Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-23-2017.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: R. Z., S.. X.XX.XXXX, M. W. Z., X. XXXX/X, zastúpenej: JUDr. Martin Babjak, advokát, so sídlom v Košiciach, Kováčska 40 proti žalovanému: R. Z., S.. XX.X.XXXX, N. M. W. Z., X. XXXX/X, zastúpeného: JUDr.Patrik Holinga s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, takto
rozhodol:
Z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k družstevnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X.poschodí vo vchode č. X bytového domu X. Č.. X so súp.č. XXXX, postaveného na parcele KNC č. XXXX/XXX o výmere 438 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel k bytu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva bytového domu a pozemku o veľkosti 2096/100000 k celku, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX kat.úz. Ť., obec Z. - Ť., okres Košice I ako vlastníctvo Stavebného bytového družstva I Košice so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31661734.
U r č u j e , že výlučnou nájomkyňou predmetného družstevného bytu a členkou družstva - Stavebného bytového družstva I Košice so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, je žalobkyňa.
Žalovaný je povinný predmetný družstevný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez bytovej náhrady.
Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2017 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu sporových strán k vyššie špecifikovanému družstevnému bytu, ďalej aby určil, že je výlučnou nájomkyňou družstevného bytu a členkou družstva, s tým, že žalovaný je povinný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.
2. Žalobu odôvodnila skutočnosťami, že za trvania manželstva sporové strany nadobudli členstvo v družstve a spoločný nájom k družstevnému bytu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/187/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015, bolo manželstvo strán rozvedené. Po rozvode manželstva sa sporové strany nedohodli o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom užívaní predmetného bytu. Z poukazom na skutočnosti, že žalovaný dobrovoľne a trvale opustil spoločnú domácnosť a v predmetnom byte od júna 2012 nebýva, byt je bydliskom žalobkyne a detí, pochádzajúcich z manželstva strán, žalobkyňa navrhovala, aby ju súd určil za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva. S poukazom na skutočnosti, že žalovaný byt opustil už pred piatimi rokmi, o právo jeho užívania sa nehlásil, mala žalobkyňa za to, že bytová potreba žalovaného je zabezpečená uspokojivým spôsobom na inom mieste. Podľa informácií žalobkyne žalovaný dlhodobo pracuje v zahraničí a v čase,
kedy sa nachádza na území Slovenska, sa zdržiava v byte svojej priateľky L. F. na adrese C. XX W. Z.. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že žalovanému neprislúcha bytová náhrada.
3. Žalovaný sa do termínu prvého pojednávania k žalobe nevyjadril; potvrdil, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
4. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe až na pojednávaní. Tvrdil, že právo nájmu k predmetnému družstevnému bytu nadobudol ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil dohodu o prevode členských práv uzavretú medzi E. V. a žalovaným dňa 28.2.1992 a oznámenie bytového družstva zo dňa 25.5.1992 o schválení prevodu členských práv na žalovaného. Poukázal tiež na to, že moment vzniku práva členstva a práva spoločného nájmu by mohli potvrdiť stanovy družstva a navrhol, aby súd pre tento účel vyžiadal stanovy od bytového družstva.
5. Žalobkyňa k obrane žalovaného uviedla, že v čase uzavretia manželstva byt ešte nebol postavený, byty boli ešte len vo výstavbe. Preto bol kúpený tzv. poradovník od E. V.. Na výstavbu bytov sa čakalo až do roku 1997. Sporové strany v byte bývali od mája 1997. Počas trvania manželstva si vzali pôžičku a splácali ju bytovému družstvu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a skutkový stav ustálil na základe výsledkov tohto dokazovania, ako aj na základe nesporných skutkových tvrdení, t.j. tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný výslovne nepoprel ( § 151 ods.1 CSP).
7. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 9.5.1992.
8. Z dohody o prevode členských práv v Združení stavebných bytových družstiev Košice I, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 súd zistil, že dohodu uzavreli dňa 28.2.1992 E. V. ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ.
9. Z oznámenia Združenia stavebných bytových družstiev Košice I, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 zo dňa 25.5.1992 súd zistil, že výkonná rada na svojom zasadnutí konanom dňa 6.5.1992 uznesením č.124/5/92 prejednala žiadosť E. V. vo veci prevodu členských práv na žalovaného a túto žiadosť schválila.
