Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoKR/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Petra Štofková, so sídlom kancelárie Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, správca úpadcu: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/X, XXX XX K., proti žalovanej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX Z. XXX, zastúpená: JUDr. Kamil Beresecký, advokát, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/2/2016 - 124 zo dňa 1. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/2/2016 - 124 zo dňa 1. februára 2018 v II. výroku p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.03.2016 domáhal, aby súd určil, že právny úkon obsiahnutý v Zmluve o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 10.04.2014 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou ako nadobúdateľkou, predmetom ktorého je bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o., so sídlom Mlynište 130, 976 75 Jasenie, vo výške 2.500,-- eur, t. j. 50 % základného imania spoločnosti je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra sp. zn. 31K/39/2015 právne neúčinný. Žalobca v žalobe ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie v prospech konkurznej podstaty úpadcu do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Nitra sp. zn. 31K/39/2015 k rukám správcu sumu 144.562,50 eura alebo vydať svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o. vo výške 2.500,-- eur, t. j. 50 % základného imania spoločnosti. Pred začatím pojednávania dňa 01.02.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o. späť na úpadcu, čím odpadol dôvod podaného návrhu. Nakoľko žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že došlo k mimosúdnej dohode, z ktorého dôvodu mal súd za preukázané, že procesne zavinila zastavenie konania žalovaná a žalobca má nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto podľa § 256 ods. 1 rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že tento nárok priznal žalobcovi.

4. Proti II. výroku napadnutého uznesenia podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Žalovaná v odvolaní ako odvolací dôvod uviedla skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná uviedla, že hneď po obdržaní žaloby sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 14.09.2016. V tomto vyjadrení žalovaná uviedla, že je ochotná vydať žalobcovi obchodný podiel spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o.. Následne po obdržaní príslušných dokladov od správkyne konkurznej podstaty tieto doklady žalovaná podpísala a odovzdala správkyni. V dôsledku tohto konania žalovanej bol obchodný podiel prevedený do konkurznej podstaty. V tejto súvislosti chce žalovaná poukázať na okolnosti prípadu. V čase, keď úpadca, ktorý je synom žalovanej, prevádzal obchodný podiel na žalovanú, žalovaná nemala vedomosť o tom, že sa spoločnosť dostane do úpadku. Právny úkon, ktorým bol na žalovanú obchodný podiel prevedený, bol vykonaný v súlade so zákonom. Svedčí o tom skutočnosť, že obchodný register obchodný podiel na žalovanú previedol. Neskôr bol na spoločnosť vyhlásený konkurz, pričom tento stav žalovaná nezavinila. Okamžite potom ako žalovaná od správkyne konkurznej podstaty obdržala výzvu na vrátenie obchodného podielu, žalovaná správkyni napísala, že s týmto súhlasí. Žalovaná spravila všetky relevantné kroky, aby obchodný podiel bol prevedený do konkurznej podstaty. Svedčia o tom doklady, ktoré v danej veci žalovaná predkladala žalobkyni. Bez aktívneho prístupu žalovanej by nebolo možné mimosúdne riešenie celej veci. V prejednávanej veci poukázala žalovaná na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná sa domnieva, že skutočnosti, ktoré v odvolaní uviedla, sú skutočnosťami hodnými osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd odvolaniu vyhovel. V odvolacom návrhu žalovaná žiadala, aby odvolací súd v II. výroku napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej a po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia v napadnutom II. výroku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, uznesenie v napadnutom II. výroku je vecne správne, a preto je potrebné potvrdiť ho.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že správca úpadcu sa ako žalobca žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 14.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že v žalobnom návrhu popísaný právny úkon (zmluva o prevode obchodného podielu) je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra č. k. 31K/39/2015 právne neúčinný. Ďalej sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu k rukám správcu peňažnú náhradu vo výške 144.562,50 eura alebo vydania obchodného podielu, ktorý bol prevedený odporovaným právnym úkonom. Pred začatím pojednávania dňa 01.02.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaná previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o. späť na úpadcu, čím odpadol dôvod podaného návrhu. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením, ktoré v II. výroku odvolaním napadla žalovaná. Odvolací súd ďalej zistil, že konkurzné konanie na úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/39/2015 zo dňa 02.06.2015, ktoré bolo fakticky zverejnené v Obchodnom vestníku č. 107/2015 dňa 08.06.2015, a ktoré sa z hľadiska právnych účinkov považuje za zverejnené dňa 09.06.2015 (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej len „ZoKR“). Konkurz na majetok úpadcu bol následne vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/39/2015 zo dňa 06.08.2015, ktoré bolo fakticky zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2015 dňa 13.08.2015, a ktoré sa z hľadiska právnych účinkov považuje za zverejnené dňa 14.08.2015 (§ 199 ods. 9 ZoKR).

