Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/80/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX E. T., zastúpená: JUDr. Ján Hlaváč, advokát so sídlom Ružová 5, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1/ G. C., bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., W.: XXX XXX XX, 2/ W.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie zodpovednosti za úrazovú udalosť a o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1. júna 2021, č. k.: -474, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v vo výroku I. mení tak že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 EUR spolu so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia a so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia. II. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017 zamieta. III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 EUR spolu so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia a so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia. IV. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017 zamieta. V. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 1/3 do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.625,70 Eur počnúc od 21.07.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.625,70 Eur počnúc od 21. 07. 2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta. IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu."

2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 07. 2018 domáhala, aby súd určil, že žalovaná 1/ a lebo žalovaný 2/ zodpovedá za úraz žalobkyne zo dňa 04.08. 2018 a aby súd žalovanej 1/ alebo žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody za bolesť vo výške 4.591,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21. 07. 2017 až do zaplatenia. 3. Na pojednávaní dňa 04. 06. 2019 okresný súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobkyne, ktorá v bode 1/ žalobného návrhu požadovala, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne zo dňa 04. 08. 2016. V bode 2/ žalobného návrhu žiadala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom úrazu zo dňa 04. 08. 2016 titulom náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21. 07. 2017 až do zaplatenia a z dôvodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.061,60 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 04. 06. 2019 až do zaplatenia. Zároveň žiadala, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania. 4. Po zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom žalobkyňa navrhla, aby súd žalovanú 1/ zaviazal na zaplatenie náhrady škody žalobkyni z dôvodu úrazu zo dňa 04.08.2016 titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 21.07.2017 do zaplatenia a zároveň, aby súd žalovaného 2/ aby zaviazal k náhrade škody vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 21.07.2017 až do zaplatenia. Trvala na tom, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k náhrade trov. Netrvala na časti žaloby o určenia zodpovednosti žalovaných za úraz žalobkyne, v ktorom rozsahu žalobu vzala výslovne späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní vyslovili súhlas. 5. Okresný súd dňa 01.06.2021 konanie v časti žaloby o určenie, že žalovaní 1/, 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne zo dňa 04.08.2016, zastavil. Uznesením podľa ust. pripustil zmenu žaloby v súlade so žalobkyňou navrhovaným zmeneným žalobným petitom o náhradu škody. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostal žalobný nárok o náhradu škody, ktorú žalobkyňa požadovala vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21.07.2017 až do zaplatenia, a rovnako aby žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 4.663,20 EUR spolu so 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21.07.2017 až do zaplatenia. 6. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že dňa 04.08.2016 žalobkyňa spoločne s priateľkou R. K. navštívili letnú terasu prevádzky reštaurácie TERASA SAHIB II (ďalej len „letná terasa"). Z letnej terasy odišli po skonzumovaní obedového menu a postupovali vydláždeným chodníkom, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra Q., parc. č. XXXX/XX popri objekte reštaurácie v budove súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo) na pozemku parc. č. XXXX/X v smere na L. ulicu vo E. T.. Žalobkyňa prechádzala v mieste, kde sa nachádza nefunkčná fontána kamenného tovaru v blízkosti stavebného objektu reštaurácie na pozemku parc. č. XXXX/X. Z vykonanej obhliadky na mieste zo dňa 19.09.2019 mal súd preukázané, že šírka chodníka vedúceho z letenej terasy je 160 cm. V inkriminovanom mieste sa nachádzajú vchodové dvere do budovy reštaurácie. Pri budove je umiestnený rigol na odvod dažďovej vody. Skutočný stavebný stav v mieste úrazu zhone deklaruje odborné posúdenie W.. K. K., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 10.06.2019, podľa ktorého do priestoru v tejto časti chodníka zasahuje predĺžená časť krovu strechy, ktorá vzhľadom na výšku od upraveného terénu nespĺňa požadované stavebnotechnické parametre. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá sa týka projektu stavby Pohostinstvo Malík „JOLLY CLUB", ktorá bola overená v stavebnom konaní Okresným úradom vo E. T., odbor životného prostredia, a ktorá bola podkladom pre uskutočnenie vyplýva projekcia krovu strechy v mieste úrazu na úrovňou zeme 4300 mm. Reálny zistený stav na mieste počas obhliadky je zodpovedajúci vo výške 1600 mm krovu strechy od úrovne zeme. Žalovaný 2/ dňa 01.06.2021 pripustil, že realizácia podľa projekcie nebola možná, aby sa zabránilo vtekaniu dažďovej vody, preto musela byť svetlá výška strechy znížená so zreteľom na kaskádovitý vzhľad budovy. Žalobkyňa na opísanom mieste hlavou narazila do odkvapového žľabu strechy objektu budovy reštaurácie a následne spadla na zem. Po náraze zostala v sediacej polohe na zemi a nedokázala sa postaviť. Svedkovia R. K., C. E. a B. J. vypovedali, že na mieste úrazu dňa 04.08.2016 registrovali vyjadrenia žalobkyne o bolestivosti nohy, resp. v oblasti panvy a nepozorovali krvácavé zranenie žalobkyne. Následne sa žalobkyňa odsunula rukami do priestoru vchodových dverí objektu reštaurácie budovy súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo) na pozemku parc. č. XXXX/X a po privolaní vozidla zdravotnej záchrannej služby žalobkyňa bola prevezená do Všeobecnej nemocnice s polikliniku E. T. (ďalej len „VŠNsP E. T."), v ktorej dňa 04.08.2016 sa podrobila sa operačnému zákroku. 7. Z prepúšťacej správy VŠNsP, oddelenie úrazovej chirurgie E. T. a prepúšťacej správy V. F. D. O. mal preukázané, že z dôvodu pádu dňa 04.08.2016 žalobkyňa utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej

