 bodov. K tomu bol vypracovaný sexuologický posudok, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia obodované lekárkou Q.. D. na 700 bodov. Keďže žalovaná a intervenient na strane žalovanej namietali základ bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec traumatológ, Q.. W. ohodnotil základ bolestného na 391,875 boda. Znalec stanovil, akým spôsobom a ako prebiehala liečba žalobcu a presne položkovite rozpísal utrpené bolesti počas liečenia žalobcu. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia traumatologického charakteru,
ktoré Q.. G. ohodnotil na 100 bodov strany sporu nemali námietky. V priebehu konania však strany sporu namietali ohodnotenie základné vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, vypracované Q.. D.. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, kde znalec Q.. Q. ako sexuológ a psychiater sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 557 bodov. Kontrolným znaleckým posudkom vzhľadom na výhrady žalovanej a intervenienta bolo ustálené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu psychiatrický, sexuologický a zároveň s konzultantom psychologicky znalcom Q.. U. na 600 bodov. Teda základ pre rozhodnutie o nároku podľa § 7 ods. 3 vyhlášky čl 32/65 Zb. bola suma 391,875 boda z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 100 bodov zistená traumatológom a suma 600 bodov zistená kontrolným znaleckým dokazovaním psychiatrom a sexuológom za pomoci konzultanta psychológa. Žalovaná, ako aj intervenient vo svojich odvolaniach namietali, že v danom prípade nie sú okolnosti na zvýšenie bolestného, pretože podľa žalovanej a intervenienta na jej strane žalobca neutrpel bolesti, ktoré zodpovedajú 10 násobku zvýšenia. Obe sporové strany ďalej namietali aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď nebolo zistené, akým spôsobom došlo k poškodeniu spoločenského uplatnenia žalobcu po úraze v porovnaní s jeho aktivitami pred úrazom. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/65 Zb. sa určuje výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za 1 bod. Pritom podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk. Z tohto odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk. V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku, alebo v znaleckom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od ohodnotenia v lekárskom posudku a od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Pre určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné preto rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, sťaženie alebo dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Výnimočne súd môže sumy odškodnenia primerane zvýšiť aj nad sadzby odškodnenia bez obmedzenia. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej a intervenienta odvolací súd skúmal, či priznaný násobok odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je s poukazom na vyššie uvedené zásady priznávania tohto nároku podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č.32/65 Zb. primeraný a či nebola prvoinštančným súdom táto primeranosť porušená. Je potrebné uviesť, že okolnosti odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného musí preukazovať žalobca. Z obsahu spisového materiálu najmä zo znaleckého posudku Q.. V. W. vyplýva, že pri pracovnom úraze žalobca utrpel zlomeninu bedrovej jamky vľavo s posunom úlomkov, ďalej zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu dolného ramienka lonovej kosti vpravo s posunom úlomkov a zlomeninu krížovej kosti vľavo. Teda v jeho prípade bola poškodená panva. Podľa znalca sa jednalo o ťažké poranenie panvy, nestabilné, liečené skeletárnou trakciou. Nad hrboľmi stehnovej kosti bol navŕtaný kirschnerov drôt, naložená podkova, za ktorú bola poškodená časť panvy ťahaná po dobu 6 týždňov. Žalobca bol dlhodobo pripútaný na lôžko a odkázaný na pomoc zdravotného personálu a príbuzných. V čase liečenia mal žalobca výrazne zníženú pohybovú schopnosť až do 31.8. 2001, keď mu boli odstránené barle a zahájil chôdzu bez bariel. Mal výrazne obmedzenú schopnosť