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania) a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia o odvolaní primárne obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

15. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 3 veta druhá ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Na účely výkladu ustanovenia § 387 ods. 3 veta druhá je však za podstatný potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

16. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v intenciách prejednávanej veci je pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania potrebné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 a z toho taktiež implicitne vyplývajúceho právneho záveru o tom, že nie sú dané dôvody aplikácie ustanovenia § 257 CSP.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia napadnutého v II. výroku, ktorým bolo rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je normatívne vyjadrená v ustanovení obsiahnutom v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

18. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, podľa § 256 ods. 1 jej vzniká zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

19. Pojem procesné zavinenie je ďalej nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý sa po podaní žaloby celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť podanej žaloby sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, a to z dôvodu, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva.

20. Kritérium procesného zavinenia zastavenia konania je súčasne nutné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie

bolo zastavené. Podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe (vychádzajúc napr. z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatovaného v rozhodnutí so sp. zn. I. ÚS 196/09, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovaného v rozhodnutí so sp. zn. 7 M Cdo 4/2010) ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho prejav spočívajúci v späťvzatí žaloby (ktorý nebol vyvolaný príčinou na strane žalovaného).

21. A contrario potom platí, že ak je v konaní preukázané, že žalovaný sa po podaní žaloby celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky vyjadrenej v žalobnom návrhu (petite), čím žalovaný u žalobcu vyvolal nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby, procesne zavinil zastavenie konania žalovaný a v takomto prípade je potrebné pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania postupovať primárne podľa § 256 ods. 1 a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

22. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v prejednávanej veci sa žalovaná po podaní žaloby zachovala v relevantnom rozsahu v zmysle žalobnej požiadavky (keď vyhovela eventuálnemu návrhu žalobcu a vydala svoj obchodný podiel prevedením späť na úpadcu), čím žalovaná vyvolala u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby (nakoľko v dôsledku správania žalovanej odpadol predmet sporu). Zastavenie konania po späťvzatí žaloby žalobcom tak vzhľadom na uvedené, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, procesne zavinila žalovaná, čím je naplnená hypotéza právnej normy ustanovenej v § 256 ods. 1 CSP, v zásade (s výnimkou ustanovenia § 257 zakladajúca priznanie náhrady trov konania protistrane, teda žalobcovi.

23. Ustanovenie § 256 ods. 1 sa však ani za naplnenia jej hypotézy neuplatňuje bezvýnimočne, nakoľko výnimku z tohto všeobecného pravidla ustanovuje § 257 CSP. Ustanovenie § 257 teda predstavuje odchýlku od všeobecnej zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 , ktorá umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že ak sú splnené podmienky aplikácie ustanovenia § 257 CSP, súd nezaviaže podľa § 256 stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ale (v prípade úplnej moderácie) rozhodne, že súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

24. Ustanovenie § 257 vytvára pomerne široký priestor pre voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. vyžaduje pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 kumulatívne splnenie dvoch podmienok: a) existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) existenciu výnimočných okolností. Teda, na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania strane, ktorá by inak mala na náhradu trov konania právo, nestačí len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo len existencia výnimočných okolností, ale na takéto rozhodnutie je nutná existencia tak dôvodov hodných osobitného zreteľa ako aj výnimočných okolností. Priamo z textu zákonného ustanovenia § 257 totiž vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.

25. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, zákon bližšie nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Civilnoprocesná doktrína dôvody hodné osobitného zreteľa zhŕňa nasledovným fakultatívnym výpočtom: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strán sporu, g) nízky príjem.

26. Keďže je akcentované nazeranie na použitie inštitútu obsiahnutého v § 257 z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil

svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti vynaložil.

27. Žalovaná v odvolaní ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedla okolnosti prípadu, keď už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.09.2016 bola ochotná vydať žalobcovi obchodný podiel spoločnosti Agro Jasenie, s. r. o. a neskôr tento aj previedla do konkurznej podstaty a bez aktívneho prístupu žalovanej by nebolo možné mimosúdne riešenie celej veci.

28. K uvedenej jedinej odvolacej námietke žalovanej odvolací súd uvádza, že v žalovanou uvádzaných okolnostiach prípadu nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (tak ako ich odvolací súd vyložil v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia) a súčasne, že by popri existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa existovali aj výnimočné okolnosti, za naplnenia ktorých je súd povinný podľa § 257 stranám nárok na náhradu trov konania nepriznať. K tomuto názoru dospel odvolací súd osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že ZoKR žalobcovi ako správcovi ukladá povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZoKR), pričom postup pri uplatňovaní odporovateľnosti právneho úkonu ustanovuje ZoKR. ZoKR postup pri uplatňovaní odporovateľnosti právneho úkonu ustanovuje v § 57 ods. 2 ZoKR, z ktorého vyplýva, že právo odporovať právnemu úkonu možno dvomi rovnocennými spôsobmi, a to na súde alebo u povinnej osoby (ktorou je osoba, ktorá v prípade úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu bude povinná poskytnúť plnenie do konkurznej podstaty), avšak s tým, že právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby len vtedy, ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Písomné uznanie povinnej osoby nemôže byť pritom nahradené iným spôsobom ako podaním odporovacej žaloby na príslušný súd. V žiadnom prípade preto nepostačuje doručenie akejkoľvek istiny majúcej charakter uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu povinnej osobe. ZoKR pritom neustanovuje, že podaniu odporovacej žaloby správcom musí predchádzať snaha správcu, aby odporovacie právo povinná osoba uznala. Za takejto právnej úpravy uplatňovania práva odporovať právnemu úkonu v spojení s povinnosťami správcu (ktorý je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie odporovacej žaloby) ustanovenými v § 86 ods. 2 ZoKR je potrebné podanie odporovacej žaloby správcom považovať výlučne za využitie svojho zákonného procesného práva ako žalobcu. Konanie žalovanej po podaní žaloby, ktoré táto sama v podanom odvolaní opísala (spočívajúce vo vyhovení žalobnému návrhu), naviac len preukazuje dôvodnosť podanej žaloby. Z uvedených dôvodov odvolací súd nedospel k záveru, že by bolo v prejednávanej veci nespravodlivé, aby žalobca, ktorý dôvodne a v súlade s postupom stanoveným v ZoKR bránil právom chránené záujmy veriteľov s prihlásenými pohľadávkami v konkurze pred ich ukrátením, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

29. Pri nezistení dôvodov hodných osobitného zreteľa a súčasne ani výnimočných okolností prípadu odvolací súd dospel k záveru, že nie sú v prejednávanej veci splnené podmienky aplikácie ustanovenia § 257 a rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 žalobcovi je správne.

30. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté v II. výroku odvolaním žalovanej z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech (t. j. v rozsahu 100 %) žalobca, a to voči žalovanej. Žalobca v tomto odvolacom konaní do dňa rozhodnutia nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. Odvolanie žalovanej ani nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (ale len proti rozhodnutiu o priznaní nároku na náhradu trov konania), a za týchto okolností žalobcovi z ustanovenia § 373 ods. 3 a contrario ani nevyplývala (implicitne) procesná povinnosť vyjadriť sa k odvolaniu. Žalobcovi súčasne v tomto odvolacom konaní ani žiadne iné trovy konania nevznikli. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol II. výrokom tohto uznesenia tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd pri tomto rozhodnutí vychádzal súčasne z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konštatovaného v uznesení sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.