kosti s dislokáciou. Po absolvovaní operačného zákroku vo VŠNsP E. T. a stabilizácii zdravotného stavu žalobkyne bola prepustená do ambulantnej starostlivosti dňa 10.08.2016. Následne bola opätovne hospitalizovaná vo V. L. s G. F. D. O. v J. J., kde sa dňa 02.02.2017 podrobila ďalšiemu operačnému zákroku a podstúpila „resekciu pseudoartrózy a aplikáciou necementovanej TEP". Následkom utrpeného úrazu trvala liečba žalobkyne dlhší čas (približne 9 mesiacov), počas uvedeného obdobia žalobkyňa podstatne bola obmedzená v možnostiach pohybu, ktorý bol možný s pomocou barly alebo ďalšej osoby. K zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo postupne. V čase od 11.05.2017 do 15.05.2007 opätovne bola žalobkyňa hospitalizovaná vo VŠNsP E. T. z dôvodu opuchu dolných končatinách a celkovú slabosť. K úplnému ustáleniu zdravotného stavu po úraze žalobkyne došlo dňa 23.05.2019, čo mal preukázané z lekárskej správy E. E. T., traumatologická ambulancia vystavenej dňa 23.05.2019 C.. O. O., primárom úrazovej chirurgie. 8. C.. O. O. ohodnotil bolestné podľa položky č. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná nekrózou hlavice - 260 bodov, pri hodnote bodu v roku 2016 - 17,66 EUR o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z lekárskeho posudku zo dňa 23.05.2019 vyplýva bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré lekárom bolo posúdené v zmysle položky č. 393b - stredne ťažké obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vľavo (200 bodov), položky č. 432a - jazva stena po operačnom zákroku (30 bodov) pri sadzbe za bod vo výške 17,66 EUR stanovenej za rok 2016. Žalobkyňa vyčíslila nárok na náhradu škody na zdraví rozsahu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu výške 9.326,40 EUR. Podľa zmenenej žaloby zo dňa 01.06.2021 žalobkyňa požadovala, aby žalovaná 1/ zaplatila jej sumu 4.663,20 EUR spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo 4,00 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.07.2017 až do zaplatenia a zároveň požadovala čiastku 4.663,20 EUR spolu s príslušenstvom pozostávajúcim za 4,00 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.07.2017 až do zaplatenia od žalovaného 2/. 9. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaní sú zodpovední za vzniknutú škodu. Žalovaná 1/ v čase vzniku úrazu žalobkyne vykonávala podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania pohostinských služieb vo svojich prevádzkových priestoroch v rámci letnej terasy a ďalších objektoch prenajatých nebytových priestorov označených v predmete Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2013, vrátane budovy súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo), ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré tvoria prevádzku reštaurácie TERASA SAHIB 2 na ulici Nemocničnej vo Veľkom Krtíši. Mal preukázané postavenie žalovanej 1/ ako prevádzkovateľky, jej zodpovednosť posúdil podľa ust. , keď v zmysle názoru odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí považoval prevádzku za vec použitú pri prevádzkovej činnosti, teda aj budovu reštaurácie, kde vykonávala svoju prevádzkovú činnosť. Žalobkyňa pri odchode z prevádzky narazila hlavou do odkvapového žľabu, ktorý bol na stavbe umiestnený v rozpore s právnou normou. 10. Vo vzťahu k žalovanému 2/ dospel k záveru, že jeho zodpovednosť je založená v zmysle ust. a . Žalovaný 2/ je vlastníkom spornej stavby, pričom súd protiprávnosť videl v porušení povinnosti vyplývajúcej z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), a to udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Pojem ochrany proti nebezpečenstvu hygienických závad predstavuje realizovanie súboru opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia proti uvedenému nebezpečenstvu. V zmysle vykonávacej vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách (ust. ) bolo precizovaná povinnosť žalovaného 2/ ako vlastníka v tom, že balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku verejného priestoru, pričom výška umiestnenia spodného obrysu nad chodníkom musí byť najmenej 3000 mm a nad cestou najmenej 4500 mm. Obdobne z tohto možno dospieť, že ani vyústenie krovu strechy svojou výškou nemôže ohrozovať funkčnosť prevádzky verejného priestoru. Žalovaný 2/ uvedené povinnosti porušil, pretože stavebný objekt budovy súp. č. XXXX neudržiaval v dobrom stave, aby nedošlo k vzniku nebezpečenstva hygienických závad a porušeniu ochrany zdravia osôb. 11. Tiež porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. , keď vedel, že stavba je realizovaná v rozpore so stavebnými predpismi, pričom prechod nebol nijako obmedzený, hrozba vyznačená. 12. Škoda bola v konaní preukázaná lekárskymi správami a posudkami, ako aj príčinná súvislosť, keď príčinou pádu bol náraz žalobkyne hlavou do konštrukcie odkvapu, ktorý zasahoval do chodníka a bol umiestnený vo výške 160 cm, pričom po náraze hlavou žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu. Súd náhradu škody kvalifikoval podľa , vychádzal z predložených posudkov, pričom vychádzajúc so a vyhl. č. návrhu vyhovel do výšky spolu 9.251,40 EUR, pričom dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaných je daná v pomere 50:50 s prihliadnutím na vinu

toho ktorého žalovaného. Zároveň rozhodol o príslušenstve pohľadávky a trovách konania, keď dospel k záveru, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. 13. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní. Žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie nepodali proti výroku III. ohľadne zamietnutia žaloby zvyšku. Odvolanie odôvodnili s poukazom na , , , , a . 14. Úvodom namietali, že nie je zrejmé, kto a kedy mal byť zákonným sudcom v tejto právnej veci, pretože najskôr bola zákonnou sudkyňou JUDr. Elena Petrusová, neskôr vec bola pridelená JUDr. Kamenskej a následne vo veci rozhodoval sudca JUDr. Ľuboš Murgaš. 15. Súdu vytkli, že sa nezaoberal skutočnosťami ako je formulovaný petit žaloby, kde bola uvedená suma 4.663,20 EUR a úrok z omeškania od 21. 7. 2017, pričom takýto petit je nejasný, keď žalobkyňa sa mala domáhať od každého zo žalovaných zvlášť bolestného a zvlášť sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom je zrejmé, že sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnila žalobkyňa až na pojednávaní dňa 4. 6. 2019, kde žiadala aj úrok z omeškania od tohto dňa, avšak súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 21. 7. 2017 aj z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci pôvodne si táto úrok uplatnila len od 4. 6. 2019. 16. Poukázali na argumentáciu žalobkyne v pôvodnom odvolacom konaní, a to priateľský pomer súdu k žalovaným, resp. ich právnemu zástupcovi, hoci následne žiadnu námietku zaujatosti žalobkyňa nevzniesla. 17. Žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť ohľadom určenia, že žalovaní sú zodpovední sa úraz žalobkyne, kde bolo vydané uznesenie, že o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. V rozsudku zo dňa 1. 6. okresný súd však konštatoval, že k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu nedôvodnosti žaloby a žalobkyňa nezavinila zastavenie konania v tejto časti a išlo iba o formálnu korekciu návrhu, pretože podstatou konania zostáva náhrada škody, pričom s týmto výrokom súdu žalovaní rozhodne nesúhlasia, pretože žalobkyňa podala žalobu aj o takomto návrhu, čo žalovaní namietali. Až po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobkyňa zobrala žalobu späť v tejto časti, teda jednoznačne zapríčinila procesné zastavenie konania, čo mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania, čo sa nestalo. 18. Žalovaní odkázali na pôvodné rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa stotožnili, pričom zo spisu vyplýva, že žalobkyňa doručovala súdne písomnosti, ktoré neboli žalovaným doručené zo strany súdu a odvolací súd neakceptoval skutočnosť, že žalobkyňa podala najskôr odvolanie a takéto odvolanie doplnila podaním doručeným súdu 10. 12. 2019 po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, pričom takýto spôsob doplňovania odvolania nie je možný. Ďalšie podania neboli žalovaným doručované. 19. Pokiaľ sa spomína v súdnom spise znalecký posudok údajného znalca W.. K. K., takýto človek nikdy znalecký posudok vo veci nepodal, bolo podané len písomné vyjadrenie. Toto nie je opatrené ani odtlačkom pečiatky, a teda môže byť sporné, či tento občan odborné posúdenie vypracoval s tým, že má byť znalcom z odboru pozemných stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, a takéto odborné posúdenie podľa žalovaných nie je možné hodnotiť z hľadiska odbornosti znalca ako objektívne. Znalec sa neoboznámil so stavebným konaním, kolaudačným rozhodnutím a vydané odborné posúdenie len na základe fotografií, nie je známe, z akých, a taktiež nie je zrejmé, v akom vzťahu je znalec s právnym zástupcom žalobkyne, pričom by bolo logické, ak by chcela žalobkyňa predkladať akékoľvek odborné vyjadrenie, mali o to požiadať znalca z príslušného odboru a až potom by súd mohol považovať takéto vyjadrenie za smerodajné. V prípade pochybností mal súd vypočuť takéhoto znalca. Keďže takto súd nepostupoval, rozsudok je nejasný a nezrozumiteľný. 20. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak mali byť predmetom dva nároky, aj výrok súdu nie je dostatočne zrozumiteľný, keďže bol uplatnený nárok titulom bolestného a nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. 21. Žalovaní nepovažovali za sporné, že žalobkyňa si zlomila nohu, ale sporné je to, ako k tomu došlo, pretože samotným nárazom do odkvapu nedochádza k zraneniu nohy, ale k zraneniu hlavy. V žiadnej lekárskej správe sa neuvádza, že žalobkyňa utrpela zranenia hlavy, ale len zranenie dolnej končatiny. Ak by bola pravda, že sa udrela o prečnievajúci odkvapový žľab, je logické, že by musela mať zranenie hlavy, ktorý náraz môže byť spúšťačom ďalšieho deja v zmysle konštatovania odvolacieho súdu, pričom taký dej by mal byť preukazovaný odborným posúdením. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, aký bol dejový stav, prečo ak spadla na ľavý bok, došlo k takémuto zraneniu, pričom súd nevenoval pozornosť evidentnej nedbanlivosti postupu žalobkyne, ktorá si mohla vybrať na cestu z reštaurácie viaceré smery, pričom doteraz za obdobie existencie predmetného prístrešku nedošlo k žiadnemu úrazu v danej lokalite takýmto spôsobom. Preto, ak súd konštatoval objektívnu zodpovednosť, neakceptoval

ustanovenie , podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, prípadne pri výlučnom zavinení znáša ju sa sám. 22. Taktiež namietali, že súd sa nezaoberal ust. , teda možnosťou škodu primerane znížiť, keď sa mal brať zreteľ na to, ako k škode došlo. Žalobkyňa uznala, že je diabetička, užíva inzulín, pričom odvolací súd bez akéhokoľvek odborného posudku konštatoval, že vyššia hodnota glykémie nemohla spôsobiť stav, ktorý sa môže stať v dôsledku hypoglykémie. Pokiaľ súd chcel založiť takéto rozhodnutie na tejto úvahe, malo byť predložené odborné posúdenie lekára k tejto otázke. Žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila, žalovaný dôkaz nemohli predložiť, lebo ide o odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré môže vydať len lekár, ktorý sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne. 23. Žalovaná 1/ poukazovala na to, že nemá prenajaté nehnuteľnosti, t. j. stavbu ako takú, ktorej je výlučným vlastníkom žalovaný 2/, ale má prenajaté len nebytové priestory, v ktorých prevádzkuje pohostinskú činnosť, teda nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení takéhoto nebytového priestoru. Poukázala aj na to, že ak krajský súd konštatoval, že rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo stavby, nemožno dať ako následok pádu žalobkyne to, že táto spadla na chodníku, ktorého vlastníkom je žalovaný 2/, a udrela si hlavu o odkvapový žľab na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je taktiež žalovaný 2/. Poukázala na to, že v zmysle o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12. 2013 vyplýva, že má prenajaté nebytové priestory, a to letnú terasu, kancelárske priestory a prístrešok pohostinstva, teda nemá žiaden vzťah k chodníku alebo k osadeniu odkvapového žľabu na nehnuteľnosti, preto žalobkyňa neuniesla vo vzťahu k žalovanej 1/ dôkazné bremeno v otázke pasívnej legitimácie a preukazovania zodpovednosti. Nemôže byť teda pravdu, že by zodpovedala za škodu podľa , , pretože mala prenajatú letnú terasu a po opustení tejto terasy sa žalobkyňa pohybovala po miestach, s ktorými žalovaná 1/ nemá ani spoločné, úraz sa nestal v nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté, ale na voľnom priestranstve, ku ktorému nemá žalovaná 1/ žiaden právny vzťah. Žalovaná tak nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení nebytového priestoru. V tejto súvislosti poukazovala na , ktorý definuje nebytové priestory. 24. Žalovaní nepovažovali za sporné, že žalobkyňa si zlomila nohu, ale sporné je to, ako k tomu došlo, pretože samotným nárazom do odkvapu nedochádza k zraneniu nohy, ale k zraneniu hlavy. V žiadnej lekárskej správe sa neuvádza, že žalobkyňa utrpela zranenia hlavy, ale len zranenie dolnej končatiny. Ak by bola pravda, že sa udrela o prečnievajúci odkvapový žľab, je logické, že by musela mať zranenie hlavy, ktorý náraz môže byť spúšťačom ďalšieho deja v zmysle konštatovania odvolacieho súdu, pričom taký dej by mal byť preukazovaný odborným posúdením. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, aký bol dejový stav, prečo ak spadla na ľavý bok, došlo k takémuto zraneniu, pričom súd nevenoval pozornosť evidentnej nedbanlivosti postupu žalobkyne, ktorá si mohla vybrať na cestu z reštaurácie viaceré smery, pričom doteraz za obdobie existencie predmetného prístrešku nedošlo k žiadnemu úrazu v danej lokalite takýmto spôsobom. Preto, ak súd konštatoval objektívnu zodpovednosť, neakceptoval ustanovenie , podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, prípadne pri výlučnom zavinení znáša ju sa sám. 25. Taktiež namietali, že súd sa nezaoberal ust. , teda možnosťou škodu primerane znížiť, keď sa mal brať zreteľ na to, ako k škode došlo. Žalobkyňa uznala, že je diabetička, užíva inzulín, pričom odvolací súd bez akéhokoľvek odborného posudku konštatoval, že vyššia hodnota glykémie nemohla spôsobiť stav, ktorý sa môže stať v dôsledku hypoglykémie. Pokiaľ súd chcel založiť takéto rozhodnutie na tejto úvahe, malo byť predložené odborné posúdenie lekára k tejto otázke. Žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila, žalovaný dôkaz nemohli predložiť, lebo ide o odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré môže vydať len lekár, ktorý sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne. 26. Žalovaná 1/ poukazovala na to, že nemá prenajaté nehnuteľnosti, t. j. stavbu ako takú, ktorej je výlučným vlastníkom žalovaný 2/, ale má prenajaté len nebytové priestory, v ktorých prevádzkuje pohostinskú činnosť, teda nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení takéhoto nebytového priestoru. Poukázala aj na to, že ak krajský súd konštatoval, že rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo stavby, nemožno dať ako následok pádu žalobkyne to, že táto spadla na chodníku, ktorého vlastníkom je žalovaný 2/, a udrela si hlavu o odkvapový žľab na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je taktiež žalovaný 2/. Poukázala na to, že v zmysle o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12. 2013 vyplýva, že má prenajaté nebytové priestory, a to letnú terasu, kancelárske priestory a prístrešok pohostinstva, teda nemá žiaden vzťah k chodníku alebo k osadeniu odkvapového žľabu na nehnuteľnosti, preto žalobkyňa neuniesla vo vzťahu k žalovanej 1/ dôkazné bremeno v otázke pasívnej legitimácie a preukazovania zodpovednosti. Nemôže byť teda pravdu, že by zodpovedala za škodu podľa , , pretože mala prenajatú letnú terasu a po opustení tejto terasy sa žalobkyňa pohybovala po miestach, s ktorými žalovaná 1/ nemá ani spoločné,