vykonávať životné úkony a potreboval pomoc inej osoby pri zabezpečovaní osobnej hygieny, obliekaní, nakupovaní, upratovaní, potreboval doprovod k lekárovi a podobne. Znalec pri stanovovaní bolestného poukázal na bolestivý spôsob liečby pri realizácii skeletárnej trakcie za stehnovú kosť, kedy sa zavedie drôt cez hrbolec stehnovej kosti vľavo po dobu 6 týždňov. Je pravdou, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by bolesti, ktoré by odôvodňovali priznaný 10 násobok základného bodového ohodnotenia boli takého charakteru, že by bolo potrebné tento nárok zvýšiť na 10 násobok. Nie všetky telesné bolesti je možné ohodnotiť najvyššou možnou mierou, bolesť je potrebné v rámci priebehu liečenia diferencovať aj s poukazom na už existujúcu súdnu prax pri posudzovaní násobku tohto nároku. Odvolací súd preskúmal mieru priznaného bolestného prvoinštančným súdom a zistil, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi bolestné v rozsahu, ktorý vzhľadom na preukázané okolnosti prípadu, konštatovanie znalca v znaleckom posudku a prezentovanie utrpených bolestí žalobcom pred prvoinštančným súdom počas doby liečenia a rehabilitácie nezodpovedá primeranosti priznaného nároku. Prvoinštančný súd považoval primerané bolestné v rozsahu 10 násobku základného bodového ohodnotenia, pretože žalobca mal komplikovaný priebeh liečby a bolestivý spôsob liečby po dobu 6 týždňov a naviac, žalobca trpel bolesťami aj pri samotnom vzniku pracovného úrazu. Odvolací súd však zistil, že u žalobcu, vzhľadom na rozsah poškodenia zdravia zo znaleckého posudku žiadne komplikácie pri liečebnom procese nenastali, a teda že žalobca absolvoval liečebný proces štandardnými liečebnými metódami a postupmi v záujme dosiahnutia zlepšenia zdravotného stavu. Je však pravdou, že zdravotný stav žalobcu vyžadoval, a poukázal na to aj znalec, komplikovanejšiu formu liečenia, ktorá mala bolestivý charakter spočívajúca v trakcii nohy a záťaže, ktorá mu bola na nohu pripevnená. Tento spôsob liečby špeciálne označil znalec Q.. W. ako bolestivý a vzhľadom na to, že ani počas rehabilitácie žalobcu a ani počas ďalších liečebných procedúr žiadne iné bolesti žalobcom tvrdené neboli, až na problémy s bolesťami chrbta, ktoré však v priamej príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom neboli, ale boli len v súvislosti s tým, že žalobca dlhodobo ležal na lôžku, považoval odvolací súd primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/95 Zb. v rozsahu 5 násobku základného bodového ohodnotenia. Preto ako primerané zvýšené bolestné považoval odvolací súd 5 násobok základnej sadzby. Dvojnásobok zvýšenia už aj vzhľadom na dlhšie trvajúce bolesti a obmedzenie hybnosti žalobcu a nemožnosť vykonávať všetky bežné životné potreby osobne v čase liečenia a trakcie počas 6 týždňov, nezodpovedajú len vyhláškou stanovenému prípustnému dvojnásobku tohto zvýšenia, ale je potrebné toto zvýšenie zvýšiť na 5 násobok v záujme primeraného odškodnenia vytrpených bolestí žalobcu pri úraze a v súvislosti s liečením. Preto odvolací súd v prevyšujúcej časti bolestné nad 5 násobok do 10 násobku, ktorý bol predmetom odvolacieho prieskumu, návrh zamietol. Tu je potrebné poukázať na to, že intervenient v prospech žalobcu už základ bodového ohodnotenia bolestného žalobcovi finančnú čiastku vyplatil. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia je potrebné uviesť, že sám žalobca v priebehu konania tvrdil nielen sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k traumatologickému poškodeniu zdravia, kedy jeho hybnosť a aktivity, ktoré mohol vykonávať v minulosti aj aktívne, v súčasnej dobe vykonávať nemôže, resp. musí sa šetriť a ďalej išlo o okolnosti súvisiace s intímnym a sexuálnym životom, ktorý úraz podstatným spôsobom ovplyvnil život žalobcu. Vo vzťahu k traumatologickému poškodeniu zdravia žalobcu a sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobca tvrdil svoje športové aktivity v minulosti pred prvoinštančným súdom, kde sa venoval karate, bicyklovaniu s deťmi a bežným športovým aktivitám. Naviac, pracoval fyzicky ako samostatne hospodáriaci roľník, v lese, pracoval aj ako pilčík. Venoval sa rodine, bežnému životu. Tieto okolnosti nikto nerozporoval. V čase, keď utrpel úraz, žalobca bol vo veku 36 rokov. Je nesporné, že v tomto veku žije mladý človek aktívne, naviac, keď má rodinu a v tom čase už 4 maloleté deti. Po utrpení úrazu žalobca podľa znaleckého posudku Q.. W. chodil síce bez opory o širšej báze s ľahkým napádaním na ľavú dolnú končatinu, ale nevykonával ťažšiu fyzickú prácu. Ľavá dolná končatina je limitovaná flexiou v bedrovom kĺbe cca 10 stupňov, a ide o porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky ľahkého stupňa a obmedzenie hybnosti ľavej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe ľahkého stupňa, čo znalec posúdil ako trvalé následky po úraze. Okolnosti zistené znalcom sú v priamej príčinnej súvislosti s okolnosťami, ktoré tvrdil pred prvoinštančným súdom žalobca a ktoré sú priamym dôsledkom poškodenia zdravia žalobcu, keď obmedzenia v súvislosti s napádaním na nohu o chôdzu na širšej báze a o nutnosť šetrenia sa pred ťažkou fyzickou prácou nebolo potrebné pred úrazom brať ohľad. Táto okolnosť nastala až po pracovnom úraze a realizovanej liečbe ako následok tohto úrazu s obmedzením v živote pri náročnejších fyzických aktivitách. Podstatnou a najvážnejšou okolnosťou odôvodňujúcou zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad dvojnásobnú hranicu vyplývajúcu z vyhlášky je skutočnosť, že v dôsledku pracovného úrazu došlo
aj k následkom na sexuálnom živote žalobcu, ktorý do úrazu žalobca považoval pre jeho potrebu za uspokojivý a v súlade s jeho predstavami, keď jeho sexuálny apetít bol vyšší a pri tejto činnosti podľa žalobcu s manželkou experimentovali. Po úraze problémy v sexuálnej oblasti konštatuje už znalec Q.. W., ktorý však nebol oprávnený pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v tejto oblasti. Prvoinštančný súd vzhľadom na námietky, ktoré boli vznesené k posudku Q.. D. vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Q.. Q., ktorý skonštatoval, že po úraze pozoruje u žalobcu epizódy opakovaného neodbytného oživovania alebo znovuprežívania traumatických udalostí v dotierajúcich spomienkach s depresívnymi rumináciami aj v snoch, ktoré sa objavujú na pozadí stáleho pocitu emočného otupenia k okoliu. Má zníženú schopnosť tešiť sa, má strach a vyhýba sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim prežitú traumu. Má prehnané úľakové reakcie, poruchy spánku, únavnosť a ľahká unaviteľnosť. Znalec zistil, že u žalobcu pretrvávajú symptómy postraumatickej