10. Z dohody o určení družstevného bytu, uzavretej dňa 3.6.1992 medzi Stavebným bytovým družstvom Košice I a žalovaným ako členom družstva súd zistil, že predmetom tejto dohody bolo určenie bytovej jednotky a úhrady zálohy na členský podiel. SBD I určilo bytovú jednotku č.bytu XX S. X.Q.., pozostávajúceho z 3 izieb a príslušenstva, v bloku XXXV S. J. Ť., s plánovaným termínom zahájenia a ukončenia výstavby 11/1990 - 12/1992. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť do jedného mesiaca po podpísaní tejto dohody zálohu na členský podiel vo výške 129.000 Kčs. SBD I sa zaviazalo odovzdať byt do užívania do 14 dní po prevzatí kolaudačného rozhodnutia.
11. Z rozhodnutia č.8098 Družstva Združených stavebných bytových družstiev Košice I, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 zo dňa 22.5.1997 súd zistil, že družstvo po zaplatení členského podielu (úhrady boli vykonané po uzavretí manželstva) pridelilo žalovanému do nájmu byt č.XX v bloku XXXV na X. Y..Č..X.
12. Z nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 18.12.1997 súd zistil, že Družstvo Združených stavebných bytových družstiev Košice I, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 prenechalo sporovým stranám do nájmu vyššie špecifikovaný družstevný byt, s tým, že im vzniká spoločné členstvo a spoločný nájom k bytu. Nájom bol dojedaný na dobu neurčitú.
13. Z návrhu na začatie konania zo dňa 4.7.2014 súd zistil, že žalobkyňa žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo so žalovaným, s odôvodnením, že postupom času ich vzťah ochladol a k definitívnemu odcudzeniu došlo po tom, čo žalovaný žalobkyňu opustil z dôvodu novej známosti a odišiel z ich spoločnej domácnosti.
14. V konaní nebolo sporné, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C 187/2014-63 zo dňa XX.X.XXXX. V odôvodnení rozsudku neboli bližšie špecifikované dôvody rozvratu manželstva s poukazom na skutočnosť, že strany sa vzdali odvolania voči rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015.
15. Z predžalobnej výzvy zo dňa 11.5.2017 súd zistil, že žalobkyňa navrhla žalovanému riešenie situácie, týkajúcej sa spoločného nájmu a to buď predajom bytu a rozdelením výťažku alebo dohodou o zrušení spoločného nájmu, s tým, že sa stane výlučnou nájomkyňou a členkou družstva, pričom žalovanému vyplatí náhradu za členský podiel. Predžalobná výzva bola doručená žalovanému na e-mailovú adresu dňa 16.5.2017. Žalovaný na návrh vo veci nereagoval.
16. Podľa ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
17. Podľa ust. § 703 ods.3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
18. Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
19. Odsek 2 ustanovenia § 705 Občianskeho zákonníka upravuje osud spoločného nájmu družstevného bytu manželmi v závislosti od toho, či bol členom družstva iba jeden z manželov alebo či boli členmi družstva obaja manželia. Citované ustanovenie rozlišuje dva prípady: 1. ak právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, uzavretím manželstva síce vznikol spoločný nájom družstevného bytu oboch manželov, druhý manžel sa však nestal spoločným členom družstva a 2. ostatné prípady, v ktorých sú manželia nielen spoločnými nájomcami, ale aj spoločnými členmi družstva.
20. V oboch prípadoch zákon ustanovuje odlišný postup. V prvom prípade má rozvod manželstva za následok zánik práva spoločného nájmu bytu manželmi a právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva, t.j. ktorý bol výlučným členom družstva. Ide o zákonný dôsledok rozvodu manželstva, ktorý nemôže zmeniť ani súd. V druhom prípade, keď manželia boli nielen spoločnými nájomcami, ale aj spoločnými členmi družstva, platí ten istý postup ako pri nedružstevných bytoch, t.j. spoloční nájomcovia sa môžu dohodnúť o zrušení práva spoločného nájmu ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu a ak k dohode nedôjde, na návrh jedného z nich rozhodne súd.
21. Hoci to žalovaný výslovne neuviedol, súd predpokladá, že ním uplatnená obrana sledovala zámer preukázať, že došlo k naplneniu prvého prípadu v zmysle dikcie ust. § 705 ods.2 vety prvej Občianskeho zákonníka a teda, že žalovaný nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva a preto, právo spoločného nájmu bytu zaniklo rozvodom a právo užívať byt zostalo žalovanému.
22. V konaní bola teda spornou otázka, či žalovaný bol výlučným členom družstva a právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol pred uzavretím manželstva alebo či členmi družstva a spoločnými nájomcami boli obe sporové strany (ako manželia).