úraz sa nestal v nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté, ale na voľnom priestranstve, ku ktorému nemá žalovaná 1/ žiaden právny vzťah. Žalovaná tak nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení nebytového priestoru. V tejto súvislosti poukazovala na , ktorý definuje nebytové priestory. 27. Námietku vzniesli aj voči rozhodnutiu o trovách konania. Predmetom konania boli na začiatku nároky z dvoch druhov žalôb, a to určovacej a žaloby na plnenie, ktorá bola následne rozširovaná s tým, že určovaciu žalobu zobrala žalobkyňa späť, súd konanie zastavil, teda maximálne mohla by žalobkyňa úspešná vo výške 49 %. Žalobkyňa až po doručení uznesenia odvolacieho súdu zobrala určovaciu žalobu späť, čo mal súd zohľadniť. Pokiaľ žalobkyňa zmenila žalobu, mal súd rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania, čo súd neurobil, a teda ide o procesné pochybenie súdu, keďže predtým žalobkyňa žalovala zaplatenie náhrady škody, kde žalovaní by mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť za bolesť sumu 4.591,60 EUR so štvorpercentným úrokom z omeškania ročne od 21. 7. 2017 a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4061,60 EUR so 4 % úrokom z omeškania od 4. 6. 2019 až do zaplatenia. Na pojednávaní došlo k zmene žaloby neidentifikovateľným spôsobom, keď súd zaprotokoloval, že žalobkyňa žiada od každého žalovaného titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 4.663,20 EUR spolu so 4 % úrokom z omeškania od 21. 7. 2017 do zaplatenia, pričom pôvodne žalobkyňa žiadala zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne, išlo o solidárnu žalobu vo výške 4.591,40 EUR a sumu 4.061,60 EUR, spolu od každého vo výške 8.653,20 EUR, žalobkyňa 1/ bola zaviazaná zaplatiť 4.625,70 EUR, žalovaný 2/ sumu 4.625,70 EUR, čo predstavuje úspech žalobkyne 46,54 %. Podľa názoru žalovaných žalobkyňa si uplatnila 8.653,40 EUR, rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď na jednej strane súd zamietol žalobu vo výške 37,50 EUR a mal priznať sumu 8.653,40 EUR - 37,50 EUR, t. j. sumu 8.615, 50 EUR pre dvoch, teda pre každého sumu 4.307,95 EUR a priznal sumu 4.625,80 EUR. 28. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za správny a spravodlivý a s odvolaním nesúhlasí. Žalovaní poukázali na odvolacie dôvody v zmysle , avšak ich argumentácia je iba formálna, pričom nepoukázali na také skutočnosti, ktorými by neboli argumentovali v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými argumentmi by sa súd prvej inštancie alebo súd odvolací náležite nevysporiadali. Podľa jej názoru nepostačuje iba citovať príslušné ustanovenie ale aj odvolacie dôvody konkretizovať, čo v danom prípade nie je. 29. Pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu nevykonanie ďalších dôkazov z hľadiska zistenia okolnosti jej úrazu ako aj posúdenia rozsahu jej zdravotného postihnutia pokiaľ ide o hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, na súde prvej inštancie nenavrhli žiadne zásadné dokazovanie v tomto smere, no napriek tomu súdu vyčítajú, čo bolo treba dokazovať. Podľa jej názoru v tejto fáze konania akoby pre žalovaných neexistovalo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorého právne názory súd prvej inštancie prevzal a znovu si presadzujú svoje tvrdenia, ktoré povyšujú nad objektívnu skutočnosť. Podľa jej názoru v tejto fáze konania akoby pre žalovaných neexistovali ustanovenia , 154 . 30. Námietku, že žalobu podala po dvoch rokoch od úrazu, nepovažovala za dôvodnú, pretože žalobu podala v zákonnej lehote, čo žalovaní v priebehu konania nespochybnili. Žalovaní súdu vyčítajú, že nevykonal navrhované dôkazy a nerozhodol o tom, že takéto dôkazy nevykoná, pričom neuviedli konkrétne, aké návrhy na dokazovanie, ktoré žalovaní predniesli, súd prvej inštancie nevykonal. Tiež nepredniesli, resp. nedoložili žiadne zásadné návrhy na vykonanie dokazovania. 31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných zákonnému sudcovi, uviedla, že sudkyňu JUDr. Martu Kamenskú pozná, ich vzťahy sú však štandardné a so sudkyňou ani s jej rodičmi sa minimálne 7 rokov nestretla ani náhodne. Je v pôsobnosti menovanej sudkyne, ak požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovanie sporu. 32. Žalobou si uplatnila nárok na náhradu škody, a to náhradu za bolesť vo výške 4.591,60 EUR a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.061,80 EUR ako aj úroky z omeškania 4 % ročne zo sumy 4.591,60 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia a 4 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 4.061,80 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, pričom žiadala, aby náhradu škody zaplatili žalovaní spoločne a nerozdielne. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého nejde o spoločnú zodpovednosť, ale o zodpovednosť delenú, na pojednávaní dňa 1. 6. 2021 zmenila petit v tom zmysle, že od žalovaných požaduje plnenie v rozsahu po jednej polovici uplatneného nároku, od žalovanej 1/ sumu 4.663,20 EUR a od žalovaného 2/ 4.663,20 EUR. Príslušenstvo zostalo v nezmenenej podobe. V súvislosti s týmto úkonom predneseným na pojednávaní uviedla, že podstatou jej návrhu na zmenu žalobného petitu bolo uplatnenie nároku na náhradu škody v rozsahu jednej polovice nárokov voči každému zo žalovaných. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, postup súdu prvej inštancie považuje za správny.

33. K námietke ohľadom doručenia jej podania zo dňa 9. 12. 2020 - doplnenie odvolania, uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie bol jej právnemu zástupcovi doručený 22. 11. 2019, lehota na podanie odvolania plynula do 7. 12. 2019 (sobota) a jej podanie zo dňa 9. 12. 2019 bolo súdu odoslané prostredníctvom pošty dňa 9. 12. 2019, teda v zákonnej lehote na podanie odvolania. 34. Nikdy netvrdila, že odborný posudok W.. K. K. je znaleckým posudkom. Z obsahu jeho podania zo dňa 10. 6. 2019 vyplýva, že ide o odborné posúdenie priechodnosti chodníka pri objekte číslo súpisné XXXX na parcele číslo KN XXXX/X v katastrálnom území E. T., pričom W.. K. K. sa prezentoval ako znalec v odbore stavebníctvo, evidenčné číslo znalca XXXXXX. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že do priestoru chodníka v časti zasahuje predĺžená časť krovu, ktorá vzhľadom na výšku upraveného terénu nespĺňa požadované parametre. Avšak tento protiprávny stav bol zistený aj samotným súdom prvej inštancie pri ohliadke na mieste samom a nepopiera ho ani protistrana. Protistrana argumentuje ex post, lebo o tejto problematike sa v doterajšom konaní sa nezmienila, hoci pozná . 35. Žalovaní opakovane produkujú fabulácie týkajúce sa úrazového deja. Nerešpektujú svedecké výpovede a ďalšie dôkazy, pričom tvrdia, že je vylúčené, aby niekto, kto narazí hlavou do odkvapovej rímsy mohol spadnúť, nemá rozbitú hlavu a pritom si zlomil krčok stehnovej kosti. Ak žalovaní chceli poukázať na to, čo tvrdia, mali priestor na podanie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, najmä, ak ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej 1/. 36. Pokiaľ žalovaní opätovne riešia otázku diabetu, s ľútosťou konštatuje, že sa žalovaní vôbec nepoučili z presvedčivého rozhodnutia odvolacieho súdu. Poukázala na bežnú dennú tlač, napr. denník Sme z 29. 5. 2021 na strane 19, kde sa možno dočítať o danej problematike, keďže okrem iného u pacientov s cukrovkou je hladina cukru viac než 7,0 mmol/l nalačno a viac ako 11,0 mmol/l po jedle. V prvostupňovom konaní uviedla, že nemá výhrady voči tomu, aby jej zdravotná dokumentácia bola k dispozícii v prípade eventuálneho znaleckého dokazovania a žalovaní mali dostatočné možnosti na znalecké skúmanie. 37. Pokiaľ ide o nájom nehnuteľností - reštauračných zariadení, poukázala na obsah nájomnej zmluvy a ďalšej stavebno právnej dokumentácie, pričom zotrvala na názore, že zodpovednosť žalovanej 1/ je objektívna a obrana žalovaných je účelová. Výhrady k postupu súdu uvedené v odvolaní sú v danom štádiu konania irelevantné a nezazneli v priebehu konania na súde prvej inštancie. Dodala, že C.. O. O. je plne kompetentný vydať dokumentáciu a hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom všetky položky korešpondujú s reálnou skutočnosťou jej zdravotného postihnutia. 38. K vznesenej námietke premlčania poukázala na ustanovenie , . Za vrchol arogancie žalovaných považovala ich argumentáciu, že sa pohybuje bez akýchkoľvek pomôcok na chodenie a navštevuje ďalej pohostinské zariadenia. Tieto výhrady považovala za neúctivé, keď ju protistrana označuje za akéhosi krčmového povaľača a alkoholika, hoci je 100 % abstinent. 39. Pokiaľ ide o problematiku žaloby z hľadiska petitu, v priebehu konania náležite vysvetlila, pričom v konečnom dôsledku išlo o žalobu na plnenie. Aj žalovaní tvrdia, že súd mal rozhodnúť o zastavení konania v časti, ktorou bola žaloba vzatá späť, poukázala na uznesenie súdu zo dňa 1. 