stresovej poruchy a fóbií, ktoré vedú k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k sexuologickým záverom znalec zistil, že po sexuálnej stránke bol v minulosti žalobca vždy vitálny, temperamentný, s dobrou sexuálnou apetenciou a vzrušivosťou, ako aj organickou odpoveďou. Situácia mu zabezpečovala subjektívne kvalitný sexuálny život. Od úrazu znalec Q.. Q. zistil, že život žalobcu je zmenený, má len akési pokusy o pohlavný styk, zväčša k styku nedošlo. Po nehode má výrazný pokles libida s nedostatočnou vzrušivosťou vedúcej k nedostatočnej erekcii a v dôsledku toho odmietanie sexuálnych aktivít s následnou frustráciou. Znalec zistené zmeny psychiky žalobcu považuje za závažné a významné pre plnohodnotné spoločenské uplatnenie. Má sexuálne problémy, ide konkrétne o sexuálnu disfunkciu a erekčnú disfunkciu a oslabenie až stratu libida. Q.. Q. ohodnotil základným bodovým ohodnotením sťaženie spoločenského uplatnenia na 557 bodov. Keďže s týmto znaleckým posudkom strany sporu nesúhlasili, bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Q.. U., ktorý znalec vo svojom znaleckom posudku poukázal na znalecký posudok Q.. Q. a ďalej uviedol, že u žalobcu ide o ťažkosti trvalého charakteru, ide o muža v mladšom strednom veku v čase vzniku úrazu s negatívnym dosahom pre jeho každodenný život, partnerské súžitie, ako aj pracovnú kariéru živiteľa viacdetnej rodiny. Znalec Q.. H. U. dokonca uviedol, že sexuálnu disfunkciu u žalobcu možno v súčasnosti považovať za trvalý následok, zásadné zlepšenie v tejto oblasti aj v prípade systematickej liečby očakávať nemožno. Uvedené okolnosti, ktoré zistili pred rozhodnutím prvoinštančného súdu znalci, sú dôležitými okolnosťami pre konštatovanie, že v danom prípade skutočne nie je adekvátne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu o dvojnásobok tak, ako to v tom čase predpisovala vyhláška č. 32/65 Zb. a že takto zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia je neprimerané. Pri posudzovaní primeranosti sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné poukázať na závery prvoinštančného súdu, kde prvoinštančný súd sa obmedzil na určenie 20 násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia len na konštatovanie nízkeho veku žalobcu, kedy bol v produktívnom veku na vrchole svojich síl bez žiadnych obmedzení v živote. Je potrebné uviesť, že takto stanovené zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je v súlade s základnými princípmi, najmä zásadou primeranosti stanovovania násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania dostatočným spôsobom preukázal, že jeho fyzický zdravotný stav, ako aj stav zdravotný psychický zapríčinený sexuálnymi problémami a problémami v súvislosti s prežitou traumou spôsobujú sťažené prežívanie oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď žalobca bol fyzicky v poriadku, mohol vykonávať aj náročnejšiu fyzickú prácu, čo nakoniec nikto nerozporoval a mohol sa venovať aj náročnejším druhom športu, ako bolo karate, prípadne mohol aj bicyklovať a venovať sa rodine a deťom. Po tomto úraze žalobca vo fyzickej stránke má určité obmedzenia a celoživotne má poškodené zdravie v tom, že napáda na jednu nohu a v dôsledku toho a predchádzajúceho zdravotného poškodenia nemôže vykonávať fyzicky náročnú prácu a aktívne sa venovať aj fyzicky náročnejším športom. Naviac, duševné zdravie žalobcu nikto pred vznikom úrazu nezozporoval, nikto nerozporoval, že žalobca psychicky bol v poriadku. Po úraze znalci jednoznačne zistili, že žalobca trpí psychickou záťažou pri spomienkach a