Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-299-2017.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/299/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. D. XXX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotníkca 6, o zaplatenie 3.667 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 6C/373/2015-139 zo dňa 21. marca 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.420 eur od 15.7.2015 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 247 eur od 15.12.2016 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,93 % .
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 3.667 eur a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.667 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.420 eur od 15.7.2015 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 247 eur od 15.12.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti (ohľadne úroku z omeškania podrobne vymedzenej v bode 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku) žalobu zamietol. Vychádzal zo záveru, že žalobkyňa svoj priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) z titulu bolestného v uplatnenej výške 3.667 eur preukázala a žalovanému tak vznikla povinnosť tento uspokojiť. 2. Pokiaľ išlo o čas, kedy bol žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni plnenie, okresný súd s poukazom na § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. uviedol, že táto povinnosť zaťažovala žalovaného v lehote 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, ktoré prešetrovanie bol v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ označeného zákona povinný skončiť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti; v súdenom prípade odo dňa 27.3.2015. Žalovaný tak bol povinný skončiť prešetrovanie do dňa 29.6.2015 a následne do dňa 14.7.2015 poskytnúť poškodenej poistné plnenie, a to všetko za podmienky preukázania nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne. 3. Okresný súd mal s poukazom na závery znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca MUDr. Kovalčíka č. 56/2016, ktoré boli totožné s lekárskymi posudkami o bolestnom MUDr. P. a MUDr. U., za to, že žalobkyňa už počas plynutia lehoty na prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. preukázala svoj nárok na náhradu škody čo do výšky pôvodne žalovanej sumy 3.420 eur. Žalobkyňa zároveň preukázala zodpovednosť poisteného Ing. T. za vznik škody na jej zdraví. Podľa názoru okresného súdu by bolo „ničím neodôvodneným formalizmom“ požadovať od žalobkyne predloženie lekárskeho posudku striktne vyhotoveného v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Ak by aj vznikli určité pochybnosti o hodnovernosti lekárskeho posudku MUDr. P., tieto bolo potrebné považovať za odstránené lekárskym posudkom MUDr. U.. 4. Nadväzne okresný súd uzavrel, že pokiaľ žalovaný neposkytol žalobkyni poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. v konkrétnostiach súdenej veci do 14.7.2015, vznikla mu podľa § 11 ods. 8 daného právneho predpisu povinnosť zaplatiť poškodenej úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. zo sumy 3.420 eur. Zvyšok peňažného plnenia v rozsahu sumy 247 eur bol žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni do 14.12.2016, keďže lehota na predmetné plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z. uplynula už skôr, ako žalobkyňa požiadala o plnenie; k čomu došlo až dňa 13.12.2016 (doručením žalovanému podania žalobkyne, ktorým rozšírila žalobu o predmetnú čiastku). Okresný súd preto na čas plnenia tejto časti nároku aplikoval § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého bol žalovaný povinný poskytnúť plnenie dňom nasledujúcim po tom, ako ho žalovaná oň požiadala. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 98 %, ktorý rozsah čiastočného úspechu žalobkyne konkrétne zdôvodnil (bod 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
6. Proti tomuto rozsudku v časti o priznaní žalobkyni úrokov z omeškania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jej zmeny tak, že žaloba bude v danej časti zamietnutá. Poukazoval na to, že v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti žalobkyňou splnil (listom zo dňa 5.5.2015) podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. To znamená, že v dotknutej lehote poskytol písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku na náhradu škody, pričom zo strany žalobkyne nebol preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a jeho výška, čím nevznikla žalovanému ani povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania. Následne žalovanému povinnosť poskytnúť poistné plnenie vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa podľa § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni výšku súdom priznanej náhrady škody.
7. Žalobkyňa sa stotožňovala s argumentáciou okresného súdu a žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Výklad ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. prezentovaný žalovaným považovala za účelový. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnila u žalovaného riadne, t. j. preukázala svoj nárok čo do základu i výšky. Žalovaný si však nesplnil včas povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., a preto „je úrok z omeškania dôvodný“.
8. Na vyjadrenie žalobkyne k (jeho) odvolaniu žalovaný už v rámci odvolacieho konania nereagoval.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu v sume 3.667 eur a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom rozsahu napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výlučne (tvrdený) nárok žalobkyne na úrok z omeškania z priznaného plnenia (istiny), ktorého právnym základom je § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na šiesty odsek dotknutého zákonného ustanovenia (obe právne normy sú citované v napadnutom rozsudku). Osobitný nárok poškodeného (v súdenej veci žalobkyne) na zaplatenie úrokov z omeškania od poisťovateľa (žalovaného) vzniká za predpokladu, že poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona. 11. Dotknuté ustanovenie ukladá poisťovateľovi v lehote troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, buď skončiť prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie (písm. a/), alebo poskytnúť poškodenému vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol taktéto plnenie poskytnúť (písm. b/). V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný postupoval podľa druhej alternatívy a žalobkyni (jej
splnomocnenému zástupcovi) oznámil dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Otázka dodržania 3-mesačnej zákonnej lehoty medzi stranami sporná nebola.