23. Podľa ust. § 227 ods.2 Obchodného zákonníka, po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku družstva, b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa skutočne stal členom družstva ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou (9.5.1992). Uvedený záver vyplynul z listinných dôkazov, predložených žalovaným, t.j. z dohody o prevode členských práv z E. V. na žalovaného zo dňa 28.2.1992 a oznámenia družstva o schválení prevodu členských práv zo dňa 25.5.1992.
25. Prevod členstva je jedným zo spôsobov vzniku členstva v družstve v zmysle ust. § 227 ods.2 písm.c) Obchodného zákonníka. Ten, kto je členom družstva, však nie je automaticky aj nájomcom družstevného bytu.
26. Žalovaný síce preukázal, že sa stal členom družstva pred uzavretím manželstva, avšak nepreukázal, že by ešte pred uzavretím manželstva nadobudol aj právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Ním predložené listinné dôkazy sa vzťahujú výlučne k vzniku členstva v družstve, nie k nájmu bytu. Naopak, z ostatných listinných dôkazov, predložených žalobkyňou nepochybne vyplynulo, že právo na uzavretie zmluvy o nájme nadobudol žalovaný ako člen družstva až v čase po uzavretí manželstva a to rozhodnutím družstva č.8098 zo dňa 22.5.1997 o pridelení družstevného bytu, k čomu mohlo objektívne dôjsť až po tom, čo bol byt reálne postavený a po tom, čo bol zaplatený členský podiel. Ako je totiž zrejmé z obsahu dohody o určení družstevného bytu zo dňa 3.6.1992, predmetný byt v čase pred uzavretím manželstva ani nebol postavený - ukončenie výstavby bolo plánované až na 12/1992 a aj zálohu na členský podiel sa žalovaný zaviazal zaplatiť až v čase po uzavretí manželstva. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz vyžiadaním stanov od družstva. Naviac, žalovaný tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil včas, teda nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.1 a 2 CSP). Žalovaný sa totiž k žalobe vo veci samej nevyjadril, hoci tento návrh na vykonanie dôkazu mohol označiť skôr, než sa začalo pojednávanie a vyžiadanie stanov od družstva by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalšieho úkonu zo strany súdu.
27. Pre vznik spoločného nájmu družstevného bytu je rozhodujúci okamih uzavretia nájomnej zmluvy, k čomu v danej veci nepochybne došlo dňa 18.12.1997, teda po uzavretí manželstva. Ako je zrejmé aj z obsahu nájomnej zmluvy, družstvo prenechalo byt do nájmu obom sporovým stranám, pričom v článku 2 zmluvy je výslovne uvedené, že im vzniká spoločné členstvo a spoločný nájom k bytu.
28. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že so spoločným nájmom bytu vzniklo sporovým stranám aj spoločné členstvo manželov v družstve ( ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka).
29. V konaní nebolo sporné, že manželstvo strán zaniklo rozvodom. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde o prípad, kedy právo spoločného nájmu k družstevnému bytu zaniká priamo rozvodom (§ 705 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka), je zrejmé, že spoločný nájom a spoločné členstvo účastníkov konania trvá aj po rozvode manželstva. Ako to vyplýva z ust. § 705 ods.2 veta druhá Občianskeho zákonníka, k zrušeniu spoločného nájmu a spoločného členstva môže dôjsť len: 1./na základe dohody spoločných nájomcov alebo 2./súdnym rozhodnutím v prípade, že k dohode medzi spoločnými nájomcami nedôjde. V konaní nebolo sporné, že k dohode sporových strán nedošlo, preto bolo namieste, aby v predmetnej veci rozhodol súd.
30. Podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
31. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon ustanovuje dve základné kritériá, na ktoré má súd vziať zreteľ pri rozhodovaní o tom, kto bude ďalším nájomcom bytu. V prvom rade ide o záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Stavebné bytové družstvo I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 k danej otázke stanovisko napriek výzve súdu nezaujalo a v čase rozhodovania súdu už deti sporových strán maloleté neboli.
32. Z obsahu citovaného ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že súd podľa okolností prípadu pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu môže prihliadať aj k ďalším hľadiskám a to najmä vtedy, ak na niektoré z vyššie uvedených primárnych kritérií nemôže vziať zreteľ. Takýmito ďalšími právne významnými hľadiskami sú najmä sociálne a majetkové pomery účastníkov konania (so zreteľom k možnosti nového usporiadania nájomných vzťahov), zdravotný stav účastníkov konania, spoločenský
význam a náročnosť ich práce, ďalej to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o získanie predmetu nájmu, ale aj o jeho udržanie, ako aj skutočnosť, kto v byte fakticky býva a či u osôb, ktoré v nájomnom vzťahu zotrvajú, sú predpoklady k usporiadanému a harmonickému spolužitiu, ale aj k širším okolnostiam rozvratu manželstva.