vracaní sa myšlienok na moment úrazu. Jeho zdravotný stav je obmedzovaný sexuálnou poruchou, ktorá nie je odstrániteľná. Dokonca znalec potvrdil, že táto porucha má trvalý charakter a nie je možné ju odstrániť ani v prípade systematickej liečby. Teda ide o také okolnosti trvalého charakteru, ktoré umožňujú odvolaciemu súdu priznať primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi na 10 násobok základného bodového ohodnotenia, keď životná situácia sa u žalobcu vyvinula spôsobom, ktorý je zásadne odlišný od predchádzajúceho obdobia. Na uvedené nevplýva skutočnosť, že počas konania sa žalobcovi narodilo ďalšie dieťa. Sterilita u žalobcu nebola diagnostikovaná, takouto poruchou žalobca po úraze netrpí a preto nie je možné udávať žalobcovi na ťarchu okolnosť, že je schopný splodiť dieťa. Je preto primerané zvýšenie o 10 násobok za adekvátne v životnej situácii žalobcu a spôsobilé aspoň čiastočne
kompenzovať zmeny, ktoré nastali po vzniku pracovného úrazu v živote rodinnom, sociálnom, kultúrnom a spoločenskom na strane žalobcu. Aj tu je potrebné uviesť, že žalobcovi základ nároku bol vyplatený žalovaným v rozsahu 100 bodov v zmysle posudku Q.. G. v súvislosti s traumatologickým poškodením zdravia. Žalovaná ďalšie základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia už žalobcovi neuhradila. Odvolacie námietky intevenienta a žalovanej v ďalšom považoval odvolací súd za nedôvodné s poukazom na dôvody, pre ktoré bolo priznané žalobcovi primerané zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Len pre bližšie zdôvodnenie týchto okolnosti je potrebné uviesť, že žalobca dostatočným spôsobom vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia preukázal rozdiel možností realizovať sa v každej oblasti osobného aj spoločenského života a pred úrazom a po úraze. V prejednávanej veci sa nevychádzalo z posudku Q.. D., ale zo znaleckého posudku vypracovanom Q.. U., V.. Tento znalec si prizval ako spolukonzultanta psychológa a spoločne dospeli k záveru pre určenie uplatnenia nároku žalobcu základného bodového ohodnotenia vo výške 600 bodov. To, že sa v priebehu prvoinštančného konania žalobcovi narodilo dieťa tak, ako bolo vyššie uvedené, nie je pri takomto poškodení zdravia a trvalých následkov žalobcu nič výnimočné, avšak žalobca netrpí následkom úrazu neplodnosťou, ale erektívnou disfunkciou, ktorá má vplyv nielen na jeho psychiku, ale aj na sexuálne prežívanie, a preto táto okolnosť nemá zásadný vplyv pre rozhodnutie o zvýšení násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Okolnosť, že žalobca sa neliečil u psychiatra tak, ako to vyplýva opäť zo znaleckého posudku Q.. U., nie je okolnosťou, ktorá by mohla mať pozitívny vplyv na vyliečenie zdravotných problémov žalobcu, ktoré sú trvalého charakteru. Je nedôvodná námietka intervenienta o kondícii žalobcu a práci v zahraničí. Je jednoznačné, že žalobca musí v zahraničí pracovať, avšak nejde o tak ťažkú fyzickú prácu, ako bola fyzická práca v lese v čase, keď utrpel pracovný úraz u žalobcu. Fyzická náročnosť je neporovnateľne rozdielna a od utrpenia pracovného úrazu až na určité obdobie, kedy žalobca opäť nastúpil späť do práce k žalovanej, žalobca už ďalej takto fyzicky ťažko nepracoval. Dokonca zo znaleckého posudku vyplýva, že už takýmto spôsobom pracovať nemôže. Preto je viac ako kontraproduktívna táto námietka už aj s poukazom na to, že v prípade pokiaľ by žalobca nepracoval, zaťažil by svojou nezamestnanosťou alebo invaliditou rozpočet štátu a naviac by aj nezabezpečil životnú úroveň svoju a svojich detí podľa ich potrieb.
6. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného voči žalovanej. Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovanej na základe pracovnej zmluvy v dôsledku vykonávania práce a plnenia pracovných povinností utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého mal poškodené zdravie. Z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca bol skutočne v čase vzniku pracovného úrazu dňa 12.6.2001 pracovníkom žalovanej, kde nastúpil do práce 16.5.2001 ako lesný robotník, pilčík s úkolovou mzdou vo E. s miestom výkonu práce miesto Q.. Podľa pracovnej zmluvy mal byť žalobca oboznámený okrem iného aj s predpismi BOZP, PO a inými predpismi platnými pre výkon práce. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že k pracovnému úrazu došlo pri práci žalobcu v lese, kde kmeň pri práci sa zgúľal na žalobcu. Odhadná hmotnosť kmeňa bola asi 2 tony. Pri vyšetrovaní policajného orgánu podľa správy, ktorá sa nachádza na čl. 709 súdneho spisu žalobca odrezal konár, ktorý pridržiaval kmeň na kopci a ten sa pootočil. Žalobca stratil rovnováhu a spadol na kmeň. Podľa žalovanej a takisto aj podľa intervenienta na strane žalovanej si mal úraz žalobca spôsobiť sám nesprávnym úsudkom. Tento záver žalovanej a intervenienta je totožný so záverom policajnej správy pri ukončení vyšetrovania úrazu. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tím k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. V súlade s citovaným zákonným ustanovením vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz, teda poškodenie zdravia priamo pri plnení pracovných úloh nezávisle od jeho vôle náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov, teda pôsobením kmeňa stromu, ktorý žalobca upravoval. Ide o vplyv mechanický. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi bez zreteľa na zavinenie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Žalobca všetky podstatné náležitosti v súvislosti so zodpovednosťou žalovanej riadne preukázal. Preukázal, že mu vznikla ujma na zdraví lekárskymi posudkami. Preukázal škodovú udalosť, a to poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zosunutím kmeňa stromu. Žalobca preukázal, že bol v riadnom pracovnom pomere so žalovanou. Tieto okolnosti postačujú na to, aby si mohol voči žalovanej uplatňovať svoje nároky v súvislosti s poškodením zdravia.
Žalovaná, ako aj intervenient na strane žalovanej namietali zodpovednosť, keď tvrdili, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo konaním žalobcu, teda že žalovaná nenesie za takéto konanie žalobcu, ktorým si spôsobil poškodenie zdravia zodpovednosť. O tom, akým spôsobom môže sa zamestnávateľ v rámci objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej z ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce zbaviť, je preukázanie, že podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce a) Postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) Jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) Zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v ods. 2 písm. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň tretina škody. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/), alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si každý má počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c/ nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Zákonník práce umožňuje zbaviť sa zamestnávateľovi zodpovednosti, a to celkom alebo čiastočne. Žalovaný netvrdil, že zodpovednosť vo vzťahu k pracovnému úrazu nemá žiadnu, namietal zbavenie sa zodpovednosti čiastočnej. Zamestnávateľ musí však zodpovednosť a zbavenie sa zodpovednosti podľa príslušného zákonného dôvodu jednoznačne preukázať, keď nepreukazuje sa dôkaz neviny zamestnávateľa, ale zamestnávateľ musí preukazovať dôkaz viny zamestnanca, teda že zamestnanec čiastočne porušil svoje povinnosti spôsobom, ktorý je uvedený v ust. § 196 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaná nepreukázala, že riadne oboznámila žalobcu s právnymi alebo ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že sústavne vyžadovala a kontrolovala dodržiavanie týchto predpisov. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by žalobca sa správal pri plnení pracovných povinnosti ľahkomyseľne, v rozpore s obvyklým spôsobom konania. Už vôbec neboli zistené okolnosti v súvislosti s požitím alkoholu. Preto, keďže žalovaná nepreukázala v priebehu celého prvoinštančného konania spoluzodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu na zdraví, odvolací súd túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu aplikujúc ust. § 388 CSP zmenil a priznal žalobcovi z titulu bolestného len 5 násobok a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 10 násobok základnej sadzby. Túto sumu vo výške z titulu bolestného 3.649,66 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 13.841,82 eur je povinná zaplatiť žalovaná ako zodpovedná v plnom rozsahu za tieto nároky žalobcu v lehote podľa § 232 ods. 3 CSP troch dní, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd nevidel dôvod na určenie lehoty dlhšej na plnenie. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú nad rozsah 5 násobku bolestného do sporného 10 násobku bolestného a nad rozsah 10 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia do sporného 20 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Tu len odvolací súd poukazuje na to, že zvyšné násobky boli právoplatne zamietnuté prvoinštančným rozsudkom.
7. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o ktorej výške podľa § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd. Žalovaná v odvolaní namietala rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania, keď zastávala názor, že v danom prípade nie je správna aplikácia ust. § 255 CSP s poukazom na to, že percentuálna miera úspechu žalobcu a žalovanej svedčí v prospech žalovanej, keď nárok žalobcu bol v 40 násobku bolestného a 30 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia zamietnutý, žalobca bol úspešný len vo vzťahu k 20 násobku bolestného a 10 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Namietala aplikáciu ust. § 255 CSP za arbitrárnu, popierajúcu zmysel zásady úspechu v konaní, keď v danom prípade rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.
Z obsahu prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca bol úspešný čo do základu uplatneného nároku, teda že má nárok na násobky, teda zvýšenie bolestného a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pôvodne si uplatnil 50 násobok zvýšenia bolestného a 50 násobok zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvoinštančný súd na bolestnom priznal žalobcovi 10 násobné zvýšenie a na sťažení spoločenského uplatnenia priznal žalobcovi 20 násobok uplatneného nároku. V prevyšujúcej časti nárok čo do 40 násobku bolestného a 30 násobku sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Prvoinštančný súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaná strana bola v konaní neúspešná, preto jej náhrada trov konania neprichádza. Intervenient vystupoval na strane žalovanej, ktorá v konaní bola neúspešná, preto prvoinštančný súd vyslovil, že intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva. Prvoinštančný súd vo vzťahu k trovám konania správne aplikoval ust. § 255 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaniach podľa Civilného sporového poriadku sa už nerozlišuje tak, ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keď o trovách konania bolo možné rozhodnúť tak, že žalobca má plný úspech v konaní, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, alebo od znaleckého dokazovania (išlo pôvodne o ust. § 142 ods. 3 O.s.p.) V súčasnej dobe je potrebné zásadu úspechu v spore uplatniť podľa § 255 ods. 1, 2 CSP aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však súd nevyhodnocuje mieru úspechu a neúspechu strany sporu podľa výšky priznanej istiny, ktorá výška závisela buď od úvahy súdu, alebo od znaleckého posudku. Rozhodujúce je, čo je základom predmetu sporu a čo je sprevádzajúce vo vzťahu k uplatnenému nároku. Základom predmetu sporu je priznanie násobku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V akej výške sa násobok prizná, je druhotná, teda sprevádzajúca časť uplatneného nároku, kedy presné uplatnenie nezáviselo od žalobcu, ale od okolností zistených znaleckým dokazovaním a úvahou súdu počas prejednávania veci. Žalobca pri podaní žaloby mohol výšku násobku len odhadnúť. Primárny fakt je, že žalobcovi patrí násobok a patrí zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto prvoinštančný súd postupoval správne pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o tejto výške bude rozhodnuté prvoinštančným súdom. Odvolací súd len doplnil tento výrok prvoinštančného súdu o určenie osoby zodpovednej za vznik trov žalobcu, teda že za tieto trovy zodpovedá žalovaná, aby bolo jednoznačne a nezameniteľne v prípade budúceho plnenia jasné, ktorý je zodpovednostný subjekt.
8. O trovách štátu odvolací súd rozhodol podľa § 253 CSP, kde žalovaná ako neúspešná strana sporu je povinná zaplatiť trovy dôkazov hradené štátom spolu vo výške 65,26 eura. Išlo o trovy dôkazu v súvislosti s výsluchom svedka a v súvislosti s doplatkom za znalecký posudok, ktorý doplatok bol hradený z rozpočtu prvoinštančného súdu.
9. O trovách intervenienta odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy intervenient nemá preukázateľne výdavky v tomto spore.
10. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil výrok rozsudku prvoinštančného súdu o vyrubení súdneho poplatku, pretože týmto výrokom nebolo rozhodnuté vo veci samej a dôvody, pre ktoré tento výrok bol vyhlásený zanikli. Existujú, vzhľadom na rozsudok odvolacieho súdu, iné dôvody, z ktorých je potrebné v súvislosti s poplatkovou povinnosťou konať. O poplatkovej povinnosti v prvej inštancii je daná kompetencia okresného súdu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.