6. 2021, ktorým súd konanie zastavil a túto otázku súd riešil ako otázku prejudiciálnu. 40. K uplatnenej výške nároku poukázala na priložené posudky a keďže nejde o spoločnú zodpovednosť žalovaných, zmenila žalobu tak, že voči žalovanej 1/ uplatnila náhradu škody 4.663,20 EUR a voči žalovanému 2/ uplatnila 4.663,20 EUR. Súd postupoval správne, ak žalobu v časti 75 EUR, na každého zo žalovaných 37,50 EUR zamietol. 41. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, uplatnila si právo na úroky z omeškania vo výške 4 % p. a. z bolestného od 21. 7. 2017 do zaplatenia a úroky z omeškania v rovnakej výške z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia od 4. 6. 2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie jej priznal úroky z omeškania v obidvoch položkách vo výške 4 % p.a.. V tomto prípade zastáva názor, že je potrebné rozsudok súdu zmeniť tak, že bude zohľadnený jej nárok na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že pokiaľ ide o nárok bolestného 2.295,80 EUR od každého zo žalovaných (ako 1/2 z čiastky 4.591,60 EUR), bude jej priznaný nárok na úroky z omeškania vo výške 4 % ročne od každého zo žalovaných zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.329,90 EUR od každého zo žalovaných (ako 1/2 z 4.659,80 EUR), bude jej priznaný nárok na úroky z omeškania vo výške 4 % ročne od každého zo žalovaných zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 až do zaplatenia. 42. Žalovaní v replike reagovali na vyjadrenie žalobkyne, pričom upriamili pozornosť na to, že žalobkyňa vo veci nepodala odvolanie, no napriek tomu navrhuje zmeniť rozsudok súdu. Taktiež žalobkyňa nevyvrátila skutočnosť, že C.. O. O. nevyhotovil vo veci bolestného posudok v zmysle zákona, ani to, že jej bol priznaný úrok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnila až v neskoršom termíne. Zároveň doplnili, že o žalobkyni nikto netvrdí, že by nadmieru požívala alkoholické nápoje alebo že by išlo o krčmového povaľača.

43. Žalobkyňa v duplike zotrvala v argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. Na argumenty žalovaných reagovala tým, že jej podanie zo dňa 2. 8. 2021 nie je odvolanie proti rozsudku. Keďže vo výrokovej časti rozsudku je formálny nedostatok, považovala za potrebné navrhnúť, aby to odvolací súd opravil, čím nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o posudky C.. O., tieto spĺňajú zákonné kritériá. Ak protistrana o tom mala pochybnosť, bol priestor navrhnúť znalecké dokazovanie, o čom sa na súde prvej inštancie nezmienila. 44. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a po nariadení pojednávania podľa rozsudok okresného súdu podľa v napadnutej časti zmenil. 45. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 46. Odvolací súd vo veci rozhodoval po tom, čo pôvodný zamietajúci rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom. Okresný súd vychádzajúc z tohto názoru vo veci opätovne rozhodol. Odvolací súd pri preskúmaní veci zistil, že hoci jeho rozhodnutie je v zásade správne, pri rozhodovaní nesprávne rozhodol o úroku z omeškania v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd taktiež s prihliadnutím na argumenty žalovaných zopakoval listinné dôkazy, a to prepúšťacou správou žalobkyne, lekárskou správou o bolestnom a lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia. 47. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala žalobou náhrady škody za utrpený úraz, a to jednak nároku vyplývajúceho z práva na bolestné ako aj práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o dva samostatné nároky. Nie je sporné, že žalobkyňa žiadala výrokom určiť, že žalovaní sú zodpovední za úraz, teda žiadala určovacím výrokom určiť zodpovednosť žalovaných. Okresný súd po tom, čo žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti určenia zodpovednosti, okresný súd uznesením zo dňa 1. 6. 2021, č. k.: -472 v tejto časti konanie zastavil. Po tom, čo žalobkyňa viackrát zmenila žalobu, súd uznesením zo dňa 1. 6. 2021 na pojednávaní v tento deň pripustil zmenu žaloby tak, že „1/ Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016 právnym titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4 % úrokom z omeškania ročne od 21. 7. 2017 až do zaplatenia.2/ Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016 právnym titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4 % úrokom z omeškania ročne od 21. 7. 2017 až do zaplatenia. 3/ Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania." Súd následne rozhodoval o tomto konečnom návrhu, keď právny zástupca voči uzneseniu o pripustení zmeny žiadnym spôsobom nenamietal. 48. Žalobkyňa tvrdila, že sa udrela hlavou o odkvapový žľab po odchode z reštaurácie, ktorej prevádzkovateľkou na základe nájomnej zmluvy bola žalovaná 1/ a ktorá vlastnícky patrí žalovanému 2/, v dôsledku čoho spadla a utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti. Žalobkyňa tvrdila, že tento žľab je umiestnený vo výške 160 cm od chodníka. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie prvoinštančným sudom uvádza, že žalobkyňa netvrdila, že nárok uplatňuje z dôvodu, že spadla v dôsledku poškodeného chodníka. Nárok odvíja od veci, ktoré je používaná pri podnikaní, prevádzkovej činnosti, teda budovy reštaurácie. Na daný skutkový stav súd aplikoval ust. , a vo vzťahu k žalovanému 2/ ako vlastníkovi stavby a . 49. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci správne postupoval, odvolací súd sa stotožňuje zo skutkovými zisteniami, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, okrem rozhodnutia v časti úroku z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenskému uplatneniu. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na procesný priebeh daného konania, výstupy právnych zástupcov, okresný súd dôsledne uplatňoval sudcovskú ako aj zákonnú koncentráciu konania v zmysle a . 50. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, a to výpoveďou svedkov ako aj ohliadkou na mieste samom, ako k úrazu došlo, keď súd zistil, že pozdĺž murovanej stavby objektu sú situované odkvapové žľaby a prechod je možný chodníkom dláždeným zámkovou dlažbou do mierneho kopca. Reliéf žľabov sa postupne znižuje. Výška odkvapov na streche budovy je vo výške 160 cm a strecha zasahuje do priestoru chodníka, pričom je vo výške 160 cm od chodníka. Odvolací súd zotrváva na svojom skoršom názore, že náraz hlavou môže byť a bol príčinou a spúšťačom ďalšieho deja. Po náraze hlavou žalobkyňa mohla a nemusela spadnúť, mohla následne utrpieť iné zranenie alebo nie, napr. zlomenie ruky, poraneniu chrbtice, rozbitiu hlavy, vypichnutiu oka, zlomenine členka atď.. Po náraze hlavou, čelom do nízko osadeného odkvapového žľabu žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu, čo bolo dokazovaním (lekárskymi správami) preukázané. Je správny záver súdu, že príčinou pádu a vzniku zlomeniny bol náraz hlavou do odkvapového žľabu. Pokiaľ žalovaní namietali priebeh úrazového deja