33. V konaní nebolo sporné a žalovaný nespochybnil, že v predmetnom byte od júna 2012 nebýva. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z návrhu žalobkyne na rozvod manželstva zo dňa 4.7.2014. Žalovaný teda svoju bytovú potrebu rieši na inom mieste, o právo užívania bytu sa dlhodobo, od svojho odchodu až doposiaľ, t.j. 5 rokov nehlási. Ako uviedol sám žalovaný, tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Naopak, žalobkyňa pracuje na Slovensku, nájomné, ako aj ďalšie úhrady za služby spojené s nájmom znáša výlučne ona a v predmetnom byte je okrem bytovej potreby žalobkyne dlhodobo uspokojovaná aj bytová potreba plnoletých detí sporových strán, N. Z. a R. Z.. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, ktorá vyplynula z obsahu rozhodnutia č.8098 Družstva Združených stavebných bytových družstiev Košice I, o pridelení bytu zo dňa 22.5.1997, t.j. že členský podiel bol zaplatený postupnými úhradami, vykonanými po uzavretí manželstva, teda zo spoločných finančných prostriedkov strán. Napokon, súd prihliadol aj na okolnosti rozvratu manželstva; podľa návrhu žalobkyne na rozvod príčinou úplného odcudzenia bola skutočnosť, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť z dôvodu nadviazania mimomanželskej známosti. Prihliadnuc k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že tieto svedčili v prospech rozhodnutia, aby žalobkyňa bola určená za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva.
34. Podľa ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
35. Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
36. Z vyššie citovaného ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípadoch zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželstva podľa § 705 ods. 1 a 2 vety druhej, zákon priznáva pre rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Výnimočne, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na kvalitatívne i kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady (náhradné ubytovanie alebo prístrešie).
37. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že za určitých okolností je namieste, aby súd právo na bytovú náhradu nepriznal. Je totiž nevyhnutné, aby bol každý prípad skúmaný aj z hľadiska, či by právo na bytovú náhradu resp. povinnosť strany, ktorá bola určená za výlučného nájomcu, zabezpečiť druhej strane bytovú náhradu, neboli v rozpore s dobrými mravmi.
38. Súd konštatoval, že v predmetnej veci sa jedná práve o takýto prípad, ktorý korešponduje so situáciami, z ktorých vychádza súdna judikatúra. V konaní bolo totiž nesporné, že žalovaný sa z bytu odsťahoval už tri roky pred rozvodom manželstva, v júni 2012 a doposiaľ, t.j. viac ako päť rokov sa v byte nezdržiava, dlhodobo pracuje v zahraničí a pokiaľ sa nachádza na území Slovenska, býva na inom mieste. Žalovaný sa o právo byt užívať od uvedenej doby nehlási a nereagoval ani na návrh žalobkyne na mimosúdne riešenie spoločného nájmu. Vyššie uvedené okolnosti umožňujú učiniť záver, že žalovanému svedčí iný právny dôvod bývania k inému bytu, ktorý je objektívne už dlhodobo spôsobilý uspokojiť jeho bytovú potrebu. Súd preto konštatoval, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby povinnosť žalovaného byt vypratať bola viazaná na povinnosť žalobkyne zabezpečiť mu bytovú náhradu. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný predmetný družstevný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez bytovej náhrady. Len na okraj súd poznamenáva, že uvedený záver neznamená, že by žalovaný nemal právo na vyplatenie majetkovej hodnoty členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
39. Podľa ust. § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods.1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Napriek skutočnosti, že konanie o zrušenie spoločného nájmu predstavuje tzv.iudicium duplex, kedy rovnaký návrh môže podať aj druhý účastník, v danom prípade je zo správania žalovaného zrejmé, že vôbec nereagoval na mimosúdny návrh žalobkyne na zrušenie spoločného nájmu a riešenie ďalšieho nájmu a to ani po tom, čo mu bola doručená žaloba, pričom svoju obranu prvý krát prezentoval až na prvom pojednávaní. Súd preto na rozhodovanie o náhrade trov konania neaplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa ani v prípade úspechu v konaní nemusí úspešnej strane priznať náhradu trov.
41. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).