Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-66-2004.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/66/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Ing. Jána Zelizňaka a Miroslava Krupku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 v Kežmarku takto
rozhodol:
Obžalovaný
B. S., narodený X.X.XXXX v L. (Č.), trvalé bydlisko N. F., H. M. XX/XX, okr. E.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 19.1.2004 v čase okolo 15:30 hod. pred domom č. XXX na ul. A. v obci N. F., okr. E., žiadal od C. Z. a K. Z. 50,- Sk a keď mu títo nechceli peniaze vydať, vybral z vrecka bundy spray, ktorým striekol do očí K. Z., následne C. Z. začal z miesta utekať a za ním sa rozbehol obžalovaný s tým, že ho chcel zbiť, pričom v ruke držal presne nezistený predmet v tvare noža a volal za ním, aby zastavil a dal mu 50,- Sk, avšak tohto nedobehol,
t e d a
- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z a t o m u s ú d u k l a d á Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR. č. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, č. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov podmienečne. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 28.04.2004 obžalobu pod sp. zn. Pv 45/04 - 41 na obžalovaného B. S., pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výpovedí svedkov z prípravného konania za súhlasu strán trestného konania podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd v zmysle § 207 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol v stávkovej kancelárii, keď mu povedali, že po ceste idú rómovia, ktorí ho mali v minulosti zbiť. Preto vyšiel zo stávkovej kancelárie a išiel k nim na druhú stranu cesty. Keď k nim prišiel, opýtal sa ich, prečo ho prepadli, načo to jeden z nich poprel. Obžalovaný ich vyzval, aby mu vrátili peniaze, ktoré mu pri prepade zobrali, ale nijako sa im nevyhrážal. D., ktorý prišiel za ním mu povedal, aby si dal pozor, lebo K. Z. má nôž a aj obžalovanému sa zdalo, že má niečo vo vrecku, podľa neho asi nôž. K. Z. podľa obžalovaného nôž nestihol vytiahnuť, lebo obžalovaný vybral z vrecka obranný spej a striekol ho poškodenému Z. do očí. K. Z. sa zvalil na zem a obžalovaný utekal za C. Z., ktorý vbehol do predajne zeleniny a žiadal ho, aby mu vrátil peniaze, ktoré mu skôr niekto zobral. Potom išiel preč a C. Z. z predajne utekal preč k Jednote. Obžalovaný bežal za ním, ale nič nemal v ruke a ani nič za ním nekričal. Keď ho nechytil, išiel preč. Obžalovaný poprel, že ich chcel olúpiť, len chcel späť svoje peniaze, ktoré mu v minulosti vzali a on ich len chcel zbiť preto, čo sa mu stalo v minulosti.
Súd prečítal výpoveď svedka poškodeného C. Z. z prípravného konania. V nej uviedol, že v rozhodný deň chceli spolu s bratrancom K. Z. podať tiket v stávkovej kancelárii. Keď sa blížili ku stávkovej kancelári, prišiel k nim obžalovaný a požadoval od K. Z.Š. 50,- Sk a keď mu K. Z. povedal, že peniaze nemá, obžalovaný vytiahol z vrecka svojej bundy spray a striekol ho Stanislavovi do očí, na čo si K. Z. kľakol a chytil sa za tvár. Svedok poškodený sa obžalovaného spýtal, že čo robí, na čo ho obžalovaný vyzval, aby mu dal 50,- Sk. Preto svedok začal utekať do predajne Zeleniny a za ním vbehol obžalovaný. Keď sa obžalovaného opýtal, čo od neho chce a opýtal si od predavača telefón, obžalovaný utiekol z predajne preč. Na to svedok vyšiel z predajne Zelenina von a videl na druhej strane ulice obžalovaného, ktorý ho zbadal a začal za ním utekať. Svedok tiež začal utekať a keď sa za obžalovaným obzrel, videl, že ten má v ruke nôž a obžalovaný za ním kričal, aby mu dal 50,- Sk. Svedok utiekol, obžalovaný zastal a vulgárne mu nadával a vyhrážal sa mu, že mu nedá pokoj, kým nebude v nemocnici. Ako svedok uviedol, s obžalovaným nemal konflikt a nevie, prečo to obžalovaný urobil.
Z výpovede svedka poškodeného K. Z. z prípravného konania prečítanej za súhlasu strán trestného konania vyplýva, že dňa 19.01.2004 išiel s kamarátom C. do stávkovej kancelárie N. podať tiket. Ako sa blížili ku stávkovej kancelárii, cez potôčik po mostíku smerom od stávkovej kancelárie k nim prišiel obžalovaný, ktorého svedok pozná. Ako svedok zdôraznil, s obžalovaným nemal žiaden konflikt. Obžalovaný prišiel k nim, a povedal mu, aby mu dal 50,- Sk, na čo svedok poškodený povedal, že nemá toľko peňazí pri sebe, že má pri sebe peniaze len na tiket. Na to obžalovaný svoju žiadosť o vydanie peňazí zopakoval a vytiahol z vrecka bundy ľavou rukou sprej, ktorým mu striekol do očí. Na to svedka poškodeného začali štípať oči, on si kľakol na zem a nič nevidel. Jeho kamarát C. Z. začal utekať a obžalovaný utekal za ním. Potom už nevidel nič, lebo ho štípali oči. Potom išiel okolo potoka, kde si vodou z potoka vymyl oči a prišiel domov. Po ceste domov stretol C. Z., ktorý mu povedal, že ho naháňal obžalovaný s nožom, ale že ho nechytil.