a súdu vytkli nevykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože žalobkyňa takýto dôkaz nenavrhla, pretože preukazovala svedkami a ohliadku, ako k úrazu došlo, a pokiaľ žalovaní boli toho názoru, že sa úraz nestal týmto spôsobom, mohli na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazu, uviesť konkrétne aký. Žalovaní však takýto dôkaz nenavrhli, súd preto v zmysle a iný dôkaz nevykonával. 51. Žalobkyňa predložila odborné posúdenie priechodnosti chodníka pri objekte č. s. XXXX na p. č. KN XXXX/X v kat. úz. E. T. zo dňa 10. 6. 2019, ktoré vypracoval W.. K. K., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca XXXXXX ktorým žalobkyňa preukázala, že strecha nie je v súlade so štandardom. 52. Je pravdou, že tento dôkaz nie je znaleckým posudkom, ani ho nikto nikdy takto neposudzoval, ale ide nepochybne o odborné vyjadrenie, pričom podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Strany sporu môžu v konaní predkladať súkromný znalecký posudok v zmysle . Súd je toho názoru, že rovnako treba posudzovať aj predloženie odborného vyjadrenia predloženého stranou sporu, zvlášť, ak je vypracované znalcom, pretože aj v danom prípade žalobkyňa preukazovala skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ktorými vyhotoviteľ odborného vyjadrenia, znalec, rozhodne disponuje. Pokiaľ by súd zvažoval opačný názor, i tak by daný dôkaz súd posudzoval v súlade s ako dôkaz listinou. Žalovaní závery vyplývajúce z tohto dôkazu nespochybnili, nepredložili dôkaz, ktorý ho vyvracia, ani ho nenavrhli ( ). 53. Okresný súd v tomto smere správne aplikoval ust. Stavebný zákon, v zmysle ktorého vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť, ako aj vyhl. MŽP č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku verejného priestoru. Výška umiestnenia ich spodného obrysu nad chodníkom musí byť najmenej 3 000 mm a nad cestou najmenej 4 500 mm. 54. Ak žalovaný argumentovali vadou chodníka, odvolací súd opakovane uvádza, že úraz nevznikol v dôsledku neschodnosti (vád) chodníka, ale prečnievajúcej strechy. A hoci stavba je skolaudovaná, neznamená to, že nemôže nastať taká udalosť, ktorá založí zodpovednosť vlastníka, či prevádzkovateľa, napr. ak by spadla časť strechy na osobu. V tomto smere nie je vôbec dôležité, kto je vlastníkom chodníka na pozemku parc. č. XXXX/XX, prípadne či ide o verejný chodník. Vyjadrenie mesta nemá podstatný význam na posúdenie veci. Pád žalobkyne nebol spôsobený vadou chodníka. 55. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že ide o delenú zodpovednosť, keď zodpovednosť žalovaného 2/ je daná porušením povinnosti uvedenej v bode 53 vyššie ako aj povinnosti upravenej v , podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, pričom súd správne aplikoval aj ust . 56. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná 1/ zodpovedá podľa , , podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. 57. Hoci rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobkyňa vzťahujúce sa k vykradnutiu schránky v banke (R 8/2006) nie je použiteľné na tento prípad, rozhodne súdy už riešili viaceré prípady, ktoré sú založené vždy na posúdení konkrétnych podmienok. V zmysle daného ustanovenia stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. 58. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ustanovenie prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti, čo je daný prípad vo vzťahu k žalovanej 1/. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí

(pozri ). Podľa písm. a) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Ust. prichádza do úvahy ako všeobecný predpis, pokiaľ zodpovednosť nie je upravená v rámci určitej osobitnej činnosti. Zodpovednosť podľa písm. a) preto prichádza do úvahy len vtedy, ak nemožno použiť niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti (napr. , 421a, a nasl., , a nasl.). Z dokazovania vyplynulo, že nemožno použiť žiaden z prípadov osobitnej zodpovednosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1/ má prenajaté nehnuteľnosti - stavbu, v ktorej prevádzkuje svoju činnosť na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že je prevádzkovateľom danej prevádzkovej činnosti, čo nevylučuje zodpovednosť žalovaného 2/, ako bolo vyššie konštatované. Podstatnou otázkou je posúdenie, čo treba rozumieť pod pojmom prevádzková činnosť, ktorú zákon explicitne nedefinuje. Pod touto činnosťou je potrebné rozumieť akúkoľvek činnosť, ktorá má charakter prevádzkovej povahy, teda je vykonávaná spravidla pravidelne a za určitým účelom, zámerom. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa považuje aj škoda spôsobená použitou vecou pri prevádzkovej činnosti. 59. Vecou použitou pri prevádzkovej činnosti môže byť takmer čokoľvek, čo je spôsobilé privodiť škodu a je využívané na prevádzku. V rámci prevádzkovej činnosti zákon neobmedzuje okruh vecí, s použitím ktorých je zodpovednosť za škodu spôsobenou prevádzkovou činnosťou spojená a preto je k nim potrebné zaradiť aj akékoľvek zariadenie, či vybavenie prevádzky, v ktorej sa v rámci prevádzkovej činnosti poskytujú služby. Nemusí ísť o veci, ktoré poskytovateľ aktívne využíva, použitie veci pri prevádzkovej činnosti však musí vyplývať z toho, že je vec do procesu poskytovania služby určitým spôsobom zapojená, pričom v tomto zmysle odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. januára 2012 sp. zn. . 60. Pod vecou je potrebné rozumieť akýkoľvek predmet, ktorý je použitý pri prevádzkovaní. Môžu to byť veci typu strojov, prístrojov, nástrojov či akékoľvek iné zariadenie a vybavenie prevádzky, Postačuje, ak tieto veci sú súčasťou majetku prevádzky. Škoda však nemusí vzniknúť iba na vnútri prevádzky, môže nastať aj pred prevádzkou alebo vplyvom na okolie. Vec použitú je treba chápať v širokom poňatí. Odvolací súd je toho názoru, že na prevádzku v danom prípade slúži budova a ako taká, je teda vecou použitou na prevádzkovanie činnosti, pretože pokiaľ by táto budova neexistovala, nebolo by možné činnosť vykonávať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že budova reštaurácie, nielen jej vnútorné priestory, je vecou pri prevádzke činnosti použitou, preto je daná zodpovednosť žalovanej 1/ za vzniknutú škodu. 61. K námietke žalovaných, že žalovaný 2/ prenajal nebytové priestory, nie stavbu, odvolací súd uvádza, že žalovaní uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ide o typizovanú zmluvu, je samozrejmé, že predmetom nájmu sú nebytové priestory, nakoľko zákon tieto pojmovo daným spôsobom odlíšil od priestorov určených na bývanie. Je pravdou, že formalistickým výkladom, resp. účelovým, možno vyvodiť záver, že tieto priestory môžu byť v budove. Ale zo zmluvy vyplýva, že došlo k prenajatiu aj prístrešku pohostinstva, teda nie „nebytového priestoru prístrešku", a letnej terasy, zákon o nájme nepoužíva pojem nájom stavby. Z hľadiska ust. sa na škode podieľa vec použitá pri prevádzkovej činnosti. 62. a v znení neskorších predpisov napĺňajú reálnym obsahom novú právnu úpravu, podľa ktorej predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj byty a nebytové priestory. Byt a nebytový priestor sa aj v dôsledku pozitívnej úpravy stali vecami v právnom zmysle. Odvolací súd považuje za vec použitú pri prevádzke všetky veci slúžiace hospodárskemu účelu pre dosiahnutie cieľa, ktorým je prevádzková činnosť a tú nemožno obmedziť len na vnútro nebytového priestoru, ale vzhľadom na obsah zmluvy sem patria nielen nebytové priestory v doslovnom zmysle, teda vnútro stavby ohraničenej vnútornou stenou, ale aj prístrešok pohostinstva a letná terasa. Za vec, ktorá slúži prevádzkovej činnosti treba považovať aj stavbu, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, pretože bez stavby by bytový priestor ani nemohol existovať, nebol by nijako a ničím ohraničený (strecha, steny). 63. Žalovaní v odvolaní vzniesli pochybnosť o zákonnom sudcovi. Odvolací súd dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná. Vec napadla na súd 25.7. 2018 podľa Rozvrhu práce do senátu 2C - JUDr. Petrusová, vo veci konala najskôr administratíva v prípravnej fáze. JUDr. Petrusová predložila vec predsedovi súdu z dôvodu zaujatosti. Tento ju uznesením zo dňa 3. decembra 2018, č. k.: -65 vylúčil z prejednávania rozhodovania veci. 64. Následne vec bola pridelená dňa 21. 12. 2018 JUDr. Kamenskej v zmysle pravidla číslo 13 Rozvrhu práce na rok 2018 náhodným výberom. 65. Dňa 4. 4. 2019 bola vec pridelená JUDr. Murgašovi z dôvodu prerozdelenia podľa opatrenia číslo 4 dodatku číslo 3 Rozvrhu práce pre rok 2019. V zmysle opatrenia číslo 4 je aplikovaný s tým, že zákonný sudca k 31. 3. 2019 je JUDr. Kamenská, pričom po ukončení jej PN sa jej vec vráti.

66. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu, kde rozhodoval JUDr. Murgaš, zrušil 29. 10. 2020. Podľa potvrdenia č. l. 388 je konštatované, že spis bol dňa 30. 12. 2019 pridelený JUDr. Kamenskej, na základe Opatrenia č. 4 z Dodatku č. 3 Rozvrhu práce 2019 vec bola vrátená JUDr. Kamenskej (kde zrejme bolo porušené pravidlo 3, keď po zrušení veci mal byť zákonný sudca JUDr. Murgaš. Napriek tomu vec predložil JUDr. Kamenskej. 67. Dňa 11. 3. 2021 JUDr. Kamenská predložila vec predsedovi z dôvodu svojej zaujatosti. Uznesením zo dňa 11. 3. 2021, č. k.: -442 predseda súdu ju vylúčil z prejednávania rozhodovania veci. 68. Následne v zmysle Potvrdenia bol dňa 12. 3. 2021 spis pridelený sudcovi JUDr. Murgašovi náhodným výberom z dôvodu vylúčenia sudkyne. Odvolací súd dodáva, že JUDr. Murgašovi mala byť pridelená výnimkou z dôvodu, že vo veci samej už rozhodol a vec mu bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie a rozhodovanie. Podstatné je, že zákonným sudcom bol JUDr. Murgaš, ktorý aj v odvolaním napadnute veci rozhodol. 69. Žalovaní sa vyjadrovali, resp. namietali postup žalobkyne, ktorá mala namietať zaujatosť zákonného sudcu, pričom už počas konania bolo vyriešené, že žalobkyňa námietku zaujatosti nevznáša, čo opakovane potvrdila, preto námietka nie je dôvodná. 70. K otázke posúdenia hodnoty glykémie odvolací súd uvádza, že potreba reagovať na daný záver vyplynul iba z dôvodu, že tento názor uviedol okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí, odvolací súd práve v zrušujúcom uznesení okresnému súdu tento záver vytkol, pretože bol založený na neodbornom a nesprávnom závere, naviac, nikto v konaní takýto dôkaz navrhol vykonať. Ak chceli žalovaní tento argument použiť, mohli navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu, kde by postačovalo odborné vyjadrenie. Nebolo v konaní preukázané, že by hladina cukru v krvi žalobkyne mala relevantný význam pri vzniku úrazu. 71. K námietke žalovaných vo vzťahu k uznaniu nároku žalovanými odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodnutí nevychádzal zo záveru, že by v konaní bolo preukázané, že by žalovaní uznali nárok žalobkyne čo dôvodu a výšky. 72. Odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú ani námietku v súvislosti s úrazovým dejom a viditeľnosťou zranenia na hlave žalobkyne, keď bolo preukázané, že žalobkyňa hlavou narazila do odkvapu, ohliadkou bolo preukázané, že nešlo o dej, ktorý by nebol možný, práve naopak, ohliadkou bolo preukázané, že výška žalobkyne, poloha hlavy vo vzťahu k výške odkvapu nevyvracia možnosť daného deja. 73. Odvolací súd zopakoval dokazovanie prepúšťacou správou Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n. o., Veľký Krtíš, z hospitalizácie od 4. 8. 2016 13.20 hod. do 11. 8. 2016 6.55 hod., z ktorej mal odvolací súd za preukázané podľa záznamu SPG (status praesens generalis - celkový aktuálny/prítomný stav), že lekár okrem iného zistil, že hlava je bolestivá v oblasti čela, odrenina frontálne vpravo. Z tohto dôkazu mal súd preukázané, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že narazila hlavou do odkvapového žľabu (úraz preukázaný ďalšími dôkazmi) a nie je pravda, že žalobkyňa nemala na hlave, či čele žiadne známky po narazení do odkvapového žľabu, resp. nevykazovala takémuto nárazu žiadne zranenie. Námietka žalovaných vo vzťahu k zraneniu hlavy nie je relevantná, pretože takéto zranenie bolo zistené, avšak nebolo v takom rozsahu, aby došlo k vážnemu zraneniu na hlave. 74. Odvolací súd nepovažuje za akceptovateľnú námietku, že žalobkyňa si mohla vybrať cestu iným smerom, pretože si vybrala túto, pričom nebola upozornená na možnosť zranenia, priechodnosť týmto smerom nebola označená viditeľnou výstrahou, zákazom prechodu. Argument, že doteraz na danom mieste k úrazu nedošlo, nezbavuje viny žalovaných. Vzniku možného úrazu bolo možné (aj v súčasnosti predchádzať) zabrániť zatarasením prechodu, upozornením na prečnievajúci žľab, opáskovať daný priestor, či neumožniť východ z reštaurácie dverami daným smerom. Odvolací súd tiež nezistil dôvod na aplikáciu , že by došlo aj k zavineniu poškodenej, žalobkyne. Podľa citovaného ustanovenia platí, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalobkyňa neporušila žiadnu povinnosť, ktorá by u nej založila spoluvinu na danom úraze. Mohlo by tomu tak byť v prípade, ak by žalovaní upozornili na možné nebezpečie a žalobkyňa by ho nerešpektovala. 75. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. 76. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom ( až 449). Toto ustanovenie je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Zníženie náhrady škody je možné iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí súd starostlivo posúdiť, pričom zohľadní to, ako

ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, a prihliadne pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd hodnotí aj okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Súd hodnotí sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. 77. V rozhodovanom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že poškodená je dôchodkyňa, žalovaná 1/ je fyzická osoba, vykonávajúca podnikateľskú činnosť, taktiež žalovaný 2/ je vlastníkom daných nehnuteľností s nezanedbateľnou hodnotou. Nič na tom nemení ani situácia v gastro sektore spôsobená pandémiou Covid-19, nakoľko k úrazu došlo ešte v lete 2016, teda pred pandémiou, v súčasnosti taktiež už predčasom vo vzťahu ku gastro sektoru došlo k uvolneniu opatrení vo vzťahu k návštevnosti reštauračných zariadení. Súd prihliadal aj na špecifické okolnosti spočívajúce v realizácii stavby a hrozby úrazu, resp. argumentácie žalovaných, že doteraz sa to ešte nestalo. Súd nezistil dôvod na aplikáciu , pretože pokiaľ by bolo zabránené prechádzať daným miestom a smerom žalovanými, k úrazu by nedošlo, zvlášť, keď bolo nepochybné, že stavba nebola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou a nespĺňala tak hygienické štandardy(dôvody hodné osobitného zreteľa). 78. Žalovaní až v priebehu tohto odvolacieho konania vzniesli námietku premlčania. Namietali, že pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa nárok na súde uplatnila 4. 6. 2019, pričom úraz sa stal 4. 8. 2016, teda nárok bol uplatnený takmer po troch rokoch od vzniku úrazu, pričom podľa právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Takýto nárok bol uplatnený po dvoch rokoch od vzniku úrazu a teda žalovaný z opatrnosti vzniesli voči nároku na námietku premlčania. 79. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek dĺžke konania, viacerým pojednávaniam a vyjadreniam vzniesli námietku premlčania až v danom odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nesporné, a to lekárskeho posudku z 23. 5. 2019, vyhotoveného C.. O. O., primárom úrazovej chirurgie, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa 23. 5. 2019, nárok žalobkyňa uplatnila 4. 6. 2019. 80. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 81. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby ( in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. 82. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 83. Poškodený sa o škode na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v momente, keď je jeho zdravotný stav po skončení liečby natoľko ustálený, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti, a keď je objektívne možné vykonať hodnotenie, pričom tento moment je treba považovať za začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 84. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry Najvyššieho súdu SR tento vo svojom rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. , kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. Odvolací súd z týchto dôvodov námietku premlčania nepovažuje za dôvodnú, keďže nárok bol uplatnený včas. 85. K námietkam ohľadne výroku rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným nárokom odvolací súd uvádza, že okresný súd nepochybil, ak oba nároky vyjadril vo výroku súčtom, teda jednou sumou, pričom v odôvodnení dostatočne odôvodnil výpočet a uviedol sumu každého nároku zvlášť. Odvolací súd ale v tomto zmysle akceptuje odvolanie žalovaných vo vzťahu k úroku z omeškania, pokiaľ ide o nárok vyplývajúci zo sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania pred obdobím, ako bola podaná žaloba. S tým súvisí aj potreba rozčleniť výslednú sumu vo vzťahu k