12. Rozhodujúcim je tak posúdenie, či postup poisťovateľa (žalovaného) zodpovedal „druhej alternatíve“ § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Inými slovami, či vysvetlenie dôvodu neplnenia bolo dostatočne jasné a zároveň rešpektovalo konkrétny stav k danému dátumu. V konkrétnostiach súdenej veci je pritom veľmi dôležitým aj postoj samotného okresného súdu. 13. Žalobkyňa bezprostredne v úvodnom štádiu konania (ako prílohu k žalobe) pripojila lekársky posudok o bolestnom podpísaný MUDr. P. a žalovaný v prvotnej reakcii - okrem iných dokladov - doložil i posudok MUDr. U.. Okresný súd na prvom pojednávaní dňa 1.4.2016 konštatoval tak spornosť listín (z pohľadu náležitostí v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.), ktoré predložila žalobkyňa žalovanému za účelom poskytnutia poistného plnenia, ako i spornosť bodového ohodnotenia bolestného. Na ďalšom pojednávaní dňa 6.5.2016 po vykonaní výsluchu žalobkyne, predovšetkým k okolnostiam jej vyšetrení jednotlivými lekármi a vyhotovenia lekárskych posudkov o bolestnom, okresný súd prikročil k nariadeniu znaleckého dokazovania ohľadne bodového ohodnotenia bolestného žalobkyne. Nielen z tohto procesného postupu, ale aj najmä z bezprostredného vyjadrenia konajúceho sudcu (str. 5, 6 zápisnice; obsahovo zhodne s audiozáznamom z dotknutého pojednávania) vyplýva, že okresný súd vzhľadom na súvislosti podania lekárskeho posudku MUDr. P. a vyjadrenia žalobkyne, ktorá „ako keby ani nebola súčasťou toho všetkého“, nepovažoval nárok žalobkyne čo do výšky za preukázaný. Z pohľadu konečného rozhodnutia, najmä jeho odôvodnenia, potom čiastočne rozporne vyznieva konštatovanie okresného súdu o „ničím neodôvodnenom formalizme“ pri posúdení dokladov predložených žalobkyňou poisťovateľovi. Ak by totiž okresný súd nemal pochybnosti o dotknutých posudkoch, resp. ich obsahu, a teda výšku bolestného považoval za preukázanú, logicky by bol žalobe vyhovel a nie (z daného hľadiska) kontraproduktívne nariadil znalecké dokazovanie.
14. Z postupu okresného súdu je tak zrejmé, že doklady predložené poisťovateľovi žalobkyňou (osobitne lekárske posudky o bolestnom) nepovažoval za dostatočné, čo vo svojich dôsledkoch „odobruje“ stanovisko žalovaného, ktorý práve pre nedostatočnosť lekárskeho posudku o bolestnom neprikročil k „prvej alternatíve“ § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a neposkytol poistné plnenie, ale postupoval podľa jeho „druhej alternatívy“ a žalobkyni „iba“ vysvetlil dôvody neplnenia. To znamená, že postup žalovaného zodpovedal § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého titulu ho v zmysle jeho § 11 ods. 8 nezaťažuje povinnosť platiť aj úroky z omeškania. 15. Skutočnosť, že z výsledkov okresným súdom nariadeného znaleckého dokazovania vyplynula dokonca vyššia bodová hodnota bolestného žalobkyne na predmetnom závere nič nemení. Podstatou nariadenia znaleckého dokazovanie totiž nebolo rozporovanie konkrétnej výšky obodovania bolestného (kedy by pri preukázaní nedôvodnosti rozporovania poisťovateľom bol namieste záver o neadekvátnosti jeho postupu podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a tým aj o vzniku nároku na úrok z omeškania), ale zásadné nezrovnalosti ohľadne vystavenia lekárskych posudkov. 16. Krajský súd pre doplnenie uvádza (opakuje), že MUDr. P. na výzvu poisťovateľa - okrem iného - uviedla (č.l. 39), že „neviem, kedy bolo dané tlačivo (lekársky posudok o bolestnom) potvrdzované. Je tu možnosť, že to za mňa potvrdila sestrička, ale podpis sa zdá, že je môj. Túto veľkú pečiatku ja nepoužívam, ale zdr. sestra“. Zároveň z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že MUDr. U. nielenže nebola vyšetrená/liečená, ale ani nepočula jeho meno. Za týchto okolností nemožno mať za to, že by žalovaný bezdôvodne odmietol poskytnúť žalobkyni poistné plnenie; naopak, opodstatnene postupoval podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Nadväzne by sa v omeškaní mohol ocitnúť iba, ak by neplnil v lehote stanovenej súdnym rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
17. Vzhľadom na uvedené krajský súd ustálil, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik práva žalobkyne požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania, z ktorého titulu napadnutý rozsudok zmenil v dotknutej časti (o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.420 eur od 15.7.2015 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 247 eur od 15.12.2016 do zaplatenia) tak, že žalobu zamietol.
18. Nakoľko v odvolacom konaní došlo ku zmene (hoci len čiastočnej) napadnutého rozsudku, odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP rozhodoval o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Príslušenstvo, ktoré bolo predmetom odvolacieho prieskumu, má vo finančnom vyjadrení hodnotu 203,31 eur (5,05% zo sumy 3.420 eur + 5% zo sumy 247 eur za obdobie od 22.3.2016 do 26.4.2018; od rozhodovania okresného súdu po rozhodnutie súdu
odvolacieho). V štádiu do rozhodnutia okresného súdu uplatňované príslušenstvo zodpovedalo sume 322,17 eur (bližšie bod 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Celkovo tak žalobkyňou nárokované príslušenstvo predstavuje čiastku 525,48 eur, v ktorej časti bola žalobkyňa v konečnom dôsledku v spore neúspešná (úspešná bola v časti istiny - 3.667 eur). 19. Následne úspech strán sporu vychádza z pomeru súm 3.667 eur a 525,48 eur, t.j. z percentuálneho hľadiska 87,46% : 12,53%. Čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 74,93 % (87,46 - 12,53), v ktorom rozsahu krajský súd rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.