Pri konfrontáciách obžalovaného s C. Z. a K. Z.B. vykonaných v prípravnom konaní, tak obžalovaný ako aj obaja poškodení zotrvali na svojich výpovediach, kedy obžalovaný popieral existenciu noža. Obžalovaný opäť potvrdil, že mal ich úmysel zbiť a sprej vytiahol, lebo K. Z. na neho chcel vytiahnuť nôž.
Svedok Z. O. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 19.01.2004 bol v popoludňajších hodinách v stavkárni N. vo N. F. a videl tam stáť obžalovaného, ktorého pozná z videnia. Potom vyšiel vonku a na druhej strane ulice videl kráčať K. Z. a C. Z.. Videl, ako k nim prišiel obžalovaný a K. Z. niečo striekol do očí a ten potom spadol na zem. O čom sa rozprávali, nepočul, lebo bol od nich ďaleko. Potom videl, ako obžalovaný toho druhého naháňal a ten vbehol do obchodu. Potom ešte videl, ako obžalovaný toho druhého naháňa po ulici a niečo lesklé držal v pravej ruke ale nakoľko stál ďaleko, nevedel povedať, čo to mohlo byť, možno to bol nôž.
Svedok E. F. v prípravnom konaní vypovedal, že má obchod s ovocím vo N. F.. Dňa 19.01.2004 v popoludňajších hodinách vbehol do predajne mladý cigán asi vo veku do 20 rokov, ktorý na neho pôsobil
prestrašeným dojmom a ktorý ho žiadal, aby si mohol zavolať, lebo ho niekto chce zbiť. Telefonát mu svedok nepovolil a na to do predajne vbehli ďalší dvaja cigáni, ktorí už boli starší a ktorých svedok poslal preč, nakoľko nechcel mať v predajni problémy. Asi po 10 minútach z predajne odišiel aj mladý cigán. Čo sa dialo vonku, svedok nevidel, lebo sa venoval zákazníkom.
Svedok O. D. bol dňa 19.01.2004 v popoludňajších hodinách v stávkovej kancelárii, keď tam bol obžalovaný. Tam niekto obžalovanému povedal, že vonku idú rómovia, ktorí ho mali v minulosti zbiť. Keď k nim obžalovaný prišiel, o niečom sa rozprávali, o čom svedok vzhľadom na to, že bol naďalej v stávkovej kancelárii nepočul, a obžalovaný striekol tomu vyššiemu z nich do očí sprej a ten druhý ušiel do predajne Zeleniny. On obžalovanému nehovoril, že niektorí z Z. má nôž a nôž nevidel ani v ruke obžalovaného.
Rovnako ako svedok O. D. vypovedali v prípravnom konaní aj svedkovia Q. X., P. D., E. S. a F. S., ktorí boli v tom čase s obžalovaným tiež v stávkovej kancelárii. Obaja svedkovia potvrdili, že u obžalovaného a ani u bratov Z.F. nevideli nôž ale videli, ako obžalovaný jednému z nich striekol do očí sprej.
Zo zápisnice o ohliadke činu a fotodokumentácie vyplýva miesto spáchania činu z hľadiska jeho umiestnenia na ulici a tiež rozmiestnenie predajní.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný sám priznal, že od K. Z. požadoval zaplatenie peňazí, o ktorých sa domnieval, že ho okradli a že K. Z. striekol do očí sprej. Obrana obžalovaného, že sa domnieval, že K. Z. má v bunde nôž je podľa názoru súdu účelová, nakoľko z výpovedí svedkov nevyplýva, že by mu ktorýkoľvek z nich povedal o tom, že by K. Z. mal mať u seba nôž. Obžalovaný sám uviedol, že sa iba domnieval, že má K. Z. nôž podľa toho, ako dal ruku do bundy. Nôž však u K. Z.B. nevidel a tiež nebolo preukázané, že by K. Z. mal skutočne vo vrecku bundy ale niekde inde pri sebe nôž. Rovnako z výpovede C. Z. vyplynulo, že tento videl u obžalovaného nôž a s týmto nožom ho mal obžalovaný naháňať s požiadavkou na zaplatenie peňazí.
Uvedený skutok, ktoré sa obžalovaný dopustil, súd právne kvalifikoval ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko obžalovaný týmto konaním proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a obžalovaný spáchal taký či so zbraňou, t.j. so slzným sprejom a nožom. Obžalovaný tak konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto záklone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je majetok, život a zdravie inej osoby /§ 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005/.
Obžalovaný nemá evidované priestupky, nebol doposiaľ súdne trestaný a z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil najmä čas, ktorý uplynul od spáchania skutku a tiež skutočnosť, že obžalovaný od jeho spáchania viedol bezúhonný život. Preto z hľadiska zásady bezprostrednosti trestnej represie, ktorá je imanentnou súčasťou právneho štátu, súd s poukazom na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, zohľadnil tieto okolnosti ako výnimočné natoľko, že by uloženie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe 5 rokov až 12 rokov muselo byť nutne považované za nespravodlivé, odporujúce princípom právneho štátu a pre obžalovaného neprimerane prísne. Účel trestu stanovený Trestným zákonom je podľa názoru súdu vzhľadom na bezúhonnú osobu obžalovaného možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto súd znížil zákonom stanovenú trestu sadzbu v zmysle § ods. 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pod dolnú hranicu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Tento trest bude pre obžalovaného postačujúci nielen z hľadiska ochrany spoločnosti pred podobným konaním obžalovaného ale najmä pre obžalovaného primeraný z hľadiska charakteru spáchaného činu a jeho následkov po zohľadnení uplynutého času.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko si poškodený C. Z. a K. Z. náhradu škody neuplatnili, súd o škode nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní od dňa doručenia jeho odpisu cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.