jednotlivým nárokom pre vyčíslenie úroku z omeškania. Preto odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v danej časti, pričom pokiaľ ide o priznanú výšku nároku za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, považuje odvolací súd rozhodnutie za správne. 86. Pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch okresný súd ako aj súd aplikoval , v zmysle ktorého v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. 87. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd vo svojom rozhodnutí svoje závery správne a dostatočne odôvodnil. V prípade, ak ide o objektívnu zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť podľa miery účasti na spôsobení škody. Žalovaná 1/ hoci nie je vlastníčkou stavby a nie je zodpovedná za jej realizáciu, v daných vyššie popísaných priestoroch na základe nájomnej zmluvy vykonávala pohostinskú činnosť, aj vo vonkajších priestoroch, pričom do týchto priestorov hostia vstupovali, prichádzali a odchádzali prístupovými cestami, pritom na takejto prístupovej ceste došlo k úrazu, ktorému mohla žalovaná 1/ zabrániť, pokiaľ by vec použitá na prevádzku neohrozila hostí, nič nevykonala na to, aby svojou prevádzkou neohrozila svojich hostí. Žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľností, ktoré prenajal žalovanej 1/, túto neupozornil na vznik možnej škody ani sám nevykonal nič na predídenie možnej škody, zrejme z dôvodu, že doteraz k žiadnemu úrazu v danom mieste nedošlo. Odvolací súd ich spoluúčasť na vzniknutej škode považuje za rovnakú. 88. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia. 89. Podľa , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnia ( ďalej len na „"); náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 90. Podľa , ; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. 91. Podľa ; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8). 92. Podľa ; výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 93. Bolestné v zmysle vykonaného dokazovania je vo výške 260 b; 1 bod pre rok 2016 hodnota 17,66 EUR x 260 = 4.591,60 EUR. 94. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené vo výške 230 b; 1 bod pre rok 2019 bol 20,26 EUR x 230 = 4.659,80 EUR. 95. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (4.591,60 EUR + 4659,80 EUR) spolu je 9.251,40 EUR : 2 = 4625,70 EUR pre každého zo žalovaných v zmysle pomeru zodpovednosti 50:50. 96. Bolestné podľa daného pomeru 1-ica pre každého zo žalovaných predstavuje 2295,80 EUR. Sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2329,90 EUR, ktoré sumy sú relevantné pre priznanie úroku z omeškania, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok zo súčtu plnení, čo nebolo správne. 97. Podľa lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 98. Z dokazovania je zrejmé, že lekársky posudok vyhotovil lekár C.. O. O., primár zariadenia ústavnej starostlivosti. 99. Podľa lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Podľa ods. 2

z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Podľa ods. 3 lekársky posudok sa vydáva písomne. 100. Odvolací súd námietky voči podaným lekárskym posudkom nepovažuje za také, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť ich dôkaznú silu. Žalovaní závery plynúce z daných posudkov žiadnym dôkazom nevyvrátili, takýto dôkaz nenavrhli vykonať. Nestačí predložený dôkaz spochybňovať, ale je potrebné ho vyvrátiť. To isté platí aj vo vzťahu k argumentu, že žalobkyňa trpela chorobami, ktoré zvýšili bodové hodnotenie a neboli v príčinnej súvislosti s úrazom. Na preukázanie tvrdenia nepostačuje ani argument, že nateraz žalobkyňa pri chôdzi nepoužíva pomôcky a navštevuje naďalej reštauračné zariadenia, pretože tieto by mohla navštevovať aj na vozíku, s barlami, daná argumentácia na bodové hodnotenie nemá žiaden vzťah. Nakoniec, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa zúčastnila pojednávania pred odvolacím súdom, ktorý videl, že chôdza, hoci bez pomôcok, je problémová a neistá, pričom žalobkyni bola pri chôdzi poskytovaná pomoc ďalšou osobou. Hoci po formálnej stránke posudok o bolestnom nie je úplne perfektný, neznamená to, že tento dôkaz nemožno použiť v danom konaní. Posudky obsahujú všetky relevantné údaje, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je vydaný na predpísanom tlačive v zmysle zákona a spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ako súd uviedol, ak mali žalovaní pochybnosti o správnosti posudkov, mohli navrhnúť znalecké dokazovanie, čo sa nestalo. Ako aj na odvolacom pojednávaní žalobkyňa uviedla, nemala výhrady k poskytnutiu svojej zdravotnej dokumentácie. 101. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania s odkazom na návrh na mimosúdnu pokonávku, uplynutím lehoty na splnenie dlhu počnúc od dňa 21.07.2017 žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške s poukazom na ust. a Nariadenia vlády č. Výška úrokov z omeškania bola určená na základe základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 16. 03. 2016 vo výške 0,00 %) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od každého zo žalovaných. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvedenej požiadavke pri viazanosti žalobným návrhom vo vzťahu k bolestnému vyhovel a žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2,295,80 EUR počnúc od 21.07.2017 do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2,295,80 EUR počnúc od 21.07.2017 až do zaplatenia voči žalovanému 2/. 102. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia vyhovel žalobe čiastočne, argument žalovaných je dôvodný, súd naň prihliadol, úrok z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyňa uplatnila až 4. 6. 2019, preto nemožno priznať úrok skôr, teda už od 21. 7. 2017. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 EUR počnúc od 4. 6. 2019 do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 EUR počnúc od 4. 6. 2019 až do zaplatenia voči žalovanému 2/. 103. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017 voči obom žalovaným ako nedôvodnú zamietol. 104. Výrok III. okresného súdu odvolaním zostal nedotknutý. 105. Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 106. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaných na určenie možnosti plnenia v splátkach, prípadne v určení dlhšej lehoty na plnenie ako tri dni s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná na súde 25. 7. 2018, t. j. skoro pred štyrmi rokmi, žalobkyňa sa pokúsila o pokonávku už 21. 7. 2017, od kedy uplynula dlhšia doba. 107. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , , a , keď v konaní žalobkyňa žalovala tri nároky, resp. jedným výrokom žiadala určiť zodpovednosť žalovaných, kde súd konanie zastavil po späťvzatí žaloby žalobkyňou v tejto časti, čo z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje situáciu, kedy sa aplikuje , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo zvyšných nárokoch o priznanie bolestného a SSU bola žalobkyňa úspešná, jej neúspech spočíval v nepatrnej časti. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa mala úspech v 2/3-inách, žalovaní v 1/3-ine, pomer úspechu tak predstavuje 1/3-inu v prospech žalobkyne, v ktorom rozsahu zaviazal žalovanú 1/ a žalovaného 2/ nahradiť žalobkyni náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 108. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.